Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_PO-5S-48-2020.pdf
PDF · 152.08 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-5S/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a z členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Miloš Hnat, advokát, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.: 100903075/2020 zo dňa 15. mája 2020 takto
rozhodol:
I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100903075/2020 zo dňa 15. mája 2020, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Prešov č. 100142131/2020 zo dňa 14. januára 2020 a vec vracia orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100142131/2020 zo dňa 14. januára 2020 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie máj 2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 722,00 eur, konštatujúc porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).
2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 19. februára 2020, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100903075/2020 zo dňa 15. mája 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101273544/2018 zo dňa 03. júla 2018 začal dňa 13. augusta 2018 u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 – 4. štvrťrok 2014 a január 2015 - december 2015 v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období máj 2015 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z prijatej faktúry č. FV20150514, dátum dodania: 15. mája 2015, základ dane: 3 610,00 eur, DPH:
722,00 eur, spolu 4 332,00 eur, s predmetom dodania: pomocné stavebné, rekonštrukčné práce (napr. výkop a vybetónovanie jamy, odvoz zeminy, odkop stožiarov, búranie betónu starých stožiarov a iné v obci Plaveč) od dodávateľa BRASTRECH s.r.o., Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 46008594 (ďalej aj „BRASTRECH s.r.o.“ alebo „dodávateľská spoločnosť“).
4. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Žalobca v kontrolovanom období vykonával stavebnú činnosť - zemné práce, nemal zamestnancov, nevyužíval žiadne priestory na podnikanie, okrem trvalého pobytu.
- S dodávateľskou spoločnosťou žalobca spolupracoval od januára 2014 do novembra 2015.
- V súvislosti s prenájmom hydraulickej plošiny od spoločnosti J&P Stav s.r.o. bola vypočutá F. E., matka konateľky danej spoločnosti, ktorá potvrdila obchodné vzťahy so žalobcom, pričom uviedla, že neboli podpísané žiadne zmluvy, objednávky ani preberacie protokoly, komunikácia prebiehala cez pána C.. Faktúry boli vystavené po vrátení plošiny, cena za prenájom bola zistená na internete, k úhrade došlo v hotovosti prostredníctvom pána C..
- Svedok G. C. sa na ústnom pojednávaní dňa 12. marca 2019 vyjadril k nájmu hydraulickej plošiny, ktorú dodávateľská spoločnosť využívala takmer pri všetkých zákazkách pre žalobcu v roku 2014 a 2015.
- Svedok G. C. (pozn. bez preukázaného právneho vzťahu k dodávateľskej spoločnosti) na ústnom pojednávaní dňa 24. apríla 2019 uviedol, že účtovné doklady spoločnosti BRASTRECH s.r.o. by mali byť na oddelení finančnej polície v Prešove a k danému dňu vrátené neboli; ďalej potvrdil obchody medzi žalobcom a spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., ktorých sa osobne zúčastňoval spolu s ďalšími osobami, pričom išlo konkrétne o pomocné stavebné práce, maliarske práce a výkopové práce. Práce boli vykonané subdodávateľsky, subdodávateľom týchto prác bola spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., zastúpená na základe plnomocenstva F. E. ml., faktúry boli vystavované na základe ústnych dohovorov a písomných objednávok, spoločnosť BRASTRECH s.r.o. zabezpečovala montérky, štetce, kartáče na čistenie, vedierka, rebrík, ostatné veci zabezpečoval žalobca. Čistiace práce sa vykonávali subdodávateľsky ľuďmi pána F. E..
- Svedok F. E. na ústnom pojednávaní dňa 04. júna 2019 potvrdil, že pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o. jeho spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. dodávala v rokoch 2014, 2015 a 2016 maliarske, natieračské, čistiace a výkopové práce, pričom uviedol konkrétne zákazky.
- V zápisnici z ústneho pojednávania č. 118331/2017 zo dňa 07. februára 2017 spísanej so svedkom F. E. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu, svedok uviedol, že spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. už od augusta 2015 nevykonávala žiadne stavebné práce pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o., z čoho vyvodil správca dane záver, že svedok účelovo menil svoje výpovede a preto ich vyhodnotil ako nedôveryhodné.
- Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom spisová značka 46T/42/2019 zo dňa 29. apríla 2019 odsúdil obvineného F. E. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona a prečin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.
5. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101761800/2019 zo dňa 18. júla 2019, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 101765446/2019 zo dňa 19. júla 2019 bol doručený žalobcovi dňa 23. júla 2019 a bola mu určená lehota na vyjadrenie 20 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadril elektronickým podaním zo dňa 13. augusta 2019 zaevidovaným pod č. 6/13001175/2019 a ktoré boli so žalobcom prerokované dňa 22. augusta 2019.
6. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom, na základe čoho zistil nasledovné skutočnosti:
- Žalobca za obdobie máj 2015 vystavil odberateľské faktúry jedinému odberateľovi, spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s., Strojnícka 18, 08001 Prešov, v sume základ dane: 5 921,14 eur, DPH: 1 184,22 eur.
- Svedok F. H., výrobný riaditeľ spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s. na ústnom pojednávaní dňa 19. septembra 2019 potvrdil, že práce pre spoločnosť O.S.V.O. comp, a.s. vykonal žalobca, na maľovanie a čistenie stožiarov sa používali iba plošiny spoločnosti O.S.V.O. comp, a.s., osoby pracujúce vo výškach za žalobcu mali osvedčenie na práce vo výškach a lekárske prehliadky, nemal vedomosť, kto konkrétne vykonal pomocné výkopové práce pre žalobcu, nepoznal osobu I. H., pána J. a pána C. videl pri začatí prác na jednotlivých stavbách.
- Žalobca nepredložil žiadne záznamy zo školení BOZP, záznamy zo školení o práci vo výškach, potvrdenie od lekára o zdravotnej spôsobilosti na prácu vo výškach, ani zoznam pracovníkov na konkrétnych zákazkách.
- Zápisy v predloženom stavebnom denníku žalobcu nekorešpondujú so zápismi v stavebnom denníku zhotoviteľa, stavebný denník žalobcu nekorešponduje s predloženou evidenciou jázd, evidencia jázd nekorešponduje s nákupom PHM a preto jednotlivé záznamy predložené žalobcom správca dane nemohol považovať za dôkaz, že práce boli v deklarovanom rozsahu vykonané osobou uvedenou na faktúre. Sám žalobca stavebný denník vo vyrubovacom konaní vyhlásil za neplatný a nepoužiteľný pre právne účely.
- Tvrdenie žalobcu, že náklady súvisiace s vykonaním pomocných výkopových prác ako aj maľovania a čistenia stožiarov znášali jeho dodávatelia, správca dane overil na základe sprístupnených výstupov z analytického systému KV DPH dodávateľov, pričom bolo zistené, že dodávateľská spoločnosť si uplatnila odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr v období 08 - 10/2014 v sume 115,83 eur a v období 09 - 11/2015 v sume 249,48 eur, čo ani v jednom prípade výška nákladov neodzrkadľuje rozsah deklarovaných prác.
7. Žalobca v podaní zo dňa 15. októbra 2019 poukázal na svoju obozretnosť pri výbere svojich dodávateľov. Zdôraznil, že dodávatelia mali svojich pracovníkov a práce uskutočnili. So subdodávateľmi svojich dodávateľov nikdy nespolupracoval, nebol s nimi v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu a žiadne faktúry neexistujú. K preukázaniu prác predložil ako dôkazy faktúry, súpisy prác, fotodokumentáciu, úhrady, objednávky. V závere podotkol, že práce boli v riadnej kontrole v roku 2017 v plnom rozsahu uznané.
8. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že dôvodom neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane je, že zdaniteľné obchody neboli uskutočnené osobami, ktoré faktúry vystavili, a z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane, pričom svoje závery odôvodnil nasledovne:
- nepreukázalo sa, že dodávateľská spoločnosť odviedla daň z pridanej hodnoty za preverované zdaniteľné obdobie do štátneho rozpočtu,
- nepodarilo sa odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli vykonané dodávateľom uvedeným na faktúre, následné dodanie služby žalobcom svojmu odberateľovi nepostačuje na splnenie zákonnej podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane,
- dodávateľská spoločnosť nemala v roku 2014 a 2015 žiadnych zamestnancov, teda nemohla práce vykonať vo vlastnej réžii,
- dodanie prác deklarovanými subdodávateľmi sa tiež nepreukázalo,
- nebol predložený zoznam ľudí, ktorí mali na zákazkách pracovať,
- existencia pochybností ohľadom osoby I. H.,
- nesúlad stavebných denníkov zhotoviteľa so stavebnými denníkmi žalobcu, nesúlad evidencie jázd žalobcu so záznamami v stavebnom denníku, nesúlad v nákupe PHM s evidenciou jázd,
- rozpory vo výpovediach svedkov týkajúcich sa formy vystavovania objednávok, zabezpečovania osôb na výkon prác a poskytnutia plošiny,
- nebolo preukázané vlastníctvo stavebných strojov a pracovného náradia, ktorými mali byť fakturované práce dodané, nebol preukázaný nákup materiálu, ktorý mal byť na stavbe použitý, nebol predložený zoznam osôb, ktorí mali práce reálne vykonať, Vzhľadom na uvedené správca dane nespochybnil reálne uskutočnenie fakturovaných prác (strana 12 rozhodnutia správcu dane, aj keď v niektorých prípadoch má správca dane za preukázané, že výkopové práce neboli dodané), ale spochybňuje osobu dodávateľa.
9. K odvolacej námietke žalobcu, že v oznámení o opakovanej daňovej kontrole bolo nesprávne citované ustanovenie daňového poriadku a to § 44 ods. 4 písm. a) namiesto c), daňového poriadku žalovaný uviedol, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v zmysle § 44 ods. 4 písm. c) daňového poriadku a sám daňový subjekt nesprávne ustanovenie po doručení oznámenia o daňovej kontrole nenamietal, nakoľko vedel, že žiadne dodatočné daňové priznanie nebolo podané. K odvolacej námietke žalobcu, že v protokole zo dňa 19. júla 2019 nebolo uvedené odlišné stanovisko správcu dane vo vzťahu k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 25. septembra 2017 žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie daňového poriadku mu takúto povinnosť neukladá a preto danú námietku považoval za neopodstatnenú. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane dospel k nesprávnemu záveru, že deklarované práce nedodala dodávateľská
spoločnosť uvedená na faktúre žalovaný uviedol, že správca dane svoj záver podrobne popísal a odôvodnil v protokole o daňovej kontrole, pričom boli zistené závažné skutočnosti odôvodňujúce uvedený záver, ktoré sú uvedené vyššie.
II.
Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) dňa 20. júla 2020, doručenú na Krajský súd v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 21. júla 2020 a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
11. Žalobca v správnej žalobe najmä uviedol, že:
- V oznámení o začatí opakovanej kontroly správca dane uviedol dôvod vykonania kontroly ustanovenie § 44 ods. 4 písm. a) daňového poriadku, hoci v predmetnej veci žalobca nežiadal o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, preto výkon daňovej kontroly nadväzujúci na toto oznámenie považuje žalobca za nezákonný, nakoľko takýmto konaním správcu dane došlo k porušeniu práv daňového subjektu a základných zásad daňového konania.
- Správca dane nezdôvodnil svoje odlišné stanovisko uvedené v protokole zo dňa 19. júla 2019, vo vzťahu k zisteniam uvedeným v protokole o výsledku daňovej kontroly zo dňa 25. septembra 2017.
- Nestotožnil sa so záverom správcu dane, že práce nedodala dodávateľská spoločnosť tak, ako boli uvedené na faktúre, ignorujúc vykonané dôkazy preukazujúce skutočnosť, že dielo bolo riadne vykonané a prevzaté odberateľom žalobcu - spoločnosťou O.S.V.O. comp, a s.
- Žalovaný porušil zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty, pretože pri jednoznačnom preukázaní dodania služby využívanej na uskutočnenie zdaniteľných plnení možno zamietnuť daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len ak bol preukázaný podvod.
12. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.
13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15. októbra 2020, v ktorom po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že:
- Nesprávnym uvedením ustanovenia § 44 ods. 4 písm. c) daňového poriadku nedošlo k porušeniu práv daňového subjektu a základných zásad daňového konania spôsobujúcich nezákonnosť daňovej kontroly.
- V rámci opakovanej daňovej kontroly bolo vykonané nové dokazovanie na objasnenie prác, ktoré mali pre žalobcu vykonať deklarovaní dodávatelia a správca dane získal nové dôkazy, ktoré vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
- V napadnutých rozhodnutiach bolo riadne odôvodnené nepriznanie dane z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr a uplatnením nároku na odpočítanie dane z predmetných faktúr porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH.
- Na strane deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o. nebolo preukázané dodanie fakturovaných prác žalobcovi, nakoľko bolo zistené, že dodávateľ BRASTRECH s.r.o. nemal vlastné personálne zdroje, materiálne zabezpečenie, nepredložil doklady preukazujúce dodanie služieb žalobcovi v zdaňovacom období máj 2015 a nepreukázal, že daň z pridanej hodnoty z predmetnej faktúry odviedol do štátneho rozpočtu.
- Na strane žalobcu sa nepodarilo potvrdiť, že prijal službu od deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o. nakoľko faktúra od deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o. s dátumom dodania 15. mája 2015 mala podľa tvrdenia žalobcu, uvedeného v žalobe, súvisieť s výstupnou faktúrou žalobcu č. 2/2005 s dátumom dodania 11. mája 2015. Z uvedeného vyplýva, že odberateľská faktúra žalobcu č. 2/2015 bola vystavená ešte pred dátumom prijatia prác od deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o., čo je nelogické a v rozpore s platnými ustanoveniami zákona o DPH.
14. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.
15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
19. Podľa § 191 ods. 1 a 4 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
22. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
23. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
24. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
25. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
26. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
27. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
28. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1), zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu36a). 1) (pozn. okrem iného) Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. 36a) § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
29. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom a) doručenia protokolu podľa odseku 8, b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu36a). 36a) § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
30. Podľa § 44 ods. 4 daňového poriadku, daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne, a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov35), c) na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní. 35) Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
32. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
33. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
35. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
36. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
37. Podľa § 19 ods. 2 zákon o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
38. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
39. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
a) Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
40. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
41. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/48/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. PO-5S/48/2020.
42. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj s poukazom na § 191 ods. g) SSP z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 21. marca 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 12. marca 2024).
43. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č.: 100903075/2020 zo dňa 15. mája 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou č. 100142131/2020 zo dňa 14. januára 2020. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 za zdaňovacie obdobie máj 2015 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 722,00 eur.
44. V žalobe žalobca po zhrnutí všetkých uvedených skutočností predovšetkým namietal nasledovné:
- nesprávne uvedenie ustanovenia § 44 ods. 4 písm. c) daňového poriadku v oznámení o daňovej kontrole č. 101273544/2018 zo dňa 03. júla 2018,
- absencia zdôvodnenia odlišného stanoviska správcu dane uvedeného v protokole z daňovej kontroly zo dňa 19. júla 2019 v porovnaní so zisteniami uvedenými v protokole z daňovej kontroly zo dňa 25. septembra 2017,
- nesprávnosť záverov daňových orgánov, že deklarovaný dodávateľ BRASTRECH s.r.o. nemohol dodať žalobcovi práce, ktoré boli predmetom faktúry FV 20150514 v sume spolu 4 332,00 eur z dôvodu, že nemal žiadnych zamestnancov, práce neboli preukázané a nebol predložený zoznam osôb pracujúcich na zákazkách,
- porušenie princípu neutrality dane, pretože pri jednoznačnom preukázaní dodania služby využívanej na uskutočnenie zdaniteľných plnení možno zamietnuť daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len ak bol preukázaný podvod.
45. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho uvedenia ustanovenia § 44 ods. 4 písm. c) daňového poriadku v oznámení o daňovej kontrole č. 101273544/2018 zo dňa 03. júla 2018 a s tým súvisiacej možnej nezákonnosti daňovej kontroly vykonávanej opätovne správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho ako aj súdneho spisu uvádza, že ju vzhliadol ako dôvodnú. V tejto súvislosti poukazuje na to, že zákonodarca v § 44 ods. 4 daňového poriadku taxatívne vymedzuje dôvody, výlučne za splnenia ktorých je možné daňovú kontrolu opätovne vykonať. Z uvedeného teda možno vyvodiť záver, že pre opätovný výkon daňovej kontroly musí byť naplnený niektorý z dôvodov uvedených v § 44 ods. 4 daňového poriadku, a zároveň jeho naplnenie musí preukázateľne vyplývať z administratívneho spisu pri začatí daňovej kontroly. Správny súd sa preto nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že uvedené pochybenie malo byť len chybou v písaní, nakoľko z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že ani daňovými orgánmi tvrdená zákonná podmienka podľa § 44 ods. 4 písm. c) daňového poriadku nebola v čase začatia daňovej kontroly vykonávanej opätovne splnená. Podnet Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v zmysle § 44 ods. 4 písm. c) daňového poriadku bol vydaný až dňa 04. septembra 2018, pričom daňová kontrola vykonávaná opätovne začala u žalobcu dňa 13. augusta 2018 o 09:00 hod. Z dôvodu, že v čase začatia daňovej kontroly vykonávanej opätovne nebola splnená zákonná podmienka na jej opätovné vykonanie (v zmysle § 44 ods. 4 písm. c) daňového
poriadku), opätovné vykonanie daňovej kontroly u žalobcu bolo zaťažené vadou nezákonnosti. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade zistenia, že daňová kontrola je nezákonná, protokol z takejto daňovej kontroly nadobudne povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nie je možné v daňovom konaní použiť. Rovnako dôkazy získané počas takejto daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom nadobudnú povahu nezákonných dôkazných prostriedkov a pokiaľ sú podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane i žalovaného, tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné. „Zákonnosť daňovej kontroly zásadným spôsobom ovplyvňuje zákonnosť dôkazov v rámci nej obstaraných a vykonaných.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/69/2017 zo dňa 29. januára 2018).
46. Ako nedôvodnú správny súd posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa absencie zaujatia stanoviska k záverom uvedeným v protokole z daňovej kontroly z roku 2017. V zmysle § 46 ods. 8, prvá veta daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov. Ako vyplýva z uvedeného, obsahom protokolu sú zistenia získané v rámci tej ktorej daňovej kontroly v nadväznosti na vykonané dokazovanie, pričom začiatok a koniec daňovej kontroly je presne vymedzený daňovým poriadkom (§ 46 ods. 1 a 9 daňového poriadku). Zároveň, uplatnením dôkazu opaku (argumentum a contratio) možno dospieť k záveru, že naopak uvedenie súvislostí medzi závermi prvotnej daňovej kontroly a opakovanej kontroly je nelogické a takáto povinnosť nemá oporu v žiadnom ustanovení daňového poriadku.
47. Správny súd ďalej preskúmal rozhodnutia daňových orgánov v intenciách namietaného záveru o spochybnení dodania predmetu plnenia deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o. v zdaňovacom období máj 2015 tak, ako bol predmetom faktúry FV 20150514, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (žalobcovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej aj „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú, že: 1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), a 3) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (žalobcovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
48. Správny súd ďalej poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022, z ktorého vyplýva, že: „Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do Zákona o DPH. Platiteľ dane si môže v zmysle Zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 Zákona o DPH), 3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH), 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.“
49. Následne možno konštatovať, že vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ, právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09
Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).
50. V zásade odpočítanie dane tak môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak:
- zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
- došlo k daňovému podvodu, alebo
- došlo k prípadu zneužitia práva.
51. V súdenom prípade nebola sporná druhá hmotnoprávna podmienka na odpočítanie dane, t.j. že predmetné plnenia (pomocné stavebné a rekonštrukčné práce) fakticky existujú a nejde o fiktívne plnenia (materiálna existencia plnenia), čo správca dane aj konštatoval na strane 12 rozhodnutia č. 100142131/2020 zo dňa 14. januára 2020, ani tretia podmienka na odpočítanie dane. Správcom dane bolo spochybnené, že dodávateľ uvedený na faktúre bol aj reálnym dodávateľom fakturovaného plnenia, nakoľko deklarovaný dodávateľ BRASTRECH, s.r.o. a jeho subdodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác, teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, v dôsledku čoho nebolo preukázané, kto predmetné práce vykonával.
52. Správca dane v tejto súvislosti namietol najmä to, že nebolo preukázané, že dodávateľská spoločnosť odviedla daň z pridanej hodnoty za preverované zdaniteľné obdobie do štátneho rozpočtu, dodávateľská spoločnosť nemala v roku 2014 a 2015 žiadnych zamestnancov, teda nemohla práce vykonať vo vlastnej réžii, dodanie prác deklarovanými subdodávateľmi sa tiež nepreukázalo, nebol predložený zoznam ľudí, ktorí mali na zákazkách pracovať, poukázal ďalej na nesúlad stavebných denníkov zhotoviteľa so stavebnými denníkmi žalobcu, nesúlad evidencie jázd žalobcu so záznamami v stavebnom denníku, nesúlad v nákupe PHM s evidenciou jázd, a v neposlednom rade na rozpory vo výpovediach svedkov týkajúcich sa formy vystavovania objednávok, zabezpečovania osôb na výkon prác a poskytnutia plošiny. Správca dane deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o. spochybnil tiež z dôvodu, že dodávateľská spoločnosť vystavila faktúru s dátumom dodania prác 15. mája 2015, pričom tieto práce mali podľa vlastného tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe, súvisieť s výstupnou faktúrou žalobcu č. 2/2005 vystavenou pre odberateľa žalobcu O.S.V.O. comp, a.s. s dátumom dodania 11. mája 2015. Z uvedeného podľa názoru správcu dane vyplynulo, že odberateľská faktúra žalobcu č. 2/2015 bola vystavená ešte pred dátumom prijatia prác od deklarovaného dodávateľa BRASTRECH s.r.o., čo je nelogické a v rozpore s platnými ustanoveniami zákona o DPH.
53. Otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca). V súdenom prípade je deklarovaným dodávateľom spoločnosť BRASTRECH, s.r.o., pričom nie je sporné, že spoločnosť BRASTRECH, s.r.o. bola osobou registrovanou pre daň. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane tak ostala len skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ BRASTRECH, s.r.o. a jeho subdodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie ani materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác, z čoho správcovi dane ako aj žalovanému vyplynul záver o nemožnosti dodania fakturovaného plnenia deklarovaným dodávateľom BRASTRECH s.r.o.
54. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ BRASTRECH, s.r.o. zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, respektíve tieto subjekty stotožniť, k čomu však vedú závery správcu dane aj žalovaného v súdenej veci. K uvedenému správny súd
poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“
55. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade spochybneného deklarovaného dodávateľa a subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (žalobcu) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane žalobcovi, tak správny súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné.
56. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal porušenie princípu neutrality dane, nakoľko nebolo preukázané podvodné konanie žalobcu, správny súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nebol daňovými orgánmi indikovaný daňový podvod a preto uvedenú námietku vzhliadol ako irelevantnú.
57. K ďalším žalobným námietkam žalobcu, v zmysle ktorých rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu správny súd uvádza, že žalobca uvedené námietky vzniesol len vo všeobecnej rovine, bez špecifikácie konkrétnych porušení zo strany daňových orgánov. Úlohou žalobcu v konaní o všeobecnej správnej žalobe je pritom dostatočne jasne a zrozumiteľne formulovať svoje námietky smerujúce proti orgánom verejnej správy a na druhej strane nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať pochybenia v činnosti orgánov verejnej správy len na základe všeobecne koncipovaných námietok odkazujúcich len na ustanovenia Správneho súdneho poriadku.
58. Zhrnutím celého záveru správny súd konštatuje, že podstatnou v prejednávanej veci je skutočnosť, že postupom daňových orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), pričom zároveň rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), z dôvodov ktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP). V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov postupovať v zmysle vyššie uvedených záväzných právnych záverov správneho súdu.
59. Záverom správny súd dopĺňa, že žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vykonávanú ako fyzická osoba – podnikateľ pod IČO: 34346660 dňa 01. decembra 2022, z uvedeného dôvodu správny súd v záhlaví rozsudku uviedol aktuálne údaje žalobcu.
60. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
61. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).