Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-92-2020.pdf
PDF · 99.96 KB
Case nature
Subarea
10Co/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcov : 1/ Ing. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, R., 2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R., obaja žalobcovia zastúpení splnomocneným zástupcom - Ing. H. T., A.., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, R. proti žalovanému: Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom Tulská 33, Žilina, IČO : 00 176 265, o návrhu na zrušenie účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytového domu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v štádiu konania o neúplnom podaní, na základe odvolania žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 14C/19/2020-37 zo dňa 9.6.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje vo výroku (I.) o odmietnutí podania - žaloby, vo výroku (III.) o trovách konania a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r dz u je vo výroku (II.) o odmietnutí podania - návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1.Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) odmietol (výrok I.) žalobu žalobcov zo dňa 15.4.2020 v znení podania zo dňa 27.5.2020 ako i (výrok II.) podanie žalobcov zo dňa 27.5.2020, predstavujúce návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalobca 1/ sa pôvodným návrhom domáhal zrušenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytového domu (BD) schváleného v písomnom hlasovaní konanom v dňoch 9.3.-12.3.2020, konkrétne ohľadne otázky č. 3 vrátane výmeny rozvodov elektroinštalácie, nakoľko „nemal čas zhodnotiť oprávnenosť tejto výmeny“. Zároveň žiadal predbežne pozastaviť účinnosť sporného hlasovania (o otázke č. 3 podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. - prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu) tak, aby nedošlo k právoplatnosti uvedeného rozhodnutia počas doby, keď o tom bude súd rozhodovať a (ďalej) zaviazať povinného, aby zrušil úpravu preddavkov, ktorú vykonal na základe hlasovania o otázke č. 3, resp., aby vlastníkom v BD umožnil nahliadnutie do detailných hlasovacích listín.
3.Súd prvej inštancie predmetné podanie vyhodnotil za neúplné v časti žalobného petitu (mal za to, že nie je jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáha, navrhovaný rozsudočný návrh nie je určitý a jednoznačný), preto vyzval žalobcu uznesením č.k. 14C/19/2020-24 zo dňa 07.05.2020 na odstránenie vád podania a to tak, aby doplnil žalobu o rozsudočný návrh, ktorý musí byť určitý a materiálne vykonateľný, t.j. musí byť z neho jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobou domáha voči žalovanému, ako má súd konkrétne vo veci rozhodnúť, ako i riadnu plnú moc na zastupovanie žalobcu v danom spore jeho zástupcom (inou fyzickou osobou).
4.Podaním zo dňa 27.05.2020 žalobca označil ďalšie subjekty na strane žalobcu (A. C. a „prípadne ďalší prehlasovaní vlastníci, ktorí môžu byť na vyzvanie súdu doplnení“) i žalovaného (členovia výberovej komisie pre výmenu výťahov a elektrických rozvodov schválení na schôdzi VBNP dňa 22.10.2018
- uvedených 7 osôb, z nich niektorí len menom). Zároveň žalobcovia uviedli, že na základe výzvy súdu sa domáhajú doplnenej žaloby a nariadenia neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého sa má nariadiť súčinnosť správcu OSBD Žilina vo veciach, ktoré majú súvis : (1) s rozhodnutím o otázke č. 3 v písomnom hlasovaní počas 9.3-12.3.2020, (2) s prípadným zrušením účinnosti tohto rozhodnutia, ak tak v budúcnosti rozhodne súd. V rámci tejto súčinnosti bude správca vopred informovať o krokoch, ktoré je ako správca BD povinný alebo plánuje vykonať, prípadne vyplývajú z dohodnutých podmienok s tretími stranami, umožňovať nahliadnutie do listín. Súčinnosť správcu v uvedenom rozsahu sa nariaďuje s komisiou dvoch VBNP : zástupcu prehlasovaných (H. T.) a hlasujúcich za o predmetnej otázke, ktorí (ak sa na tom zhodnú) budú mať právo pozastaviť kroky správcu, prípadne predložiť ich vlastný návrh na potrebné kroky na posúdenie súdom. Správca umožní VBNP, ktorí o to prejavia záujem, nahliadať do detailných hlasovacích listín.
5.Následne okresný súd s poukazom na § 129 ods. 1-4, § 132 ods. 1 -3, § 324 ods. 1-3, § 326 ods. 1-2 a § 327 CSP (všetky citované v napadnutom uznesení) konštatoval, že základnou a obligatórnou náležitosťou žaloby je úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a uvedenie žalobného návrhu, ktorý musí byť zrozumiteľný, určitý a vykonateľný. Preskúmaním žaloby v súdenej veci však dospel k záveru, že žalobný petit nie je jednoznačne určitý a vykonateľný. Zdôraznil, že súd nemôže nahrádzať povinnosť žalobcu (žalobcov) podať na súde úplnú žalobu so všetkými náležitosťami. 6.Navyše, v doplnenom podaní žalobcovia uviedli ako strany sporu aj osoby, ktoré nie sú riadne označené, preto nie je jednoznačne zrejmé, kto presne vystupuje na strane žalobcov a kto na strane žalovaných. 7.S ohľadom na uvedené súd prvej inštancie podanie (vo veci samej) ako neúplné odmietol.
8.Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa okresného súdu tento (návrh) neobsahuje predpísané náležitosti a je neurčitý. Žalobcovia neoznačili voči komu konkrétne sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, neuviedli skutočnosti osvedčujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a dôvodnosť, trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z podania taktiež nie je jednoznačne zrejmé, akého konkrétneho neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhajú (petit neodkladného opatrenia je potrebné navrhnúť tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný). 9.Na základe týchto dôvodov súd prvej inštancie uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia trpí vadami, pre ktoré nie je možné pokračovať v konaní a bez výzvy na odstránenie vád - § 327 CSP - aj tento návrh odmietol.
10.Okresný súd dodal, že predmetné rozhodnutie nie je prekážkou, aby žalobca/žalobcovia podal/ podali na súde riadnu žalobu, resp. nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ak potreba bezodkladnej úpravy pomerov bude stále naliehavá), ktoré budú obsahovať predpísané zákonné náležitosti. Zároveň poučil žalobkyňu (správne žalobcu/žalobcov - pozn. odvol. súdu) o možnosti obrátiť sa aj na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci.
11.Ohľadne trov konania okresný súd uviedol, že CSP neobsahuje ich osobitnú úpravu v prípade, že podanie je odmietnuté. Preto o tomto nároku rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 a 2 CSP, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu podania, keďže v tomto prípade konanie končí odmietnutím podania v dôsledku procesného zavinenia tej sporovej strany (žalobcu), ktorá nedoplnila svoje podanie. Na základe uvedeného by mali žalovaní (hoci v záhlaví napadnutého rozhodnutia okresný súd označil len jedného žalovaného - pozn. odvol. súdu) nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, ale keďže im/žalovaným žiadne trovy konania doteraz nevznikli, nepriznal im predmetný procesný nárok (výrok III.).
12.Vo vzťahu k tomuto uzneseniu predložili žalobcovia podanie, v súvislosti s ktorým výslovne zdôraznili, že ide o sťažnosť (a nie odvolanie) v zmysle § 240 CSP, nakoľko majú za to, že takto môžu minimalizovať trovy konania a „prieťahy“. Zároveň sa domáhali uznesenie v celom rozsahu zrušiť a oznámili, že v zmysle § 245 CSP poukazujú na niektoré nové skutočnosti a dôkazy tam, kde v žalobe neboli uvedené dostatočne explicitne a jasne.
13.V súvislosti s prvým výrokom namietali, že bez vlastnej viny nemôžu doplniť mená ostatných prehlasovaných vlastníkov, ktorí by prípadne podporili žalobu, nakoľko správca, hoci má povinnosť poskytnúť súčinnosť im odopiera poskytnúť informácie o hlasovaní. Súd však má právomoc tieto mená zistiť a oznámiť, na základe čoho môže ľudí osloviť, či sa pridajú k žalobe. Podľa odvolateľov však toto konanie zároveň môže pokračovať bez doplnenia týchto osôb, nakoľko postačuje aj jediný prehlasovaný vlastník. Pokiaľ ide o označenie dvoch členov výberovej komisie, nie pomocou adresy a dátumu narodenia, ale iným identifikačným údajom, je v súlade s § 133 ods. 1 CSP. 14.Okrem nejasného uvedenia žalobcov a žalovaných si odvolatelia nie sú vedomí, v čom nie je žalobný petit jednoznačne určitý a vykonateľný, v petite totiž žiadajú len to, čo predmetný zákon umožňuje, t.j. zvrátiť rozhodnutie v hlasovaní. Ak súdu prekáža niečo konkrétne v petite, mal to uviesť v uznesení.
15.Pokiaľ okresný súd pri výroku II. napadnutého uznesenia vytýka, že nie je označené, voči komu konkrétne sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, žalobcovia uvádzajú, že voči správcovi, čo je aj implicitne uvedené v návrhu neodkladného opatrenia. Čo sa týka požadovaných náležitostí, tieto sú dostatočne uvedené v žalobe na strane 7 a dopĺňajú k nim, že správcovi bola schválená pomerne široká plná moc za účelom predčasného splatenia existujúceho úveru a zároveň pre vybavenie nového úveru. Správca však nekomunikuje a žalobcovia nevedia v akom stave sú tieto rokovania. Správca ale nevlastní peniaze na účtoch fondu prevádzky, údržby a opráv, je len sprostredkovateľom, preto žalobcovia majú právo vopred vedieť o všetkých krokoch alebo už o dohodnutých podmienkach, ktoré už vykonal, alebo ide vykonať v súvislosti so schválením otázky č. 3 v predmetnom hlasovaní alebo s prípadným zrušením účinnosti tohto schválenia, t.j. nevedia, či správca dojednal nový úver a či ním predčasne nesplatil existujúci úver. Nie všetkým krokom správcu je však vhodné brániť, chcú sa vyvarovať nariaďovania zbytočných kokov a nie sú potrebné. Preto sa návrhom na neodkladné opatrenie domáhajú najmä nariadiť správcovi byť voči žalobcom súčinný. Všetky nedostatky spomínané v bodoch 19. a 20. uznesenia sú v rámci sťažnosti doplnené a vysvetlené a na neurčité, pričom na nekonkrétne tvrdenia, že návrh neobsahuje predpísané náležitosti nie je možné konkrétne reagovať.
16.Žalobcovia ďalej zdôraznili, že (článok 6 ods. 1 CSP) súd by mal vyvažovať nerovnovážne postavenie medzi žalobcami a žalovanými. Ak teda súd nájde v dokresľujúcej argumentácii nejaké formálne chyby, mal by pokračovať v konaní bez zohľadnenia takejto chybnej dokresľujúcej argumentácie. Zároveň, ak má určitá textová formulácia žaloby, teda jej petit formálne nedostatky, napr. vyplývajúce z neskúsenosti splnomocneného zástupcu v tom, aké sú zaužívané právnické spôsoby vyjadrovania sa, ale význam formulácie je zrejmý, žiada súd, aby bral ohľad na jeho technické vzdelanie. Inými slovami, žiadajú súd, aby pri rozhodovaní prípadne pozmenil petit tak, aby bol formálne v poriadku. 17.Nadväzne žalobcovia konkretizovali jednotlivé nároky uplatnené titulom žaloby ako i neodkladného opatrenia.
18.V doplnení odvolania žalobcovia uviedli, že okresný súd nešpecifikoval, v čom je rozsudočný návrh neurčitý a materiálne nevykonateľný. Voči uzneseniu nebola prípustná sťažnosť a mohli len hádať, čo je asi nejasné. Tiež nie je uvedené, že ak „uhádnu zle“, súd miesto upresnenia (prečo je petit neurčitý a materiálne nevykonateľný) žalobu odmietne, teda, že je len jeden pokus na tipovanie ako petit doplniť. Poukázali na znenie § 129 ods.2 CSP, ktoré ustanovenie ukladá súdu, aby výslovne uviedol, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, čo však v danej veci súd neurobil. Súd len uviedol miesto v žalobe, kde je vada - v petite. Nebolo teda dostatočne jasne naznačené, v čom je problém, hoci podľa § 129 ods.2 CSP to súd mal uviesť. 19.V konaní sa podľa odvolateľov dalo pokračovať, pretože žaloba mala len nedostatky, ktoré nemohli bez vlastnej viny opraviť. Nemajú prístup ku hlasovacím listinám, ani ku GDPR-citlivým údajom v materiáloch k výberovému konaniu. Pritom na tieto dokumenty ako vlastníci bytov majú nárok. 20.K ďalším bodom odôvodnenia napadnutého uznesenia žalobca 1/ poznamenal, že je dlhodobo nezamestnaný, nemôže si preto dovoliť advokáta, navyše má s nimi aj tak zlé skúsenosti. Pokiaľ ho súd nabáda, že dotknuté odmietnutie nebráni tomu aby žalobcovia podali na súde riadnu žalobu, dodáva, že si nie je istý, či súd vôbec čítal túto žalobu, nakoľko, ak by ju čítal, tak vie, že lehota na podanie takejto žaloby už uplynula mesiac po predmetnom hlasovaní.
21.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie okresného súdu vo výroku (I.) o odmietnutí podania - žaloby a vo výroku (III.) o
trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil (§ 391 ods. 1 CSP) na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnej časti (výroku II. o odmietnutí podania - návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
22. Primárne odvolací súd poznamenáva, že predostretý opravný prostriedok vyhodnotil v zmysle explicitnej normatívnej požiadavky - § 124 ods. 1 CSP - t.j., podľa jeho obsahu ako odvolanie. V súvislosti s (obligatórnou) aplikáciou označenej procesnej normy teda nemohol - v konečnom dôsledku však v prospech samotných žalobcov - akceptovať ich výslovné „usmernenie“, že podanie predstavuje sťažnosť. Takýto opravný prostriedok totiž voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vydanému sudcom (ako je tomu v súdenej veci) - § 239 ods. 1 CSP a contrario - prípustný nie je (posúdenie v zmysle „požiadavky“ žalobcov by teda viedlo k nemožnosti preskúmať napadnuté uznesenie). Odhliadnuc od uvedeného, svoje pochybenie si následne zrejme uvedomili aj žalobcovia, keď ďalšie podanie označili ako „doplnenie odvolania“, t.j. nezotrvali na posudzovaní predmetného podania ako sťažnosti.
23. Zároveň považuje krajský súd za potrebné/vhodné poukázať na skutočnosť, že okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia poučil žalobcov (zjavne v reakcii na obsah ich podaní) na možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci za účelom získania kvalifikovaného právneho zastúpenia, čo však žalobcovia nevyužili. Uvedenému (odporúčaniu okresného súdu) korešponduje aj vyjadrenie samotného splnomocneného zástupcu (ktorý zrejme predkladané podania formuluje) žalobcov, ktorý poukazuje na svoju neskúsenosť s právnym zastupovaním (s ohľadom na svoje technické vzdelanie). Tento laický prvok je v posudzovanej veci skutočne významne prítomný/evidentný. 24.Odhliadnuc od toho platí, že právne zastúpenie (v tomto prípade) nie je (síce) povinné a možno sa tiež vo všeobecnosti stotožniť s tvrdením žalobcov, že súd nesmie pri posudzovaní podaní postupovať formalisticky. Súčasne si však strany sporu (tu žalobcovia) musia byť vedomé normatívneho zakotvenia pozície/úlohy súdu/sudcu ako nezávislého arbitra, ktoré postavenie (v spojení s princípom rovnosti strán) v sebe implikuje, okrem iného, aj nemožnosť takého zásahu do veci/sporu zo strany súdu, ktorý (zásah) by viedol k procesnému víťazstvu niektorej zo strán. 25.Práve „vybalancovanie“ týchto dvoch určujúcich hľadísk, t.j. nájdenie ústavne konformnej rovnováhy medzi požiadavkou, aby formalistickým prístupom nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitie) a (už) neprípustnou mierou súdneho aktivizmu, ktorý by viedol k zvýhodneniu niektorej zo sporových strán je tou právnou situáciou, ktorú je potrebné posúdiť v preskúmavanej/dotknutej veci. 26. Rozvinúc konštatované, vo vzťahu k návrhu vo veci samej z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd odmietnutie odôvodnil neurčitosťou a nevykonateľnosťou žalobného petitu. Tento záver však bližšie/ vôbec nevysvetlil. Pôvodný návrh žalobcov - viď č.l. 4 - pritom „len„ požaduje zrušenie účinnosti konkrétneho rozhodnutia vlastníkov bytového domu, t.j. to, čo korešponduje výslovnému oprávneniu prehlasovaného vlastníka bytu v zmysle §14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správne tiež odvolatelia v danej spojitosti namietajú, že podobne schématický postup zvolil okresný súd aj v rámci výzvy na odstránenie vád podania, kde (viď uznesenie č.k. 14C/19/2020-24 zo dňa 7.5.2020) len všeobecne, nereflektujúc konkrétnosti posudzovaného návrhu, vyzval žalobcov na odstránenie vady petitu, pričom to, o akú vadu petitu sa jedná, mohli žalobcovia skutočne len „hádať“. Ďalej v rozoberaných súvislostiach platí, že v súdnej praxi sa však možno stretnúť s viacerými variáciami formulácie žalobného petitu, ktorými žalobcovia spravidla požadujú vyslovenie neplatnosti, neúčinnosti alebo neprípustnosti prijatých rozhodnutí, príp. sa domáhajú ich zrušenia. Nedostatok právnej úpravy v tomto smere by nemal pozbaviť dotknutého vlastníka možnosti domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (dotknutá norma by sa totiž stala obsolentnou).
27. Ak okresný súd (napríklad) považoval niektorú časť navrhovaného petitu za nadbytočnú (predovšetkým časť v znení: „preto, že sme nemali čas zhodnotiť oprávnenosť tejto výmeny“, ktorú časť však žalobcovia v doplnenom podaní sami vypustili), aplikačná prax súdov už dlhodobo zotrváva na stanovisku, že súd nie je povinný doslovne prevziať žalobný petiti a (súčasne) nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak ho súd formulačne upraví a to pri dodržaní zásad, že nemôže prisúdiť viac alebo iné plnenie, než sa strana sporu domáha.
28.Zároveň je opodstatnenou odvolacia námietka, v zmysle ktorej argument okresného súdu o možnosti žalobcov opakovane (po odmietnutí) podať žalobu nekorešponduje relevantnej právnej úprave, nakoľko táto pre daný skutkový a právny rámec stanovuje prekluzívnu lehotu na uplatnenie nároku pred súdom.
29.Pokiaľ okresný súd ďalej (bod 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia) odmietnutie návrhu vo veci samej odôvodňuje aj tým, že žalobcovia v ďalšom podaní nejednoznačne označili strany sporu, krajský súd poznamenáva, že tomuto záveru neprechádzala výzva na odstránenie takejto vady. Inými slovami, pokiaľ okresný súd nevyzval na odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom označení sporových strán, nemôže z takéhoto dôvodu podanie odmietnuť.
30.Opísané úvahy vo svojom súhrne viedli odvolací súd k zrušeniu výroku o odmietnutí podania vo veci samej. 31.V ďalšom postupe okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok v zmysle prezentovaných úvah odvolacieho súdu. Pokiaľ dospeje k záveru, že petit žalobného návrhu nie je možné akceptovať ani po formálnej úprave zo strany súdu, vyzve žalobcov preskúmateľným a vecným/konkrétnym spôsobom na odstránenie vád podania (obdobne vo vzťahu k označeniu sporových strán) a nadväzne procesnú situáciu opätovne vyhodnotí a vysporiada sa i s obsahom ďalších procesných podaní žalobcov.
32.Vo vzťahu k odmietnutiu návrhu na neodkladné opatrenie sú však určujúcimi ustanoveniami § 327 CSP, v zmysle ktorého sa ustanovenia o odstraňovaní vád nepoužijú (t.j. pri existencii vád, ktoré bránia pokračovať v konaní, súd taký návrh bez ďalšieho odmietne) a § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého rozhodujúcim je stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 33.Aplikujúc opísané na okolnosti súdenej veci platí, že sú právne irelevantnými ďalšie úpravy znenia neodkladného opatrenia, ktoré žalobcovia predkladajú (až) v štádiu odvolacieho konania a zároveň (platí), že nie je (nebol) daný právny základ pre odstraňovanie zásadných vád návrhu na neodkladné opatrenie zo strany okresného súdu. 34.Odvolací súd sa teda stotožnil s tou časťou odôvodnenia (v súvislosti s ďalšou časťou odôvodnenia okresného súdu totiž nie je zrejmé, prečo súd nevedel identifikovať, voči komu neodkladné opatrenie smeruje, nakoľko to je možné z navrhovaného petitu vyvodiť) súdu prvej inštancie, kde je konštatovaná neurčitosť, resp. materiálna nevykonateľnosť predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ten (návrh) totiž, v podobe/znení relevantnom v čase rozhodovania okresného súdu (č.l. 34 spisu - podanie došlé súdu dňa 28.5.2020) požaduje (okrem iného) uložiť súčinnosť (OSBD Žilina) s komisiou dvoch VBNP (zrejme vlastníkov bytov a nebytových priestorov - pozn. odvol. súdu) a to zástupcu prehlasovaných (žalobca 1/) a „hlasujúcich za o predmetnej otázke, ktorí (ak sa na tom zhodnú) budú mať právo pozastaviť kroky správcu, prípadne predložiť ich vlastný návrh na potrebné kroky na posúdenie súdom“ 35. Opísaná hypotéza návrhu na neodkladné opatrenie skutočne vykazuje enormnú mieru nejasnosti, keď vyvoláva množstvo (nezodpovedaných) otázok, predovšetkým, kto a kedy určí zloženie „Komisie“, čo znamená a ako by sa v praxi realizovalo „pozastavenie krokov správcu“, resp. posúdenie krokov súdom, a ďalšie. 36.Okrem toho, súčinnosť je žalobcami požadovaná „vo veciach, ktoré majú súvis s prípadným zrušením účinnosti rozhodnutia o otázke č.3 v písomnom hlasovaní počas 9.3. - 12.3.2000, ak tak v budúcnosti rozhodne súd“. Odhliadnuc od spornosti okruhu/rozsahu otázok, ktoré/aké (otázky) vlastne môžu mať súvis so zrušením označeného rozhodnutia, spočíva evidentný vnútorný rozpor opísanej formulácie v skutočnosti, že viaže nástup účinnosti neodkladného opatrenia až na čas po rozhodnutí súdu vo veci samej. 37.Záver okresného súdu o materiálnej nevykonateľnosti takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je preto opodstatneným. V zmysle východísk špecifikovaných/vymedzených v bode 26 tohto odôvodnenia (t.j. nemožnosť odstraňovania vád návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré bránia pokračovať v konaní a viazanosť stavom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) nemohol odvolací súd postupovať inak než potvrdiť dotknutý/predmetný výrok napadnutého uznesenia. Opísané však nebráni, za splnenia zákonných podmienok, domáhať sa riadnym/novým návrhom nariadenia neodkladného opatrenia.
38. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.