Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-6-2022.pdf
PDF · 137.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: C.. D. SkÁ., O.. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX V., zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 26.522,92 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/99/2019-559 zo dňa 26.08.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/99/2019-559 zo dňa 26.08.2021 odmieta.
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/99/2019-559 zo dňa 26.08.2021 vo výroku II. a III. potvrdzuje.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26.08.2021 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 23.836,92 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 23.836,92 EUR od 11.04.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu spojenú s uplatneným pohľadávky vo výške 40 EUR a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 300,00 EUR mesačne, vždy k 15-temu dňu príslušného mesiaca, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, na účet žalobcu s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. Druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol a tretím výrokom priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 261, § 265, § 652. § 662 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), čl. 3 ods. 6, 7, 8 a 10 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, § 5 ods. 1 a 2 písm. a) a b), § 4 ods. 2 Provízneho poriadku a čl. 11 Smernice Rady č. 86/653/EHS z 18.12.1986.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 26.522,92 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 02.07.2014 uzavrel žalobca, ako poisťovňa, so žalovaným ako finančným agentom, v súlade s § 652 a nasl. Obchodného zákonníka (ObZ) zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej aj ako „zmluva o FS“). Poukázal na znenie čl. 3 ods. 6, čl. 8 ods. 5 zmluvy o FA, ustanovenie § 660 ods. 2, § 662 ods. 1, 2, 3, ObZ. Obchodný zákonník podľa neho rozlišuje medzi uzavretím obchodu a pojmom uskutočnenie obchodu. Riziko zastúpeného (žalobcu),
spojené s vyplatením provízií pred uskutočnením obchodu zákonodarca kompenzuje inštitútom zániku nároku na províziu podľa § 662 ods. 1 ObZ. Žalobca a žalovaný si dohodli vrátenie alikvotnej čiastky vyplatenej provízie v závislosti na skutočnom trvaní obchodu. Poukázal na čl. 5 ods. 1, 2, provízneho poriadku. Žalovanému boli v súlade s § 569 ods. 1 ObZ vyplácané výkonnostné odmeny za podmienok určených v províznom poriadku. Poukázal na čl. 3 dodatku č. 7 k províznemu poriadku, podľa ktorého sa výkonnostné odmeny vyplácajú v prípade, ak v danom mesiaci dosiahne určenú výšku mesačnej netto produkčnej hodnoty poistenia a určený počet uzatvorených zmlúv. Výška výkonnostnej provízie sa určí maticou podľa tabuľky č. 1 dodatku č. 7 k províznemu poriadku. V prípade, že sa dosiahne záporná produkčná netto hodnota poistenia, je poisťovňa oprávnená vykonať storno províziu. Na provízny účet žalovaného žalobca zaúčtoval storno výkonnostnej odmeny: 8/2015 - 270 EUR, 2/2016 - 330 EUR, 4/2016 - 130 EUR, 5/2016 - 520 - EUR, 6/2016 - 470 - EUR, 7/2016 - 110 - EUR, 9/2016 - 330 EUR, celkom 2.160 EUR. Zmluva o FS zanikla výpoveďou zo dňa 25.7.2016 zo strany žalobcu. Výpovedná lehota uplynula 30.11.2016. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu 23.07.2018 sumu 26.522,92 EUR pozostávajúcu z neprináležitej odmeny 24.012,92 EUR, výkonnostných odmien 2.160 EUR a zmluvnej pokuty 350 EUR. Spolu so žalovanou istinou si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.04.2017 a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 EUR, spolu s náhradou trov konania.
3. Žalovaný v priebehu konania sporoval s poukazom na rozhodnutie NS SR 6Obo 112/2007 zo dňa 7.8.2018 skutočnosť, že by bol pred podpisom zmluvy oboznámený so znením provízneho poriadku. Uvedenej obrane súd neprisvedčil s poukazom na zmluvné ustanovenie čl. 3 bod 7 zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalobca oboznámil finančného agenta so znením provízneho poriadku. Súd mal za to, že žalovaný svojím podpisom na zmluve uvedenú skutočnosť potvrdil a opak v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal.
4. Obrana žalovaného spočívala aj v sporovaní preukázania úhrady provízie zo strany žalobcu, keď žalovaný uviedol, že žalobca síce preukázal nejaké vyplatenie odmeny, ale nepodarilo sa spárovať jednotlivé platby. Žalovaný konkrétne platby vyplatených provízií špecifikoval v podaní doručenom súdu dňa 20.11.2020, všetky uvedené platby korešpondujú s úhradami podľa priloženého výpisu z účtu na strane spisu č.l. 35 až 43. Súd mal z uvedeného dôkazu dostatočne preukázanú úhradu predmetných provízií žalovanému.
5. Následná obrana žalovaného spočívala v sporovaní správnosti výpočtu storna provízií. Žalobca si uplatňoval dva samostatné nároky, a to storno neprináležitej odmeny a storno výkonnostnej provízie. Právny základ nároku žalobcu na vrátenie provízie vychádza z ustanovenia čl. 3 ods. 10 zmluvy o finančnom sprostredkovaní, v ktorom si strany dohodli povinnosť finančného agenta vrátiť vyplatené provízie v prípadoch uvedených v províznych poriadkoch. Ako to vyplýva z výzvy na vyrovnanie pohľadávok (č.l. 12), žalobca vyzval po ukončení zmluvy dňa 20.03.2017 žalovaného na zaplatenie neprináležitej provízie vo výške 24.362,92 EUR a storno výkonnostnej provízie vo výške 2.160,00 EUR. Výzva bola žalovanému, ako to vyplýva z doručenky (č.l. 12), doručená dňa 27.03.2017.
6. Žalobca si uplatnil žalobou nárok na storno neprináležitej odmeny vo výške 24.012,92 EUR. Medzi stranami nebolo sporné, koľko platieb poistného v akom rozsahu bolo zaplatené na jednotlivé poistné zmluvy, ale sporné zostalo, či pre dôvodnosť nároku na vrátenie provízie je rozhodujúce zaplatené poistné ku dňu ukončenia zmluvy alebo aj následne zaplatené poistné. Žalobca svoj nárok odvodzoval od znenia zmluvného dojednania v článku 5 ods. 2 provízneho poriadku. Výška storno podielu bola zmluvne dohodnutá v ustanovení § 5 ods. 2 písm. b). Súd prvej inštancie ustálil, že z jazykového výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodujúci je počet splátok ku dňu zániku zmluvy.
7. Žalovaný popieral predmetný výpočet storna neprináležitej provízie s poukazom na smernicu Rady 86/653/EHS, ako aj rozhodnutie Súdneho dvora C-48/16 Ergo poisťovňa c/a R. V. a konkrétne poukazoval na záver súdneho dvora bod 2. Žalovaný tvrdil, že by pri výpočte mali byť zohľadnené všetky splátky poistného zaplatené na predmetné poistné zmluvy, teda aj splátky, ktoré poistenci zaplatili po zániku predmetných zmlúv.
8. Súd pri uvedenom vychádzal zo znenia ustanovenia v článku 5 ods. 2 provízneho poriadku, § 662 ObZ, ods. 2 a 3 a znenia Smernice Rady 86/653/EHS. Ustanovenie § 662 ObZ predstavuje transformáciu článku 11 smernice 86/653 a vymedzuje zánik nároku na uhradenú províziu, ak nárok na ňu zanikol pre
neuskutočnenie obchodu medzi zastúpeným a treťou osobou. Aplikáciu smernice a jej výklad v prípade čiastočnej nerealizácie obchodu ako je to pri poistných zmluvách, vykladá práve namietané rozhodnutie Súdneho dvora C-48/16 Ergo poisťovňa c/a R.V. V.. Súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie nemožno posudzovať ako v rozpore s ustanovením čl. 11 ods. 3 smernice. Súd vychádzal z výkladu smernice s poukazom na skutočnosť, že hoci samotné ustanovenie § 662 ods. 3 ObZ rovnako obsahuje zákaz dohody zániku nároku na províziu v neprospech obchodného zástupcu, uvedené ustanovenie nie je zaradené medzi kogentné ustanovenia ObZ. Vzhľadom na eurokomfortný výklad vnútroštátneho práva súd preto vychádzal priamo zo znenia smernice. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti vrátenia získateľskej provízie vo výške 24.012,92 EUR je dôvodný. Žalobca preukázal jej vyplatenie žalovanému, ako aj nárok v zmysle zmluvných dojednaní provízneho poriadku po zohľadnení splátok do zániku poistenia.
9. V bode 44. rozsudku súd prvej inštancie špecifikoval hradené poistné pri jednotlivých zmluvách do zániku zmluvy a po zániku zmluvy, čo medzi stranami nebolo sporné.
10. Súd teda v zmysle vyššie uvedeného žalobcovi priznal nárok na storno získateľskej provízie vo výške 23.836,92 EUR, ktorá pozostáva nasledovne: pri PZ 110175889 Y. F. za 13 platieb - storno 23/36 teda 1.213,89 EUR, pri PZ 110178480: U. U., 15 platieb - storno 21/36 teda 1.108,33 EUR, pri PZ 110180009: Y. Y., 15 platieb - storno 21/36 teda 1.108,33 EUR, pri PZ 110182449: L. B., 19 platieb - storno 17/36 teda 897,22 EUR, pri PZ 110182997: P. F., 12 platieb - storno 21/36 teda 633,33 EUR, pri PZ 110200250: U. U., 15 platieb - storno 29/36 teda 1.454,03 EUR, pri PZ 110217317: K. G., 9 platieb - storno 27/36 teda 1.246,88 EUR, pri PZ 110218332: L. O., 8 platieb - storno 28/36 teda 1.596 EUR, pri PZ 110218363: M. P., 8 platieb - storno 28/36 teda 1.551,67 EUR, pri PZ 110219051: F. M., 8 platieb - storno 21/36 teda 1.596 EUR, pri PZ 110219073: U. M., 8 platieb - storno 21/36 teda 1.596 EUR, pri PZ 110219583: R. M., 6 platieb - storno 30/36 teda 1.425 EUR, pri PZ 110220289: V. B.M., 10 platieb - storno 26/36 teda 1.235 EUR, pri PZ 110220290: P. M.M., 10 platieb - storno 26/36 teda 13.86,67 EUR, pri PZ 110220292: Z. E., 10 platieb - storno 26/36 teda 1.235 EUR, pri PZ 110220293: G. U., 8 platieb - storno 28/36 teda 1.330 EUR, pri PZ 110220762: R. Y., 7 platieb - storno 29/36 teda 1.377,50 EUR, PZ 110219057-9: F.R. C., 1 platba - storno 35/36 teda 2.126,67 EUR, po započítaní rozpustenia stornofondu 1.000 EUR a zápočtu následných provízií za mesiace 10/2015 vo výške 48 EUR, 12/2015 vo výške 96 EUR a 2/ 2016 vo výške 96 EUR (kedy podľa vyjadrenia žalobcu nedošlo k výplate predmetnej provízie - podanie žalobcu zo dňa 20.11.2020) a sumy 869,40 EUR pri zmluve PZ 110180968: L. H., kde síce bolo uhradených 37 splátok, avšak žalobca si odpočítaval pomernú časť z dôvodu zníženia mesačného poistenia.
11. Súd z uplatnenej storno získateľskej provízie nepriznal žalobcovi čiastku 176 EUR, ktorá pozostáva podľa interného výpisu provízií (č.l. 14) zo storna provízií 48 EUR pri Y. F., 48 EUR pri U. U., 48 EUR pri Y. Y. a 32 EUR pri L. B., pričom podľa vyjadrenia žalobcu z 18.12.2020 malo ísť o storno následnej provízie podľa § 4 ods. 2 písm. b) provízneho poriadku. Žalobca však v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2020 uviedol, že predmetné provízie vyplatené neboli, ale boli zarátané na vzniknuté storno pri zmluve F. C..
12. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil aj nárok na výkonnostnú províziu (storno) vo výške 2.160,00 EUR. Žalovaný uvedený nárok považoval za skryté dojednanie zmluvnej pokuty. Žalobca od neho požaduje akúsi sankciu, preto namietal, že sa so znením provízneho poriadku neoboznámil. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bola určitá výkonnostná odmena zo strany žalobcu vyplatená. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že storno výkonnostnej odmeny sa nevzťahuje na konkrétnu vyplatenú províziu obchodného zástupcu. Vzhľadom na to, že predmetný nárok žalobcu, ktorý žalobca odvodzoval od zmluvných dojednaní zmluvy o finančnom sprostredkovaní, nepredstavuje nárok na vrátenie provízie z dôvodu nerealizovania sprostredkovaného obchodu, dospel súd k záveru, že takáto dohoda medzi stranami nie je v súlade práve s vyššie citovaným ustanovením čl. 11 smernice Rady č. 86/653/EHS z 18. decembra 1986. Takúto dohodu zrejme nemožno posúdiť ako dohodu v prospech obchodného zástupcu, preto je v zmysle ustanovenia čl. 11 ods. 3 smernice vylúčená. Takéto zmluvné dojednanie, ktorým sa obchádza zmysel predmetnej smernice, nemožno, napriek absencii charakteru ustanovenia § 662 ods. 3 ObZ, ako kogentného ustanovenia, pripustiť v obchodných vzťahoch, pretože nemôže byť v nadväznosti na eurokomfortný výklad v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a výkon takého práva nemôže požívať právnu ochranu.
13. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 350 EUR, ktorá mala žalovanému vzniknúť za porušenie povinnosti pri zmluve s poistencom F. C.. Žalovaný namietal, že
žalobca neuviedol ustanovenie, ktoré mal žalovaný porušiť. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu (č.l. 71) uviedol, že zmluvná pokuta sa má týkať porušenia povinnosti podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) zmluvy o finančnom sprostredkovaní, keďže mal poskytnúť nekorektné poradenstvo poistencovi F. C.. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.10.2019 uviedol, že zdôvodnenie nároku na zmluvnú pokutu vo výške 350 EUR s odkazom na konkrétny zmluvný článok nepostačuje, nie je zrejmé, akým konaním k tomu došlo. Súd sa priklonil k obrane žalovaného, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, akými skutkovými okolnosťami malo dôjsť k vzniku nároku na predmetnú zmluvnú pokutu.
14. Spolu so žalovanou istinou si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26.522,92 EUR od 11.04.2017 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že jeho výška nie je v rozpore so zákonným úrokmi z omeškania a žalovaný moment omeškania nijako nesporoval, súd priznal žalobcovi predmetný nárok z priznanej istiny a vo zvyšku (zamietanej časti istiny) ho zamietol.
15. Žalovaný požiadal súd o možnosť plniť žalobcovi v prípade jeho úspechu v splátkach vo výške 200-300 EUR, vzhľadom na to, že je dôchodca. Žalobca na výzvu súdu žiadosť žalovaného nesporoval a ponechal rozhodnutie na súde. Súd vzhľadom na žiadosť žalobcu a nesporovania uvedenej skutočnosti žalovaným, v nadväznosti na tvrdenú okolnosť, že žalovaný je dôchodca a priznaná istina sa môže vzhľadom na jej výšku javiť ako obtiažna k statusu žalovaného, rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému povolil splácať žalovanú istinu a príslušenstvo v splátkach po 300 EUR mesačne, vždy k 15. dňu príslušného mesiaca pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní s ktoroukoľvek splátkou, čím sa stane záväzok žalovaného okamžite splatný v celom rozsahu.
16. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vyčíslený úspech vo výške 89 % (priznaná istina v pomere k žalovanej istine) žalovaný mal teda úspech v časti 11 %, po vzájomnom odpočítaní čistý úspech na strane žalobcu je vo výške 78 %.
17. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že identifikovaný rozsudok napáda v časti I., II. a III. závislého výroku a domáha sa, aby ho Krajský súd v Bratislave v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca namietal, že súd prvej inštancie v bode 46. napadnutého rozhodnutia uviedol, že nepriznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 176,- EUR, predstavujúcej storno následnej provízie, z dôvodu, že nedošlo k jej vyplateniu, ale započítaniu na vzniknuté storno pri zmluve F. C.. Skutočnosť, že následná provízia spolu vo výške 192,- EUR nebola žalovanému vyplatená na jeho účet, ale bola použitá na poníženie dlhu, ktorý mu voči žalobcovi vznikol, nemôže byť, podľa žalobcu, dôvodom na nevrátenie jej neprináležiacej časti. Za predpokladu, že by žalobca následnú províziu vyplatil žalovanému v celom rozsahu, nedošlo by k poníženiu dlhu, predstavujúceho v tom čase storno provízie vo výške 1.216,67 EUR (už po odpočítaní stornofondu vo výške 1.000,- EUR) z dôvodu zániku poistnej zmluvy č. 110/219057-9 na meno poistníka F. C.. V konaní by si tak na storne neprináležiacej provízie žalobca uplatňoval nie 1.216,67 EUR, ale 1.408,67 EUR. Započítanie následných provízií na dlh žalovaného nemôže byť žalobcovi na škodu.
K nároku na storno výkonnostnej odmeny žalobca v odvolaní uviedol, že žalovanému boli v súlade s ust. § 659 ods. 1 Obhodného zákonníka vyplácané výkonnostné odmeny za podmienok uvedených v Províznom poriadku žalobcu. Žalovanému vznikol nárok na vyplatenie výkonnostnej odmeny spolu vo výške 3.790,50 EUR. Výkonnostné odmeny sa stornujú spôsobom uvedeným v Dodatku č. 7 k Províznemu poriadku poisťovne, za použitia ust. § 662 ods. 1 a 2 ObZ. V prípade, že viazaný finančný agent dosiahne v príslušnom kalendárnom mesiaci zápornú netto produkčnú hodnotu poistenia, je poisťovňa oprávnená vykonať storno výkonnostnej odmeny podľa matice, ktorú odvolateľ uviedol vo svojom odvolaní. Z uvedeného vyplýva že nárok žalobcu na storno výkonnostnej odmeny závisí od toho, či v príslušnom kalendárnom mesiaci vznikne záporná netto produkčná hodnota, pričom aj výška storna výkonnostnej odmeny závisí od mesačnej zápornej netto produkčnej hodnoty a nie od výšky výkonnostnej odmeny, ktorá bola žalovanému vyplatená. Keďže žalovaný za rok 2016 nesprostredkoval žiadne poistné zmluvy, ale došlo iba k zániku doposiaľ sprostredkovaných poistných zmlúv, dostala sa
jeho produkčná hodnota do záporných čísel. Žalobcovi tak vznikol nárok na stornovanie výkonnostnej odmeny vo výške 2.160,- EUR, ktoré bolo zaúčtované na provízny účet za 8/2015, 2/2016, 4/2016, 5/2016, 6/2016, 7/2016, 9/2016. Záver súdu prvej inštancie, že nárok na storno výkonnostnej odmeny nie je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku je podľa odvolateľa neakceptovateľný a popierajúci princíp zmluvnej voľnosti.
V poslednej časti odvolania žalobca namietal nepriznanie nároku na zmluvnú pokutu, keď uviedol, že mu vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 350,- EUR, v zmysle ustanovenia zmluvy o finančnom sprostredkovaní, keďže zo strany žalovaného došlo k nekorektnému poradenstvu pri sprostredkovaní zmluvy v oblasti životného poistenia č. 110219057 s poistníkom F.X. C.. V nadväznosti na nekorektné poradenstvo zo strany žalovaného poistená F. C. listom zo dňa 13.7.2015 požiadala o výpoveď zmluvy č. 110219057, a to k najbližšiemu možnému termínu. Žalobca tiež namietal použite ustanovenia § 232 ods. 4 CSP, podľa ktorého súd umožnil žalovanému, aby súdom priznanú pohľadávku žalobcu splácal v mesačných splátkach vo výške 300,- EUR (bod 50. napadnutého rozsudku).
Žalobca s takýmto postupom prvoinštančného súdu nesúhlasí, pričom apeloval predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný v danom konaní nemá postavenie spotrebiteľa, keďže ide o obchodnoprávny nárok a tiež, že žalovaný od momentu prevzatia výzvy na úhradu uplatnenej pohľadávky neuskutočnil žiadnu, čo i len čiastočnú úhradu nesplateného peňažného záväzku.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného predneseným na pojednávaní dňa 29.7.2021, ktorý uviedol, že žalovaný je schopný pohľadávku žalobcu uhradiť iba v mesačných splátkach vo výške 200 - 300 EUR, s tým, že žalovaný je dôchodca. Presvedčivosť a dôvodnosť takéhoto postupu však nemôže vychádzať výlučne z tvrdenia žalovaného, bez komplexného zohľadnenia skutkových a právnych okolností daného prípadu
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nekriticky zvýhodňuje žalovaného oproti žalobcovi, čo je v príkrom rozpore s princípom rovnosti strán.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I č.k. 40Cb/99/2019-559 zo dňa 26.08.2021 považuje v časti za zákonné, vecne správne a v tejto časti sa s ním aj stotožňuje. To, že súd pri rozhodovaní veci zohľadnil sociálnu situáciu žalovaného považuje za správne a zákonné.
K nároku na zaplatenie storna výkonnostnej odmeny vo výške 2.160 EUR žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho uplatnenia. Podľa jeho názoru ustanovenia Zmluvy o finančnom sprostredkovaní a Provízneho poriadku sú v časti týkajúcej sa vrátenia výkonnostnej provízie v rozpore s kogentnými ustanoveniami ObZ (§ 662 ods. 3). Tvrdenie, že žalovaný bol v čase podpisu zmluvy riadne oboznámený s províznymi podmienkami nie je pravdivé a je v rozpore s vykonanými dôkazmi. V prípade, že medzi žalobcom a žalovaným bol dohodnutý nárok na výkonnostnú províziu a zároveň takáto výkonnostná provízia aj bola žalovanému počas trvania zmluvného vzťahu vyplatená, žalobca, podľa názoru žalovaného, nemá nárok na jej vrátenie. Na základe províznych listov a výpisov úhrad nie je možné ani len identifikovať, či žalovanému bola vyplatená výkonnostná odmena. Žalovaný má za to, že mu výkonnostná provízia vyplatená nebola. Žalobca teda požaduje nie vrátenie výkonnostnej provízie, ale zaplatenie určitej sankcie vo výške 2.160,00 EUR. Žalobca nárok na zaplatenie sumy 2.160,00 EUR žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný nemal pri uzatvorení zmluvy o finančnom sprostredkovaní vedomosť o prípadnom nároku žalobcu na vrátenie výkonnostnej provízie a nie je si ani vedomý toho, že by bol s Dodatkom č. 7 k províznemu poriadku WP riadne oboznámený. Žalovaný poukázal na názor Najvyššieho súdu, ktorý v odôvodnení obdobného prípadu uviedol... „je rozhodné, aby žalobca, ktorý sa znalosti obchodných podmienok dovoláva preukázal, že obchodné podmienky sa stali súčasťou zmluvy a že boli druhému účastníkovi známe.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 112/2007 zo dňa 07.08.2008).
Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 350 EUR, tento žalovaný považuje v celom rozsahu za bezdôvodný. Žalobca nielenže netvrdil v návrhu na vydanie platobného rozkazu porušenie
zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ale ani v priebehu ďalšieho konania na súde prvej inštancie nepreukázal, že zo strany žalovaného vôbec k nejakému porušeniu zmluvnej povinnosti skutočne došlo, a to navyše takej, ktorá by mala za následok vznik povinnosti uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Tvrdenia žalobcu o údajnom porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného boli vágne a nedostatočné. Žalovaný preto považuje rozhodnutie súdu o zamietnutí zmluvnej pokuty za správne a zákonné.
Žalovaný vzhľadom na výšku pohľadávky navrhol, aby súd v prípade, ak ho zaviaže na plnenie, rozhodol tak, že mu umožní túto pohľadávku plniť v splátkach. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný vyjadril svoj názor ohľadne spôsobu výšky storna získateľskej provízie.
Žalovaný má za to, že postup žalobcu spočívajúci v uplatnení si provízie bez zohľadnenia úhrad poistného po zániku poistnej zmluvy, je priamo v rozpore so Smernicou 86/653 a ním citovaným rozhodnutím. Žalobca mal jednoznačne započítať úhrady poistníkov, ktoré realizovali po zániku poistnej zmluvy a zohľadniť uvedené vo výpočte, tak ako to žalovaný uvádza v podaní odoslanom na súd dňa 29.09.2020. Uvedené konanie žalobcu žalovaný považuje za nekalú obchodnú praktiku, keď žalobca tvrdí, že na dlžné poistné zaplatené po zániku poistnej zmluvy sa neprihliada. Takéto konanie možno bezpochyby označiť aj za konanie porušujúce zásady poctivého obchodného styku. V neposlednom rade teda považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 265 ObZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 24.012,92 EUR s príslušenstvom titulom vrátenia vyplatených provízií, hoci zmluva o finančnom sprostredkovaní uzatvorená sporovými stranami toto vrátenie priamo neupravuje.
V neposlednom rade poznamenal, že nie je úlohou žalovaného preukazovať, či žalobcovi nárok vznikol a v akej výške, ale samotný žalobca už pri uplatnení svojho nároku je povinný preukázať dôvodnosť ním uplatneného nároku. Žalobca však v žalobe neozrejmil na základe akého výpočtu dospel k sume 24.012,92 EUR, ale len všeobecne odkázal na spôsob výpočtu uvedený v províznom poriadku. Žalobca predložil súdu svoj výpočet, v ktorom ozrejmil spôsob ako dospel k výške uplatňovaného nároku až po predložení výpočtu žalovaným a po výzve súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú. Za správne by považoval zamietnutie žaloby. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s tvrdením žalovaného, že nebol pred podpisom zmluvy riadne oboznámený s obsahom províznych podmienok navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v časti presahujúcej 20.764,14 EUR zamietne a zároveň aby rozhodol tak, že umožní žalovanému plniť dlh v splátkach vo výške 300 EUR mesačne.
19. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojej argumentácii prezentovanej v odvolaní. Nad rámec už uvedeného doplnil, že žalovaný voči rozsudku z dňa 26.08.2021 nepodal odvolanie a napriek tomu konštatoval čiastočnú nesprávnosť výpočtu rozsudkom priznanej istiny. Uvedený postup žalovaného nemôže obstáť v rámci odvolacieho konania a na jeho námietky v tomto smere nemožno prihliadnuť.
20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok súdu prvej inštancie preto vo výroku II. a III. potvrdil ako vecne správny v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu proti výroku I. predmetného rozsudku odvolací súd odmietol podľa § 386b, CSP ako podané neoprávnenou osobou, pretože v zmysle ust. § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v bode I. rozsudku bolo vydané v prospech žalobcu, preto nie je oprávnený podať proti nemu v tejto časti odvolanie.
21. Podľa ust. § 261 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 22. Podľa ust. § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
23. Podľa § 652 ObZ zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
24. Podľa § 662 ods. 1 ObZ nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
25. Podľa § 662 ods. 2 ObZ provízia, ktorá už bola uhradená, musí sa vrátiť, ak nárok na ňu zanikol podľa odseku 1.
26. Podľa § 662 ods. 3 ObZ dohodou len v prospech obchodného zástupcu možno upraviť aj inak zánik nároku na províziu podľa odseku 1.
27. Podľa čl. 3 ods. 6 zmluvy o FS poisťovňa stavebná sporiteľňa sú povinné poskytnúť finančnému agentovi provízie, prípadne iné peňažné plnenie za podmienok uvedených v províznom a odmeňovacom poriadku poisťovne a v províznom a odmeňovacom poriadku stavebnej sporiteľne. Provízie sa vyplácajú v lehotách určených v províznych poriadkoch, ktoré zároveň určujú aj spôsob výplaty provízie. Spôsob výplaty provízie môže byť v províznom poriadku viazaný na obchodné výsledky finančného agenta alebo obchodnej skupiny, v rámci ktorej finančný agent pôsobí.
28. Podľa čl. 3 ods. 7 zmluvy o FS, poisťovňa a stavebná sporiteľňa oboznámili finančného agenta so znením provízneho poriadku poisťovne a provízneho poriadku stavebnej sporiteľne. Poisťovňa i stavební sporiteľňa si vyhradzujú právo jednostrannej zmeny províznych poriadkov a ich príloh. Ak o to finančný agent požiada, sú poisťovňa i stavebná sporiteľňa povinné sprístupniť finančnému agentovi aktuálne provízne poriadky.
29. Podľa čl. 3 ods. 8 zmluvy o FS poisťovňa stavebná sporiteľňa môžu poskytnúť finančnému agentovi mimoriadnu províziu alebo inú formu odmeny.
30. Podľa čl. 3 ods. 10 zmluvy o FS poisťovňa stavebná sporiteľňa nie sú povinné vyplatiť provízie a finančný agent je povinný vrátiť poisťovni alebo stavebnej sporiteľni už vyplatené provízie v prípadoch uvedených v províznych poriadkoch. ... povinnosť finančného agenta vrátiť už vyplatené provízie trvá aj po ukončení tejto zmluvy.
31. Podľa § 5 ods. 1 provízneho poriadku ak dôjde k zániku poistnej zmluvy pred uplynutím obdobia, za ktoré bola vyplatená provízia, prináleží VFA alikvotná časť z tejto provízie zodpovedajúca dobe trvania poistnej zmluvy v rámci tohto obdobia.
32. Podľa § 5 ods. 2 písm. a) provízneho poriadku ak dôjde k zániku poistnej zmluvy a zároveň bolo v tomto čase zaplatené DMMP za obdobie kratšie ako 36 mesiacov od vzniku nároku na výplatu príslušnej provízie pri zaniknutej poistnej zmluve, je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu nižšie uvedený podiel z príslušnej provízie.
33. Podľa § 5 ods. 2 psím. b) provízneho poriadku pokiaľ je ku dňu zániku poistnej zmluvy zaplatené DMMP/MP za obdobie, počnúc vznikom nároku na príslušnú províziu pri zaniknutej poistnej zmluve: nižšie ako 01/DMMP/MP je podiel vo výške 36/36, nižšie ako 02/DMMP/MP je podiel vo výške 35/36, nižšie ako 03/DMMP/MP je podiel vo výške 34/36, nižšie ako 04/DMMP/MP je podiel vo výške 33/36, nižšie ako 05/DMMP/MP je podiel vo výške 32/36, nižšie ako 06/DMMP/MP je podiel vo výške 31/36, nižšie ako 07/DMMP/MP je podiel vo výške 30/36, nižšie ako 08/DMMP/MP je podiel vo výške 29/36, nižšie ako 09/DMMP/MP je podiel vo výške 28/36, nižšie ako 10/DMMP/MP je podiel vo výške 27/36, nižšie ako 11/DMMP/MP je podiel vo výške 26/36, nižšie ako 12/DMMP/MP je podiel vo výške 25/36,
nižšie ako 13/DMMP/MP je podiel vo výške 24/36, nižšie ako 14/DMMP/MP je podiel vo výške 23/36, nižšie ako 15/DMMP/MP je podiel vo výške 22/36, nižšie ako 16/DMMP/MP je podiel vo výške 21/36, nižšie ako 17/DMMP/MP je podiel vo výške 20/36, nižšie ako 18/DMMP/MP je podiel vo výške 19/36, nižšie ako 19/DMMP/MP je podiel vo výške 18/36, nižšie ako 20/DMMP/MP je podiel vo výške 17/36, nižšie ako 21/DMMP/MP je podiel vo výške 16/36, nižšie ako 22/DMMP/MP je podiel vo výške 15/36, nižšie ako 23/DMMP/MP je podiel vo výške 14/36, nižšie ako 24/DMMP/MP je podiel vo výške 13/36, nižšie ako 25/DMMP/MP je podiel vo výške 12/36, nižšie ako 26/DMMP/MP je podiel vo výške 11/36, nižšie ako 27/DMMP/MP je podiel vo výške 10/36, nižšie ako 28/DMMP/MP je podiel vo výške 09/36, nižšie ako 29/DMMP/MP je podiel vo výške 08/36, nižšie ako 30/DMMP/MP je podiel vo výške 07/36, nižšie ako 31/DMMP/MP je podiel vo výške 06/36, nižšie ako 32/DMMP/MP je podiel vo výške 05/36, nižšie ako 33/DMMP/MP je podiel vo výške 04/36, nižšie ako 34/DMMP/MP je podiel vo výške 03/36, nižšie ako 35/DMMP/MP je podiel vo výške 02/36, nižšie ako 36/DMMP/MP je podiel vo výške 01/36.
34. Podľa čl. 11 smernice Rady č. 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov 1. Nárok na províziu môže zaniknúť, iba ak: je ustanovené, že zmluva medzi treťou stranou a zastúpeným sa nerealizuje a že sa tak nestalo vinou zastúpeného 2. Obchodný zástupca zaplatenú províziu vráti, ak nárok na ňu zanikol. 3. Od ustanovení odseku 1 sa nemožno odchýliť dohodou v neprospech obchodného zástupcu.
35. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobcom v postavení poisťovne a žalovaným v postavení finančného agenta došlo na základe Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 02.07.2014 v súlade so zákonom 186/2009 Z.z. k uzavretiu obchodnoprávneho záväzku, ktorý sa riadi ustanoveniami príslušnej zmluvy a ustanoveniami § 562 a nasl. ObZ o zmluve o obchodnom zastúpení. Aktívna ani pasívna legitimácia sporná nebola. Predmetom zmluvy, ako to vyplýva z jej znenia, bolo finančné sprostredkovanie v oblasti poisťovníctva a stavebného sporenia.
36. Odvolací súd považuje za nesporné, že žalovaný na základe vyššie uvedenej zmluvy vykonával pre žalobcu činnosť, ktorá bola predmetom zmluvy a medzi stranami rovnako nebolo sporné, že žalovaný uvedenú činnosť prestal vykonávať na základe výpovede z predmetnej zmluvy s uplynutím výpovednej lehoty k 30.11.2016 (č.l. 13).
37. Žalobcom uplatnená istina vo výške 26.522,92 EUR predstavuje neprináležitú získateľskú províziu vo výške 24.012,92 EUR, storno výkonnostnej provízie 2.160 EUR a zmluvnú pokutu vo výške 350 EUR. Žalobca preukazoval svoj nárok v žalobe s odkazom na výpis zo svojho interného systému.
Právny základ nároku žalobcu na vrátenie provízie je zakotvený v ust. Čl. 3 ods. 10 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, uzatvorenej medzi sporovými stranami. Žalobca si uplatnil nárok na storno neprináležitej odmeny vo výške 24.012,92 EUR. Medzi stranami bolo sporné - na čo žalovaný opakovane poukazoval vo svojich písomných vyjadreniach, či pre dôvodnosť nároku na vrátenie provízie je rozhodujúce zaplatené poistné ku dňu ukončenia zmluvy, ako to prezentoval žalobca alebo aj následne zaplatené poistné, ako argumentoval žalovaný. Žalobca svoj nárok odvodzoval od znenia zmluvného dojednania v čl. 5 ods. 2 Provízneho poriadku, podľa ktorého „ak dôjde k zániku poistnej zmluvy a zároveň bolo v tomto čase zaplatené DMMP za obdobie kratšie ako 36 mesiacov od vzniku nároku na výplatu príslušnej provízie, pri zaniknutej poistnej zmluve je poisťovňa oprávnená odrátať ako storno províziu nižšie uvedený podiel z príslušnej provízie.“ Výška storno podielu bola zmluvne dohodnutá v ust. § 5 ods. 2 písm. b). Súd prvej inštancie ustálil, že z jazykového výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že rozhodujúci je počet splátok ku dňu zániku zmluvy. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil, preto ako bezpredmetné a irelevantné vyhodnotil vyjadrenia žalovaného, na ktorých zotrval aj v odvolacom konaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvné dojednanie výšky storna získateľskej provízie nie je v rozpore s čl. 11 ods. 3 Smernice rady 86/653/EHS. Vzhľadom na eurokonformný výklad vnútroštátneho práva je správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal priamo zo znenia smernice. Súd z uplatnenej výšky 24.012,92 EUR priznal žalobcovi nárok na storno získateľskej provízie vo výške 23.836,92 EUR, ako špecifikoval v bode 45. svojho rozhodnutia, keď žalobcovi nepriznal čiastku 176,- EUR, ktorá pozostáva podľa interného výpisu provízií (č.l. 14) zo storna provízie 48,- EUR pri Y. F., 48,- EUR pri U. U., 48,- EUR pri Y. Y. a 32,- EUR pri L. B., pričom podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.12.2020 malo ísť o storno následnej provízie podľa § 4 ods. 2 písm. b) Provízneho poriadku, pričom však žalobca
v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.11.2020 uviedol, že predmetné provízie vyplatené neboli, ale boli zarátané na vzniknuté storno pri zmluve F. C..
38. K nároku na storno výkonnostnej odmeny má odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že predmetné storno výkonnostnej odmeny sa nevzťahuje na konkrétnu vyplatenú províziu obchodného zástupcu. Nakoľko predmetný nárok žalobcu, ktorý odvodzoval od zmluvných dojednaní zmluvy o finančnom sprostredkovaní nepredstavuje nárok na vrátenie provízie z dôvodu nerealizovania sprostredkovaného obchodu, neviaže sa teda na nerealizáciu konkrétneho obchodu a k tomu vyplatenú províziu, stotožnil sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie, že takáto dohoda medzi stranami nie je v súlade s vyššie citovaným ustanovením čl. 11 Smernice rady č. 86/653/EHS z 18. decembra 1986. Takúto dohodu nemožno posúdiť ako dohodu v prospech obchodného zástupcu, preto je v zmysle ust. čl. 11 ods. 3 smernice vylúčené. Uvedené zmluvné dojednanie, ktorým sa obchádza zmysle tejto smernice nemožno napriek absencii charakteru ustanovenia § 662 ods. 3 Obchodného zákonníka ako kogentného ustanovenia pripustiť v obchodných vzťahoch. Vzhľadom na uvedené nemôže byť, v nadväznosti na eurokonformný výklad, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a výkon takéhoto práva nemôže požívať právnu ochranu. Poctivý obchodný styk značí, že jeden podnikateľ nesmie svoje postavenie (svoje právo) zneužívať na úkor iného. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami. Kumulácia nárokov - sankcií voči žalovanému vo forme storna získateľskej provízie, storna výkonnostnej provízie, zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania možno, aj podľa názoru odvolacieho súdu, považovať za porušenie zásad poctivého obchodného styku.
39. Vo vzťahu k zmluvnej pokute vo výške 350,- EUR, ktorú žalobca podľa svojho tvrdenia uplatnil v zmysle ust. čl. 5 ods. 1 písm. c) Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, podľa ktorej „ak finančný agent uviedol klienta do omylu v súvislosti s produktom životného poistenia, neživotného poistenia, alebo stavebného sporenia, je poisťovňa alebo stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať od finančného agenta zmluvnú pokutu vo výške 350,- EUR“, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k tomuto nároku. Žalobca uviedol, že mu vznikol nárok na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty, keďže zo strany žalovaného došlo k nekorektnému poradenstvu pri sprostredkovaní zmluvy v oblasti životného poistenia s poistníkom F. C., ktorá v nadväznosti na toto nekorektné poradenstvo listom zo dňa 13.7.2015 požiadala o výpoveď Zmluvy č. 110219057, a to k najbližšiemu možnému termínu. Žalobca vyššie uvedené tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom, pričom nie za bezvýznamnú skutočnosť považuje odvolací súd fakt, že v liste zo dňa 20.3.2017, označenom ako Výzva na vyrovnanie pohľadávok, adresovanom žalovanému je dlžná suma vyčíslená ako neprináležiaca provízia vo výške 24.362,92 EUR a storno výkonnostnej odmeny vo výške 2.160,- EUR. Zmluvná pokuta vo výške 350,- EUR sa v tejto výzve na vyrovnanie pohľadávok nenachádza, napriek tomu, že k vypovedaniu zmluvy, ktorá bola základom na vznik nároku na zmluvnú pokutu malo dôjsť v roku 2015 a výzva na vyrovnanie pohľadávok adresovaná žalovanému je z roku 2017.
40. Súd prvej inštancie v bode 50. svojho rozhodnutia uviedol, prečo povolil žalovanému plniť žalobcovi v splátkach. Súd zdôraznil, že túto žiadosť žalovaného žalobca nenamietal. Žalovanému síce povolil splácať istinu a príslušenstvo v splátkach po 300,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, zároveň však doplnil, že túto možnosť má pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní sa s ktoroukoľvek splátkou, čím sa stane záväzok žalovaného okamžite splatný v celom rozsahu.
41. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
42. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
43. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu smerujúce voči I. výroku rozsudku odmietol ako podané neoprávnenou osobou. Vo výroku II. a III. ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
45. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie samostatným uznesením.
46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).