Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/307/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Vazovova č. 7/A, dieťa rodičov: matka

- E. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L., F. č. 5, a otec - K. L., nar. X.X.XXXX, bytom D., Y. č. XX, zastúpeného: JUDr. Vladimír Lamačka ml., advokát so sídlom Nové Zámky, Hlavné nám. č. 7, o návrhu matky o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 7.6.2019, č.k. -84, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

odôvodnenie:

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie:

-od 5.9.2018 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. K. L., nar. XX.X.XXXX zo sumy 120 eur na sumu 180 eur mesačne , ktoré výživné uložil otcovi platiť vždy vopred do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky (výrok I.),

-otcovi uložil povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom za obdobie od 5.9.2018 do 31.5.2019 vo výške 532 eur , do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky (výrok II.),

- zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. -120, zo dňa 26.8.2014 (výrok III.),

- výrokom IV. s použitím (ďalej „ “) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , až 5, , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“), (ďalej „ “) a vecne tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. -120, zo dňa 26.8.2014, v ktorom konajúci súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 120 eur mesačne, namiesto dovtedajšej sumy 67 eur, určenej rozsudkom Okresného súd Bratislava V, č.k. -143, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.9.2009, č.k. -16. V čase poslednej úpravy bol maloletý vo veku 9 rokov, navštevoval

2. ročník základnej školy, matka mala zvýšené náklady súvisiace s jeho školskou činnosťou návštevou družiny a náklady súvisiace s alergiou dieťaťa vo výške cca 30 eur mesačne a dieťa navštevovalo len bezplatné krúžky na školský preukaz. Matka v danom čase dosahovala príjem z pracovného pomeru vo výške 532 eur brutto mesačne, splácala hypotekárny úver po 350 eur mesačne, bývala v byte v jej osobnom vlastníctve so svojou matkou (ktorá jej finančne pomáhala), mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k U. R., nar. XX.X.XXXX a jej zdravotný stav si vyžadoval užívanie liekov s doplatkom 30 eur mesačne. Otec na výživu syna platil 67 eur, iným spôsobom potreby syna nezabezpečoval, absolútne sa o neho nezaujímal a naposledy ho videl, keď mal maloletý pár týždňov. Mal dlh na výživnom, vzhľadom na čo bol vydaný aj trestný rozkaz, pracoval na živnosť v oblasti ostatná osobná pozemná doprava, pričom za r. 2012 v daňovom priznaní, ako fyzická osoba podnikateľ, vykázal príjmy vo výške 3 487,85 eur a výdavky vo výške 1.395,14 eur a mal ďalšie 3 vyživovacie povinnosti k mal. K. L., nar. X.X.XXXX, G. L., nar. XX.X.XXXX a k mal. R. F., XX.X.XXXX.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaného dokazovania preukázané, že zvýšenie výživného voči mal. K. je od 5.9.2018 (podanie návrhu na zvýšene výživného matkou) dôvodné, tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj zvýšené potreby maloletého, ktoré medzičasom podstatne vzrástli vzhľadom na jeho vyšší vek a zvýšené náklady, spojené s návštevou druhého stupňa základnej školy. Konštatoval zmenu pomerov na strane matky, ktorá bola medzičasom v dôsledku zníženia pracovnej schopnosti o 45 % v porovnaní so zdravou osobou, uznaná invalidnou, hoci jej osobné pomery sa nezmenili, keď jej napriek dosiahnutiu plnoletosti staršieho syna naďalej trvá vyživovacia povinnosť aj k tomuto dieťaťu. Čo sa týka otca maloletého, súd prvej inštancie nemal za preukázané žiadne objektívne, napr. zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa, resp. prevádzkovať riadne podnikateľskú činnosť s primeraným ziskom, keď napriek deklarácii otca v jeho vyjadrení, že z bližšie neuvedených objektívnych dôvodov musí pristúpiť k ukončeniu podnikania k tomu do rozhodnutia súdu nepristúpil, nakoľko je naďalej v obchodnom registri zapísaný ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti s rozsiahlym a ekonomicky zaujímavým predmetom podnikania. Nakoľko otec ani na opakované výzvy súdu nepredložil relevantné dôkazy smerujúce k preukázaniu jeho príjmu, v danom prípade boli naplnené podmienky na aplikáciu ustanovenia , kedy súd vzhľadom k tomu, že príjmy otca pochádzajú z inej než závislej činnosti, musel na jeho strane vychádzať z predpokladaného príjmu vo výške 20 násobku životného minima, čo je aktuálne suma 4 101,40 eur. Na základe uvedeného vyhodnotil matkou požadovanú výšku výživného za zodpovedajúcu predpokladaným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca aj za zohľadnenia jeho ďalších trvajúcich vyživovacích povinností. Konštatoval, že suma 180 eur bola dokonca stanovená na spodnej hranici odôvodnených potrieb maloletého, keď iba alikvotná čiastka nákladov na bývanie a súvisiace služby pripadajúca na maloletého z celkových nákladov predstavuje sumu cca 166 eur. Pri stanovovaní výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z ďalších odôvodnených potrieb maloletého, zvýšených oproti predchádzajúcej úprave v súvislosti s návštevou druhého stupňa základnej školy a prirodzeným podstatným nárastom životných nákladov, aj s ohľadom na pribúdajúci vek maloletého a rýchly fyzický rast zodpovedajúci obdobiu dospievania, ktorého potreby sa z fyziologického hľadiska začínajú blížiť dospelému človeku. Pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádzal z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadnil odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky zahŕňajúce jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Vychádzajúc z bežných nákladov na výživu detí vo veku maloletého dieťaťa a jeho zvýšených výdavkov v súvislosti s jeho zdravotným stavom (okuliare, alergie, seboroická dermatitída) dospel k záveru, že primerané náklady na výživu mal. Radka sú celkovo vo výške cca 400 eur mesačne. Za zohľadnenia rodinných prídavkov poberaných matkou, ako aj podielu jej vyživovacej povinnosti, naďalej čiastočne kompenzovanej aj jej osobnou starostlivosťou dospel k záveru, že primeraná suma výživného zo strany otca zodpovedá návrhu matky, ktorému v plnom rozsahu vyhovel.

4. V súvislosti s hodnotením schopností a možností otca súd prvej inštancie poukázal na povinnosť rodiča využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou, a to i na svoj úkor. Zdôraznil, že schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích

povinností a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti, a to aj na vlastný úkor, s čím súvisí povinnosť rodiča predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne jeho právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva.

5. Keďže otcovi za obdobie od 5.9.2018 do 31.5.2019 vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 532 eur (180 eur - 120 eur = 60 eur x 8 mesiacov = 480 eur + 52 eur ako alikvotná čiastka za 26 dní mesiaca september 2018), tento nedoplatok na zročnom výživnom súd prvej inštancie uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, majúc za to, že vzhľadom na výšku dlhu nebude takouto splatnosťou dlhu ohrozené zabezpečovanie jeho existenčných potrieb.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote otec maloletého poukazujúc na to, že rodičovskú dohodu v r. 2014 uzatvoril v dobrom úmysle plniť toto zvýšené výživné. Keďže jeho príjem nepresiahne sumu 200 eur a má ešte dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom v celkovej výške 117 eur, je okolnosťami nezávislými od jeho vôle nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a zamestnať sa v pracovnom pomere. V súčasnej dobe je však uplatnenie na trhu práce výrazne obmedzené a vo vzťahu k maloletému nie je schopný platiť ani naposledy určené výživné v sume 120 eur, ale ani v pôvodnej výške 67 eur. Určená suma výživného je pri jeho ďalších vyživovacích povinnostiach nad rámec jeho reálnych zárobkových a majetkových možností. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec sa v priebehu konania nechal zastúpiť advokátom, spolu s ním sa opakovane na nariadené pojednávania nedostavovali, za čo im bola súdom uložená poriadková pokuta. Napriek opakovanej výzve súdu otec nepredložil listinné podklady na preukázanie svojich osobných, zárobkových a majetkových pomerov. Podľa názoru matky sa otec usiluje vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti, a keďže má finančné prostriedky na zaplatenie poriadkovej pokuty za nedostavenie sa na súdne pojednávanie a na zastupovanie právnym zástupcom, jeho majetkové pomery a príjmy nie sú také, ako ch deklaruje. Tvrdenia o ukončení podnikania otec prezentuje od r. 2016. S odvolaním otca matka nesúhlasila, nakoľko tento riadne nepreukázal neschopnosť platiť výživné. Ona sama je na čiastočnom invalidnom dôchodku, má zdravotné problémy s chrbticou a opakujúcou sa práceneschopnosťou a aj napriek tomu je riadne zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere.

8. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a ani k písomnému vyjadreniu sa matky písomne nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa a C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

11. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( ) s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne zodpovedal na v konaní

nastolené otázky, majúce pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. K., a to od 5.9.2018, podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami matky prednesenými v konaní na súde prvej inštancie a s vyjadreniami otca vyplývajúcimi z jeho písomných podaní doručených súdu prvej inštancie v priebehu prvoinštančného konania (, ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.

12. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

14. Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zdôrazňuje, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. , , , , , , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnostiam a majetkové pomery rodičov.

16. Vo vzťahu k námietkam otca uvedených v odvolaní obsahovo posúdených ako námietky o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu ( ), na základe ktorých dospel k úvahe o potrebe zvýšenia vyživovacej povinnosti otca (s účinnosťou od 5.9.2018 na sumu 180 eur mesačne, od ktorej sa odvíja i rozhodnutie o výške zročného výživného za obdobie od 5.9.2018 do 31.5.2019, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal vykonanému dokazovaniu. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie týkajúcou sa jednak určenia zmeny pomerov odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca (5.9.2018 ), ako i jej výšky (180 eur mesačne).

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska reálne existujúcich odôvodnených potrieb mal. K., ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázaný, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie

výživného v čase poslednej úpravy výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, ktorý rozsudkom č.k. -120, zo dňa 26.8.2014, schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec maloletého zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 120 eur mesačne. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie v tom, že v priebehu konania na základe vykonaného dokazovania, bol preukázaný zákonný predpoklad na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, keďže v porovnaní s pomermi na strane rodičov a maloletého v čase posledného súdneho rozhodnutia, bola preukázaná k 5.9.2018 podstatná zmena pomerov, a to jednak na strane maloletého dieťaťa (vyplývajúceho zo samotného uplynutia doby 4 rokov od poslednej úpravy výživného, prestupom maloletého na II. stupeň základnej školy a s tým súvisiaceho rastu nákladov na jeho základné životné potreby) a i na strane matky maloletého (ktorá sa v dôsledku zdravotných problémov stala čiastočne invalidnou). Súd prvej inštancie s poukazom na pasivitu otca maloletého, ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie súdu nariadené na dni 12.4.2019 a 7.6.2019, neoznačil dôkazy k svojim tvrdeniam uvedeným v podaní zo dňa 17.10.2018 (čl. 26 spisu) podľa poučenia súdu obsiahnutého v jeho uznesení zo dňa 19.9.2018, č.k. -20 a v priebehu konania nepredložil doklady o jeho príjme opakovane žiadané súdom, po zisteniach vyplývajúcich z verejných registrov o tom, že otec je zapísaný v Živnostenskom registri pod obchodným menom K. s predmetom podnikania: Dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti, je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti R.B. Trans, s.r.o., IČO: 47 601 035, so sídlom Hlavná 992/47, Galanta a správ z Daňového úradu Bratislava zo dňa 9.5.2019 a Daňového úradu Trnava z 16.5.2019 o tom, že otec daňové priznania za roky 2017 a 2018 nepodal, správne s použitím ust. vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok životného minima, t.j. sumu 4.101,40 eur.

18. Pokiaľ ide o výšku súdom prvej inštancie určeného výživného na maloletého je treba sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že určená suma zodpovedá potrebám maloletého, ale i majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca, pri zohľadnení zhoršeného zdravotného stavu matky, v dôsledku ktorého je od 15.6.2018 čiastočne invalidnou osobou so 45% poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá časť svojej vyživovacej povinnosti kompenzuje výlučnou a nepretržitou osobnou starostlivosťou o maloletého, s ktorým otec neudržiava od jeho narodenia žiaden osobný kontakt a inou formou, než určeným výživným, sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa. Za tejto situácie potom súd prvej inštancie správne otcovi, ktorému od poslednej úpravy výživného nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť, a ktorý dlhodobo na dosiahnutie príjmu pokrývajúceho nielen jeho základné potreby, ale i potreby všetkých svojich detí, ku ktorým má určenú vyživovaciu povinnosť, vykonáva podnikateľskú činnosť, zvýšil vyživovaciu povinnosť na mal. K. s účinnosťou od 5.9.2018 na sumu 180 eur mesačne. Vychádzajúc z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania je treba sa zhodnúť s prvoinštančným súdom i v tom, že určená výška mesačného výživného je na spodnej hranici odôvodnených potrieb maloletého.

19. Pokiaľ otec maloletého v odvolaní poukazuje na svoju „ nepriaznivú finančnú situáciu, na okolnosti nezávislé od jeho vôle, v dôsledku ktorých je nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť a zamestnať sa v pracovnom pomere, avšak v súčasnej dobe je však uplatnenie na trhu práce výrazne obmedzené„ odvolací súd považuje za potrebné osobitne poukázať na postup otca v konaní, podrobne uvedený v ods. 14 tohto rozhodnutia, ktorý okrem stručného písomného vyjadrenia sa zo dňa 17.10.2018, sa nedostavoval na nariadené pojednávania a nerešpektoval ani výzvu súdu na doloženie listinných dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že procesná vyšetrovacia zásada nepredstavuje možnosť úplnej nečinnosti účastníkov konania, ktorí sú povinní aj v mimosporových konaniach úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Otec maloletého v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení produkovaných v priebehu prvoinštančného konania, ktoré zopakoval v podanom odvolaní. Podľa zistení odvolacieho súdu získaných nahliadnutím do verejne prístupných registrov (Obchodného a Živnostenského registra), otec maloletého v čase rozhodovania odvolacieho súdu i naďalej vykonáva podnikateľskú činnosť jednak ako fyzická osoba pod obchodným menom K. a jednak ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti R.B. Trans, s.r.o. , IČO: 47 601 035 so sídlom Hlavná 992/47, Galanta. Uvedené znamená, že ak zdrojom príjmu otca maloletého do súčasnosti je (i napriek opakovanej argumentácii otca o potrebe ukončiť podnikanie a zamestnať sa v pracovnom pomere) zisk z podnikateľskej činnosti, je povinný túto činnosť vykonávať spôsobom, aby bol schopný pokryť svoju

vyživovaciu povinnosť ku všetkým svojim deťom, ktoré sú na neho doposiaľ výživou odkázané a to i na úkor svojich potrieb. Na základe uvedeného na tvrdenia otca uvedené v odvolaní, vo vzťahu k výške určenej vyživovacej povinnosti, odvolací súd neprihliadal a posúdil ich ako účelové.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o zročnom výživnom a výroku o trovách prvoinštančného konania) podľa ako vecne a právne správne potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).