Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/55/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného D.. T. F., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a/ s poukazom na písmeno h/ a iné, o odvolaní obžalovaného Ing. T. F. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.6.2020, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. 9. 2020 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného D.. T. F. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný D.. T. F. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno h/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa XX.XX.XXXX o 18:46 h viedol vodič D.. T. F. po ceste X/XX v km XX,XX medzi obcami C. - K. osobné motorové vozidlo zn. V. G. combi, evidenčné číslo K zo smeru K. - C. po ul. Q., kde pri vychádzaní na cestu X/XX s vozidlom prešiel vľavo do ľavého jazdného pruhu, následne sa s vozidlom chcel vrátiť späť do svojho jazdného pruhu a ako predchádzal cez odbočovací pruh narazil do osobného motorového vozidla zn. Q. D., evidenčné číslo K ktoré v smere C. - K. viedla vodička Bc. L. J., ktorá po dopravnej nehode s vozidlom zastala, obžalovaný pokračoval v jazde ďalej, prechádzal po ceste D./XXXX cez obec C. smerom do obec Z. Q., kde po prejdení ľavotočivej zákruty, už na priamom úseku cesty, s vozidlom prešiel vpravo mimo vozovku, kde došlo k nárazu do dopravného značenia ako i zvodidla, ktoré vyvrátil, s vozidlom preletel cez potok na pole, kde sa viackrát prevrátil a vozidlo zostalo na boku, pri dopravnej nehode došlo k zraneniam u spolujazdca vedľa obžalovaného a to poškodeného D. Z., ktorý utrpel úraz ťažký sériovú zlomeninu I., II., III. rebra vpravo, s prítomnosťou minimálneho množstva vzduchu v pravej pohrudnicovej dutine, vykĺbenie v ľavom bedrovom kĺbe a zlomeninu panvičky ľavého bedrového kĺbu s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 8-16 týždňov, v prípade komplikácií i viac, vodička motorového vozidla zn. Q. D., evidenčné číslo K poškodená Bc. L. J. a jej spolujazdkyňa V. J., neutrpeli pri dopravnej nehode žiadne zranenia, po dopravnej nehode bola obžalovanému odobratá krv na zistenie alkoholu plynovou chromatografiou na Súdnolekárskom pracovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Laboratória toxikologicko-chemickej analýzy Bratislava, pričom bolo zistené, že obžalovaný mal v čase bezprostredne po dopravnej nehode 2,57 promile alkoholu v krvi, obžalovaný svojím konaním porušil ustanovenie písmeno d), s poukazom na o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to bol obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák., zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 49 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 54 mesiacov. Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. škodu vo výške 2019,01,- eura. Podľa bola poškodená BC. odkázaná s jej nárokom na náhradu škodu na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste. V jeho písomnom odôvodnení poukázal na to, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa, keďže zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné a súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Namietol, že nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania vypočutím otca poškodeného p. Z., predložením výpisu hovorov p. J., predložením výpisu hovorov z jeho telefónneho čísla v predmetný deň a druhej p. J.. Poukázal na rozpory vo výpovedi poškodenej J. a svedkyne J., na výpoveď poškodeného Z., prepúšťaciu správu z nemocnice a znalecký posudok z odboru zdravotníctva a to s poukazom najmä na tam uvádzané poškodenie zdravia poškodeného Z. a skutočnosť, že tento už krátko po prepustení z nemocnice vykonával práce na obecnom úrade (kosil priekop krovinorezom). Zdôraznil, že prvostupňový súd nepostupoval súladne so zásadou „in dubio pro reo“ pri hodnotení dôkazov a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s tým, že nebolo dokázané, že sa stal skutok tak, ako ho opisuje poškodená J. alebo aby podľa rozhodol sám rozsudkom tak, že ho oslobodí spod obžaloby na základe krajnej núdze, keďže po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov (volanie PZ, RZP) musel odviesť poškodeného Z. na ošetrenie do nemocnice, aby tento nevykrvácal.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že dopravná nehoda nebola riadne prešetrená, vyšetrovateľ v prípravnom konaní nepísal to, čo hovoril. Dopravná nehoda sa stala v Z. Q. smerom na C., s pani J. sa šuchli ľavými stranami a následne si nič nepamätal. Nemal vedomosť o žiadnej druhej a tretej dopravnej nehode. Poukázal na rozdielnosť znaleckého posudku s výpoveďou poškodenej a svedkyne J. vo vzťahu k spôsobu prvej dopravnej nehody. Trval na tom, že dopravná nehoda sa stala v čase, keď viezol poškodeného do nemocnice a nie cestou späť a zdôraznil, že v opačnom prípade by museli v nemocnici existovať dva záznamy o ošetrení poškodeného. Konštatoval, že mu je ľúto, že poškodený utrpel zranenia, avšak poukázal na nesúlad záverov znaleckého posudku s lekárskou správou a na skutočnosť, že poškodený už druhý deň behal bez barlí. Na verejnom zasadnutí navrhol dokazovanie doplniť o vyžiadanie GPS súradníc z mobilného telefónu poškodenej v čase dopravnej nehody. V konečnom dôsledku žiadal, aby krajský súd rozhodol tak, že konal v krajnej núdzi.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Nitre na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa sa vysporiadal so všetkými námietkami obžalovaného a vzhľadom aj na závery znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a cestná doprava bol jednoznačne preukázaný priebeh dopravnej nehody ako i príčinná súvislosť so zraneniami poškodeného. Súd I. stupňa sa tiež vysporiadal s obranou obžalovaného spočívajúcou v krajnej núdzi a keďže bolo preukázané, že obžalovaný viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu smerom od K. spôsobom, v dôsledku ktorého vznikli dopravné nehody, mal za to, že súd I. stupňa dospel k správnym záverom a skutkový stav tiež správne právne kvalifikoval, pričom trest považoval za primeraný. S poukazom na uvedené navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa .

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobí čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania vo svojom rozhodnutí uviedol, že obžalovaný svojím konaním spôsobil následok uvedený v skutkovej vete, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a súčasne prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák..

Po preskúmaní predmetnej veci dospel nadriadený súd k záveru, že v konaní pred súdom I. stupňa bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa súd I. stupňa vysporiadal s vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami poškodených, závermi znalca MUDr. Mariána Pamulu z odboru zdravotníctvo a farmácia, ako i znalca Ing. Ľubomíra Harineka ohľadne stanovenia príčiny vzniku dopravnej nehody ako i s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného, tento v písomnom zdôvodnení odvolania napáda výrok o vine a treste. V zásade spochybňuje najmä závery súdu I. stupňa spočívajúce v tom, že by k dopravnej nehode (ním označenej ako prvej) došlo v smere z K. na C., konštatujúc, že k tejto došlo v opačnom smere, keď viezol poškodeného D. Z. na ošetrenie do nemocnice potom, ako mal tento poranenú ruku, z ktorej mu neprestávala tiecť krv a ako sa mu nepodarilo dotelefonovať na políciu a ani na druhýkrát mu privolaná RZP neposlala sanitku. Zároveň konštatoval, že si následný skutkový dej nepamätal.

S touto obranou obžalovaného sa už súd I. stupňa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal v súlade s , podrobne rozviedol dôvody, ktoré usvedčujú obžalovaného zo žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.

Nad rámec argumentácie súdu I. stupňa krajský súd uvádza, že vykonanými dôkazmi bolo nepochybne preukázané, že skutok sa stal a vzhľadom aj na závery znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Harineka je potrebné konštatovať, že dopravná nehoda sa stala spôsobom uvádzaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, t.j. došlo k nej medzi obcami C. - K. zo smeru K. na C. a taktiež bolo preukázané, že obžalovaný narazil do osobného motorového vozidla poškodenej Bc. L. J. a po tejto pokračoval ďalej v ceste, keď prechádzajúc cez obec C. smerom do obce Z. Q. po prejazde ľavotočivou zákrutou na priamom úseku cesty prešiel s vozidlom mimo vozovku, kde došlo k nárazu do dopravného značenia ako i zvodidla, ktoré vyvrátil, s vozidlom preletel cez potok na pole, kde sa viackrát prevrátil a súčasne bolo preukázané, že túto dopravnú nehodu zavinil obžalovaný. Konkrétne porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d/ (neviesť vozidlo pod vplyvom alkoholu), § 9 ods. 1 (povinnosť jazdiť na vozovke a v jazdnom pruhu vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu). Keďže nesprávnou technikou jazdy spôsobil dopravnú nehodu, porušil pravidlá cestnej premávky, čo sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle ustanovenia o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Súčasne bolo jednoznačne s prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Mariána Pamulu preukázané, že poškodený spolujazdec obžalovaného D. Z. utrpel zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a tieto vznikli v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa XX. 5. XXXX, čím súčasne došlo k ťažkej ujme na zdraví u poškodeného D. Z..

Znalecký posudok Ing. Ľubomíra Harineka z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, ako i vyjadrenie znalca na hlavnom pojednávaní jednoznačne deklarujú, že obžalovaný spôsobil dve dopravné nehody krátko za sebou na vzdialenosti cca 2 km.

Prvú dopravnú nehodu spôsobil obžalovaný na výjazde zo Q. ulice na obchvat K., kedy nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke a šikmo z boku narazil svojim pravým predným rohom do pravého boku protiidúceho vozidla zn. Q. D., ktoré viedla vodička Bc. L. J., čím jej spôsobil prekážku neočakávanú a náhlu.

Po tejto dopravnej nehode nezastavil vozidlo, ale pokračoval ďalej do obce C., kde zabočil doľava smerom do Z. Q., za obcou pri prejazde cez mostík zbehol pravými kolesami svojho vozidla z vozovky, vybehol po zvodidle ako po koľajnici, pričom sa kolesá nedotýkali zeme, následne bolo vozidlo katapultované do priestoru po pravej strane mostíka a prevrátené. Znalec konštatoval, že aj tejto dopravnej nehode mohol obžalovaný zabrániť, ak by sa dostatočne venoval riadeniu vozidla a nezbehol mimo vozovky.

Napriek námietkam zo strany obžalovaného, v ktorom smere jazdy sa mala dopravná nehoda s motorovým vozidlom poškodenej Bc. L. J. stať, krajský súd poukazuje jednak na vypracovaný znalecký posudok Ing. Ľubomíra Harineka, ako i výpoveď poškodenej Bc. L. J. a svedkyne J. a tiež výpoveď poškodeného D. Z. z prípravného konania, z ktorých všetkých dôkazov jednoznačne vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo na predmetnom úseku cesty zo smeru K. na obec C., z čoho vyplýva, že to bolo až potom, ako obžalovaný s poškodeným D. Z. išli z ošetrenia z nemocnice v K.. Z týchto dôvodov aj krajský súd zotrval na záveroch súdu I. stupňa, ktorý správne zdôvodnil, s ohľadom na vyššie vykonané dokazovanie, že dopravná nehoda vznikla po ceste z nemocnice z K. a odôvodnil aj čo považoval za prvotnú príčinu vzniku dopravnej nehody, ktorou bola jednoznačne nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorá technicky nie je vysvetliteľná, pričom poškodená Bc. L. J. nemala možnosť kolízií zabrániť, keďže obžalovaný tejto spôsobil prekážku náhlu a nepredvídateľnú.

S ohľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, je potom obrana obžalovaného, že osobné motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu iba z dôvodu, že musel pomôcť poškodenému D. Z., ktorý utrpel zranenie ruky, ktoré mu neprestávalo krvácať a to napriek skutočnosti, že sa najskôr snažil privolať políciu a sanitku z rýchlej zdravotníckej pomoci, irelevantná. Aj napriek skutočnosti, že sa mu vraj nedostalo poskytnutia súčinnosti od príslušníkov polície a RZP, v dôsledku čoho sadol za volant a viedol motorové vozidlo. Krajský súd poukazuje v tejto súvislosti na skutočnosť, že ak by sa aj predmetná dopravná nehoda stala v opačnom smere, t.j. keď obžalovaný išiel z obce C. do K. (čo je však v rozpore s vykonaným dokazovaním) za účelom ošetrenia poškodeného D. Z., nebolo by možné konanie obžalovaného posúdiť ako konanie v krajnej núdzi a to z dôvodu, že obžalovaný mohol za účelom poskytnutia pomoci poškodenému využiť aj iné alternatívy, ako napr. pomoc susedov prípadne privolaním taxislužby. V danom prípade podľa názoru krajského súdu nejde teda o krajnú núdzu v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Tr. zák. a to najmä z dôvodu, že v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak a súčasne spôsobený následok je zjavne závažnejší, ako ten ktorý hrozil.

Z týchto dôvodov nebolo možné vyhovieť námietkam obžalovaného ohľadne priebehu skutku a ani ho oslobodiť spod skutku kladeného mu za vinu z dôvodu krajnej núdze.

K tvrdeniu obžalovaného spočívajúceho v tom, že pokiaľ došlo k ublíženiu na zdraví u poškodeného D. Z., nemohlo dôjsť k takým zraneniam, ako sú popísané v znaleckom posudku MUDr. Mariána Pamulu, keďže aj podľa vyjadrenia samotného poškodeného, tento už v nemocnici chodil bez barlí a následne v rámci aktivačných prác obce riadne pracoval, s týmto sa taktiež súd I. stupňa riadne a dostatočným spôsobom vysporiadal. Nad rámec argumentácie súdu I. stupňa v tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybňovať závery znalca MUDr. Mariána Pamulu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, podľa ktorého po preskúmaní zdravotného stavu poškodeného a zdravotnej dokumentácie je zrejmé, že poškodený utrpel v dôsledku dopravnej nehody (keď obžalovaný prešiel s vozidlom mimo vozovku, v dôsledku čoho došlo k niekoľkonásobnému prevráteniu vozidla) k zraneniam v znaleckom posudku popísaným ako zlomenina I., II., III. rebra v pravo s prítomnosťou minimálneho množstva vzduchu v pravej pohrudnicovej dutine, vykĺbenie v ľavom bedrovom kĺbe a zlomenina panvičky ľavého bedrového kĺbu, ktoré zranenia si obvykle vyžadujú liečenie a práceneschopnosť v trvaní dva až tri mesiace. Konkrétne znalec konštatoval, že zlomenina troch rebier sa lieči štyri až päť týždňov, pneumothorax (nahromadenie vzduchu v hrudnej dutine) štyri až osem týždňov, zlomenina striešky bedrového kĺbu dva až tri mesiace, vykĺbenie stehennej kosti z bedrového

kĺbu osem až dvanásť týždňov. Z uvedeného vyplýva, že bez ohľadu na tvrdenie obžalovaného a poškodeného, celková doba liečenia u poškodeného bola minimálne v trvaní ôsmich týždňov, ako je uvedené i na str. 11 znaleckého posudku.

Vychádzajúc z týchto úvah znalca MUDr. Mariána Pamulu a zabezpečených lekárskych správ (s ohľadom aj na prepúšťaciu správu na č.l. 242), ani konanie poškodeného a jeho nesprávna liečba, ktorú v podstate odmietol, keď podpísal revers a opustil nemocnicu a následne nedodržiaval doporučený liečebný režim spočívajúci v nedostupovaní na danú končatinu a v potrebe chôdzi o barlách, nemôže viesť k iným právnym záverom. V danom prípade je totiž potrebné zohľadniť celkové spôsobené zranenia u poškodeného D. Z. a ich charakter a posúdiť ich adekvátnu dĺžku doby liečenia a nadväzne na to ustáliť, či sa jednalo o ublíženie na zdraví alebo ťažkú ujmu na zdraví s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 Tr. zák..

Krajský súd napriek vyššie uvedenému zdôrazňuje, že v danom prípade bola spôsobená ťažká ujma na zdraví u poškodeného D. Z., ktorá však nespočívala v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák., ale spočívala v poškodení dôležitého orgánu podľa § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zák., v dôsledku poranenia pľúc - pneumotoraxu. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval krajský súd obranu obžalovaného v bagatelizovaní zranení poškodeného D. Z. za právne irelevantnú.

Závery znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu a znaleckého posudku Ing. Ľubomíra Harineka dostatočným spôsobom preukázali priebeh dopravnej nehody a predstavujú spoľahlivý základ pre rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho je nutné konštatovať, že príčinami dopravnej nehody s vozidlom poškodenej BC. J. ako i kolízii, ktorá nastala potom ako obžalovaný vyšiel mimo vozovku, bola nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorý po požití alkoholických nápojov porušil vyššie uvedené ustanovenia v znení neskorších predpisov. Konanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu bolo preukázané, jednak jeho priznaním, že vypil pred jazdou 3 dcl vodky a 3 pivá ako i výsledkami toxikologicko-chemickej analýzy, ktorou bola zistená u obžalovaného koncentrácia etylalkoholu v krvi 2,57‰.

Na základe toho krajský súd konštatuje, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dopravná nehoda bola zavinená obžalovaným, ktorý vstúpil do jazdného pruhu poškodenej Bc. L. J. a bolo tiež riadne preukázané, že následne zapríčinil aj ďalšiu dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel poškodený D. Z. ťažkú ujmu na zdraví. V zmysle znaleckého dokazovania bola technika jazdy obžalovaného vyhodnotená ako nesprávna a vo vzťahu k vozidlu poškodenej Bc. L. J. bolo jeho konanie vyhodnotené ako vytvorenie prekážky náhlej, ktorej nebolo možné poškodenou zabrániť.

Poukazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti bola vina obžalovaného správne ustálená a obžalovaný je plne zodpovedný za spôsobenie dopravnej nehody, resp. dopravných nehôd vrátane následkov z nich vyplývajúcich, keďže mu je nutné pričítať príčinný vzťah k týmto následkom (poškodenie vozidla Bc L. J. a poškodenie zdravia D. Z.).

Pokiaľ ide o vyššie uvádzané námietky obžalovaného, že konal v rámci medzí krajnej núdze, s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a vykonané dôkazy, najmä závery znalca D.. Ľubomíra Harineka a výpovede poškodenej Bc. L. J., svedkyne V. J. a poškodeného D. Z. z prípravného konania, táto jeho obrana nebola potvrdená žiadnym z vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, ktorej priznal spáchanie oboch dopravných nehôd a svoje konanie oľutoval a potvrdil v nej tiež, že tieto sa stali až na ceste z ošetrenia poškodeného D. Z. z nemocnice z K.. H. toho poškodený D. Z. na hlavnom pojednávaní potom, čo vypovedal v prospech obžalovaného a v rozpore so svojou výpoveďou z prípravného konania pripustil, že tri dni pred hlavným pojednávaním sa o skutku s obžalovaným bavil, z čoho je zrejmá snaha poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedať v prospech obžalovaného.

Jednoznačne bolo preukázané, že dopravná nehoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti obžalovaného a poukazujúc aj na zranenia poškodeného D. Z., ich druh a rozsah a skutočnosť, že došlo k poškodeniu dôležitého orgánu (pľúc), je nutné konštatovať, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky objektívnej aj subjektívnej stránky žalovaných prečinov podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. a § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Podľa názoru krajského súdu súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, správne zistil skutkový stav a všetky potrebné dôkazy zákonným spôsobom správne vyhodnotil a dôsledne sa vysporiadal aj s obranou obžalovaného a správne dospel k záveru, že trestnoprávnu zodpovednosť za vznik dopravnej nehody nesie obžalovaný. Vychádzajúc z uvedených právnych úvah, berúc do úvahy argumenty odvolateľa, všetky vykonané dôkazy, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania pred súdom I. stupňa, o jeho návrhoch bolo riadne na hlavnom pojednávaní rozhodnuté a ani krajský súd nezistil žiadne dôvody k tomu, aby bolo jeho návrhom vyhovené, poukazujúc na ostatné vykonané dôkazy. K návrhu obžalovaného prezentovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní dňa 30. 9. 2020 pred krajským súdom je nutné uviesť, že tomuto nebolo vyhovené, keďže jeho návrh na vyžiadanie GPS súradníc z mobilného telefónu poškodenej v čase nehody neexistoval žiadny dôvod, najmä s poukazom na skutočnosť, že čas vzniku dopravnej nehody bol jednoznačne ustálený a rovnako tak aj skutočnosť, na ktorom úseku došlo k dopravnej nehode, v ktorom jazdnom pruhu, a v ktorom smere. Z týchto dôvodov považoval krajský súd návrh obžalovaného za nadbytočný a neodôvodnený vzhľadom k ostatným skôr vo veci vykonaným dôkazom.

Pokiaľ ide o trest, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu aj na ustanovenie , podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného nepostačí na jeho nápravu, zohľadniac všeobecnú a individuálnu prevenciu, uloženie výchovného trestu, t. j. trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Súdom I. stupňa bol obžalovanému uložený trest postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. pri nezistení žiadnej z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák., zistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák. (keďže uvedeným skutkom naplnil znaky dvoch trestných činov a tento spáchal napriek tomu, že už bol v minulosti súdne trestaný vzhľadom na odsúdenie OS Nitra sp. zn. ). V dôsledku toho mu bola zvýšená dolná hranica pôvodnej trestnej sadzby vo výmere 1 - 5 rokov o jednu tretinu, vychádzajúc z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 157 ods. 2 Tr. zák. pri trestnom čine najprísnejšie trestnom s ohľadom na ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák.. Takže mu bol ukladaný trest v rámci zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí 28 mesiacov - 5 rokov. Aj nadriadený súd zistil, že obžalovanému nie je možné uznať poľahčujúcu okolnosť, že doposiaľ viedol riadny život, keďže bol v minulosti opakovane prejednávaný za páchanie priestupkov na úseku cestnej premávky a prejednávaný skutok spáchal taktiež porušiac pravidlá cestnej premávky.

Krajský súd tiež konštatuje, že správne súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný, prihliadnuc aj na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., keďže prejednávaného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej mu trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. , ktorá mu plynula do 14. 2. 2020, pričom spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. je potrebné považovať za úmyselný trestný čin, z tohto dôvodu nie je možné uložiť obžalovanému „podmienku na podmienku“.

Z dôvodu, že obžalovanému bol ukladaný trest nepodmienečný pri zvýšení dolnej hranici trestnej sadzby, dospel krajský súd k záveru, že obžalovanému postačí uloženie trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v trvaní 28 mesiacov tak, ako bol uložený súdom I. stupňa. Takto uložený trest považuje aj krajský súd za zákonný, spravodlivý a primeraný. Súčasne správne súd I. stupňa rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Rovnako zákonný a primeraný je i uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 54 mesiacov, keďže obžalovaný sa spáchaného skutku dopustil v súvislosti s vedením

motorového vozidla. Z evidenčnej karty obžalovaného, ako vodiča cestnej premávky, vyplýva, že pred spáchaním skutku sa dopustil v 7-mich prípadoch priestupkov na úseku cestnej premávky, pričom v minulosti už mal zadržané vodičské oprávnenie na 6 mesiacov v dôsledku rozhodnutia príslušného OR PZ pod č. ORP-P-1662/DI-07 zo dňa 24. 10. 2007 a to za jazdu pod vplyvom alkoholu.

Z uvedeného dôvodu mu bol správne súdom I. stupňa uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 54 mesiacov zohľadniac pri výmere tohto trestu predchádzajúce mnohopočetné porušenia cestnej premávky, skutočnosť, že skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu ako i to, že vodičské oprávnenie mu bolo po spáchaní predmetného skutku zadržané dňa 23. 5. 2019. Tento druh trestu mu bolo nutné uložiť aj vzhľadom na spôsobom a charakter spáchaného skutku a na spôsobený následok trestného činu, ktorý nemožno opomínať. Takto uložený trest preto nie je možné považovať za neprimerane prísny.

Rovnako výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku považuje krajský súd za zákonný a správny, keď poškodenej V. priznal nárok na náhradu škody v uplatnenej výške 2019,01 eura za vynaložené liečebné náklady na poškodeného D. Z., ktoré si riadne a včas v zmysle ustanovenia poškodená poisťovňa uplatnila a zdokladovala. Pokiaľ ide o poškodenú Bc. L. J., správne ju súd I. stupňa odkázal s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces dôvodiac, že predložila iba predbežné vyčíslenie nákladov súvisiacich s opravou jej motorového vozidla zn. Q. D. a uvedený nárok je predmetom riešenia z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo strany poisťovateľa obžalovaného.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.