Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/238/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: Union poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, proti žalovanému: D.. D. Y., Y. J. U., Z. Č.. XXX/X, zastúpenému JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Werferova č. 1, o zaplatenie 3.022,87 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. 6. 2019, č.k. -155 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu pre životné poistenie grand duo life so začiatkom poistenia 12.2.2014 na dobu určitú do 11.2.2039 so štvrťročným ročným poistným 45,61 eura. Počas trvania tejto zmluvy došlo k trom poistným udalostiam a to dňa 26.6.2014, kedy bolo žalovanému poskytnuté poistné plnenie vo výške 1.890,00 eura, dňa 2.10.2016, kedy bolo poskytnuté žalovanému poistné plnenie vo výške 1.260,00 eur a dňa 27.5.2017, kedy bolo žalovanému poskytnuté peňažné plnenie vo výške 630,00 eura. Počas likvidácie štvrtej poistnej udalosti na základe predloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyňa zistila, že žalovaný nepravdivo odpovedal na otázky žalobcu v zdravotnom dotazníku o jeho zdravotnom stave, ktorý bol súčasťou poistnej zmluvy. Listom zo dňa 1.6.2018 preto žalobkyňa odstúpila od poistnej zmluvy podľa . Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa 7.6.2018. Žalobkyňa tak vyplatila žalovanému na poistnom plnení za tri poistné udalosti sumu 3.780,00 eur a vznikli jej náklady na uzavretie poistnej zmluvy vo výške 63,85 eura a na poistnom prijala od žalovaného sumu 820,98 eura, preto v konaní žiadala vydať bezdôvodné obohatenie v sume 3.022,87 eura.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Mal za preukázané, že žalobkyňa svoje právo na odstúpenie od poistnej zmluvy využila až po zániku poistnej udalosti a to v poradí po vzniku štvrtej poistnej udalosti, tak žalobkyni týmto momentom zaniklo právo na odstúpenie od poistnej zmluvy v zmysle , nakoľko toto môže využiť len v momente vzniku poistnej udalosti, vzniklo mu ale právo na

odmietnutie poistného plnenia v zmysle vo vzťahu k štvrtej poistnej udalosti. Odmietnutím poistného plnenia v prospech žalovaného po vzniku štvrtej poistnej udalosti. Odmietnutím poistného plnenia v prospech žalovaného po vzniku štvrtej poistnej udalosti v zmysle by zároveň žalobkyňa privodila zánik poistenia na základe čoho by jej vznikol nárok na vrátenie toho, čo dostala od žalovaného, alebo čo mu už nepatrilo po zániku poistenia. Odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany žalobkyne teda považovala za neplatné, nakoľko je v rozpore so zákonom, ak to konkrétne ust. . Týmto neplatným právnym úkonom žalobkyne preto nedošlo k skončeniu poistnej zmluvy a nevznikol jej nárok ani na vydanie bezdôvodného obohatenia.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež vychádzal pri vydaní rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že z gramatického ani systematického výkladu , jednoznačne nevyplýva, žeby odstúpenie od zmluvy nemohlo byť využité poisťovateľom aj po poistnej udalosti. Podľa názoru je len možné uplatniť vo všetkých prípadoch, pri ktorých by pri pravdivom a úplnom zodpovedania otázok žalobca poistnú zmluvu neuzavrel. Ust. sa podľa názoru vzťahuje zasa na prípady, kedy sa poisťovňa až po poistnej udalosti dozvie skutočnosti, ktoré sú podstatné, majú vplyv na správne určenie rizika, ale nie sú dôvodom na neuzavretie poistnej zmluvy. Ďalej vyjadruje presvedčenie, že zákonodarca nemal nikdy v úmysle obmedzovať poisťovateľa možnosťou odstúpiť od poistnej zmluvy aj po poistnej udalosti, čo potvrdzuje nielen pôvodná dôvodová správa, ale aj znenie pripravovanej novely. Z uvedeného teda nevyplýva, žeby poisťovateľ nemal možnosť odstúpiť od poistnej zmluvy aj po poistnej udalosti. Súd sa v odôvodnení rozhodnutia opomenul náležite vysporiadať s jej tvrdeniami uvedenými v súdnom konaní a nesprávne interpretoval predložené dôkazy.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení podanému k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ak dospel k záveru, že žalobkyňa neplatne odstúpila od poistnej zmluvy a teda jej nevznikol ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že odstúpenie od zmluvy môže byť využité poisťovateľom aj po poistnej udalosti.

11. Podľa pri vedomom porušení povinností uvedených v ust. môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.

12. Podľa ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

13. Podľa kto s poistiteľom uzavrie poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa, týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

14. V prejednávanej veci je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ust. sa aplikuje v prípade, ak sa poistiteľ dozvie o dôvodoch uvedených v ust. až po poistnej udalosti. Ak teda nastane poistná udalosť, nemôže už poistiteľ od zmluvy odstúpiť, lebo v takom prípade mu už vzniká povinnosť plniť podľa poistnej zmluvy. Zákon pre prípad, že sa poistiteľ až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorou pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri uzatvorení poistenia a ktorá pre uzatvorenie poistnej zmluvy bola podstatná, upravuje iba odmietnutie plnenia podľa .

15, Ak teda žalobkyňa tvrdí, že až po poistnej udalosti sa dozvedela, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohla zistiť pri uzatváraní poistenia a ktorá pri uzatváraní poistnej zmluvy bola podstatná, mala možnosť plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť podľa . V danom prípade však nemohla účinne od poistnej zmluvy odstúpiť podľa . Možno preto uzavrieť, že ak sa poisťovateľ dozvie o dôvodoch uvedených v ust. až po poistnej udalosti, je potrebné aplikovať ust. . Je tomu tak preto, lebo v opačnom prípade ak by bolo možné odstúpiť od zmluvy aj po vzniku poistnej udalosti ust. Obč. zák. by bolo bez významu.

16. Z uvedených záverov ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v prejednávanej veci vychádzal a preto napadnutý rozsudok spočíva na správnom právnom posúdení veci.

17. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobkyňou uvádzaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana v spore, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).