Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52P-17-2024.pdf
PDF · 85.77 KB
Case nature
Area
Subarea
52P/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ E. F. P., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ E. F. P., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, Krátka 1, deti rodičov: matky - X.. Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX, A. X. Q., a otca - G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX, A. X. Q., o návrhu matky na zmenu styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 22.12.2023 žiadala matka maloletých detí, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 18/19/2022 zo dňa 28.06.2022 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v roku v dňoch od piatku v čase od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi v čase keď má rannú zmenu, stredu od 15:00 hod do 19:00 a odovzdá ich v mieste bydliska do 19.00 hod. Počas školských prázdnin sa otec má právo stretávať s maloletými deťmi každý párny rok od l. júla od 9:00 hod. do 15. júla do 18:00 hod. a od 1. augusta od 9:00 hod. do 15. augusta do 18:00 hod. a to tak, že maloleté deti si prevezme od matky v mieste bydliska a v určenom čase ich odovzdá matke v mieste bydliska. Počas školských prázdnin otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny rok od 16. júla od 9:00 hod. do 31. júla do 18:00 hod. a od 16. augusta od 9:00 hod. do 31.augusta do 18:00 hod. a to tak, že maloleté deti si prevezme od matky v mieste bydliska a v určitý čas maloleté deti odovzdá matke v mieste bydliska. Počas vianočných sviatkov otec ma právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny rok od 14.00 hod. posledného školského dňa pred vianočnými sviatkami do 10:00 hod 25.12. a počas nepárneho kalendárneho roka od 25.12. od 10.00 hod. do 1.1. do 17.00 hod nasledujúceho kalendárneho roka a to tak, že maloleté deti si prevezme od matky v mieste bydliska a v určený čas maloleté deti odovzdá matke v mieste bydliska. Počas jarných prázdnin otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny rok od 14:00 hod. posledného školského dňa pred jarnými prázdninami do skončenia jarných prázdnin do 17.00 hod. a to tak, že. Zároveň žiadala rozhodnúť o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 38P/19/2022, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
3. Matka maloletých detí na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a doplnila, že otec má víkendy voľné, ale deti si nebral, nasľuboval im všeličo. Deti nie sú na neho navyknuté. Je pravdepodobné, že zmení prácu a aj deti budú chodiť do školy už nie do Bratislavy, ale do Q.. Nie je problém v tom, aby ona vyzdvihovala deti v škole, pretože dcéra má kľúče od domu. Bolo by vhodné, aby s deťmi otec trávil čas aspoň cez víkendy. Otec sa o deti nezaujíma ani o ich zdravotný stav. Ak s nimi nebude tráviť čas, znemožní mu styk úplne.
4. Otec maloletých detí vypovedal na pojednávaní v tom zmysle, že návrh matky by chcel zmeniť. Dodal, že niekedy sa nevedel dostať k deťom. Nevadilo by mu mať upravený styk, ale nemôže byť s deťmi hocikedy, lebo mu to práca neumožňuje a nemá toľko dovolenky. Vo firme majú určený čas dovolenky a on si môže určiť iba týždeň dovolenky podľa svojej vôle. Deti chodia do školy, kde učí ich matka, a keby ich chcel zobrať, tak napríklad dcéra E. by si musela ísť zobrať domov veci, aby sa mohla u neho učiť. Preto by mu vyhovovalo, keby mu deti doviezla matka a on by ich následne v nedeľu doviezol naspäť. Takisto, čo sa týka letných prázdnin on nevie, ako mu to vychádza v rámci nútenej dovolenky. Matka detí mu povedala, aby si zobral deti v piatok a priviezol ich v nedeľu, ale to sa nedá na ubytovni. Na ubytovňu deti nepatria. Matka detí mu povedala, že ich má brať do hotela, ale prečo by ich mal brať do hotela, keď majú nehnuteľnosť. Ak matka chce, môže ísť cez víkend ona do hotela , kde si oddýchne a on bude doma s deťmi. Prvý raz na pojednávaní počuje, že deti pôjdu do školy v Q., je tomu rád, lebo ich bude môcť vyzdvihnúť, keď pôjde autobusom. O zdravotný stav detí sa stará, zaregistroval napríklad deti u zubára v Q., lebo predtým boli registrované v O.. Je pravda, že matka je s deťmi častejšie, ale vždy, keď povedala, zaplatil deťom veci aj navyše okrem alimentov. Deti zvykne brávať na výlety, napr. Do aquaparkov, podľa toho čo si môže dovoliť. Je pravdou, že im sľúbil, že ich vezme do Brna, ale jeden víkend bol chorý on a ďalší zasa E.. Určite ich niekam vezme, ale závisí to od financií.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nepodporujú návrh, pretože rodičia nemajú vyriešenú bytovú otázku a aj časový priestor otca na styk s deťmi nie je jasný. A nie je v záujme detí, aby trávili čas s otcom na ubytovni. Účastníkom konania navrhol rodičovské poradenstvo, pretože ich vzájomný konflikt sa prehlbuje.
6. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „ZoR“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa čl. 4 ZoR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
8. Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 28 ods. 1 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa; c) správa majetku maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a výsluchom účastníkov, pričom dospel k záveru, že návrh matky nie je opodstatnený.
17. Matka podala návrh bez priloženia akýkoľvek listinných dôkazov alebo návrhov na doplnenie dokazovania. Súd preto na základe úradnej činnosti zistil, že predmetnému konaniu predchádzalo súvisiace konanie na Okresnom súde Bratislava III vedené pod sp.zn. 38P/19/2022. Súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 38P/19/2022 zo dňa 28.06.2022, z ktorého vyplýva, že súd rozviedol manželstvo navrhovateľky Q. P. a otca G. P.. Súčasne schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloleté deti zverili na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E. F. sumou 200 eur mesačne a na výživu maloletého E. F. sumou 230 eur mesačne, a napokon styk otca s maloletými deťmi neurčil.
18. Súd ďalej konštatuje, že návrh podaný matkou má formálne aj obsahové nedostatky. V prvom rade v zmysle petitu návrhu sa matka domáha zmeny rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 18/19/2022, pričom ide o označenie neexistujúceho súdneho rozhodnutia. Okrem toho petit návrhu končí otvorenou vetou „... do skončenia jarných prázdnin do 17.00 hod. a to tak, že“. Súd však navrhovateľku nevyzýval na odstránenie nedostatkov návrhu, pretože samotný návrh bol zjavne neopodstatnený. K podstate návrhu súd uvádza, že v zmysle citovaného rozsudku Okresného súdu Bratislava III súd neurčil styk otca s maloletými deťmi, preto návrh matky smeroval v podstate k faktickému zúženiu styku otca s maloletými deťmi napriek tomu, že zmyslom jej návrhu malo byť zjavne donútenie otca, aby sa s deťmi viac stretával, a ako sa sama vyjadrila, aby s nimi trávil čas aspoň cez víkendy. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že styk otca s deťmi je jeho právom, nie povinnosťou a preto matka nemôže nútiť otca, aby sa s deťmi stretával, ak to sám nechce. Je výlučne na otcovi, aký vzťah so svojimi deťmi si vybuduje, avšak ani vzájomné antipatie oboch rodičov, či prípadne snaha matky o sebarealizáciu (vo forme ďalšieho štúdia) a trávenie voľného času bez detí, nie sú dôvodom na vyhovenie podanému návrhu. Súd okrem toho reflektuje na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý nepodporuje návrh matky s ohľadom na skutočnosť, že rodičia aktuálne nemajú vyriešenú bytovú otázku a aj časový priestor otca na stretávanie sa s deťmi nie je jasný, pričom nie je v záujme maloletých detí, aby trávili čas s otcom na ubytovni.
19. Pokiaľ bolo úmyslom matky, aby docielila stav, aby otec maloletých detí s nimi trávil viac času, aby tak mohla mať viac priestoru pre seba samú, nie je to možné dosiahnuť obmedzením styku otca s maloletými deťmi. V konaní nebolo zistené, navrhovateľkou preukázané ani kolíznym opatrovníkom odporúčané, že by zmena úpravy styku v zmysle podaného návrhu bola akýmkoľvek spôsobom v záujme maloletých detí. Súd v tejto súvislosti dodáva, že aj keby návrhu matky v celom rozsahu vyhovel, nijakým spôsobom by tým matka nedosiahla zamýšľaný výsledok. Či už má otec upravený neobmedzený styk s maloletými deťmi alebo by mal styk určený len v konkrétnom čase v zmysle podaného návrhu, vždy by bolo len na jeho uvážení, do akej miery by svoje právo na styk s deťmi uplatňoval a matka by ho k realizácii styku s maloletými deťmi nemohla nútiť.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh matky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.