Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4S/50/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nábrežie Jána Pavla II. 16, 058 01 Poprad, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania č. 1: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., č. 2: Nádej pre E. A. F., G. 20, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 37 928 074, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-PP-OSZP-2024/017635-002 zo dňa 17.05.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 15.07.2024, doručenou správnemu súdu dňa 15.07.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného OU-PP-OSZP-2024/017635-002 zo dňa 17.05.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Poprad č. zo dňa 12.03.2024 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým prvostupňový orgán súhlasil s výrubom 4 ks briez previsnutých (Betula pendula) s obvodom kmeňa 142,130, 114 a 152 cm a 1 ks jaseňa štíhleho (Fraxinus excelsior), ktoré rastú na ul. Brokofova na parc. KN-C č. 1045/92 a KN-C č. 1045/125 v k. ú. E. E., a zároveň vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“), odôvodňujúc ho tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového orgánu, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, poukazujúc pritom na o životnom prostredí (ďalej len „“) a na viaceré uplatniteľné princípy a zásady, najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Podľa žalobcu je nevyhnutné tieto princípy prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle a nasl. . V danom prípade ide o ohrozenie životného prostredia, a to nenávratným zničením drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Správny orgán podľa žalobcu vôbec neposúdil environmentálne hľadisko a svojím konaním preferoval a posudzoval iba práva a záujmy navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania) na stavebnej činnosti. Žalobca ďalej poukázal aj na princíp právnej istoty, ktorý sa v danom prípade spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti, pričom je potrebné, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z nich, ale aby iba dočasne ustúpila jedna zásada druhej. V danom kontexte tak musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti (založený iba na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov) oproti princípu preventívnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia, a teda zjednodušene je možné ho interpretovať ako v prípade pochybností v prospech životného prostredia.

Ďalším dôvodom na priznanie odkladného účinku má byť aj určená spoločenská hodnota vo výške 7 000 eur a ekologický zásah do životného prostredia, ktorý môže spôsobiť ujmu značnej povahy. Žalobca má za to, že ak by nebol žalobe priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratné zničenie drevín a nenávratné poškodenie životného prostredia. Vzhľadom na uvedené tak žalobca navrhol priznať žalobe odkladný účinok, a to s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia cit.: „Povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa a zákona o životnom prostredí postupmi podľa a ZoPK (pozn. o ochrane prírody a krajiny). Princíp predbežnej opatrnosti podľa zákona o životnom prostredí. Uplatňujúc ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov nakoľko okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa a SR na priaznivé životné prostredie, oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia odkladného účinku nemaria účastníkovi konania I žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákonne s poukazom na SR, kedy priznanie odkladného účinku možno subsumovať pod opatrenie brániace zneužitiu vlastníctva poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva a voľnej dispozície ním, definitívne vyrieši“.

3. Správny súd vyzval dňa 22.07.2024 žalovaného, aby o. i. sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy vyjadril k správnej žalobe, ktorej súčasťou bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Následne dňa 16.08.2024 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie, v rámci ktorého sa žalovaný bližšie nevyjadril k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, len všeobecne skonštatoval, že žalobca uvádza skutočnosti, ktoré priamo nesúvisia s odvolacím konaním, ale s konaním prvostupňového orgánu. Žalovaný vychádzal len zo spisového materiálu predloženého prvostupňovým orgánom, po preštudovaní ktorého zistil, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je zákonné a správne, nakoľko vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a zároveň rozhodnutie bolo vydané na to príslušným správnym orgánom. V nadväznosti na to žalovaný rozhodol, tak ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí, pričom má za to, že samotný výrok napadnutého rozhodnutia je formulovaný presne, určito a úplne vyjadruje vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje. Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej ( a ).

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. zo dňa 30.05.2018.

14. Podľa žalobcu je hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy či nenapraviteľného následku naplnená tým, že realizáciou výrubu stromov by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Uvedené odôvodnil jednak poukázaním na ustanovenia zákona o životnom prostredí a aj ZoPK, ako aj na viaceré princípy a zásady s presadením princípu preventívnej opatrnosti na rozdiel od formalistického princípu zákonnosti založenom na formalistickej prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Ďalšími dôvodmi mali byť spoločenská hodnota drevín určená na sumu 7 000 eur, čo podľa neho už predstavuje značný zásah do životného prostredia a akútnosť ich ochrany.

15. Správny súd má za to, že žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby pomerne rozsialo odôvodnil viacerými všeobecnými úvahami o ochrane životného prostredia, princípmi, ktoré by sa mali uplatňovať pri rozhodovaní o životnom prostredí s úvahami o relevantnosti a prednosti toho ktorého princípu či zásady, poukazujúc pri tom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z návrhu však nevyplýva konkrétna škoda aká by mala vzniknúť. Žalobca uviedol, bez bližšej špecifikácie dopadu na životné prostredie, spoločenskú hodnotu stromov vo výške 7 000 a s tým spojenej akútnosti rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žaloby. To však nemožno považovať za také konkrétne skutočnosti, ktoré by naplňovali splnenie podmienok podľa .

16. Zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, svedčiacimi v jeho prospech, a teda preukazovali by vplyv, príp. priamy súvis výrub stromov na ohrozenie, resp. zhoršenie životného prostredia, v dôsledku čoho tak nie je naplnená osobitná náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Správny súd zároveň vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu a mal za preukázané, že prvostupňový orgán (s ktorého názorom súhlasil aj žalovaný) dospel k záveru, že predmetné stromy sú mechanicky poškodené a nachádzajú sa na antropickom území. Pred vydaním súhlasu s výrubom stromov zohľadnil zdravotný stav, ich ekologickú, botanickú a estetickú hodnotu a stanovištné podmienky. Zo spisového materiálu však nevyplýva, žiadna (možná) hrozba vzniku škody na životnom prostredí.

18. Správny súd preto považoval návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za všeobecné podanie bez akejkoľvek špecifikácie dotknutého územia, na ktorom sa nachádzajú predmetné stromy, bez špecifikácie miestnej fauny a flóry, na ktorú by mohol mať vplyv výrub predmetných stromov, či iné konkrétne dopady na daný biotop. Žalobcom tvrdená hroziaca škoda má tak iba hypotetický charakter, ktorú v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

19. V nadväznosti na uvedené má správny súd za to, že žalobcov návrh neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko nebol preukázaný súvis priamo hroziaci následkov na životné prostredie či iného vážneho nenapraviteľného následku.

20. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny súd preto ani nepristúpil.

21. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).