Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Ek-957-2020.pdf
PDF · 79.71 KB
No categories available
13Ek/957/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P.. S. Č. S.., H.. XX.X.XXXX, R. C. R.P. XXA-XXX, XXX XX C. - H. Z., právne zast.: JUDr. Michal Slameň, advokát, so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, proti povinnému č.1: P. D., H.. XX.X.XXXX, R. C. Q. XXX, XXX XX Q., právne zast.: JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., advokát, so sídlom Štrková 95/21, 010 01 Žilina, povinnému č.2: S. D., H.. XX.X.XXXX, R. C. Q., XXX XX Q., o vymoženie 15.699,85 Eur, vedenej u súdneho exekútora František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36133019, o návrhu povinného č.1 na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného č.1 na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému č.1 nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 170,79 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
III. Súd povinnému č.1 nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.06.2020, domáhal od povinných vymoženia 15.699,85 Eur na základe exekučného titulu - Uznesenie vydaný Okresným súdom Martin - č.k. 17Cb/181/2012 zo dňa 14.04.2020, právoplatné dňa 16.05.2020 a vykonateľné dňa 20.05.2020.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30. 06. 2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi František Radzo so sídlom exekútorského úradu ul. Radlinského č. 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36133019, (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod č. 138EX 272/20 a ktorý vydal upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 02.07.2020, ktoré bolo povinnému č.1 doručené dňa 06.07.2020.
3. Návrh povinného č.1 na zastavenie exekúcie zo dňa 20.07.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 20.07.2020, v ktorom povinný namieta, že nie je pasívne vecne legitimovaný tzn. nie je subjektom povinností. Poukazuje, že zmluvou o predaji podniku zo dňa 02.04.2013 ako predávajúci previedol na kupujúceho - povinného č.2 celý podnik pod obchodným P. D. P.. Predmetom prevodu podniku boli aj všetky pohľadávky a záväzky ako aj pohľadávka oprávneného. Poukazuje, že dôkazom je aj samotný exekučný titul 17Cb/181/2012, konania ktoré začalo síce pred prevodom podniku, ale právoplatne skončilo po predaju podniku t.j. 16.04.2013. Preto poukazuje, že jediným subjektom povinností je tak povinný č.2 ako nadobúdateľ podniku. Na záver požiadal o zastavenie exekúcie voči povinnému č.1 a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania.
4. Súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie povinného. Dňa 23.07.2020 bolo súdnemu exekútorovi doručené vyjadrenie oprávneného, v ktorom uvádza, že je pravdou, že povinná č.1 zmluvou o predaji podniku zo dňa 02.04.2013, ako predávajúca previedla na povinného č.2 celý podnik pod obchodným menom P. D. P.. Oprávnený však odkázal na ustanovenie § 477 ods. 3 Obchodného zákonníku „Na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.“ S týmto tvrdením sa stotožnil aj Okresný súd Martin v konaní, v ktorom vydal právoplatný a vykonateľný Rozsudok keď povinného č.1 a č.2 zaviazal spoločne a nerozdielne. Oprávnený je toho názoru, že povinná č.2 je dostatočne pasívne legitimovaná, tzn. je subjektom povinnosti. Na záver oprávnený požiadal návrh povinného č.1 na zastavenie exekúcie zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
5. Súdny exekútor sa vyjadril, že postupuje návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj vyjadrenie oprávneného a uviedol skutočnosti ohľadom doručovania písomností.
6. Tunajší súd dňa preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a súdneho exekútora.
7. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom namietal skutočnosti, ktoré nie sú v kompetencií exekučného súdu aby ich preskúmaval.
13. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí vydaných v základnom konaní. Teda exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul z hľadiska hmotného práva ani preskúmavať právne posúdenie všeobecným súdom Slovenskej republiky a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného exekučným titulom.
Exekučný súd nie je súdom, ktorý by slúžil ako opravný prostriedok voči rozhodnutiam v základnom konaní. Exekučný súd je oprávnený preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a súlad návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom.
14. Povinný nenamietal žiadne skutočnosti, ktoré by sa týkali konania na podklade, ktorého je vykonávaná exekúcia. Uviedol len skutočnosti, ktoré mohol a mal namietať v základnom konaní.
15. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa povinného je skutočnosť, že nie je pasívne vecne legitimovaným v zmysle exekučného titulu. K danej skutočnosti súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (oprávnený), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom oprávnený tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (povinný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
16. Povinný namieta, že nie je pasívne vecne legitimovaný tzn. ,že nie je subjektom povinností. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o predaji podniku nadobudla účinnosť dňa 16.04.2013, avšak Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012 bol vydaný dňa 31.01.2019 na podklade ktorého bolo vydané Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/181/2012 zo dňa 14.04.2020, čo teda znamená že k postúpeniu došlo pred vydaním Exekučných titulov. S otázkou pasívnej vecnej legitimácie sa teda vysporiadal Okresný súd Martin v základnom konaní. Povinný č.1 mal túto skutočnosť namietať v základnom konaní a v prípade, že by bol úspešný Okresný Martin by nezaviazal povinného č.1 a č.2 na úhradu trov právneho zastúpenia.
17. Exekúcia by mohla byť zastavená v prípade, keď by povinní uhradili pohľadávku pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, resp. keby súd prvej inštancie predmetný exekučný titul zrušil. Predmetný exekučný titul je stále právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktorým sú povinní viazaný plniť si svoju povinnosť. V tomto prípade pohľadávku v prospech oprávneného neuhradil a preto nie je možné zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Taktiež súd dodáva, že nenastal ani žiaden z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pre ktorý by súd mohol exekúciu zastaviť.
18. Dôvody na zastavenie exekúcie sú taxatívne vymedzené v § 61k Exekučného poriadku. V zmysle námietok povinného č.1 nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok.
19. Nakoľko povinný č.1 v celom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Povinný si v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadal náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 794,30 Eur, nakoľko bol povinný č.1 v konaní neúspešný a súd v celom rozsahu návrhu povinného zamietol, preto súd povinnému č.1 nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného č.1 nepriznal.
23. Oprávnený si nárokoval trovy exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 661,92 Eur. Tieto trovy pozostávali z dvoch úkonov právnej služby vo výške 320,34 Eur a 2x režijného paušálu vo výške 21,24 Eur. Súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený si počítal dva plné úkony právnej služby, ale v exekučnom konaní má nárok na 1x 1 úkon vo výške 160,17 Eur, preto mu súd trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 160,17 Eur nepriznal. Následne si oprávnený uplatnil nárok na náhradu 2x režijného paušálu vo výške 21,24 Eur, avšak za podanie vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie má nárok na 1x režijný paušál vo výške 10,62 Eur za 1x úkon právnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný nepreukázal súdu žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie, súd priznal oprávnenému náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 170,79 Eur, ktoré pozostávajú z 1 úkonu právnej služby (1/2 z 320,34 Eur t.j. 160,17 Eur) a jedenkrát režijný paušál vo výške 10,62 Eur. Súd zaviazal povinného na úhradu trov exekúcie oprávnenému vo výške 170,79 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.