Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/15/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Lenky Halmešovej , v spore žalobkyne: R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, proti žalovanému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č.k. -436 zo dňa 15.marca 2016, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, zo dňa 02. novembra 2017 č. k. -537, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.marca 2016 č.k. -436 vo výroku, ktorým súd uložil žalobkyni zložiť preddavok v sume 150,- euro ( č.3) z r u š u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 02. novembra 2017 -537 v napadnutom výroku o trovách konania a vo výroku o náhrade trov konania štátu p o t v r d z u j e.

III. Odvolanie žalobkyne do výroku o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu odmieta.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo vyššie uvedenej právnej veci ustanovil do konania znalca Ing. Ľubomíra Huja, PhD., z odboru cestná doprava - odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorého úlohou bolo vypracovať písomne znalecký posudok za účelom stanovenia hodnoty osobného motorového vozidla zn. VW D., typ C. H., rok výroby XXXX, výrobné číslo: W ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania, t. j. k 22.07.2008 a hodnoty osobného motorového vozidla zn. J. XXX 5P X,XE, rok výroby XXXX, výrobné číslo: Y ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania, t. j. k 22.07.2008. Zároveň uložil účastníkom, aby sa na výzvu znalca k nemu ustanovili, podali mu potrebné vysvetlenia, dali mu k dispozícii všetky podklady, ktoré bude potrebovať na vyhotovenie posudku, resp. podrobili sa lekárskemu vyšetreniu, príp. krvnej skúške. Ďalej v zmysle ust. uložil účastníkom, aby do 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia zložili preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku každý v sume 150 ,- eur pripojeným príkazom na úhradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že na tunajšom súde prebieha konanie o zrušenie a vypriadanie bezpodielového spoluvlastníctva a nariadenie znaleckého dokazovania je k rozhodnutiu vo veci potrebné pre zodpovedanie otázok, na ktoré je kompetentný len znalec.

2.Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa povinnosti zložiť preddavok vo výške 150,- eur podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že odvolací súd uvedenou povinnosťou zaviaže výlučne žalovaného.

Dôvodila tým, že v prípade určenia zostatkovej hodnoty motorového vozidla značky J. XXX bola zo strany súdu prvej inštancie adresovaná žiadosť spoločnosti K. M. spol. s.r.o., autorizovanému predajcovi vozidiel značky J., aby súdu oznámila zostatkovú hodnotu vyššie uvedeného motorového vozidla. Spoločnosť K. M. spol. s r.o. dňa 09.12.2015 súdu oznámila zostatkovú hodnotu uvedeného motorového vozidla vo výške 820,- eur. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný s uvedenou zostatkovou cenou nesúhlasil. Mala za to, že znalecké dokazovanie bolo nariadené len z dôvodu nesúhlasného stanoviska žalovaného. V tejto súvislosti uviedla, že žalovaný sa už niekoľko rokov snaží predlžovať konanie, v rámci ktorého by malo dôjsť k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Konštatujúc, že výdavky spojené v súvislosti s ustanovením znalca zavinil žalovaný svojim obštrukčným postojom zastala názor, že preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku mal znášať výlučne žalovaný, nakoľko ona s určením zostatkovej hodnoty motorového vozidla určenej spoločnosťou RIVAL CAR spol. s.r.o. súhlasila a naďalej súhlasí.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť.

4.Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ust. , ktorý však bol dňom 01.júla 2016 zrušený . Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 15.03.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol . Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti postupoval v súlade s ust. , podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a v súlade s ust. veta prvá , podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5.Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

6.Tento dôvod zrušenia rozhodnutia sa môže uplatniť výlučne vtedy, ak je podané odvolanie proti nemeritórnemu rozhodnutiu (uzneseniu), ktorým sa rozhodlo o procesných otázkach. Predmetom rozhodovania môže byť iba také uznesenie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie, pretože odvolanie podané proti inému uzneseniu odvolací súd bez vecného prejednania odmietne. Zákonným dôvodom pre zrušenie nemeritórneho rozhodnutia je procesná situácia, keď po vydaní rozhodnutia zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané, alebo ak ani pred jeho vydaním neexistovali dôvody na jeho vydanie.

7.Odvolací súd najskôr skúmal prípustnosť podania odvolania žalobkyňou proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti zdôraznil, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané žalobkyňou ešte v čase platnosti , ktorý založil prípustnosť podania odvolania proti tomuto uzneseniu.

8.V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o ustanovení znalca, ktorého úlohou bolo vypracovať písomne znalecký posudok za účelom stanovenia hodnoty osobného motorového vozidla zn. VW D. a hodnoty osobného motorového vozidla zn. J. 206 ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania, t. j. k 22.07.2008. Účastníkov konania vyzval k spolupráci so znalcom a zároveň im uložil povinnosť zaplatiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku každý v sume 150 ,- eur pripojeným príkazom na úhradu. Napadnuté uznesenie bolo s pripojeným príkazom na úhradu doručené žalobkyni dňa 21.03.2016. Žalobkyňa preddavok nezaplatila a voči uzneseniu v časti týkajúcej sa povinnosti zložiť preddavok vo výške 150,- eur podala odvolanie. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok č. 39/2016, za ktorý si vyúčtoval odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času celkom v sume 233,54 eura. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -474 zo dňa 06.04.2016 priznal znalcovi odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 39/2016 zo dňa 02.04.2016 v sume 233,54 eura a upravil, aby učtáreň tunajšieho súdu poukázala znalcovi odmenu v priznanej výške z rozpočtových prostriedkov súdu.

9.Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyni dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v časti uloženia preddavku na vypracovanie znaleckého posudku, pričom

z obsahu spisu vyplýva, že znalcovi bola vyúčtovaná odmena už vyplatená z rozpočtových prostriedkov súdu. V tomto štádiu konania ukladať žalovanej povinnosť zaplatiť zálohu na znalecké dokazovanie už nespĺňa žiadny účel. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade po vydaní napadnutého uznesenia, zanikli dôvody pre ktoré bol vydaný, a preto je potrebné ho vo vzťahu k žalobkyni zrušiť. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že povinnosť žalobkyne vzťahujúcej sa k úhrade trov znaleckého dokazovania je zohľadnená v rozhodnutí vo veci samej.

10.Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. -537 zo dňa 02. novembra 2017, ktorým vyporiadal zaniknuté BSM strán sporu, konanie v časti položky B1a, B2e, B5j, B5l, B6d zastavil. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (V). Výrokom VI. priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu a posledným výrokom (VII.) zaviazal strany sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 680,- eur spoločne a nerozdielne na účet správcu systému do troch dní po právoplatnosti rozsudku ( položka č. 6b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák č. o súdnych poplatkoch).

11.Proti tomuto rozsudku čo do výrokov V., VI. a VII. týkajúcich sa náhrady trov konania strán sporu, náhrady trov konania štátu, ako aj povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby jej odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a určil, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 680,- eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti uviedla, že pred podaním žaloby sa snažila so žalovaným dohodnúť mimosúdne, ten však nemal záujem, a preto bola nútená iniciovať súdne konanie. Zdôraznila, že práve vinou žalovaného toto konanie trvalo 6 rokov, žalovaný nemal záujem prispieť k rýchlemu riešeniu sporu, hoci si bol vedomý zostatkových hodnôt jednotlivých položiek tvoriacich masu BSM. V tejto súvislosti poukázala na to, že v prípade určenia zostatkovej hodnoty motorového vozidla značky J. súd prvej inštancie požiadal autorizovaného predajcu vozidiel tejto značky o oznámenie zostatkovej hodnoty tohto motorového vozidla. Žalovaný však s takýmto postupom a vyjadrením nesúhlasil, z dôvodu ktorého bolo potrebné vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Uviedla, že žalovaný neohlásil zmenu adresy bydliska, čím zapríčinil zbytočné predlžovanie trvania sporu. Zároveň pomerne neskoro pod rôznymi zámienkami žiadal odročiť pojednávania, čím sa dostavovala s právnym zástupcom na pojednávania, ktoré boli pre jeho neprítomnosť alebo z dôvodov na jeho strane odročované a jej vznikali zbytočné trovy konania. Tvrdila, že v danom prípade ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali byť pri posudzovaní jej nároku na náhradu trov konania zohľadňované. Poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorý sám skonštatoval postoj žalovaného k sporu, že nesúhlasí so žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemieni žalobkyni titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uhrádzať žiadne finančné prostriedky a mal za to, že každý si má po nechať čo mu po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostalo, dospela k záveru, že v tomto smere bola v spore úspešná v plnom rozsahu a žalovaný by mal byť zaviazaný povinnosťou nahradiť jej vzniknuté trovy konania v plnom rozsahu.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch V., a VI. týkajúcich sa náhrady trov konania strán sporu, náhrady trov konania štátu je treba podľa ust. ako vecne správne potvrdiť. Vo výroku o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu (VII.) odvolací súd dospel k závru , že odvolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť , pretože proti rozhodnutiu o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok odvolanie nie je prípustné .

13.Predmetom konania v tejto veci je vyporiadanie BSM strán sporu, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 19.07.2011. Manželstvo strán sporu trvalo od 02.03.1996 do dňa 22.07.2008, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -107 zo dňa 06.06.2008. K uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM nedošlo, a z toho dôvodu podala žalobkyňa žalobu na súd. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vyporiadania BSM tak, že všetky veci t.j. nehnuteľnosť- garáž, hnuteľné veci a investície vynaložené so spoločných prostriedkov na majetok žalovaného uvedené v

bode 1 až 3 žaloby patria do masy zaniknutého BSM, tieto navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného. Navrhla, aby titulom finančného vyporiadania BSM bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50.000,- eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že do masy BSM zahrnul investície do nehnuteľnosti v sume 14.600 euro a hnuteľné veci vrátane motorových vozidiel konkretizovaných vo výroku rozsudku. Titulom finančného vyporiadania uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.869.96 euro do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 14.Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15.Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16.Po prejednaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodne podané. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ak sa však v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu.

17.Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Zo spisu je zrejmé, že žalobkyňa nebola v konaní plne úspešná, keďže nebolo v celom rozsahu vyhovené jej návrhu. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania prijal správny záver, že každá zo strán mala v konaní úspech len pomerný, na základe ktorého záveru správne rozhodol, keď žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

18.Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami žalobkyne uvedenými v písomnom odvolaní, dospel k záveru, že v danom prípade nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali byť pri posudzovaní jej nároku na náhradu trov konania zohľadňované. Námietku žalobkyni, že k súdnemu konaniu došlo zavinením žalovaného, keď nesúhlasil s návrhom dohody na vyporiadanie BSM súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by mal žalovaného zaviazať k náhrade trov konania. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa začína na návrh jedného z manželov. Aktívne legitimovaným k podaniu žaloby je ktorýkoľvek z nich. Pri vyporiadaní požíva vlastnícke právo oboch manželov rovnakú úroveň ochrany ako vlastnícke právo druhého manžela, prístup k tomuto zákonnému prostriedku ochrany vlastníckeho práva je zaručený každému z manželov na nediskriminačnom základe. Odvolací súd v súvislostiach uvádza, že nie je povinnosťou žalovaného pristúpiť na dohodu o vyporiadaní BSM navrhnutý žalobkyňou, ale práve naopak, je právom žalovaného, aby bola vec spravodlivo prejednaná v konaní pred súdom. Porovnaním žalobného petitu a výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie je možné prijať záver, že žalobkyňa v konaní nebola plne úspešná. Na rozdiel od žaloby súd prvej inštancie nezahrnul do masy BSM nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXX pre kat. úz. L. a to garáž súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX a nevyhovel žalobkyni ani v časti, v ktorej navrhovala, aby súd uložil žalovanému titulom finančného vyporiadania jej vyplatiť sumu 50.000, -euro. Z výrokovej časti rozsudku vyplýva, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.869.96 euro do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe týchto zistení je treba prijať záver, že žalobkyňa nemala plný úspech vo veci. A keďže každá zo strán mala úspech iba čiastočný správne súd prvej inštancie postupoval, keď o nároku na trovy konania rozhodol podľa tak, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

19.Žalobkyňa v odvolaní ďalej namieta, že žalovaný pomerne neskoro pod rôznymi zámienkami žiadal o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho sa ona so svojím právnym zástupcom dostavovala na pojednávania, čím sa jej zvyšovali trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd má v tejto súvislosti uvádza, že tieto tvrdenia žalobkyne z obsahu spisu nevyplývajú. K odročovaniu pojednávania v tejto veci došlo

tak z dôvodov na strane žalobkyni ako aj z dôvodov na strane žalovaného a v neposlednom rade, a to predovšetkým, z dôvodu opakovaného zabezpečovania dôkazov. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by žalovaný opakovane pod rôznymi zámienkami žiadal pojednávanie odročovať.

20. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobkyni, že v danom prípade bolo znalecké dokazovanie za účelom zistenia zostatkovej hodnoty motorových vozdiel nariadené len z dôvodu nesúhlasného stanoviska žalovaného, pre ktorú skutočnosť by mal práve žalovaný znášať trovy s tým spojené, uvádza, že ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje odborné vyjadrenie, súd nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. V danom prípade súd prvej inštancie požiadal autorizovaných predajcov vozidiel VW D. a J. XXX, aby určili zostatkovú hodnotu motorových vozidiel ku dňu 22.07.2008. Títo súdu prvej inštancie oznámili, že spätné vyčíslenie hodnoty vozidiel k uvedenému dňu nie je možné (č.l. 421,427 spisu), čím bola aj podľa odvolacieho súdu daná dôvodnosť nariadenia znaleckého dokazovania. 21.Odvolací súd považuje výrok rozsudku, ktorým štátu priznal nárok na náhradu trov voči obom žalovaným za správny. Odvolací súd dodáva, že v danom prípade trovami štátu rozumieme trovy spojené s vypracovaním znaleckých posudkov, t.j. so znaleckým posudkom č. 3/2014, ktorým bola vyčíslená hodnota investície do nehnuteľnosti žalovaného ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, so znaleckým posudkom č. 39/2016, ktorým sa určila hodnota osobného motorového vozidla zn. VW D. a osobného motorového vozidla J. XXX a so znaleckým posudkom č. 1/2017, ktorým sa určila hodnota hnuteľných vecí, na hodnote ktorých, sa strany sporu nevedeli dohodnúť. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním mal platiť výlučne žalovaný. Hodnota týchto vecí bola zisťovaná v záujme oboch strán sporu a to za účelom, aby došlo k spravodlivému vyporiadaniu BSM. Obe sporové strany preto zaťažuje povinnosť nahradiť štátu finančné prostriedky, ktoré v súvislosti so znaleckým dokazovaním v priebehu konania zaplatil štát.

22.Odvolací súd v súvislosti s nárokom štátu na náhradu trov konania voči stranám sporu poukazuje na ust. , v zmysle ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Štát mal podľa tohto ustanovenia právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspech, podľa výsledkov konania. Ustanovenie účinné do 30.06.2016 nemá ekvivalent v novom procesnom predpise. , ani o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a ani vykonávacia vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, výslovnú úpravu náhrady výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním neobsahuje, a v tomto smere neobsahuje ani prechodné ustanovenia pre rozhodovanie súdu o náhrade výdavkov, spojených so znaleckým dokazovaním v konaní začatom do 30.06.2016. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. júla 2018, sp. zn. ( publikované ako rozhodnutie č. 75 v Zbierka stanovísk 9/2018 ) Najvyšší súd SR konštatoval : „ Štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením , podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v s použitím ustanovenia v spojení s ustanovením a je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy “.

23.Napokon žalobkyňa podala odvolanie aj do výroku, rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý zviazal strany sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 680,- eur spoločne a nerozdielne na účet správcu systému do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zaviazal k zaplateniu tohto súdneho poplatku výlučne žalovaného. 24.Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 25.Podľa odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1 f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

26.Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované vo vyššie citovanom ustanovení .Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným uzneseniam súdu prvej inštancie , odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu považoval za také rozhodnutie, proti ktorému ani o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov odvolanie nepripúšťa. Z taxatívneho výpočtu uznesení súdu prvej inštancie v ust. vyplýva, že zákon nepripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zviazal strany sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 680,- eur spoločne a nerozdielne, preto odvolanie žalobcu v tejto časti odmietol .

28.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení , a tak, že inak úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s odvolacím konaním žiadne nevznikli.

29.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).