Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14CoP-51-2023.pdf
PDF · 106.33 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/51/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., zastúpená: JUDr. Peter Pohančeník, advokát so sídlom E. XX, F., a otec E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX H. C. I., J. J. XXX, K. A., v konaní o návrhu navrhovateľky: L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14P/165/2022-113 zo dňa 27. marca 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 14P/165/2022-113 zo dňa 27. marca 2023 vo výroku II. a V. p o t v r d z u j e .
Odvolanie matky proti výroku III. rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 14P/165/2022-113 zo dňa 27. marca 2023 o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „okresný súd“) výrokom I. maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, sústavne a dôsledne sa starať o jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach; výrokom II. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 197 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku v tomto výroku; výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku v tomto výroku; výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 6P/44/2013-55 zo dňa 06.03.2014, v časti osobnej starostlivosti o maloletú a rozsudok Okresného súdu Čadca, č. k. 14P/12/2019-262 zo dňa 03.02.2020, v časti výživného na maloletú; výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Na základe vykonaného dokazovania citujúc § 45 ods. 1 vetu prvú a druhú zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 45 ods. 2 vetu druhú zákona o rodine, § 45 ods. 3, 7, 8 vetu prvú zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, mal súd prvej inštancie za preukázané, že uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 14P/165/2022-12 zo dňa
03.01.2023 bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky; matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 120 Eur mesačne a otcovi sumou 190 Eur mesačne, nakoľko maloletá odmietala osobnú starostlivosť matky a na podmienky bývania u otca sa nevedela adaptovať. V čase rozhodovania vo veci samej rodičia naďalej nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletú, pretože maloletá matku odmieta pre vzájomne narušené vzťahy a po skúšobnom pobyte v domácnosti otca v Anglicku sa maloletá chcela vrátiť na Slovensko. Okresný súd, zvýrazňujúc, že náhradná osobná starostlivosť je svojou povahou dočasnou starostlivosťou, kedy sa predpokladá, že vzťahy v rodine sa upravia tak, aby starostlivosť o maloleté dieťa mohli zabezpečovať rodičia, apeloval na rodičov maloletej, aby sa pokúsili odosobniť, nevracali sa do minulosti, odpustili, ak im maloletá ublížila a urobili oni prvý krok k obnoveniu vzájomných vzťahov. Starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná navrhovateľkou za pomoci jej manžela, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti a ktorý prejavil súhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v domácnosti navrhovateľky nezistil žiadne nedostatky, maloleté dieťa má k navrhovateľke vytvorené citové puto, prostredie je mu známe, má tu vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický i duševný vývin. So zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky zároveň súhlasili obaja rodičia. Na základe takto preukázaného skutkového stavu súd prvej inštancie vyhodnotil návrh navrhovateľky ako dôvodný a v záujme maloletého dieťaťa, preto maloletú zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
3. Pri určovaní výšky výživného rodičov k maloletému dieťaťu, okresný súd vychádzal zo skutočností, že maloletá je žiačkou 8. ročníka základnej školy, vznikajú jej výdavky na školské pomôcky 20 Eur mesačne, strava v školskej jedálni 40 Eur mesačne, telefón 12 Eur mesačne, cestovné 40 Eur mesačne, drogéria 30 Eur mesačne, energie a bývanie 60 Eur mesačne, lieky 20 Eur, oblečenie cca 25 Eur mesačne a strava 100 Eur mesačne, teda opodstatnené výdavky maloletej ustálil vo výške 347 Eur mesačne. K pomerom matky maloletej zistil, že táto pracuje ako SZČO v oblasti podnikateľských a administratívnych služieb, jej príjem v roku 2022 zo živnosti bol celkovo vo výške 39.290 Eur, to znamená 3.274 Eur mesačne v hrubom. V súvislosti s výkonom podnikania matka platí odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu vo výške 280 Eur mesačne, platí účtovníčku, čo je 400 Eur za pol roka, platí daň, teda jej príjem ustálil v rozmedzí okolo 1.900 – 2.000 Eur mesačne v čistom. Matke vznikajú výdavky na mobil 20 Eur mesačne, pohonné hmoty 80 - 100 Eur mesačne, raz až dvakrát do pol roka musí chodiť aj do Nemecka, kde náklady na cestu má 200 Eur. Každý mesiac si matka odkladá 500 Eur na neočakávané výdavky, na maloletú prispieva výživným 120 Eur, bývanie a energie hradí v sume 170 Eur mesačne, náklady na stravu a oblečenie sú 150 Eur mesačne, kozmetika, výživové doplnky 50 Eur mesačne, fitnescentrum 50 Eur aspoň raz do mesiaca, výdavky na psa 30 Eur mesačne a dve mačky 20 Eur mesačne, životná poistka matky a detí 141 Eur mesačne.
4. K príjmom otca súd prvej inštancie konštatoval, že otec pracuje v Anglicku. Jeho príjem január až jún 2022 bol vo výške 1.808 libier, čo predstavuje po prepočte sumu 2.055,95 Eur. V predchádzajúcom období, kedy sa naposledy určovalo výživné v roku 2020, bol príjem otca 1.900 libier, v prepočte 2.257 Eur mesačne. Toho času pribudla otcovi vyživovacia povinnosť k maloletému J., nar. XX.XX.XXXX. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej N., ktorá však bola zohľadnená už v pôvodnom konaní. Výdavky otca sú nájom 188 libier týždenne, elektrika + plyn 130 libier mesačne, vodné a stočné 55 libier mesačne, Council tax 175 libier mesačne, tax road za auto 10 libier mesačne, poistenie auta 50 libier mesačne, strava 400 libier mesačne, internet 35 libier mesačne, telefón s paušálom 45 libier mesačne, výživné na O. 180 Eur mesačne, hygienické potreby 40 libier mesačne, oblečenie deťom 60 libier mesačne, tanečný krúžok N. 40 libier mesačne, životná poistka 10 libier mesačne a výživné na A. 190 Eur mesačne.
5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za primeranú výšku výživného považoval zo strany matky sumu 197 Eur a zo strany otca sumu 150 Eur, pričom konštatoval, že rozdelil sumu opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa medzi rodičov, nakoľko povinnosťou starej matky nie je maloleté dieťa živiť. Konštatoval rovnako, že príjmy rodičov sú zhruba na rovnakej úrovni, pričom zohľadnil skutočnosť, že matka má okrem maloletej A. ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému O. a otec k maloletej N. a maloletému J.. Preto okresný súd neurčil výživné obom rodičom v rovnakej výške. Pokiaľ otec navrhoval určiť výživné vo výške 120 Eur mesačne a matka vo vzťahu k sebe sumu 170 Eur mesačne, okresný súd navrhované sumy rodičmi považoval za nízke, kedy podľa jeho názoru je v možnostiach a schopnostiach rodičov platiť výživné v určenej výške, ktoré zodpovedá odôvodneným nárokom maloletej. Živobytie a uhrádzanie potrieb toho ktorého rodiča nebude zároveň stanovenou
vyživovacou povinnosťou ohrozené. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).
6. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, a to tak, že určí výšku jej vyživovacej povinnosti voči maloletej v sume 120 Eur mesačne, ktorú považuje s prihliadnutím na vek maloletej, zdravotný stav maloletej ako aj jej záujmy, za postačujúce na zabezpečenie jej potrieb. V odvolaní uviedla, že súhlasí s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a podľa kolízneho opatrovníka je zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti v súčasnosti najlepším riešením. Nesúhlasí však so závermi súdu prvej inštancie ohľadom určenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k rodičom maloletej. Pokiaľ okresný súd uvádza výdavky maloletej na energie a bývanie v sume 60 Eur mesačne (odsek 22. rozsudku), nemôže akceptovať túto sumu, nakoľko maloletá nemá vlastné bývanie, za ktoré by jej vznikali výdavky na energie a bývanie. Túto položku preto nie je možné akceptovať. Vo všeobecnej rovine je možné aj konštatovať, že maloletá nepreukázala tieto výdavky žiadnym spôsobom, preto nemôže byť položka zahrnutá do výdavkov maloletej. Rovnako nie je možné akceptovať výdavok maloletej na stravu v školskej jedálni, nakoľko na stravovanie žiaka základnej školy sa poskytuje štátny príspevok, teda stravovanie v školskej jedálni je zdarma. Rovnako neboli preukázané ani výdavky na lieky, kedy samotná stará matka uviedla, že zdravotný stav maloletej je dobrý. Možno podľa matky teda akceptovať iba výdavky na školské pomôcky v sume 20 Eur mesačne, telefón v sume 12 Eur mesačne, cestovné v sume 40 Eur mesačne, drogériu v sume 30 Eur mesačne, oblečenie v sume 25 Eur mesačne a stravu v sume 100 Eur mesačne, celkovo 227 Eur. Rozsudku súdu prvej inštancie je možné vytknúť tiež skutočnosť, že nejde o nové rozhodnutie vo veci, ale o zmenu pôvodného rozhodnutia, čo samotný okresný súd konštatuje vo výroku IV. svojho rozsudku. Napriek tomu okresný súd nanovo určoval výživné na maloleté dieťa a na takýto postup právo nemal. K zmene výšky výživného mal súd prvej inštancie pristúpiť iba v prípade, ak na strane maloletej alebo rodičov sa zmenia pomery, ktoré túto zmenu výšky výživného odôvodnia. Okresný súd podľa matky týmto spôsobom nepostupoval.
7. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa s stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu sa aj vzdal práva podať voči nemu odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Námietky a dôvody matky maloletej uvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené a odvolanie slúži iba na cielené oddialenie plnenia si súdom uloženej povinnosti, ktorá bola určená matke napadnutým rozsudkom.
8. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že pri určovaní vyživovacej povinnosti rodičov na maloletú postupoval okresný súd správne, vychádzal z preukázateľných dôkazov na strane rodičov a maloletej, výsluchov účastníkov konania a na základe týchto skutočností rozhodol o výške primeraného výživného rodičov pre maloletú, ktorá bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Z týchto dôvodov odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a odvolanie matky zamietol.
9. Navrhovateľka k odvolaniu matky uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, vzdala sa aj práva na podanie odvolania. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Námietky matky v odvolaní považuje za neopodstatnené a bezpredmetné. Sumu 197 Eur mesačne na výživu maloletej zo strany matky považuje za adekvátnu potrebám maloletého dieťaťa a tiež k príjmom matky.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh navrhovateľky na zverenie maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolacie dôvody matky je preskúmanie správnosti a postupu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 197 Eur mesačne a výroku III., ktorým uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 Eur mesačne.
12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o určení výživného, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty matky nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
13. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou matky, ktorou namietla postup okresného súdu pri vyhodnocovaní pomerov účastníkov konania pre účely určenia výšky vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Matka tvrdila, že okresný súd nepostupoval správne, ak nevyhodnocoval zmenu aktuálnych pomerov oproti času, kedy bolo výživné určené posledným rozhodnutím súdu.
14. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci nejde o konanie o zmenu vyživovacej povinnosti v zmysle § 78 zákona o rodine (zvýšenie, zníženie, zrušenie), ktorá bola k maloletému dieťaťu určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 14P/12/2019-262 zo dňa 03.02.2020, tak ako to naznačuje matka vo svojej odvolacej argumentácii. Aktuálne konanie je konaním o zmene zverenia maloletého dieťaťa z osobnej starostlivosti matky upraveného rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/44/2013-55 zo dňa 06.03.2014 do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, teda je konaním o zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Konanie o zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je možné vo všeobecnosti subsumovať pod § 26 zákona o rodine (nie § 78 zákona o rodine). Súdom prvého stupňa správne použitý § 45 zákona o rodine je ustanovením precizujúcim všeobecnú úpravu rozhodovania o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorá možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia viaže na kritérium zmeny pomerov (§ 26 zákona o rodine). Preto okresný súd postupoval správne, ak výrokom IV., na ktorý matka poukazovala v podanom odvolaní, zdôraznil, že dochádza k novej úprave výkonu rodičovských práv a povinností v porovnaní so skôr vykonanou úpravou rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/44/2013-55 zo dňa 06.03.2014 a č.k. 14P/12/2019-262 zo dňa 03.02.2020.
15. K postupu okresného súdu pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov odvolací súd uvádza, že súčasťou výroku o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť aj výrok, ktorým súd upraví vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu. Pri určení výšky výživného súd vychádza zo zásad, ktoré zákon o rodine zakotvil vo svojej III. časti, pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, konkrétne v § 62 – 65. Jedinou formou plnenia vyživovacej povinnosti, ktorú súdu umožňuje uložiť, je platenie výživného (peňažného plnenia) v pravidelných mesačných intervaloch. Rodič v tomto prípade nemôže nahradiť platenie výživného osobnou starostlivosťou, ani vecnými plneniami, ktorých cenu by si s výživným započítal.
16. Povinnosť platiť výživné sa určuje každému z rodičov osobitne. Zásadne by suma, určená rodičom ako výživné, mala pokryť celé mesačné náklady maloletého dieťaťa. Nie je povinnosťou náhradného rodiča maloleté dieťa vyživovať. Preto by si mal súd pri určovaní výšky výživného najprv obstarať výpočet mesačných nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Tieto sú tvorené nákladmi na bývanie, stravovanie, školu, mimoškolské aktivity, záujmovú činnosť, voľný čas, dopravu, telefonovanie, výlety, lekárske ošetrenie, hygienu a pod. Následne by mal súd na základe možností, schopností a majetkových pomerov rodičov rozhodnúť, akým dielom sa každý z nich bude podieľať na zabezpečení potrieb dieťaťa tak, aby životná úroveň rodičov nebola vyššia než životná úroveň dieťaťa.
17. Okresný súd sa vzhľadom na vyššie uvedené, pri vyhodnocovaní miery, v akej sa bude každý z rodičov podieľať na financovaní nákladov maloletého dieťaťa, správne zameral na ustálenie opodstatnených pravidelných mesačných výdavkov maloletého dieťaťa, ktorých výška bola ustálená okresným súdom správne, napriek odvolacej argumentácii matky. Odvolací súd konštatuje, že matka neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali okresným súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. Pokiaľ matka namietala ustálenie opodstatnených výdavkov na maloleté dieťa zo strany okresného súdu v časti výdavkov maloletého dieťaťa na bývanie a energie 60 Eur s tým, že maloletá nemá vlastné bývanie, preto jej tieto výdavky nemôžu vznikať, odvolací súd uvádza, že maloletá, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a jej manželom. Je prirodzené, že v rámci tejto domácnosti vznikajú výdavky spojené s užívaním bytu ako aj
s energiami, na ktorých úhrade sú povinní participovať rodičia maloletej. Matka v odvolacej argumentácii namietala právny základ tohto výdavku, preto odvolací súd poznamenáva, že je bez akéhokoľvek významu, či maloletá je alebo nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, podstatnou je len skutočnosť, že v nehnuteľnosti býva, žije. Ak matka spochybňovala výdavok maloletého dieťaťa v školskej jedálni, pretože táto je zadarmo, odvolací súd sa rovnako s jej názorom nestotožnil. V zmysle § 4 ods. 5 písm. c) zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, sa dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa poskytuje v sume 2,30 eura za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v základnej škole na druhom stupni. Strava maloletého dieťaťa v škole je síce dotovaná zo strany štátu za splnenia zákonom predpokladaných podmienok, ale nie je zadarmo, ako to tvrdí matka v odvolaní. Ak matka zároveň spochybňovala aj náklady na lieky maloletej, navrhovateľka uviedla v konaní, že maloletej kupuje výživové doplnky, a aj keď zdravotný stav maloletej je celkovo dobrý, neznamená to, že náklady na lieky (napr. v prípade sezónneho ochorenia) alebo zdravotnú starostlivosť maloletej absolútne nevznikajú. Ostatné výdavky maloletej matka v odvolaní nespochybnila.
18. Odvolací súd rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku matky o nepreukázaní výdavkov na maloleté dieťa zo strany navrhovateľky, keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a dostatočne skúmal aj otázku primeraných výdavkov na maloleté dieťa, ktoré aj správne vyhodnotil, a ani odvolací súd nepovažuje takto ustálené výdavky za neprimerané, prihliadnúc najmä na vek a odôvodnené potreby dieťaťa. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je treba uviesť, že nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe ako sú bežné výdavky na stravu, obliekanie, obuv hygienické potreby, kozmetické potreby, a pod. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri určení primeranej výšky výživného je rozhodujúcim faktorom príjem povinného rodiča, od ktorého sa odvíja objektívna možnosť podieľať sa primeranou sumou na výživnom na dieťa.
19. Odvolacie námietky matky vzhľadom k vyššie uvedenému podľa odvolacieho súdu neobstoja. Za situácie zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že súdom prvej inštancie určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov povinného rodiča – matky. Z príjmu, ktorý matka dosahuje, je schopná pokryť časť nákladov, ktoré maloletému dieťaťu vznikajú a ktoré matka v konaní pred okresným súdom žiadnym spôsobom nerozporovala. Odvolací súd rovnako dodáva, že neschopnosť prispievať v určenej výške 197 Eur mesačne (čo predstavuje cca 10 % z mesačného príjmu matky ustáleného na sume 1 900 Eur) matka v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní netvrdila.
20. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa.
21. Odvolací súd odmietol odvolanie matky proti výroku III. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne, v zmysle § 386 písm. b) CSP, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom nebola matke spôsobená žiadna ujma na jej právach.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku V. o trovách konania potvrdil ako vecne správny cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Odvolanie matky proti výroku III. rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v § 386 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.