Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-30-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. B., nar. XX.XX.XXXX a W. B., nar. L..XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov matky Q.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O., Y. XXXX/XXX-XX a Bc. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O., B. XXXX/XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27.mája 2020, č. k. 8P/15/2020-44, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že otec sa svojim návrhom domáhal zníženia výživného na mal. W. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne a na mal. Q. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že rodičia mal. detí boli manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 4P/73/2016-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2017, ktorým bola zároveň schválená dohoda rodičov, na základe ktorej obe deti boli zverené do starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu každého z detí sumou 180,- Eur mesačne. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 14P/26/2018-64 zo dňa 23. 5. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.06.2018 bol zmenený rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 4P/73/2016-36 zo dňa 22. 11. 2017 v časti určenia výživného tak, že bola znížená vyživovacia povinnosť otca k mal. Q. zo sumy 180,- Eur na sumu 110,- Eur a na mal. W. zo sumy 180,- Eur na 90,- Eur mesačne, a to od 01.05.2018. Rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 13P/36/2019-52 zo dňa 08.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.08. 2019 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k mal. W. zo sumy 90,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2019 a návrh matky na zvýšenie výživného na syna Q. bol zamietnutý. Súd prvej inštancie zistil, že v čase posledného rozhodovania o zmene výživného bol príjem matky 833,- Eur mesačne, k čomu mala vyplácané prídavky na dve deti vo výške 48,68 Eur mesačne. Otec v danom čase bol nezamestnaný, pričom od januára 2019 bol evidovaný na úrade práce až do 21. 5. 2019, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. V čase zvyšovania vyživovacej povinnosti na mal. W. táto mala 6 rokov a 5 mesiacov s tým, že od septembra 2019 mala nastúpiť do 1 triedy ZŠ. Q. v čase rozhodovania mal 9 rokov a 7 mesiacov. Z dôkazov v spise sp. zn. 13P/36/2019, a to z lustrácie v sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil, že otec nemal trvalý pracovný pomer a pracoval od 12. 10. 2017 dlhodobo len na základe dohôd o vykonaní práce, pričom dosahoval minimálne zárobky, a to aj v roku 2019. Takto pracoval aj od 1. 3. 2019 do 3. 4. 2019 v spoločnosti Trokadero Diamond s.r.o. s vymeriavacím
základom za marec vo výške 147,- Eur a za apríl 21,- Eur. V apríli 2019 pracoval brigádnicky aj v spol. Williman, s.r.o. a jeho vymeriavací základ bol 18,- Eur a za máj 2019 mal vymeriavací základ 24,- Eur. Otec v čase vydania pôvodného rozhodnutia o znížení výživného v roku 2018 dosahoval príjem v sume 710,- eur mesačne, ktorý sa znížil na sumu 441,44 eur z dôvodu zmeny zamestnania. Od 1. 9. 2019 je otec vedený ako zamestnanec P. Y. O. Slovakia s.r.o. s čistou mzdou za obdobie od 9/2019 do 3/2020 v sume 6.604,40 Eur, čo za 7 mesiacov predstavuje priemer 943,- Eur mesačne, pričom za mesiac apríl mal čistý príjem v sume 644,17 Eur. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že v čase zníženia vyživovacej povinnosti (v roku 2018) otec dosahoval príjem 441,44 Eur mesačne a príjem matky v čase zníženia vyživovacej povinnosti bol v sume 717,29 Eur mesačne. Ďalej pri rozhodovaní vychádzal z toho, že v čase rozhodnutia o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na mal. W. v roku 2019 v rámci konania vedeného pod sp.zn. 13P/36/2019 otec nemal trvalý pracovný pomer, pracoval len brigádnicky na základe dohôd o vykonaní práce a jeho príjem bol minimálny, čo vyplynulo z lustrácie v sociálnej poisťovni. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že so zvýšením výživného na mal. W. otec súhlasil s poukazom na to, že predpokladal zamestnanie v spoločnosti D.R.B. s.r.o. s príjmom brutto 940,- Eur + príplatky za nočné a víkendy. Príjem matky v rozhodnom období bol 833,- Eur + 48,68 Eur mesačne poberala prídavky na deti. Súd prvej inštancie zistil, že došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorej príjmy sa zvýšili na sumu 914,50 Eur mesačne, pričom však uvedené zvýšenie príjmu matky nevyhodnotil ako dôvod na zníženiu výživného otcovi. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo k zmene pomerov aj pri mal. W., ktorá od septembra 2019 nastúpila do 1. ročníka ZŠ, s čím matke vznikli ďalšie zvýšené výdavky, čo posúdil ako podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktorá by mohla byť dôvodom zvýšenia výživného. Súd prvej inštancie u otca nezistil takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že v čase posledného zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k mal. W. zo sumy 110,- Eur na 150,- Eur boli príjmy otca minimálne. V období od 1/2019 do 5/2019 bol otec mal. detí evidovaný na úrade práce, pričom z evidencie podľa pripojeného spisu bol vyradený pre nespoluprácu a v danom období, teda v r. 2019 pracoval len brigádnicky s minimálnym príjmom. Vymeriavacie základy boli v podstate totožné s hrubým príjmom zamestnanca a v tomto prípade tieto vymeriavacie základy otca v rozhodnom období často krát nepresahovali ani 100 Eur. Otec súhlasil s zvýšením jeho vyživovacej povinnosť na mal. W. pri poslednom rozhodnutí, nakoľko bol presvedčený, že bude zamestnaný v spol. D.R.B. s.r.o. s príjmom brutto 940 Eur + príplatky za nočné a víkendy, pričom však v čase zvyšovania jeho vyživovacej povinnosti k mal. W., taký príjem ešte nemal. Od septembra 2019 pracuje v uvedenej spoločnosti a jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 9/2019 do 4/2020 je 916,- Eur. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti posúdil tak, že súčasný priemerný mesačný zárobok otca je oveľa vyšší, než ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy a preto u neho nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Skutočnosť, že poberá plat len 60 % brutto (výplata za mesiac marec vyplácaná v mesiaci apríl 2020, ktorú mal vo výške 644 Eur) podľa súdu prvej inštancie predstavuje len dočasné zníženie príjmu, ktoré nemôže mať vplyv na jeho povinnosť platiť výživné, zvlášť za situácie, keď pri poslednom určení výživného jeho príjem, ktorý dosahoval 12 mesiacov pred dátumom určenia zvýšeného výživného, bol úplne minimálny, oveľa nižší, než je suma 644,- Eur a napriek tomu so zvýšením výživného súhlasil. Ďalej mal za to, že pomery otca sa nezmenili ani pri bývaní, naďalej býva u svojej matky, ktorej prispieva v minimálnej výške, nepribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť a okrem výživného, ktoré neplatí pravidelne, deťom ničím iným podstatným neprispieva, nekupuje im žiadne oblečenie ani hodnotnejšie darčeky, pričom všetku starostlivosť o deti zabezpečuje predovšetkým matka. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného otca k mal. deťom. Právne vec súd prvej inštancie odôvodnil § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodnutie o trovách odôvodnil § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že dôvody na zníženie výživného uviedol v návrhu a predložil aj doklady o výške svojej mzdy, pravidelných a nepravidelných mesačných výdavkoch, ktoré na pojednávaní aj objasnil. Otec mal. detí v odvolaní namietal príjem matky s poukazom na to, že v spoločnej domácnosti s matkou mal. detí žije aj jej priateľ. Otec poukázal na to, že na deti platí sumu výživného 260,- eur mesačne, pritom 2x do mesiaca ich máva na celý víkend vrátane stravy, pričom podľa svojich možností im kupuje aj darčeky. Ďalej uviedol, že zo strany súdu pociťoval trošku diskriminácie vzhľadom na vykreslenie jeho osoby matkou ako nezodpovedného, agresívneho človeka, alkoholika. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že pokles príjmu v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID -19 je dočasným, nakoľko mal za to, že nevie kedy uvedená skutočnosť pominie. Poukázal na to, že jeho príjem po odčítaní výživného predstavuje sumu 380,- eur a matky mal. detí po pripočítaní výživného sumu 1.240,- eur. Otec namietal, že súd pri
poslednom pojednávaní nebral na zreteľ jeho súčasnú a dlhodobú finančnú neschopnosť platiť výživné v stanovenej výške, ktoré nie je spôsobené dôvodmi na jeho strane, ale skutočnosťou, že poberá mzdu vo výške 60%, a to napriek snahe z jeho strany zvrátiť tento stav. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil a nedostatočne vyhodnotil skutočný stav, a preto vo veci nesprávne rozhodol. Žiadal výživné znížiť tak, ako uviedol v návrhu podanom na súde prvej inštancie. 3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s dôvodmi na zníženie výživného zásadne nesúhlasí. Poukázala na to, že výdavky, ktoré otec mal. detí uviedol v návrhu na zníženie výživného, tento nepreukázal a podľa jej názoru ich platí matka otca mal. detí. Matka vo vyjadrení poprela, že by jej priateľ žil spolu s ňou a mal. deťmi v spoločnej domácnosti. Uviedla, že stretávajú sa len cez víkend a jeden deň v týždni a niekedy jej priateľ pomôže finančne, prípadne poskytne stravné lístky, avšak v spoločnej domácnosti nežije. Poukázala na to, že otec si od podania návrhu na zníženie výživného skutočne deti berie k sebe na dva víkendy v mesiaci od soboty rána do nedele večera, avšak do času podania návrhu tak nerobil. Matka mal. detí mala za to, že otec deťom účelovo kúpil darčeky, aby vyvrátil tvrdenia o tom, že im nič nekupuje. Matka mal. detí uviedla, že zamestnávateľ otca mal. detí by mal od júla 2020 fungovať na 100% a pokles príjmov otca mal. detí je dočasný, pričom výdavky na mal. deti sú konštantné. Matka namietala otcom tvrdenú výšku svojho čistého príjmu v sume 1.240,- eur. Poukázala na to, že svoj príjem používa na zabezpečenie potrieb mal. Q. a W., ako aj chodu domácnosti a bývania, pričom otec mal. detí má problémy platiť výživné včas a riadne, kedy aj v čase podania tohto vyjadrenia je dlžný sumu 333,50 eur. Odvolanie žiadala zamietnuť. 4. Otec v písomnej replike k vyjadreniu matky mal. detí uviedol, že matka by sa mala vyjadrovať len k svojej finančnej situácii a potrebám detí, nakoľko sa rieši výživné na mal. deti a nemala by ho opisovať v zlom. Matka mal. detí podľa odvolateľa ťaží z toho, že on nemôže hodnoverne preukázať svoje výdavky. Bagatelizuje jeho kontakt s deťmi a neuvádza pravdu o svojom priateľovi. Otec poprel účelovosť stretávania s deťmi a uviedol, že deti má rád, avšak nemôže si dovoliť platiť výživné v sume 260,- eur mesačne. Ďalej tvrdil, že jeho pracovná zmluva na dobu určitú nebude predĺžená a pracovný pomer mu skončí dňa 31.08.2020. 5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že otcovi síce poklesol príjem, ale ide o prechodný stav spôsobený pandémiou COVID-19, a preto sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného odporučil, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov: 7. Súd prvej inštancie založil svoj právny záver na zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na mal. Q. a mal. W. na tom základe, že na strane otca mal. detí nedošlo k takej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá by odôvodňovala znížiť výživné na mal. deti. Skutočnosť, že otcovi poklesol príjem za mesiac marec, ktorý bol vyplatený v mesiaci apríl posúdil len ako dočasnú zmenu neodôvodňujúcu zníženie výživného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v čase posledného rozhodovania o zvýšení vyživovacej povinnosti otca v roku 2019, tento mal minimálny príjem (do 100,- eur mesačne), pričom bol vyradený zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. V čase rozhodovania o znížení výživného v roku 2018 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 441,44 eur. V súčasnosti je jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 09/2019 do 04/2020 v sume 916,- eur, čo nedáva priestor na rozhodnutie o znížení výživného. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že došlo k zmene pomerov na strane mal. W., ktorá začala navštevovať prvý ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Uzavrel, že uvedená zmena pomerov by však bola dôvodom na zvýšenie výživného nie na zníženie výživného. Mierny rast čistého príjmu matky nevyhodnotil ako dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že nie sú dané dôvody na zníženie výživného a návrh ako nedôvodný zamietol. 8. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny. 9. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci a správne vec aj právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné: 10. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom
pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže schváliť dohodu o výživnom na mal. deti aj keď výška výživného nezodpovedá príjmom povinného. 11. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zníženie výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zníženie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zníženie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmena pomerov, ktorá je dôvodom na zníženie výživného musí byť odôvodnená (nemôže ísť o dobrovoľné sa vzdanie príjmu) a súčasne trvalá zmena pomerov povinného rodiča. Krátkodobá zmena spočívajúca v dočasnom znížení príjmu na obdobie niekoľkých mesiacov nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko povinný rodič je povinný si počínať tak, aby mal dostatočnú rezervu na plnenie si vyživovacej povinnosti pri krátkodobom výpadku príjmu, a to či už z dôvodov napr. na strane zamestnávateľa (ako je pandémia ochorenia COVID 19) alebo aj na svojej strane (napr. ochorenie a z toho plynúca práceneschopnosť). Rodič platiaci výživné si je povinný počínať tak, aby dosahoval príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam, z ktorého následne hradí svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred všetkými jeho ostatnými výdavkami. 12. Súd prvej inštancie správne porovnal pomery rodičov a maloletých detí v čase poslednej úpravy o výživnom vykonanej rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.augusta 2019, č.k. 13P/36/2019-52, ktorým bolo zvýšené výživné otca na mal. W. zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne a zamietnutý návrh na zvýšenie výživného na mal. Q. so súčasnými pomermi rodičov a maloletých detí. Odvolací súd dospel vzhľadom na takto zistené pomery účastníkov k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že zníženie výživného na mal. Q. a mal. W., vzhľadom aj na hore citované zákonné ustanovenia Zákona o rodine, nie je opodstatnené. V čase poslednej úpravy výživného mal. W. navštevovala predškolské zariadenie, mala 6 rokov a mal. Q. bol žiakom základnej školy. Matka dieťaťa mala príjem vo výške 833,- eur mesačne + rodinné prídavky v sume 48,68 eur mesačne. Žila v spoločnej domácnosti s mal. deťmi. Otec mal. detí pracoval brigádnicky s minimálnym príjmom do 100,- eur mesačne a bol vyradený zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. V čase rozhodovania o znížení výživného v roku 2018 mal príjem vo výške 441,44 eur mesačne, žil so svojou matkou v byte, ktorý jej bol pridelený, inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti mal. Q. má 10 rokov, je naďalej žiakom základnej školy. Od posledného rozhodovania o výške výživného na mal. Q. nedošlo k podstatnému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb. Mal. W. má 7 rokov a je žiačkou druhého ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky, a teda došlo pri nej k podstatnej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Otec mal. detí pracuje, za obdobie od 09/2019 - 04/2020 dosiahol priemerný mesačný zárobok 916,- eur, čo je o 800,- eur viac v porovnaní s jeho predchádzajúcim príjmom v čase poslednej úpravy výživného, resp. o 474,56 eur viac v porovnaní s rokom 2018. Otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť a nezmenili sa ani jeho bytové pomery, nakoľko naďalej žije u svojej matky. Pokiaľ ide o pomery na strane matky, tejto sa zvýšil príjem na sumu 914,50 eur mesačne. Matka naďalej býva s deťmi v jej byte, spláca hypotekárny úver a hradí všetky ďalšie potrebné výdavky mal. detí ako aj zabezpečuje podstatnú časť osobnej starostlivosti o maloleté deti. S prihliadnutím na takto zistené pomery na strane účastníkov, odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Aj keď na strane matky nastala mierna zmena pomerov v tom, že jej vzrástol príjem, tento je v konečnom dôsledku vykompenzovaný zvýšenými výdavkami na mal. W., nakoľko táto už je žiačkou základnej školy. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že takýto nárast príjmu u matky sám o sebe nie je dôvodom na zníženie výživného zo strany otca aj s prihliadnutím na permanentný rast životných nákladov v podobe rastu cien (inflácie). Pokiaľ ide o výdavky otca na stravu v sume 180,- eur mesačne, výdavky na cestovné v sume 14,- eur mesačne, na telefón 20,- eur, cestovné za deťmi 20,- eur, 70,- eur príspevok na bývanie matke, ďalšie výdavky na hygienické potreby, ošatenie, lieky v sume 100,- eur mesačne, ako aj ďalšie výdavky na deti (sladkosti, pizza, drobné darčeky) v sume 50,- eur mesačne, tieto sami o sebe nie sú dôvodom na zníženie výživného otcovi. Otec ako osoba povinná výživným má vynakladať výdavky tak, aby tieto zodpovedali jeho príjmom, pričom výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými
jeho výdavkami. Otcov čistý mesačný príjem za rozhodné obdobie od 09/2019 do 04/2020 prestavoval priemerne mesačne viac ako 900,- eur, pričom v uvedenom priemere už bol započítaný pokles príjmu za mesiac marec 2020. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vychádzajúcom z ustálenej súdnej praxe, že krátkodobý pokles príjmu (spôsobený pandémiou ochorenia COVID 19) nie je dôvodom na zníženie výživného, pričom otec ako povinný rodič je povinný si počínať tak, aby si plnil svoju vyživovaciu povinnosť včas a riadne. Vyhlásenie osobného bankrotu rovnako nie je dôvodom na neplatenie určeného výživného. 13. Námietky otca, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho výdavky a neprihliadol k poklesu príjmu v mesiaci marec 2020, neobstoja. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní výdavkov aj zárobkových pomerov otca vychádzal z tvrdených výdavkov, ako aj predložených výplatných pások od zamestnávateľa otca (č.l. 29 spisu), z ktorých vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca za obdobie 09/2019 - 04/2020 predstavoval 916,- eur. Odvolací súd konštatuje, že krátkodobý pokles príjmu otca počas obdobia aj troch mesiacov nie je takou podstatnou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Povinný rodič je v prípade, ak má pokles príjmu krátkodobo (alebo aj dlhodobo), hoci aj z objektívnych príčin, povinný postupovať tak, aby takýto výpadok príjmov nahradil, a to svojou zvýšenou pracovnou aktivitou v podobe hľadania aj brigádnickej práce, ktorá mu zabezpečí dorovnanie príjmov. Rovnako neopodstatnená bola aj odvolacia námietka otca, že v domácnosti matky žije jej priateľ. Uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola a zostala len v rovine tvrdenia otca, pričom je potrebné uviesť, že aj keby v domácnosti matky žil jej nový partner, tak uvedená skutočnosť nezbavuje otca jeho vyživovacej povinnosti k jeho mal. deťom, resp. nezakladá dôvod na zníženie výživného. Na majetkové pomery partnera matky by bolo možné prihliadnuť, ak by išlo o osobu s nadpriemernými príjmami, ktorá by podstatne znižovala výdavky matky, alebo zvyšovala jej príjmy. Občasná finančná výpomoc (prípadne nákupy potravín) zo strany priateľa matky v čase, v ktorom si otec neplnil vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu, nemožno posúdiť ako dôvod na zníženie výživného u otca. Námietku otca, že matka má spolu s výživným príjem vo výške 1.240,- eur mesačne, pričom on sám má len príjem vo výške 380,- eur mesačne (po odrátaní výživného), vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. W. a mal. Q. čiastočne plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, nakoľko matka zabezpečuje väčšiu časť osobnej starostlivosti o deti (24 a viac dní v mesiaci), vrátane prípravy mal. detí do školy, pričom zabezpečuje aj ich bytovú potrebu prostredníctvom hypotekárneho úveru a hradením poplatkov spojených s užívaním bytu. Príjem v domácnosti matky na jedného člena rodiny po prepočítaní predstavuje sumu 413,- eur. Naproti tomu otec žije v domácnosti svojej matky, kde má minimálne výdavky, pričom po odpočítaní výživného v sume 260,- eur od jeho preukázaného čistého príjmu 916,- eur, mu zostáva mesačne suma 656,- eur, na krytie jeho životných nákladov. K tvrdeniam otca, že k 31.08.2020 mu skončí pracovný pomer odvolací súd konštatuje, že uvedenú skutočnosť nepreukázal (rovnako ako príjmy za mesiace máj, jún júl), pričom povinnosťou otca je postupovať tak, aby aj v prípade skončenia pracovného pomeru si našiel novú prácu so zárobkom primeraným jeho schopnostiam, možnostiam a skúsenostiam. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).