Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

E. súd O. II sudkyňou U.. E. P. v žalobcu G.. H. W., nar. X.X.XXXX, bytom v F. č. XX, právne zast. F.. U.. U. O., advokátom, so sídlom v O., Ku F. X proti žalovanej X. republike, v mene ktorej koná P. vnútra X. republiky, so sídlom v W., F. 2, o zaplatenie X.XXX,XXX eura s prísl. takto

rozhodol:

I. N. je povinná zaplatiť žalobcovi X.XXX,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamieta.

G.. F. žalobcovi proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

X. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu peňažnú náhradu vo výške XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu za každú začatú hodinu nad zákonom povolený limit pracovnej doby stanovenej v čl. X písm. b) X. XXXX/XX/ ES, ktorá ku dňu podania žalobného návrhu predstavovala sumu X.XXX,XX eura. J., že svoj nárok uplatňuje ako náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu nesprávneho prebratia smernice B. únie X. republikou - P. vnútra SR, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda. F. súdu v prejednávanej veci, uviedol, že je určená s poukazom na ust. ods. X zák.č. XXX/XXXX Z. z. v spojení s ustanovením J., že je príslušníkom M. a záchranného zboru X. republiky (ďalej aj ako „SR“), ktorý vykonáva štátnu službu v O. na F. č. 4, kde došlo k vzniku škody. N. je X. republika, ktorá koná prostredníctvom ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prevzatia smernice B. únie (ďalej ako „EÚ“) alebo v dôsledku nedodržania lehoty na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy. N. právomoci P. vnútra SR týkajúce sa M. a záchranného zboru upravuje ust. ) zák. č. XXX/XXXX Z.z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je P. vnútra SR ústredným orgánom štátnej správy pre policajný zbor, hasičský a záchranný zbor. K predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. XXX/ XXXX Z.z. uviedol žalobca, že v prejednávanej veci vzhľadom na právnu povahu a charakter nároku nie je potrebné, pretože podľa rozhodnutia X. dvora EÚ (ďalej aj ako „B.“) vo veci C-XXX/XX „F. Únie bráni uplatňovaniu pravidla členského štátu, podľa ktorého žalobe o zodpovednosť štátu založenej na porušení práva R. vnútroštátnym zákonom možno vyhovieť len v prípade, že žalobca predtým vyčerpal všetky vnútroštátne opravné prostriedky ...“. V jeho prípade, uviedol. že ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom žalovanej pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského právneho poriadku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva garantovaného úniovým právom (právo na XX hodinovú týždennú pracovnú dobu podľa čl. X písm. b) X. XXXX/XX/ES) s následným vznikom práva na súdnu ochranu pred vnútroštátnym súdnym orgánom

členského štátu. V okolnostiach prípadu uviedol, že jeho týždenný pracovný čas ako príslušníka hasičského zboru SR sa skladá zo XX,X hodinových pracovných zmien, po ktorých nasleduje X,X hodinová pohotovosť, t.j. XX hodinové zmeny, teda v takom rozsahu, že súhrn takto „naskladaného“ týždenného pracovného času pravidelne prekračuje XX hodín. F. na úniovú úpravu pracovného času zamestnancov - na X. č. XX/XXX/ES a X. XXXX/XX/ES, ktorá v čl. X písm. b) X. (P. týždenný pracovný čas) stanovuje, že: „F. pracovný čas pre každé obdobie siedmich dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín“. J.. že v prípade hasičov túto situáciu riešil X. dvor EÚ tým, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci C - XXX/XX G. Fuß týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov uviedol, že „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle X. XXXX/XX/ES“. J., že akákoľvek vnútroštátna úprava členského štátu, ktorá prikazuje týždenný pracovný čas dlhší ako XX hodín vrátane pracovnej pohotovosti na pracovisku, je v rozpore s požiadavkami čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES (bod XXX rozsudku B. č. XXX/XX,Pfeiffer). F. žalobcu, napriek tomu, že príloha č. X k N. o hasičskom a záchrannom zbore (ďalej ako „N.“) uvádza, že do jeho znenia bola prebratá X. XXX/XX/ES, znenie jeho príslušných ustanovení túto skutočnosť nepotvrdzuje. V okolnostiach prípadu, uviedol, že žiadne ustanovenie N. neupravuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času. V tomto smere sa právna úprava N. ako lex specialis líši od úpravy N. práce v ust. § 96 ods. 2, ktoré ustanovenie zohľadňuje uvedenú smernicu, ale sa na príslušníkov hasičského zboru nevzťahuje. F. aj na rozsudky B. súdneho dvora (ďalej ako „B.“), podľa ktorých sú orgány členského štátu ex officio povinné aplikovať pravidlá úniového práva v záujme zabezpečenia ochrany jednotlivcov (C- XXX/XX, C.XXX/XX, C-XX/XX) tzv. priamy účinok netransponovanej alebo nesprávne transponovanej smernice. S. formuláciu má potvrdzovať B. vo veci Fuß, bod XX, C - XXX/XX, kde je uvedené, že čl. X písm. b) X. má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcovi právo, ktoré môže priamo uplatniť pred vnútroštátnymi súdmi, pričom ide o právo na XX hodinový pracovný čas aj pre žalobcu, ktorý má tak právo dovolávať sa porušenia čl. X smernice v dôsledku toho, že jeho pracovná pohotovosť sa mu nezapočítavala do pracovného času (a teda pracoval týždenne dlhšie ako XX hodín), s následným vznikom škody. „S.“ nedostatkom N. podľa žalobcu je, že X. nepreberá ustanovenia jej čl. X písm. b) stanovujúce dĺžku týždenného pracovného času na XX hodín napriek tomu, že podrobne definuje termíny služobná doba, služobná pohotovosť, spôsoby ich finančného ohodnotenia. F. spočíva v tom, že služobnú pohotovosť hasičov N. nepovažuje za súčasť ich týždenného pracovného času v zmysle úniového práva. S. právna úprava preto zakladá porušenie čl. X písm. b) X. X. republikou ako členským štátom EÚ a priznáva právo na náhradu škody postihnutým jednotlivcom. F. ide o právo na náhradu škody ako aj spôsob jej výpočtu, uviedol žalobca, že je úlohou vnútroštátneho súdu, aby posúdil, či boli naplnené úniové podmienky vzniku zodpovednosti členského štátu: v zmysle stabilizovanej judikatúry ide o to, či cieľom porušenej právnej normy únie bolo priznať jednotlivcom práva, či porušenie bolo dostatočne závažné a či medzi porušením a škodou spôsobenou jednotlivcom existuje priama príčinná súvislosť (C - XXX/XX, bod XX, C-XXX/XX, bod XX). A. sa žalobca zaoberal príslušnými ustanoveniami zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, spôsobom a rozsahom náhrady škody, lehotami, výpočtom náhrady škody spôsobenej verejným orgánom za porušenie práva EÚ, kde uviedol, že je vecou orgánu, ktorý rozhoduje o náhrade škody, či v danom prípade prizná náhradu alebo udelenie náhradného voľna. J., že už vyše troch rokov pracuje v priemere XX hodín týždenne, tak odpracuje každý týždeň X hodín nad limit stanovený a povolený právom R., čo pri priemernom počte týždňov XX,XXX je XXX,X hodiny do roka a za posledné tri roky to predstavuje u neho XXX,XX odpracovaných hodín nad právom R. povoleného týždenného limitu služobného času. F. citovanej judikatúry (bod XX rozsudku B. vo veci C XXX/XX G. Fuß), uviedol, že mu škoda vznikla v dôsledku toho, že v rozpore s právom R. bol nútený pracovať nad rámec týždenného pracovného času s dôsledkom straty času na odpočinok, na ktorý by mal nárok, ak by bol jeho maximálny týždenný pracovný čas garantovaný právom R. dodržaný. H. zásadu primeranosti žalobca žiadal, aby mu bola peňažná náhrada škody doplatená až do výšky podľa § 122 ods. X písm. a) N. formou doplatku vo výške XX % (XX % - XX %) zo sumy, ktorou je príslušná čas jeho služobného platu. N. zdôraznil, že neuplatňuje si voči žalovanému mzdový nárok podľa § 122 N., ale nárok na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva a pre určenie výšky ktorého použil spôsob výpočtu upravený N., keď podobný spôsob je použitý aj v prípade G. Fuß. Na uvedenom základe žiadal o odškodnenie vo forme vyplatenia primeranej peňažnej náhrady škody.

X. Listom zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX) tunajší súd postupom podľa ust. ods. X postúpil vec na prejednanie E. súdu W. I ako súdu miestne príslušnému. F. doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX žalobca postúpenie veci namietol. O vznesenej námietke postúpenia veci žalobcom rozhodol O. súd v W. uznesením zo dňa XX. augusta XXXX č.k. XNcC XX/XXXX-XX a to tak, že je táto námietka dôvodná. Na základe rozhodnutia O. súdu v W. bola preto vec vrátená E. súdom W. I späť tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX. Y. námietky žalovanej vzťahujúce sa na miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu stali sa tak bezdôvodné.

X. Žalovaná k žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX. V časti I. vyjadrenia vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, ktorú súd mal za nedôvodne vznesenú vzhľadom na vyššieuvedené rozhodnutie O. súdu v W. o tejto otázke miestne príslušného súdu. V ďalšom čl. II. vyjadrenia sa žalovaná vyjadrila k otázke pôsobnosti X. XXXX/XX/ES. F., že X. sa na príslušníkov M. a záchranného zboru v prípade služobného času ako aj ich odmeňovania nevzťahuje, uviedla, že táto oblasť je v plnej miere v pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy. O. sa ustanovenia X. na prípad žalobcu nemôžu aplikovať, preto žalobcovi v zmysle žaloby ani nemohla vzniknúť škoda. J. žalovaná vyvodila z toho, že podľa jej názoru štátnu službu príslušníkov M. a záchranného zboru vykonávajúcich zásahovú činnosť možno jednoznačne subsumovať pod negatívne vymedzenie pôsobnosti X. XX/XXX/EHS v čl. X ods. X X. XX/XXX/EHS, pod pojem „osobitné činnosti služieb civilnej ochrany.“ F. prípad, ak by súd mal za to, že X. sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na príslušníkov M. a záchranného zboru, žalovaná tvrdila, že nedošlo k porušeniu X., ani k jej nesprávnej implementácii do právneho poriadku X. republiky. V časti II. sa žalovaná vyjadrila k nesprávnemu prebratiu X. XXXX/XX/ES. N. v tejto časti prvotne poukázala na rozdiel medzi pojmami „prebratie smernice“ a „aplikácia smernice“. J., že to, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. výslovne neustanovuje, že služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby je považovaná za súčasť ich služobného času, ani neustanovuje dĺžku týždenného pracovného času na XX hodín, neznamená, že by X. XXXX/XX/ES do zákona bola prebratá nesprávne. F. žalovanej inak povedané, žiadne ustanovenie zák. č. XXX/XXXX Z.z. nie je v rozpore so X.. V prípade otázky aplikácie smernice, žalovaná poukázala na to, že žalobca podľa § 4 ods. X písm. e/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. namieta nesprávne prebratie smernice, nie však jej aplikáciu v individuálnom prípade žalobcu a teda žalovaná X. republika nemôže niesť zodpovednosť podľa zák. XXX/XXXX Z.z. za prípadnú nesprávnu aplikáciu X. na pracovnoprávny vzťah žalobcu u jeho zamestnávateľa. J., že X. republika nie je zamestnávateľom žalobcu a nie je tým orgánom , ktorý by sa na aplikácii smernice podieľal. A. svoju pasívnu legitimáciu pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že žalobca podanou žalobou okrem nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho prebratia smernice, namieta aj jej aplikáciu na konkrétny pracovnoprávny pomer žalobcu u jeho zamestnávateľa. N. mala tiež za to, že všeobecný súd nie je príslušný posudzovať nezlučiteľnosť právneho poriadku X. republiky s úniovým právom. S., že v prípade, ak sa konajúci súd domnieva, že niektoré ustanovenie zák. č. XXX/ XXXX Z.z. je v rozpore s úniovým právom, musí konanie prerušiť a iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke. V časti G.. vyjadrenia žalovaná vzhľadom na to, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom zák. č. XXX/XXXX Z.z., pričom tento svoj nárok predbežne písomne neprerokoval, namietla nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku s príslušným orgánom podľa § X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktoré je obligatórnou náležitosťou podania žaloby na súde. A. sa s tvrdením žalobcu ohľadne nepotrebnosti zachovania podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. E. jeho právny názor za rozporný so znením ust. § X5 ods. 1 a § 16 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. N. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je podľa jej názoru vyjadrením snahy o mimosúdne vyriešenie sporu. J., že vnútroštátna právna úprava jasne a určito upravuje procesný postup v prípade nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho transponovania úniového práva do slovenského právneho poriadku. F. argumentácia žalobcu by podľa nej mohla byť dôvodná jedine v prípade, ak by po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody poškodený stratil právo domáhať sa tohto nároku žalobou na všeobecnom súde. S. postup je však v priamom rozpore so znením § 16 ods. X prvá veta zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktoré poškodenému garantuje možnosť domáhať sa uspokojenia svojho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V týchto súvislostiach (predbežného neprerokovania nároku) navrhla konanie zastaviť. V časti IV. vyjadrenia žalovaná skonštatovala, že si žalobca uplatňuje náhradu škody s poukazom na § 122 zák. č. XXX/XXXX Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore s tým, že škoda spočíva v tom, citovala: „...že navrhovateľ nemohol vzhľadom na rozsah pracovného času tráviť voľný čas so svojou rodinou, rodičmi, poprípade ho využiť na svoje záujmy, preto tá výška, ktorú si uplatňujeme, je kompenzácia tejto škody.“. N., uviedla, že zák. č. XXX/XXXX Z.z. na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ustanovuje splnenie troch zákonných podmienok a to nesprávneho úradného postupu, škody a príčinnej súvislosti. N. uviedla, že

hodnotiť postup orgánu verejnej správy neprináleží súdu konajúcemu v občianskom konaní, ale len a výslovne zo všeobecne záväzných právnych predpisov vyplývajúcemu orgánu. J., že v prejednávanej veci nebol žiadnym príslušným orgánom konštatovaný nesprávny úradný postup ani nebolo žiadne právoplatné rozhodnutie zrušené ako nezákonné. F. predpoklad vzniku zodpovednosti, uviedla, že nebol naplnený. T. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody. J., že je nesporné, že žalobcovi bola vyplatená mzda za všetky služby, ktoré v služobnom úrade P. vnútra SR vykonal. P. tak za zrejmé, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, nakoľko všetky služby mal zhodnotené vo svojej mzde a teda uzavrela, že nebol naplnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. V časti V. svojho podania žalovaná uviedla, že považuje žalobný návrh za zmätočný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko žalobca si uplatňuje náhradu škody titulom zák. č. XXX/XXXX Z.z., avšak zo samotného obsahu žaloby je zrejmé, že ním uplatnená náhrada škody sa odvíja od jeho pracovnoprávnych nárokov. A. preto, aby ho súd vyzval na doplnenie zmätočného a neurčitého návrhu a na predloženie dôkazov o splnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. V časti VI. vyjadrenia žalovaná namietala nedostatok právomoci súdu, nakoľko mala za to, že sa žalobca domáha pracovnoprávnych nárokov, na ktoré sa vzťahujú ust. zák. č. XXX/XXXX Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. A. konanie vo veci zastaviť, príp. žalobný návrh zamietnuť.

X. Žalobca k vyjadreniu žalovanej sa vyjadril podaním zo dňa XX.X.XXXX (č.l. XX), ktorým zároveň požiadal súd, aby pripustil zmenu žaloby, resp. jej rozšírenie z dôvodu, že v žalobe zo dňa XX.X.XXXX nesprávne uviedol počet hodín, ktoré odpracoval nad právom R. povolený týždenný limit služobného času a tým nesprávne uviedol sumu peňažnej náhrady požadovanej od žalovanej. J., že ku dňu podania žalobného návrhu odpracoval za posledné tri roky X.XXX,XX hod. nad právom R. povolený týždenný limit, za ktorú požaduje od žalovanej peňažnú náhradu X.XXX,XX eura. V ďalšom sa žalobca vyjadril k použitiu zák. č. XXX/XXXX Z.z. v konaní o náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva X. republikou. N. uviedol, že si žalobou zo dňa XX.X.XXXX uplatnil nárok na náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z., ale súčasne aj uviedol, že v okolnostiach prípadu došlo aj k naplneniu podmienok o zodpovednosti za škodu spôsobenú mu porušením úniového práva podľa čl. X písm. b/ X., analýza ktorej zodpovednosti tvorí podstatnú časť jeho žaloby. J., že na základe legislatívnej zmeny zákona č. XXX/XXXX Z.z. ako aj rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé, že v súčasnosti je jeho použitie (zákona č. XXX/XXXX Z.z.) vo veci uplatneného nároku žalobcu vylúčené. Q. sa, že nemožnosť použitia zák. č. XXX/XXXX Z.z. nie je na ujmu ďalšiemu súdnemu konaniu o jeho nároku na náhradu škody spôsobenej mu porušením úniového práva pred slovenským súdom, o.i. s použitím pravidiel úniového práva a judikatúry B.. F. sa v časti IV. podania vyjadril k splneniu podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením úniového práva fyzickej osoby (porušenie právnej normy R., ktorá jednotlivcom priznáva práva; toto porušenie práva je dostatočne závažné; existencia priamej príčinnej súvislosti medzi porušením práva R. a škodou, ktorá jednotlivcovi vznikla). F. ide o prvú podmienku, uviedol, že X. dvor potvrdil, že čl. X písm. b/ X. predstavuje v rozsahu v akom ukladá členským štátom maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť ako minimálna požiadavka priznaná každému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva R., ktoré nemožno podrobiť akejkoľvek podmienke alebo obmedzeniu a ktoré priznáva práva, ktorých sa môžu jednotlivci dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi. V dôsledku toho čl. X X. predstavuje právnu normu R. ktorá jednotlivcom priznáva práva a teda prvá podmienka (pre priznanie práva na náhradu škody) je splnená. F. ide o druhú podmienku, uviedol žalobca, že v tejto súvislosti B. v prípade Fuß výslovne potvrdil že nedodržanie požiadaviek upravených v čl. X písm. b/ X. bolo zjavným porušením judikatúry X. dvora a musí sa považovať za dostatočne závažné porušenie práva R., a preto vo veci je splnená aj druhá podmienka. F. ide o tretiu podmienku, prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil, či existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením čl. X písm. b/ X. a škodou, ktorá jednotlivcovi vznikla v dôsledku straty času na odpočinok, na ktorý mal nárok ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný. S., že jeho prípade došlo k splneniu všetkých troch podmienok založenia zodpovednosti žalovanej. V súvislosti s vyjadrením žalovanej o nemožnosti aplikácie X. na hasičov (ktorá dospela k záveru, že nakoľko hasiči sa podieľajú aj na civilnej ochrane obyvateľstva, X. sa na nich nemôže aplikovať, a preto žalobcovi ani nemohla vzniknúť škoda) oponoval žalobca tým, že významom a výkladom čl. X ods. X X. sa zaoberali viaceré rozsudky B., výklad ktorých je všeobecne záväzný, s ktorými je tvrdenie žalovanej v nesúlade. F. konkrétne na prípady F. a R. P. a konštatoval, že také závery (ako v rozsudkoch) sú potvrdené aj samotnou X., ktorá v čl. XX ods. X bod iii) výslovne uvádza aj protipožiarne služby a služby civilnej ochrany. B. v uznesení C-XX/XX uviedol, že zákonodarca potvrdil zásadu uplatniteľnosti X. na činnosti takej povahy so zohľadnením možnosti odchýlenia sa od určitých osobitných ustanovení v prípade výnimočných okolností. K otázke pracovného času príslušníkov M. a

záchranného zboru, konkrétne k otázke pracovnej pohotovosti hasičov, uviedol, že tú skutočnosť, že podľa N. (o hasičskom zbore) pracovnú pohotovosť hasičov zákonodarca nekvalifikuje ako súčasť ich služobného času, výslovne potvrdzujú jeho viaceré ustanovenia. I. ustanovenia § 85 a § 92 N. uviedol, že z nich vyplýva, že služobná pohotovosť podľa N. sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby“ a začína až po skončení „výkonu štátnej služby v služobnom čase.“ Z ustanovenia § 92 ods. X N. vyvodil, že nariadená služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby (ako tvrdila žalovaná), nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. F. X. je možné vyhovieť len vtedy, ak sa bude pracovná pohotovosť hasiča na pracovisku považovať za súčasť jeho pracovného času. O. služobná pohotovosť hasiča nie je považovaná za súčasť jeho služobného času spolu s rozvrhnutým týždenným služobným časom, pravidelne prekračuje tiež dovolený limit XX hodín požadovaný čl. X písmeno b) X.. Napokon v nadväznosti na rozhodovaciu činnosť B. (Fuß, Q., F.) žalobca konštatoval, že podľa nej, pracovná pohotovosť na pracovisku sa považuje za pracovný čas, pretože zamestnanec je k dispozícii zamestnávateľovi a pracovnú pohotovosť na pracovisku nemožno považovať za čas odpočinku. X. republika do N. neprebrala ustanovenia X., keď pracovnú pohotovosť jeho príslušníkov nepovažuje za súčasť ich týždennej služobnej doby a ani ich neodmeňuje spôsobom určeným pre výkon služobnej činnosti v služobnej dobe (služobný plat). Za ďalší problém označil, že N. neobsahuje ustanovenie garantujúce hasičom XX - hodinovú pracovnú dobu.

X. V „T. vyjadrení k náhrade škody požadovanej žalobcom za porušenie jeho úniového práva“, doručenom dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX), žalobca sa o.i. vyjadril k náležitostiam nahradzovanej škody, ku ktorej sa dovtedy nevyjadril. J., že náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode. V prípade neexistencie ustanovení práva R. v danej oblasti, uviedol, že je na vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby pri rešpektovaní zásad rovnocennosti a efektivity jednak určilo, či škoda vzniknutá pracovníkovi, ktorý odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci čas stanovený v čl. X písm. b/ X. v dôsledku porušenia právnej normy R., musí byť nahradená uvedenému pracovníkovi udelením dodatočného náhradného voľna alebo finančných odškodnením a jednak definovalo pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. J., že pokiaľ ide o praktické uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva fyzickej osoby ako aj spôsob jej výpočtu, samotná X. neobsahuje ustanovenia upravujúce proces náhrady škody a ani stanovenie jej výšky. Aj rozsudky B. sa obmedzujú len na formulovanie zásad, ktoré treba rešpektovať. F. ide o rozsah náhrady škody, táto má byť primeraná, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu úniových práv, žalobca v tejto súvislosti odvolal sa na rozsudok vo veci C-XX/XX, W. duF. (bod XX) v ktorom, uviedol žalobca, že B. zdôraznil, že zvolený spôsob náhrady škody má byť v súlade so zásadou rovnocennosti (ekvivalencie), ktorú treba posúdiť s prihliadnutím na náhrady škody poskytované vnútroštátnymi súdnymi v rámci sťažností alebo podobných žalôb opierajúcich sa o vnútroštátne právo (bod XX citovaného rozsudku B.). T.j. členský štát musí nahradiť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nesmú byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada rovnocennosti) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady pred vnútroštátnymi súdmi (zásada efektivity) (rozsudok B. C-XXX/XX, S. I., bod XXX). V čl. IV. tohto podania žalobca sa vyjadril k otázke povahy a definície vzniknutej škody a to uviedol, že podľa judikatúry B. týkajúcej sa priamo škôd vznikajúcich hasičom pri nerešpektovaní XX hodinovej pracovnej doby podľa X., treba pod škodou rozumieť: „Q., ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES rešpektovaný.“ (bod XX rozsudku B. vo veci C-XXX/XX G. Fuß). A. určeného úniového týždenného pracovného času podľa X. sa v SR prejavuje v rámci osobnostnej sféry fyzických osôb, predovšetkým vo vzťahu k ochrane ich práva na zdravie (na jeho úroveň a kvalitu) a tiež na ich celkovú fyzickú a/alebo morálnu integritu. V časti V. tohto svojho podania žalobca uviedol, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje osobitná právna úprava ohľadom konania o náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva jednotlivcom a ani pravidlá, použitím ktorých by sa dalo dospieť k stanoveniu výšky náhrady. Q. z povahy škody, ktorá má nemajetkovú povahu, ako aj z podmienok jej uplatnenia v slovenskom právnom poriadku, uviedol, že možno analogicky použiť pravidlá týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy fyzickej osoby podľa § 11-13 E.. zák., nakoľko tieto upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody žalobcu. V dôsledku toho, uviedol žalobca, že možno jeho nárok takto vzniknutej škody podľa úniového práva posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. N. možnosť jej úhrady v peniazoch umožňuje § 13 ods. X E.. zák. J., že podmienky uplatnenia vnútroštátnej

zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa E.. zák. sú v zásade identické s tými, ktoré sú obsiahnuté v režime úniovej zodpovednosti, nakoľko sa rovnako predpokladá existencia zásahu spôsobilého objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, ďalej, že musí ísť o zásah neoprávnený (v rozpore s objektívnym právom) a napokon, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami. Q. na procesnú absenciu tak úniovej, ako aj špeciálnej vnútroštátnej právnej úpravy, uviedol žalobca, že súd by mal priznať peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe vlastnej úvahy a pri zohľadnení všetkých okolností prípadu.

X. Žalobca zhrnul svoje stanoviská vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX, ktoré doručil súdu dňa XX.X.XXXX (č.l. XXX). J., že si uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej mu žalovanou v dôsledku porušenia jeho práva garantovaného úniovým právom. J., že jeho týždenný pracovný čas ako príslušníka hasičského zboru SR skladajúci sa zo XX,X hod. pracovných zmien, po ktorých nasleduje X,X hod. pracovná pohotovosť (t.j. XX hod. zmeny), pravidelne prekračuje XX hodín. R. dovoleného rozsahu týždenného pracovného času zamestnancov (vrátane hasičov), uviedol žalobca, že tvorí predmet úpravy práva EÚ, ktoré záväzne určuje dĺžku týždenného pracovného času na XX hodín, jedná sa o X. XXXX/ XX/ES. J., že zákonodarca v zák. č. XXX/XXXX Z.z. nepovažuje nariadené služobné pohotovosti hasičov za súčasť ich týždenného pracovného času, v dôsledku čoho súčet doby výkonu štátnej služby a nariadených služobných pohotovostí hasiča pravidelne prekračuje XX hodinový týždenný pracovný čas, čo je v rozpore s čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES. J., že tú skutočnosť, že podľa zákona o hasičskom zbore pracovnú pohotovosť zákonodarca nekvalifikuje ako súčasť služobného času hasičov výslovne potvrdzujú viaceré ustanovenia zákona. O. žalobca zaoberal sa ustanoveniami § 85, § 86 ods. X a § 92 N.. J., že požiadavke X. je možné vyhovieť len vtedy, ak sa bude pracovná pohotovosť hasiča na pracovisku považovať za súčasť jeho týždenného pracovného času, po ktorom takto definovanom pracovnom čase má hasič právo na odpočinok. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalobca poukázal na judikatúru X. dvora EÚ v súvislosti s právnym režimom pracovnej pohotovosti pracovníkov. J., že vo veci C-XXX/XX G. Fuß týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti nemeckých hasičov B. uviedol, že: „F. čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle X. XXXX/XX/ES. V dôsledku toho právo R. bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa obdobia pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby prekračuje hranicu upravenú v čl. X písm. b/ uvedenej X.“ (bod XX H. B. C-XXX/XX z XX.XX.XXXX). F. tiež na rozsudok vo veci C-XXX/XX J. Q. týkajúci sa pracovnej pohotovosti lekárov na pracovisku, kde súdny dvor rovnako uviedol, že: „... pracovná pohotovosť, ktorú pracovník vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa musí považovať ako celok za „pracovný čas“ v zmysle X. XX/XXX/ES nezávisle od toho, akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonala v priebehu pracovnej pohotovosti“ (bod XX H. B. vo veci C-XXX/XX z XX.X.XXXX). Na uvedenom základe žalobca tvrdil, že uňho došlo k porušeniu jeho práva garantovaného v čl. X písm. b/ X., v dôsledku čoho došlo k vzniku nemajetkovej ujmy, náhradu ktorej si uplatňuje svojou žalobou. V ďalšom odvolajúc sa na formuláciu B. vo veci C-XXX/XX, G. Fuß uviedol, že čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES má priamy účinok (bod XX), keďže priznáva priamo jednotlivcom právo, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. J., že ide o právo na to, aby v členskom štáte EÚ priemerný týždenný čas pracovníka neprekračoval týždennú hranicu XX hodín. J., že nezapočítavanie jeho pracovnej (služobnej) pohotovosti do týždenného pracovného času má za následok, že pracuje týždenne dlhšie ako XX hodín, čím dochádza k porušeniu jeho práva podľa čl. X písm. b/ X.. J., že to výslovne potvrdil B. v prípade C-XXX/XX G. Fuß. F. ide o uplatnenie práva na náhradu škodu, ako aj spôsob jej výpočtu, uviedol žalobca, že X. neobsahuje ustanovenia týkajúce sa samotného procesu náhrady škody vzniknutej porušením jej ustanovení. P. za to, že náhrada škody musí byť primeraná vzniknutej škode. V prípade neexistencie ustanovení práva R. v danej oblasti, uviedol, že je na vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu, aby pri rešpektovaní zásad rovnocennosti a efektivity jednak určilo, či škoda vzniknutá pracovníkovi, ktorý odpracoval priemerný týždenný pracovný čas presahujúci čas stanovený v čl. X písm. b/ X. v dôsledku porušenia právnej normy R., musí byť nahradená uvedenému pracovníkovi udelením dodatočného náhradného voľna alebo finančných odškodnením a jednak definovalo pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. J., že pokiaľ ide o praktické uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva fyzickej osoby ako aj spôsob jej výpočtu, samotná X. neobsahuje ustanovenia upravujúce proces náhrady škody a ani stanovenie jej výšky. Aj rozsudky B. sa obmedzujú len na formulovanie zásad, ktoré treba rešpektovať. F. ide o rozsah náhrady škody, táto má byť primeraná, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu úniových práv, žalobca v tejto súvislosti

odvolal sa na rozsudok vo veci C-XX/XX, W. duF. (bod XX) v ktorom, uviedol žalobca, že B. zdôraznil, že zvolený spôsob náhrady škody má byť v súlade so zásadou rovnocennosti (ekvivalencie), ktorú treba posúdiť s prihliadnutím na náhrady škody poskytované vnútroštátnymi súdnymi v rámci sťažností alebo podobných žalôb opierajúcich sa o vnútroštátne právo (bod XX citovaného rozsudku B.). T.j. členský štát musí nahradiť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nesmú byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy (zásada rovnocennosti) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady pred vnútroštátnymi súdmi (zásada efektivity) (rozsudok B. C-XXX/XX, S. I., bod XXX). Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že v jeho prípade boli splnené úniové podmienky založenia zodpovednosti SR za porušenie jeho práva garantovaného čl. X písm. b/ X., z ktorých vyplýva jeho nárok na náhradu spôsobenej ujmy. X. tvrdenia uviedol, že opiera o judikatúru B. a to predovšetkým o judikát G. Fuß (C-XXX/XX), v ktorom B. výslovne potvrdil právo na XX hodinový pracovný čas pre príslušníkov hasičských zborov, za ktoré im v prípade jeho porušenia patrí právo na náhradu škody uplatniteľné pred súdnymi orgánmi členských štátov. J., že v tejto súvislosti B. rozhodol, že poškodení majú právo na náhradu, keď sú splnené tri podmienky: porušenie právnej normy R., ktorá jednotlivcom priznáva práva; toto porušenie práva je dostatočne závažné a existencia priamej príčinnej súvislosti medzi porušením práva R. a škodou, ktorá jednotlivcovi vznikla. F. ide o prvú podmienku, uviedol, že X. dvor potvrdil, že čl. X písm. b/ X. predstavuje v rozsahu v akom ukladá členským štátom maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času, ktorá musí byť ako minimálna požiadavka priznaná každému pracovníkovi, dôležité pravidlo sociálneho práva R., ktoré nemožno podrobiť akejkoľvek podmienke alebo obmedzeniu a ktoré priznáva práva, ktorých sa môžu jednotlivci dovolávať priamo pred vnútroštátnymi súdmi. V dôsledku toho čl. X X. predstavuje právnu normu R. ktorá jednotlivcom priznáva práva a teda prvá podmienka (pre priznanie práva na náhradu škody) je splnená. F. ide o druhú podmienku, uviedol žalobca, že v tejto súvislosti B. v prípade Fuß výslovne potvrdil že nedodržanie požiadaviek upravených v čl. X písm. b/ X. bolo zjavným porušením judikatúry X. dvora a musí sa považovať za dostatočne závažné porušenie práva R., a preto vo veci je splnená aj druhá podmienka. F. ide o tretiu podmienku, prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby overil, či existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením čl. X písm. b/ X. a škodou, ktorá jednotlivcovi vznikla v dôsledku straty času na odpočinok, na ktorý mal nárok ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený týmto ustanovením dodržaný. V ďalšom uviedol, že podľa judikatúry B. týkajúcej sa priamo škôd vznikajúcim hasičom pri nerešpektovaní XX hod. pracovnej doby podľa X., treba pod škodou rozumieť: „Q., ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času na odpočinok, na ktorý by mal nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES rešpektovaný“ (bod XX. H. B. vo veci C-XXX/XX G. C.). A. v súvislosti s konštatovaním absencie právnej úpravy obsahujúcej náležitosti konania o náhradu ujmy spôsobenej porušením úniových práv jednotlivcov odvolal sa na primerané použitie pravidiel upravujúcich náhradu nemajetkovej ujmy fyzickej osobe podľa § 11-13 E.. zákonníka. A. sa vyjadril k otázke povahy a definície vzniknutej ujmy a to uviedol, že podľa judikatúry B. týkajúcej sa priamo škôd vznikajúcich hasičom pri nerešpektovaní XX hodinovej pracovnej doby podľa X., treba pod škodou rozumieť: „Q., ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES rešpektovaný.“ (bod XX rozsudku B. vo veci C-XXX/XX G. Fuß). A. určeného úniového týždenného pracovného času podľa X. sa v SR prejavuje v rámci osobnostnej sféry fyzických osôb, predovšetkým vo vzťahu k ochrane ich práva na zdravie (na jeho úroveň a kvalitu) a tiež na ich celkovú fyzickú a/alebo morálnu integritu. K otázke konania o náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva žalobcu pred slovenskými súdmi žalobca uviedol, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje osobitná právna úprava ohľadom konania o náhradu škody spôsobenej porušením úniového práva jednotlivcom a ani pravidlá, použitím ktorých by sa dalo dospieť k stanoveniu výšky náhrady. Q. z povahy škody, ktorá má nemajetkovú povahu, ako aj z podmienok jej uplatnenia v slovenskom právnom poriadku, uviedol, že možno analogicky použiť pravidlá týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy fyzickej osoby podľa § 11-13 E.. zák., nakoľko tieto upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody žalobcu. V dôsledku toho, uviedol žalobca, že možno jeho nárok takto vzniknutej škody podľa úniového práva posúdiť ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. N. možnosť jej úhrady v peniazoch umožňuje § 13 ods. X E.. zák. J., že podmienky uplatnenia vnútroštátnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa E.. zák. sú v zásade identické s tými, ktoré sú obsiahnuté v režime úniovej zodpovednosti, nakoľko sa rovnako predpokladá existencia zásahu spôsobilého objektívne vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby, ďalej, že musí ísť o zásah neoprávnený (v rozpore s objektívnym právom) a

napokon, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi uvedenými podmienkami. Q. na procesnú absenciu tak úniovej, ako aj špeciálnej vnútroštátnej právnej úpravy, uviedol žalobca, že súd by mal priznať peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe vlastnej úvahy a pri zohľadnení všetkých okolností prípadu.

X. Na základe návrhu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX na pripustenie zmeny (rozšírenia) žalobného návrhu súd uznesením zo dňa 3. marca XXXX, č.k. XXC/XX/XXXX -XXX navrhnutú zmenu pripustil tak, že si žalobca žalobným petitom nárokoval v konaní zaplatenie sumy X.XXX,XX eura. J. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

X. Pred nariadením pojednávania vo veci, súd v súlade s ust. skúmal procesné podmienky, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť a to osobitne aj s prihliadnutím na námietky vznesené žalovanou.

X. Pokiaľ sa týka námietky miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu vznesenej žalovanou po tom čo o tejto otázke, a to že tunajší súd je miestne príslušný, už rozhodol O. súd v W., mal ju súd za nedôvodne vznesenú (viď bod .... odôvodnenia), keďže o tejto otázke už bolo rozhodnuté.

XX. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej o nedostatku právomoci súdu v tomto právnom spore, súd ju nemal za dôvodnú. Q. na charakter uplatneného nároku, ktorý nie je mzdovým nárokom žalobcu ako príslušníka Ha ZZ, je daná aj právomoc súdu. A. žalobcu na náhradu škody titulom porušenia práva EÚ, tak ako ho skutkovo žalobca v žalobe vymedzil, nemôže v slovenskom právnom systéme prejednať a rozhodnúť žiaden iný orgán než všeobecný súd. F. tomto konštatovaní súd odkazuje na ustanovenie U. všeobecný súd je v zmysle ustanovenia oprávnený (a povinný) rozhodnúť o tom, či bola jednotlivcovi spôsobená škoda nesprávnym prebratím práva B. únie, jeho nerešpektovaním a v akej výške.

XX. K poznámke - návrhu žalovanej, že by mal súd prerušiť súdne konanie a iniciovať konanie o prejudiciálnej otázke, len stručne súd poznamenáva, že žalovaná pri tom zrejme opomenula, že samotný spor je vyvolaný jednoznačným záverom B. o výklade X..

XX. Zodpovednosť členských štátov a ich orgánov pri aplikácii komunitárneho práva vychádza z prednosti komunitárneho práva, bez ktorej by táto zodpovednosť nebola vynútiteľná. F. na základe prednosti komunitárneho práva, sa v prípade jeho chybnej aplikácie alebo opomenutia aplikácie zo strany orgánu členského štátu môžu poškodené fyzické alebo právnické osoby domáhať náhrady spôsobenej škody.

XX. Prednosť komunitárneho práva, jeho priamy účinok, ako aj celý inštitút zodpovednosti členského štátu a uplatňovania si náhrady škody poškodenými subjektmi nie sú upravené v zakladajúcich zmluvách, ani v aktoch inštitúcií B. únie a vyplývajú výlučne z judikatúry X. dvora B. spoločenstiev. S. judikatúra vychádza predovšetkým zo zásady pacta sunt servanda a zo zásady komunitárnej lojality, ktoré sú zakotvené v článku XX N. o založení B. spoločenstva (ďalej len N. o založení ES“), a na základe ktorých sú členské štáty povinné prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy alebo z činnosti inštitúcií spoločenstva a zdržať sa „akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy“ alebo ktoré by mohli ohroziť reálny účinok komunitárneho práva.

XX. Povinnosť aplikácie komunitárneho práva X. dvor vysvetlil po prvýkrát v prípade X. (XXX/XX, X.X.XXXX, Zb, s, XXX), v ktorom riešil dôsledky priamej aplikovateľnosti ustanovení komunitárneho práva prípade, ak bola s nimi v rozpore vnútroštátna norma. F. aplikovateľnosť komunitárneho práva v tomto prípade podľa X. dvora znamená, že „normy komunitárneho práva musia disponovať úplným účinkom, a to rovnakým spôsobom vo všetkých členských štátoch počnúc od ich vstupu do platnosti a počas celého obdobia ich platnosti“, akoby boli súčasťou právneho poriadku uplatniteľného na území jednotlivých členských štátov“ (bod XX rozsudku X.), pričom majú vyššiu právnu silu ako normy vnútroštátne. To znamená, že vnútroštátna norma odporujúca komunitárnej norme nemôže byť právoplatne aplikovaná. X. dvor ďalej zdôraznil, že každý vnútroštátny súd je ako orgán členského štátu „v medziach svojich právomocí povinný aplikovať komunitárne právo ako celok a chrániť práva, ktoré

priznáva toto právo jednotlivcom tak, že nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú v rozpore s komunitárnym právom“ (body XX a XX rozsudku X.).

XX. Zodpovednosť členských štátov v prípade porušenia komunitárneho práva je objektívna a absolútna. C. štát sa jej teda nemôže za žiadnych okolností zbaviť, ani sa z nej nemôže exkulpovať, a to bez ohľadu na to, ktorý orgán konajúci v mene členského štátu škodu spôsobil.

XX. V slovenskom právnom poriadku vyplýva súdy povinnosť dodržiavať komunitárne právo z článku XXX ods. l R. X. republiky, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. X ods. 2, t.j. N. o B. únii, N. o založení B. spoločenstva, aj ostatnými prameňmi primárneho práva B. únie. E. toho ods. l zákona č. XXX/XXXX Z. z. o R. vestníku B. únie ustanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku znalosti právne záväzných aktov, ktoré boli v tomto úradnom vestníku uverejnené. Na predchádzajúce ustanovenia napokon nadväzovalo aj ust. , ktoré zbavovalo povinnosti dokazovať právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v R. vestníku B. únie, v súčasnosti sa jedná o ustanovenie ods. l , podľa ktorého znenia právne záväzné akty B. spoločenstiev a právne záväzné akty B. únie, ktoré boli zverejnené v R. vestníku B. spoločenstiev a v R. vestníku B. únie, sa nedokazujú.

XX. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, na ktorom za prítomnosti oboch strán sporu vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými tak žalobcom ako i žalovanou, na základe ktorého dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

XX. Žalobca je príslušníkom M. a záchranného zboru X. republiky, vykonáva stálu štátu službu v O. na F. X v O.. N. sú nerovnomerne rozvrhované služby takým spôsobom, že na XX resp. XX,X hodinovú riadnu službu v služobný deň nadväzuje určená X resp. X,X hodinová služobná pohotovosť na pracovisku. X. pohotovosti sú určované na čas nočných hodín. V prípade, že je počas služobnej pohotovosti vyhlásený poplach a hasiči sú vyslaní na zásah, mení sa služobná pohotovosť na prácu nadčas. M. teda strávia na pracovisku počas jednej zmeny minimálne XX hodín. O. sa striedajú tri hasičské zmeny - prvá, druhá a tretia zmena, každý tretí deň odslúžia hasiči v jednotlivých hasičských zmenách XX hodín a následne majú dva dni voľna.

XX. Žalobca na pojednávaní sám uviedol, že nočná pracovná pohotovosť sa mu nezapočítava do celkového služobného času, čo predstavuje pri XX mesačných pracovných zmenách XX hodín nočnej služobnej pohotovosti, ktorá mu vznikla pri plnení si služobných povinností a nebola zarátaná do služobného pracovného času. J., že takéto podmienky pre neho sa skončili odo dňa 1. apríla XXXX, keď začal ako operačný dôstojník vykonávať XX hodinové služby - pracovné zmeny. J. však, že až do apríla XXXX odslúžil niekoľko XX hodinových zmien, pri ktorých nočné pohotovosti neboli započítané do pracovného času. S., že pracovný čas, ktorý trávil na pracovisku, nemohol tráviť so svojou rodinou. V prípade, ak došlo k prerušeniu nočnej pohotovosti, keď došlo k nejakému výjazdu, za nočnú prácu dostával sumu X,XX eura/hod. N. na otázku odpovedal, že XX hodinové pracovné zmeny vrátane pracovnej pohotovosti vykonával u zamestnávateľa od X.X.XXXX a od r. XXXX svojho zamestnávateľa upozorňoval na to, že dochádza k porušovaniu jeho práv, resp. práv hasičov ako takých. F. videl v tom, že služobná pohotovosť nie je započítavaná do rozsahu pracovného času. J., že jeho pracovná zmena sa začínala ráno o X.XX hod. a končila sa na ďalší deň ráno o X.XX hod. Do pracovného času sa mu však započítaval len čas pracovnej zmeny od X.XX do XX.XX hod. a od XX.XX až do rána do X.XX hod. mal tzv. služobnú pohotovosť, ktorá sa nezarátavala do pracovného času, t.z. musel pracovať viac ako by pracoval ak by sa aj čas pracovnej pohotovosti započítaval do jeho pracovného času, a o to menej času mal na oddych a rodinu.

XX. Počet odpracovaných hodín, pokiaľ sa jedná o rozsah služobného času a rozsah služobnej pohotovosti u žalobcu, nebol medzi stranami sporný. F. prehľadu a rozsahu nariadených pracovných pohotovostí (č.l. XX) žalobca odpracoval v rámci pracovných pohotovostí počas obdobia od XX/XXXX do XX/XXXX: v roku XXXX spolu XXX,XX hodiny, v roku XXXX spolu XXX,XX hodiny a v roku XXXX spolu XX,XX hodiny pracovných pohotovostí, celkom XXX,XX hodiny. A. podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX požiadal žalobca o pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktorý návrh odôvodnil tým, že v žalobnom návrhu nesprávne uviedol počet hodín (XXX,XX) ním odpracovaných nad právom R. povolený týždenný limit a uviedol, že za posledné tri roky odpracoval X.XXX,XX hodiny. F. nový prehľad o rozsahu nariadených pracovných pohotovostí (č.l. XX): podľa neho

žalobca odpracoval v rámci pracovných pohotovostí: v roku XXXX spolu XXX,XX hodiny, v roku XXXX spolu XXX,XX hodiny a v roku XXXX spolu XXX,XX hodiny pracovných pohotovostí, celkom X.XXX,XX hodiny.

XX. Takisto zo mzdových listov žalobcu, ním predložených, za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX je zrejmé, koľko hodín žalobca mesačne odpracoval v rámci služobného času, resp. koľko hodín predstavuje fond pracovného času (od XXX hodín až do XXX hodín mesačne) a koľko času odpracoval v rámci pracovnej pohotovosti na pracovisku, ktorý sa do fondu pracovného času nezapočítal (č.l. XXX až XXX): XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX.XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod., XX,XX hod. a X,XX hod. F. týchto údajov žalobcov priemerný týždenný pracovný čas v rámci jedného mesiaca (pri zohľadnení fondu pracovného času v tom ktorom mesiaci a času pracovnej pohotovosti - ich súčet vydelený priemerným počtom týždňov v mesiaci X,XXX) v mesiacoch XX - XX, XX, XX a XX/XXXX; XX, XX a XX/XXXX; XX, XX a XX/XXXX prevyšoval XX hodinový týždenný pracovný čas.

XX. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy:

XX. Podľa čl. X veta druhá a tretia R. X. republiky, právne záväzné akty B. spoločenstiev a B. únie majú prednosť pred zákonmi X. republiky. F. právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. XXX ods.5.

XX. Podľa čl. XXX ods. l R. X. republiky, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. X ods. X a X a zákonom.

XX. Minimálne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia pre organizáciu pracovného času ustanovuje X. B. parlamentu a H. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času.

XX. V čl. X bod X X. táto rieši: a) minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a b) určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.

XX. Podľa čl. X bod X X., táto sa vzťahuje na všetky odvetvia činností, verejné a súkromné, v zmysle čl. X smernice XX/XXX/EHS bez toho, aby boli dotknuté články XX, XX, XX a XX tejto smernice.

XX. Podľa čl. X bod X X., „pracovný čas“ je akýkoľvek čas, počas ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou.

XX. Podľa čl. X písm. b) X., členské štáty príjmu opatrenia na zabezpečenie toho, že v súlade s potrebou chrániť bezpečnosť a zdravie pracovníkov, priemerný pracovný čas pre každé obdobie siedmych dní vrátane nadčasov neprekročí XX hodín.

XX. Podľa čl. XX písm. b) X., členské štáty môžu ustanoviť pre uplatňovanie článku X (maximálny týždenný pracovný čas) referenčné obdobie nepresahujúce štyri mesiace.

XX. Podľa ustanovenia § 85 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. (v ďalšom len „N.“), služobný čas príslušníka je časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

XX. Podľa ustanovenia § 85 ods. X N., služobný čas príslušník je XX hodín týždenne. X. týždenného služobného času príslušníka možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

XX. Podľa ustanovenia § 86 ods. X a X N., služobný čas príslušníkov môže byť rozvrhnutý nerovnomerne. A. rozvrhnutý služobný čas príslušníkov je rozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov. F. nerovnomernom rozvrhnutí nesmie byť dĺžka služobného času v jednotlivých služobných dňoch vyššia

ako XX hodín. I. dĺžka vykonávania štátnej služby aj na ňu bezprostredne nadväzujúcej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni.

XX. Podľa ustanovenia § 9X ods. 1 N., štátnou službou nadčas je štátna služba vykonávaná nad rámec určeného služobného času.

XX. Podľa ustanovenia § 91 ods. X N., v kalendárnom roku možno príslušníkovi prikázať štátnu službu nadčas v rozsahu najviac XXX hodín.

XX. Podľa ustanovenia § 92 ods. X N., služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v mieste vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. X v rámci rozvrhnutia služobného času.

XX. Podľa ustanovenia § 97 ods. l písm. h) N., ako vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok.

XX. Podľa ustanovenia § 103 ods. X N., príslušníkovi v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom, okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.

XX. Podľa ustanovenia § 1X2 ods. l a ods. 2 N., ak je príslušníkovi podľa § 92 ods. l určená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu , a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

XX. Ak je príslušníkovi podľa § 9X ods. 2 N., nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada a) XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste vykonávania jeho štátnej služby, a XXX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, b) XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste jeho pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja, c) X % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, a XX % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.

XX. Otázku, či do rozsahu pracovného času možno zaradiť aj stav pracovnej pohotovosti pracovníkov (lekárov, hasičov), v prípade hasičov riešil X. dvor EU (ďalej len B.) vo svojom rozsudku C - XXX/XX G. Fuß tak, že potvrdil, že pracovná pohotovosť tvoriaca súčasť ich týždenného pracovného času v spojení s ďalším „riadnym“ pracovným časom nesmie prekročiť maximálny týždenný pracovný čas. Vo veci týkajúcej sa pracovnej doby a právneho režimu pohotovosti u nemeckých hasičov ďalej uviedol, že: „pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle X. XXXX/XX/ES“. V dôsledku toho právo R. bráni vnútroštátnej právnej úprave stanovujúcej priemerný pracovný čas, ktorý vzhľadom na to, že zahŕňa obdobia pracovnej pohotovosti a pohotovostnej služby prekračuje týždennú hranicu upravenú v čl. X písm. b) uvedenej smernice (bod XX H. B. C-XXX/XX z XX.XX.XXXX).

XX. Vo veci C-XXX/XX J. Q. týkajúcej sa pracovnej pohotovosti lekárov na pracovisku, X. dvor rovnako uviedol, že „... pracovná pohotovosť, ktorú pracovník vykonáva v režime fyzickej prítomnosti v zariadení zamestnávateľa sa musí považovať ako celok za „pracovný čas“ v zmysle smernice XX/XXX/ES nezávisle od toho akú prácu dotknutá osoba skutočne vykonávala v priebehu pracovnej pohotovosti“(bod XX H. B. vo veci XXX/XX z XX.X.XXXX).

XX. Podľa ust. § 11 E.. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

XX. Podľa ust. § 1X ods. 1, X a 3 E.. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. F. by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo je vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Q. náhrady podľa odeku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

XX. Podľa ust. § 100 ods. l a ods. X veta prvá a § 101 E.. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (odsek X). F. sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva (odsek X veta prvá). F. nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101).

XX. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy (vnútroštátnej a práva EÚ) súd vec takto posúdil:

XX. V súvislosti s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, je pravdou, že pôvodne žalobca pri uplatnení nároku odvolával sa na ustanovenia zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, poukážuc pri tom na nesprávny úradný postup štátu - žalovanej v legislatívnom procese, v ktorom pri implementácii pravidla úniového práva do slovenského právneho poriadku (prijatím zák. č. XXX/XXXX Z.z.) došlo k porušeniu práva žalobcu garantovaného úniovým právom (právo na XX hodinovú týždennú pracovnú dobu podľa čl. X písm. b/ X. XXXX/XX/ES). N. však uviedol, že sa nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. X a nezákonné rozhodnutie podľa § 6 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. nepovažujú za výsledok postupu A. rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa § 86 písm. a / a d/ R. SR, t.j. prijatie zákona. A. uviedol, že na základe legislatívnej zmeny zák. č. XXX/ XXXX Z.z. ako aj rozsudkov všeobecných súdov je zrejmé, že v súčasnosti, z dôvodu neexistencie nesprávneho úradného postupu nie je splnený základný predpoklad pre uplatnenie zodpovednosti štátu podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z. vo vzťahu k legislatívnym aktom NR SR. Za takejto situácie bolo bez právneho významu zaoberať sa ustanoveniami zák. č. XXX/XXXX, keďže bolo jeho použitie v danej veci vylúčené, a teda ho súd ani neaplikoval. O. ide o prípad uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť porušením práva B. únie jej členským štátom priamo jednotlivcovi, nárok jednotlivca je tak bez ďalšieho (tzn. bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, ktoré by jednotlivcovi stanovovala vnútroštátna právna úprava) uplatniteľný na všeobecnom súde členského štátu. Na základe uvedeného súd nepovažoval za podmienku uplatnenia nároku na súde jeho predbežné prerokovanie v zmysle ustanovenia § 15 zák. č. XXX/XXXX Z.z., tak ako namietala žalovaná, že je také prejednanie potrebné.

XX. Záver súdu, o vylúčení aplikácie zákona č. XXX/XXXX Z.z. však nič nemení na povahe a rozsahu žalobcom uplatneného nároku, ktorý nie je mzdovým nárokom, ale nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej žalovanou v dôsledku porušenia jeho práva garantovaného úniovým právom. M. zˇalobca si pra´vo na na´hradu sˇkody uplatnil pôvodne podľa zák.č. XXX/XXXX Z.z. a neskôr od jeho aplikácie upustil a vymedzil iné možnosti právneho posúdenia uplatneného nároku, skutkové tvrdenia nemenil, s výnimkou tvrdenia, resp. len časti počtu hodín odpracovaných ním za posledné tri roky nad právom R. povolený týždenný limit z pôvodne uvedených XXX,XX hodiny (od XX/XXXX do XX/XXXX) na X.XXX,XX hodiny (od XX/XXXX do XX/XXXX), za ktoré požadoval peňažnú náhradu. V tejto časti jednalo sa o zmenu- rozšírenie zˇaloby, ktoré súd pripustil.

XX. V tejto súvislosti žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, a to v časti rozdielu medzi nárokom pôvodne uplatneným a nárokom tak ako si ho žalobca uplatňoval po pripustení zmeny

- rozšírenia žaloby súdom na základe návrhu žalobcu.

XX. Žalobca sa k námietke nevyjadril.

XX. Pre účely posúdenia jej dôvodnosti súd uvádza, že žalobca pôvodne dňa XX.X.XXXX (č.l. XX) uplatnil si nárok na náhradu škody - nemajetkovej ujmy spôsobenej mu v dôsledku porušenia jeho práva garantovaného úniovým právom za obdobie XX/XXXX až XX/XXXX vo výške požadovaných X.XXX,XX eura za XXX,XX hodiny odpracovaných nad právom R. povolený týždenný limit pracovného času, neskôr podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX zmenil tieto skutkové tvrdenia a uplatnil si totožný nárok za obdobie (podľa ním predloženého prehľadu - č.l. XX) XX/XXXX až XX/XXXX vo výške požadovaných X.XXX,XX eura za X.XXX,XX hodiny odpracovaných ním nad právom R. povolený týždenný limit pracovného času. N. si teda uplatnil predmetný nárok na náhradu škody - nemajetkovej

ujmy za obdobie XX, XX a XX/XXXX, za počet hodín XXX,XX odpracovaných v období XX/XXXX až XX/ XXXX nad právom R. povolený týždenný limit pracovného času a vo výške XXX,XX eura.

XX. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 1X ods. X E.. zák. ako právo majetkovej povahy podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe (rozsudok Q. súdu v E. z XX. januára XXXX, sp. zn. XCo XXX/XXXX).

XX. Žalovanou vznesená námietka, tak ako ju formulovala na pojednávaní sa týkala rozdielu medzi nárokom pôvodne uplatneným a nárokom zmeneným, t.j. týkala sa sumy XXX,XX eura ako celku uplatnenej titulom náhrady nemajetkovej ujmy za obdobie XX, XX a XX/XXXX oproti nároku pôvodne uplatnenému do XX/XXXX. N. si mohol nemajetkovú ujmu za obdobie XX - XX/XXXX prvýkrát uplatniť vždy v posledný deň predmetného kalendárneho mesiaca, ktorého sa ujma týkala, t.j. od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá postupne uplynula dňom X.X.XXXX (pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy za XX/XXXX), dňom X.X.XXXX (pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy za XX/XXXX) a dňom X.X.XXXX (pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy za XX/XXXX). T.z., že návrh na rozšírenie žaloby podaný na súde dňaXX.X.XXXX bol podaný včas a na vznesenú námietku premlčania súd neprihliadal.

XX. K žalovanou namietanej aplikácii X. na daný prípad súd, okrem už uvedeného, uvádza, že výklad pôsobnosti aplikácie X. žalovanou (v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX) je nesprávny, keď čl. X ods. X X. odkazuje na pozitívne vymedzenie čl. X smernice XX/XXX/EHS, negatívne vymedzenie upravuje výslovne („táto smernica sa nevzťahuje na námorníkov definovaných v smernici XXXX/XX/ ES bez toho, aby bol dotknutý článok X ods. X tejto smernice“). B. v H. Fuß uviedol, že z rozsahu úpravy tejto smernice nie sú vyňatí ani hasiči (ako tvrdí v rámci svojej procesnej obrany žalovaná, resp. že na hasičov smernica nevzťahuje), keď v bode XX konštatuje, že článok X písm. b) X. XXXX/XX predstavuje pravidlo sociálneho práva R. s osobitným významom, z ktorého má mať prospech každý pracovník, keďže je minimálnou požiadavkou určenou na zaistenie bezpečnosti a ochrany jeho zdravia, ktoré ukladá členským štátom povinnosť stanoviť XX hodinovú hranicu pre priemerný týždenný pracovný čas, v súvislosti s ktorou je výslovne stanovené, že zahŕňa nadčasy, a od ktorej sa v prípade neprebratia článku XX ods. X tejto smernice do vnútroštátneho práva nemožno v žiadnom prípade odchýliť, pokiaľ ide o také činnosti, ako je činnosť hasičov, o ktorú ide vo veci samej, hoci by k tomu došlo len prostredníctvom súhlasu dotknutého pracovníka (viď rozsudky z X.októbra XXXX, F. a i. C-XXX/XX až XXX/XX, s. I- XXXX, body XX aXXX, ako aj Fuß, už citovaný, body XX až XX a XX).

XX. Vo veci týkajúcej sa právneho posúdenia režimu pohotovosti lekárskych záchranárov (C-XXX/XX, F.) B. uviedol, že „ ...časy pracovnej pohotovosti na pracovisku treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo týždenného pracovného času“ (bod XX H. B. C-XXX/XX z X.XX.XXXX). V dôsledku takého prístupu je zrejmé, že podľa B. je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie či sú naplnené charakteristické znaky pojmu pracovný čas v pohotovostnej službe, ktorú pracovník skutočne vykonáva na svojom pracovisku, skutočnosť, že je povinný byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mohol okamžite poskytnúť primerané služby. F. je tieto povinnosti potrebné považovať za výkon pracovnej činnosti pracovníka (H. B. C-XX/ XX, T.. bod XX, XX).

XX. Ďalej v bode XX H. B. C-XXX/XX sa konštatuje, že X. dvor už rozhodol, že členské štáty nemôžu jednostranne určiť rozsah pôsobnosti článku X písm. b) X. XXXX/XX tak, že uplatnenie tohto nároku pracovníkov na to, aby priemerný týždenný pracovný čas nepresahoval túto maximálnu hranicu, budú viazať na nejakú podmienku alebo ho určitým spôsobom obmedzia (viď rozsudky F. a i., už citovaný bod XX, ako aj Fuß, už citovaný bod XX).

XX. Okrem toho X. dvor tiež rozhodol, že článok X písm. b) X. XXXX/XX má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi (rozsudky F. a i., už citovaný, body XXX až XXX, ako aj Fuß, body XX až XX).

XX. V bode XX H. B. C-XXX/XX X. dvor konštatuje, že za týchto podmienok má pracovník, ako je G. Fuß, ktorého v zásahovej službe zamestnáva X. M., právo sa priamo dovolávať ustanovení článku X písm. b) X. XXXX/XX voči takému verejnoprávnemu zamestnávateľovi na účely dodržania práva na priemerný pracovný čas neprekračujúci XX hodín, ktoré vyplýva z tohto ustanovenia (rozsudok Fuß, bod XX).

XX. Žalovaná v konaní namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie X. republiky. E. sa na vyššie a doteraz uvedené, súd konštatuje, že o pasívnej legitimácii X. republiky ako členského štátu zodpovedného za dodržiavanie, rešpektovanie a zabezpečovanie dodržiavania a rešpektovania práva B. únie, v tomto konaní nemal pochybnosti. Na tom by nič nemenila ani prípadná možnosť žalobcu domáhať sa škody aj priamo od svojho (verejnoprávneho zamestnávateľa) ako porušiteľa záväznej smernice B. únie s priamymi účinkami, ktorou možnosťou sa však súd nezaoberal, keďže ani taký záver by nemohol vylúčiť zodpovednosť členského štátu. H. vo veci Fuß dáva v prípade porušenia práva na dodržiavanie XX hodinového pracovného času právo poškodenému domáhať sa náhrady škody proti členskému štátu (viď body XX, XX a XX H. Fuß).

XX. Ďalej považuje súd za potrebné ozrejmiť, že napriek rozsiahlym písomným vyjadreniam oboch strán, odhliadnuc od právnej kvalifikácie žalobcom uplatneného nároku (ktorá je úlohou súdu), medzi stranami sporu bolo sporné to, či u žalobcu došlo k porušeniu práva B. únie X. republikou v dôsledku nesprávneho prebratia X. EÚ XXXX/XX/ES do slovenského právneho poriadku, konkrétne, či do zákona č. XXX/XXXX Z.z. o M. a záchrannom zbore sa premietli ustanovenia X. č. XXXX/XX/ES, čl. X písm. b) o XX hodinovej týždennej pracovnej dobe pre hasičov a či sa doň premietnuť mali.

XX. Podľa podkladov predložených žalobcom (ktoré žalovaná nerozporovala), žalobca odpracoval v období XX/XXXX až XX/XXXX spolu XXX,XX hodiny (resp. v období od XX/XXXX do XX/XXXX spolu X.XXX,XX hodiny) služobnej pohotovosti nezapočítaných do fondu pracovného času (č.l. XX, XX). X., že žalobcovi bola za uvedené obdobia vyplatená peňažná náhrada XX % zo sumy, ktorou je príslušná časť jeho služobného platu v zmysle § XX2 ods. l zákona č. XXX/XXXX Z.z. nie je medzi stranami sporná.

XX. Z ustanovenia § 85 ods. 1 a 2 zák. č. XXX/XXXX Z. z. (podľa ktorého, služobným časom príslušníka je časový úsek v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu a podľa ktorého, služobný čas príslušníka je XX hodín týždenne), z ustanovenia § 9X tohto zákona (podľa ktorého, služobný úrad určuje príslušníkovi služobnú pohotovosť v štátnej službe v miestne vykonávania štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby podľa § 86 ods. 2 v rámci rozvrhnutia služobného času, pričom celková dĺžka vykonávania štátnej služby a na ňu bezprostredne nadväzujúcej určenej služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby je najviac XX hodín v služobnom dni) vyplýva, že služobná pohotovosť podľa N. o hasičskom zbore sa nepovažuje za súčasť týždenného služobného času jeho príslušníkov, keďže „bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej služby a začína až po skončení výkonu štátnej služby v služobnom čase“. Q. na uvedené sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že služobná pohotovosť nie je výkonom štátnej služby, nakoľko odráža len stav pripravenosti pracovníka na eventuálne vykonanie štátnej služby v prípade, že k nej bude povolaný. J. § 122 zákona č. XXX/XXXX Z.z. potom upresňuje, že ak počas doby trvania služobnej pohotovosti došlo k vykonaniu štátnej služby, „takéto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas“ (ods. 2) a § 91 ods. l zákona tiež uvádza, že „štátnou službou nadčas je aj služba, ktorú príslušník vykonáva počas určenej služobnej pohotovosti podľa § 92 ods. X“. B. právna kvalifikácia služobnej pohotovosti sa premieta aj do spôsobu jej finančného odmeňovania, ktorý nemá povahu služobného platu. J. § X03 zákona o hasičskom zbore výslovne uvádza, že zatiaľ čo služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v jeho odseku X (vrátane tarifného platu a jeho príplatkov), za výkon služobnej pohotovosti patrí hasičovi peňažná náhrada v štátnej službe (ods. X ustanovenia § 103 v spojení s ustanovením § 122 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z.).

XX. Z uvedeného možno logicky vyvodiť záver, že X. XXXX/XX ES nebola správne prebratá. N. ako príslušník M. záchranného zboru X. republiky spadajúceho pod P. vnútra X. republiky má smernicou garantované právo na XX hodinový pracovný čas. V stálej štátnej službe ako hasič v rámci zásahovej služby spadajúcej do verejného sektora nepochybne odpracoval v rokoch XXXX až XXXX (od XX/ XXXX do XX/XXXX vrátane) priemerný týždenný pracovný čas presahujúci týždenný pracovný čas stanovený v článku X písm. b) X. B. parlamentu a H. XXXX/XX/ES zo 4. novembra XXXX o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, na základe čoho súd uzavrel, že sa môže dovolávať práva R. na vyvodenie zodpovednosti orgánov dotknutého členského štátu s cieľom získať náhradu škody vzniknutej v dôsledku porušenia tohto ustanovenia proti X. republike.

XX. Nesprávne prebratie smernice do zákona č. XXX/XXXX Z.z. a jeho dodržiavanie P. vnútra X. republiky, resp. M. a záchranným zborom X. republiky, ktoré znenie zákona č. XXX/XXXX Z.z. o M. a záchrannom zbore však nerešpektuje smernicu XXXX/XX/ES v článku X písm. b), pre tento

vzťah priamo aplikovateľnú, v zmysle rozsudku Fuß nezbavuje X. republiku zodpovednosti za jej nedodržiavanie v prípade hasičov zamestnaných vo verejnoprávnom sektore, a nie je preto relevantné žalovanou zdôrazňované rozlíšenie medzi zodpovednosťou X. republiky za nesprávnu transpozíciu a zodpovednosťou zamestnávateľa žalobcu za nesprávnu aplikáciu pri úprave pracovného času v služobnom pomere žalobcu.

XX. Podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody v nadväznosti na uvedené nemožno pre daný prípad vyvodzovať z ust. § 420 a nasl. E.. zákonníka a ani zo zákona č. XXX/XXXX Z.z., ale sú dané v zmysle stabilizovanej judikatúry B. súdneho dvora (C - XXX/XX, Fuß, C - XXX/XX S. J. y X. L.), podľa ktorej je pre priznanie nároku potrebné aby: 1. bolo cieľom porušenej právnej normy R. priznať jednotlivcom práva, 2. porušenie bolo dostatočne závažné a 3. medzi týmto porušením a škodou spôsobenou poškodeným jednotlivcom existoval priama príčinná súvislosť.

XX. Článok X písm. b) X. predstavuje právnu normu R., ktorá jednotlivcom priznáva práva, pričom súd poukazuje aj na rozsudok B. vo veci G. Fuß (C - XXX/XX), ktorý konštatuje priamy účinok čl. X písm. b) X., keď podľa neho priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. F. podmienka pre priznanie nároku týkajúca sa existencie práva na náhradu škody vo veci samej je splnená.

XX. Pokiaľ sa týka podmienky 2. ad vyššie, porušenie práva R. je dostatočne závažné, pokiaľ je v zjavnom rozpore s judikatúrou X. dvora v danej oblasti. Z judikatúry X. dvora jasne vyplýva, že pracovný čas zodpovedajúci pracovnej pohotovosti a pohotovostnej službe, počas ktorých je dotknutý pracovník fyzicky prítomný na pracovisku, je súčasťou pojmu „pracovný čas“ v zmysle X.. E. súvisiaca s pojmom „pracovný čas“ v zmysle X. neponecháva priestor na akékoľvek „rozumné pochybnosti“. O. žalobca v dotknutom období pracoval nad stanovený limit v zmysle čl. X písm. b) X., ide o zjavné porušenie judikatúry X. dvora, musí sa preto považovať za dostatočne závažné porušenie práva R.. F. je vo veci samej splnená aj druhá podmienka, ktorá je nevyhnutná na uznanie existencie nároku na náhradu škody.

XX. Pokiaľ ide o tretiu podmienku, tu konajúci súd uzavrel, že existuje priama príčinná súvislosť medzi porušením článku X písm. b) X. a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku straty času odpočinku, na ktorý by mal žalobca nárok, ak by bol maximálny týždenný pracovný čas upravený porušeným ustanovením, dodržaný, keďže žalobca musel pracovať viac v dôsledku nezarátavania služobnej pohotovosti do pracovného času.

XX. Na základe vyššieeuvedeného súd uzavrel, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná dôvodne.

XX. K žalobcom uplatnenej výške škody - nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že jej výpočet, na základe ktorého si žalobca žalovanú sumu uplatnil, je vzhľadom na povahu uplatneného nároku (vychádzajúc z odôvodnenia žalobného návrhu) zavádzajúci, pretože žalobca si neuplatnil na súde mzdový nárok, čo aj sám zdôrazňoval. J. vznikla žalobcovi v nemajetkovej sfére - nie tým, že pracovná pohotovosť je ohodnotená nižšie ako výkon v rámci pracovného času (X. uvedené nerieši), ale tým, že v dôsledku vnútroštátnej úpravy žalobca musel reálne odpracovať viac, ako by bol povinný, ak by bola X. prebratá do zákona správne a zarátavali by sa tak do pracovného času aj hodiny pracovnej pohotovosti. Y. matematické výpočty vychádzajúce z výšky mzdy, resp. doplatku peňažnej náhrady, preto nemohli byť pre súd smerodajné pre stanovenie výšky nároku, nanajvýš orientačné.

XX. Zo znenia X. a rozsudku B. vo veci C XXX/XX G. Fuß je jednoznačné, že tunajší súd ako vnútroštátny súd (vo vzťahu k nároku uplatnenému podľa práva EÚ) musí zaviazať žalovanú na náhradu ujmy, ktorá žalobcovi vznikla. O. predmetná smernica neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa samotného procesu náhrady škody spôsobenej jej porušením, je na vnútroštátnom práve pri rešpektovaní zásad rovnocennosti a efektivity určiť ako má byť ujma vzniknutá pracovníkovi nahradená a v prípade finančného odškodnenia, akého sa domáha žalobca tiež definovať pravidlá týkajúce sa spôsobu a výpočtu náhrady. Je zrejmé, že v podľa slovenského právneho poriadku náhradu ujmy v nemajetkovej sfére možno zabezpečiť len cez inštitút upravený v E. zákonníku, v ustanoveniach o ochrane osobnosti - § 11 a nasl. a nie prostredníctvom inštitútu náhrady škody. Q. na predchádzajúce odseky odôvodnenia tohto rozsudku súd konštatuje, že právo B. únie (aj) X. republiku zaväzuje v prípade porušenia čl. X písm. b) X. subjektu dotknutému takým porušením ujmu nahradiť, následok takého porušenia však nemožno automaticky považovať za škodu (t.j. ujmu v majetkovej sfére podľa koncepcie

škody a ujmy v slovenskom právnom poriadku). O. na stanovenie výšky takej náhrady musia byť podľa ustálenej judikatúry B. v súlade s princípmi ekvivalencie - rovnocennosti (podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov - bod XX rozsudku Fuß) a efektivity (nemôžu byť upravené tak, aby viedli k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady - bod XX rozsudku Fuß). F. bodu XX rozsudku Fuß, v prípade neexistencie práva R. v tejto oblasti je na vnútroštátnom poriadku dotknutého členského štátu, aby za predpokladu, že budú dodržané zásady ekvivalencie a efektivity, stanovil kritériá umožňujúce určiť rozsah náhrady škody, pričom odkázal na rozsudok B. W. du F. a C..

XX. Okrem toho, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzajúci z druhovo zhodných kritérií jej priznávania je daný aj v zmysle zák. č, XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

XX. Z vyššieuvedeného vyplýva, že analogicky aj kritériá na stanovenie výšky takej náhrady musia byť „prepožičané“ z ustanovení o ochrane osobnosti v E. zákonníku, resp. z ustanovení zák. č.XXX/XXXX Z.z. a nemožno automaticky, mechanicky a celkom formalisticky nahradiť žalobcovi jeho ujmu aplikujúc kritériá pre náhradu škody, pod ktorú náš právny poriadok náhradu nemajetkovej ujmy nesubsumuje.

XX. Vzhľadom na to súd pri stanovení sumy náhrady za zásah žalovanej do nemajetkovej sféry žalobcu - práva na odpočinok, súkromie a rodinný život prihliadal na závažnosť ujmy, ktorá žalobcovi takým (dostatočne závažným) zásahom vznikla a nevyhnutne aj na následky takým zásahom vyvolané, okolnosti zásahu a jeho intenzitu v neposlednom rade medze svojej úvahy stanovil súd tiež porovnaním s náhradou nemajetkovej ujmy priznávanej všeobecnými súdmi v iných prípadoch aplikácie ustanovenia § 13 E.. zák. (súd pri stanovovaní kritérií upriamuje pozornosť na bod XX. H. Fuß).

XX. Aplikujúc uvedené kritériá súd v okolnostiach prípadu uzavrel, že žalobca bol na jednej strane ukrátený o čas odpočinku, v danom prípade v rozsahu X.XXX,XX hodiny, čas, ktorý by bol mohol tráviť s rodinou, resp. budovaním iných vzťahov, v ktorom bol by mohol psychicky i fyzicky relaxovať, avšak tento trávil nad rámec stanovený X. v práci (čo žalobca doslovne ako ujmu aj pociťoval, súd odkazuje na jeho vyjadrenie na pojednávaní, viď bod XX odôvodnenia tohto rozsudku), a to v dôsledku nezarátania pracovnej pohotovosti vykonávanej v noci do pracovného času, čo samo o sebe je podľa H. Fuß zásahom závažným. N. pravidelne pred podaním žaloby pracoval nad rámec maximálneho týždenného pracovného času stanoveného smernicou a nepochybne strávil na pracovisku „viac času ako mal“, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že priemerný týždenný pracovný čas žalobcu v rámci jedného mesiaca v mesiacoch XX - XX, XX, XX a XX/XXXX; XX, XX a XX/XXXX; XX, XX a XX/XXXX prevyšoval XX hodinový týždenný pracovný čas. Ak by sa čas strávený na pracovisku celý zarátal do pracovného času žalobcu, žalobca by mohol a musel stráviť na pracovisku reálne menší čas. N. súd prihliadol na dlhodobé trvanie takého protiprávneho stavu (od X.X.XXXX) ako to vyplynulo z vyjadrenia žalobcu. Je preto možné ustáliť, že došlo k zásahu do práva žalobcu na súkromný a rodinný život i do práva na ochranu jeho zdravia, za ktoré zásahy mu patrí nárok na primerané odškodnenie. Q. na formu zásahu, keď sa jedná o nevratný stav straty niekoľkých stoviek hodín voľného času žalobcu, len samotné konštatovanie porušenia nie je postačujúcim zadosťučinením, a peňažná náhrada predstavuje preto spôsobilý prostriedok odškodnenia žalobcovi vzniknutej ujmy. Za takýchto okolností súd mal ním požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy len za orientačne určenú (vzhľadom na spôsob jej určenia), resp. z ako takej nej vychádzal. Za primeranú sumu náhrady nemajetkovej ujmy utrpenej žalobcom zohľadniac závažnosť ujmy, okolnosti zásahu a jeho intenzitu i pretrvávanie, súd ustálil sumu X.XXX,- eur. N. pri tom v súlade s princípom ekvivalencie - rovnocennosti i podmienky priznávania náhrad nemajetkovej ujmy všeobecnými súdmi v iných prípadoch zásahov do práv do súkromného a rodinného života jednotlivca, napr. ku ktorým dochádza napr. aj v prípade ublíženia na zdraví či zverejnenia a šírenia difamujúcich skutočností, čo vzhľadom na intenzitu zásahu do osobnostného práva a následkov nemožno (zásadne) „ohodnotiť“ rovnako. X. žalobca okrem tvrdenia o ukrátení času odpočinku (so všeobecnými dôsledkami jeho nedostatku na iné činnosti), ani netvrdil, že by sa tento zásah negatívne odrazil napr. v jeho medziľudských vzťahoch či to, že by mal dopad na jeho zdravotný stav. Q. na absenciu iných „hmatateľných“ následkov súd považoval za primeranú sumu náhrady nemajetkovej ujmy utrpenej žalobcom sumu X.XXX eur, a v prevyšujúcom rozsahu ním uplatnený nárok, s poukázaním na uvedené, zamietol.

XX. Podľa ust. § X62 ods X , súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol i o nároku na náhradu trov konania a to podľa ust. ods. X a 2 priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanej, uplatniac pri je priznaní zásadu úspechu, nakoľko stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. N. nemožno zaťažiť procesnou zodpovednosťou za (ne)predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. N. pre závery o úspechu žalobcu pre účely rozhodnutia o trovách konania bolo konštatovanie zásahu do jeho práv a vznik ujmy u žalobcu. V tomto smere je možné odkázať aj na nález R. súdu ČR, G.. ÚS XXX/XX a tiež na komentár k I. sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, X016, s. 926). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.