Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-43-2017.pdf
PDF · 188.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/43/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: PAVLIX, s.r.o., so sídlom Galvaniho 41, Bratislava, IČO: 45 493 146, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Podzámska 41/A, Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovaným: 1. O.. I. J., nar. 27.05.XXXX, bytom S. XXXX/XX, T., zastúpená advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, so sídlom Štúrova 4, Piešťany, IČO: 36 092 703, 2. Faross s.r.o., so sídlom Lednická 7704/7, Piešťany, IČO: 46 867 422 a 3. O.. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, H., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaná 1. a žalovaný 3. m aj ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému 2. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 19.12.2017 domáhal proti žalovaným 1., 2. a 3. určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 zo dňa 16.10.2017 vyhotovenou notárom JUDr. Petrom Šulaim, notárom so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 14, vykonanej dňa 16.10.2017 od 11:00 hod. na mieste samom v Piešťanoch, Hlboká 98, Penzión Hellen, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálnym odborom v kat. úz. H., okres H., obec H., a to pozemok s parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera 605 m2, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na pozemku s parc. č. XXXX/X. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil skutkovo tým, že dňa 16.10.2017 došlo k vykonaniu dobrovoľnej dražby, kde navrhovateľom dražby bola žalovaná 1., dražobníkom bol žalovaný 2. a vydražiteľom bol žalovaný 3. Žalobca bol výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Na základe notárskej zápisnice N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 vyhotovenej notárom JUDr. Petrom Šulaim, ktorý osvedčil vykonanie dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností žalovaný 3. nadobudol príklepom za cenu 93.000 eur sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti aj so záložným právom, pričom by malo ísť o záložné právo, ktoré zabezpečovalo zaplatenie kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti nadobudla od žalovanej 1. obchodná spoločnosť POPO, s.r.o., ktorá zaplatila časť kúpnej ceny žalovanej 1. vo výške 1.000.000 Sk a zvyšok kúpnej ceny vo výške 4.500.000 Sk bol zabezpečený záložným právom - teda spoločnosť POPO s.r.o. bola záväzkovým dlžníkom a aj záložným dlžníkom. Žalovaná 1. si sumu vo výške 43.152 eur uplatnila v súdnom konaní na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 7C/275/2008, v ktorom súd vydal
rozsudok dňa 29. decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2013 a priznal žalovanej 1. sumu 43.152 eur spolu s príslušenstvom. Na spoločnosť POPO s.r.o. bol dňa 26.02.2013 vyhlásený konkurz Okresným súdom Trnava č. k. 25K26/2012. V rámci konkurzného konania žalovaná 1. prihlásila svoju pohľadávku vo výške 50.788,32 eur po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil § 151md ods. 1 písm. h) Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), podľa ktorého záložné právo zaniká iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadením záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Podľa odseku 4, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitný zákon (ZoKR) upravuje osobitný spôsob výkonu záložného práva - speňažovanie zálohu v rámci konkurzu. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 67 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 1 ZoKR. Dňa 01.06.2015 bolo v Obchodnom vestníku publikované uznesenie konkurzného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu: POPO SLOVAKIA a.s., dňa 02.06.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a dňa 17.07.2015 uplynula základná 45 dňová prihlasovacia lehota na uplatnenie záložného práva v konkurze. Podľa názoru žalobcu vzhľadom k tomu, že žalovaná 1. neprihlásila v základnej prihlasovacej lehote svoju zabezpečenú pohľadávku, táto zanikla a takto teda zaniklo aj predmetné záložné právo. Poukázal na nutnosť vychádzania z právneho názoru, že zánikom hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečovaného záväzku, t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo aj záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech záložného veriteľa, teda žalovanej 1. Žalovaný 2. zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 21/2017 zo dňa 14.06.2017 vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Tokárom, ktorým bola cena predmetu dražby stanovená na sumu 170.000 eur. Podľa žalobcu uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko cena obdobných nehnuteľností v danej lokalite sa podľa informácií realitných kancelárii pohybuje v rozmedzí 218.000 až 260.000 eur.
2. Žalobca sa zároveň domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 3. nakladať a scudziť sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné alebo záväzkové právo k nehnuteľnostiam alebo vložiť nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, aby ich neprenechal tretej osobe do užívania na základe v čase nariadenia tohto neodkladného opatrenia neexistujúcej nájomnej alebo inej zmluvy až do vydania právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
3. Žalobca ako dôkazy označil v žalobe výsluch sporových strán, kompletný dražobný spis, inzeráty realitných kancelárií, spisy vedené konkurzným súdom sp. zn. 25K/26/2012 a sp. zn. 25K/35/2004 a znalecký posudok č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017.
4. Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 18. januára 2018 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobca podal proti tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 12. júna 2018 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018.
5. Žalovaná 1. sa v písomnom podaní zo dňa 26.11.2018 vyjadrila k podanej žalobe a žiadala súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že záložné právo ako vecné právo bolo zmluvne prevedené do vlastníctva žalobcu ešte v roku 2010, netvorilo majetkovú podstatu žiadneho úpadcu uvedeného v žalobe a poukázala na absenciu subjektivity žalobcu z hľadiska ZoKR a následne odvodenú aktívnu legitimáciu v tomto konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu zániku záložného práva. Suma vo výške 43.152 eur priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím predstavuje nesplatenú časť kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy so zriadením záložného práva. Záložné právo
slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo môže existovať len v nerozlučnej spätosti s pohľadávkou, ktorá je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Keďže dlžník doteraz nezaplatil kúpnu cenu v celom rozsahu, záložný veriteľ začal výkon záložného práva oznámením o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Záložné právo je vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva. Nepôsobí len vo vzťahu medzi záložcom a záložným veriteľom, ale aj voči nadobúdateľovi zálohu. Záložný veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku zo založenej veci (zálohu) aj voči každej tretej osobe. V tejto súvislosti žalovaná 1. poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. 23Co168/2016, keď v odôvodnení skonštatoval, že žalovaná 1. doposiaľ nedostala časť kúpnej ceny napriek tomu, že jej bol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy priznaný rozsudkom súdu zo dňa 29.11.2012. Neobstojí úvaha žalobcu o tom, že konaním žalovanej by mu mohla vzniknúť ujma, práve naopak, bolo potrebné sa prikloniť k právnemu názoru žalovanej, že v prípade, ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a žalovanej by sa zakázalo disponovať s nehnuteľnosťou, takýmto spôsobom by jej bolo znemožnené vykonať jej právo vyplývajúce z existujúceho záväzku, kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 31.05.2005. Tento záver súdu potvrdzuje aj vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej, ktorý žiadnym spôsobom nespochybňuje žalovanou tvrdenú dôležitú skutočnosť, že jej dlžnú sumu za predanú nehnuteľnosť v celej výške právny predchodca žalobcu nezaplatil a žalobca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by rozsudok, ktorý zaväzoval právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny nenadobudol právoplatnosť. Žalovaná 1. zastáva názor, že žalobca nedostatočne osvedčil dôvodnosť naliehavého právneho záujmu a aj dôvodov žaloby, keď jednostranne predostrel súdu len základné (jemu vyhovujúce) skutočnosti s odvolaním sa na zákon č. 7/2005 Z. z. bez toho, že by zdôvodnil skutočnosť, pre ktorú by mu ako nadobúdateľovi malo jeho záložné právo v konkurznom konaní zaniknúť. Žalovaná 1. ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že zánik záložného práva nemožno odvodiť od ustanovenia § 28 ods. 4 ZoKR, nakoľko vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti ako záložcovi, ktorý záložné právo nadobudol na základe zmluvných titulov ešte v roku 2005 až 2010, kedy prešlo do vlastníctva žalobcu. Zriadené záložné právo nikdy netvorilo majetkovú podstatu zo žiadneho úpadcu uvedeného v žalobe.
6. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný 2. a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že dražba bola vykonaná v súlade s platnou legislatívou. K námietke žalobcu ohľadne ceny predmetu dražby určenej znaleckým posudkom č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017 vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Tokárom uviedol, že v zmysle § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 3 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žalovaný 2. poukázal na to, že žalobca v danej lehote námietky nezaslal, napriek tomu mu žalovaný aj znalec písomne odpovedali. Za zníženie ceny môže sám žalobca svojim vedomým konaním, nakoľko zriadil vecné bremeno: právo doživotného bývania v dome s. č. XXXX a užívania pozemku v prospech: J. H., rod. H.. Zriadenie vecného bremena doživotného bývania v predmete dražby záložcom bez súhlasu záložného veriteľa je porušenie povinnosti záložcu používať záloh zvyčajným spôsobom, ako aj povinnosti zdržať sa všetkého čím sa okrem bežného opotrebenia hodnota zálohu zmenšuje. Zriadením uvedeného vecného bremena bola hodnota predmetu dražby výrazne znížená, čoho dôkazom je aj realizácia výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde v prvom kole traja záujemcovia sa nezúčastnili dražby práve z dôvodu, že predmet dražby bol zaťažený predmetným vecným bremenom. Predmetné vecné bremeno výrazne obmedzovalo úspešnú realizáciu dražby a jednoznačne malo za následok dosiahnutie výrazne nižšej ceny vydražením. Žalobca nikdy neumožnil predmet dražby sprístupniť ako znalcovi, tak ani potencionálnym záujemcom o dražbu.
7. Žalovaný 3. v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 04.09.2018 uviedol, že nehnuteľnosť nadobudol v dobrovoľnej dražbe dňa 16.10.2017 v súlade s platnou legislatívou a riadne zaplatil cenu za predmet dražby. Dňa 11.11.2017 mal nehnuteľnosť prevziať od predchádzajúceho vlastníka (žalobcu), ktorý sa odovzdania nezúčastnil, neumožnil mu nehnuteľnosť prevziať a budovu obývali cudzie osoby, ktoré túto odmietli sprístupniť. Do dnešného dňa takmer jeden rok po dražbe a riadnom zaplatení ceny za predmet dražby mu nebolo umožnené túto nehnuteľnosť prevziať a táto je stále obývaná cudzími osobami, ktoré ju odmietajú sprístupniť. Bývalý vlastník sa nestaral o technický stav budovy, ktorá je v dezolátnom stave, avšak on ako nový vlastník nemôže zrealizovať opravy na budove nakoľko mu stále
nebola odovzdaná, nemá do nej prístup, pričom súčasný technický stav budovy ohrozuje život a zdravie ľudí zo susedného zariadenia (hotel Granit).
8. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 26.10.2018 trval na právnych i skutkových tvrdeniach uvedených v podanej žalobe, žiadal vyslúchnuť strany sporu, Ing. Janu Kvantovú ako znalkyňu, ktorá vyhotovila znalecký posudok na základe objednávky žalobcu na predmet dražby, žiadal pripojiť konkurzné spisy, pričom k vyjadreniu žalovaného 3. uviedol, že tento vedel, že na predmetnom dome je ťarcha a mal vedomosť o existencii nájomnej zmluvy, nakoľko opakovane podľa nájomníkov im odpája plyn a vodu. K námietke ohľadom ocenenia nehnuteľnosti poukázal na potrebu a dôležitosť oboznámiť sa s posudkom Ing. Kvantovej, ktorá uviedla vyššiu sumu pri ocenení nehnuteľnosti. Trval na tom, že riadne a včas napadol znalecký posudok znalca objednaného žalovaným 2., ktorý podľa názoru žalobcu zavádza, keď uvádza, že vecné bremeno bolo utvorené zámerne, nakoľko toto bolo zriadené v roku 2014.
9. Žalovaní 2. a 3. reagovali na vyjadrenie žalobcu duplikami zo dňa 30.11.2018 a 21.12.2018. Žalovaný 2. uviedol, že žalobca mal možnosť opakovane viackrát umožniť ocenenie nehnuteľnosti znalcovi (znalcom) riadnym sprístupnením predmetu dražby za účelom jej ocenenia ale nikdy tak neučinil. Navrhol v prípade potreby vypočutia Ing. Kvantovej, vypočuť aj O.. E. Q. a O.. H. D.. Žalovaný 3. uviedol, že o existencii vecného bremena - práva doživotného bývania pre osobu J. H. vedel, ako bol aj informovaný vecné bremeno bolo zriadené bez súhlasu záložného veriteľa (žalovanej 1.), ktorá aj podala na okresnom súde žalobu o jeho neplatnosť. Z celej genézy dražobného procesu je zrejmé, že žiadna nájomná zmluva neexistuje, nakoľko žalobca ako bývalý vlastník takéto skutočnosti dražobnej spoločnosti neuviedol napriek tomu, že ho opakovane vyzývala. Osoby neoprávnene obývajúce nehnuteľnosť mu žiaden doklad na základe ktorého nehnuteľnosť obývajú nepredložili a vyhrážali sa mu, že do predmetnej budovy sa nikdy nedostane. Uviedol, že v objekte nie je zavedený plyn a v prípade vody bol nedoplatok 800 eur, preto bola nehnuteľnosť odpojená od prívodu vody spoločnosťou TAVOS a nie ním. K tvrdeniu žalobcu o podhodnotenej nehnuteľnosti uviedol, že možnosť podania námietok proti ohodnoteniu nehnuteľnosti mal žalobca k dispozícii vo vymedzenej lehote počas vykonávania dražby a nie je mu zrejmé, prečo túto možnosť nevyužil vtedy keď mu to zákon pripúšťal ale až teraz. Vydraženú cenu dosiahol zvyšovaním jeho ponúk s iným uchádzačom a napokon, keď už nikto nebol ochotný zaplatiť viac ako 93.000 eur bolo rozhodnuté losovaním s tým, že vyhral on.
10. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
11. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 18.06.2020, na ktorom žalobca predniesol podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167 CSP, žalovaní 1., 2. a 3. sa k podanej žalobe vyjadrili, súd určil ktoré skutkové tvrdenia sú sporné, ktoré sú nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a zároveň vyslovil i svoje predbežné právne posúdenie veci.
12. Podľa § 179 ods. 1 CSP, pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
13. Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
14. Dňa 01.10.2020 prebehlo pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej 1., ktorá bola zastúpená svojim právnym zástupcom, podľa § 180 CSP. Súd konštatoval, že žalobca a jeho právny zástupca, ktorí mali vedomosť o termíne pojednávania, sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie. Súd oboznámil, že dňa 30.09.2020 o 9:04 hod. síce bolo doručené elektronické podanie právneho zástupcu, ktoré obsahovalo potvrdenie všeobecného lekára o zhoršenom zdravotnom stave právneho zástupcu žalobcu a bola mu doporučená domáca liečba, avšak z obsahu tohto podania (č.l. 542) okrem lekárskej správy a uvedeného predmetu označeného ako URGENTNÉ!!!POJEDNÁVANIE 1.10.2020 o 8:45!!!!OS Piešťany č.k. 7C 43/2017, preposlať zákonnému sudcovi p. JUDr. Šimonová, tento email neobsahuje žiaden text, z ktorého by bola zrejmá žiadosť právneho zástupcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v čase začatia pojednávania o 8:45 hod. nemal k dispozícii žiadne iné podanie, v ktorom by žalobca alebo jeho právny zástupca ospravedlnil neprítomnosť a žiadal o odročenie vážnymi okolnosťami, súd na nariadenom pojednávaní meritórne vec prejednal. Z obsahu spisu vyplýva, že až 02.10.2010
bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, žiadal o odročenie a zároveň uviedol, že žalobca trvá na jeho osobnej prítomnosti na pojednávaní. Toto podanie právny zástupca elektronicky odoslal 30.09.2010 o 21:27:06 ( č.l. 555) a súdu bolo doručené dňa 02.102020 o 7:34 hod. (úradný záznam na č.l. 554). Právny zástupca toto podanie doplnil aj podaním na pošte (pečiatka pošty 30.09.2020), ktoré bolo súdu doručené 05.10.2020 (č.l. 569).
15. V kontexte vyššie uvedeného súd ešte navyše dodáva, že pokiaľ bolo z kancelárie právneho zástupcu doručované mailové podanie obsahujúce lekárske potvrdenie o práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu, nie je zrejmé, prečo toto podanie potom neobsahovalo i text, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca žiada odročiť pojednávanie zo zdravotných dôvodov právneho zástupcu (alebo si to ma súd domyslieť?). Okrem toho žalobcovi nič nebránilo, aby svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil telefonicky a požiadal o odročenie buď deň pred pojednávaním prípadne najneskôr v deň pojednávania pred jeho začatím, prípadne tak mohla učiniť osoba poverená právnym zástupcom žalobcu, pokiaľ mal právny zástupca žalobcu zhoršený zdravotný stav.
16. V danom prípade mal súd v čase konania pojednávania k dispozícii iba lekársku správu doručenú mailom zo strany právneho zástupcu žalobcu, pričom nemal k dispozícii žiaden doklad preukazujúci žiadosť právneho zástupcu alebo priamo žalobcu o odročenie pojednávania. Samotný mail obsahujúci iba lekárske potvrdenie o zdravotnom stave bez akéhokoľvek textu, z ktorého by vyplývala takáto žiadosť, nemohol byť dostatočným podkladom pre odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca resp. jeho právny zástupca preukázateľne nepožiadal o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho nemohli byť splnené zákonné podmienky pre odročenie pojednávania, súdu neostalo iné, ako za prítomnosti právneho zástupcu žalovanej 1., žalovaného 2. a žalovaného 3. otvoriť pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, oboznámením obsahu pripojených konkurzných spisov Okresného súdu Trnava sp.zn. 25K/26/2012 a sp.zn. 25K/35/2014 a zistil nasledovný skutkový stav.
17. Z obsahu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 31.05.2005 vyplýva, že žalovaná 1. ako predávajúca uzatvorila s kupujúcim POPO, s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. H., v obci H., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. XXXX/X vo výmere 605 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba - obytný dom s. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X. Zmluvné strany sa zároveň v článku IV. dohodli na zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky predávajúcej ako záložného veriteľa vyplývajúcej zo záväzku kupujúceho na zaplatenia kúpnej ceny podľa článku II. tejto zmluvy. Toto záložné právo sa vzťahuje na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči kupujúcemu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny vo výške 4.500.000 Sk. Záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa dáva záložnému veriteľovi do zálohu prevádzané nehnuteľnosti uvedené v článku I. tejto zmluvy a záložný veriteľ tieto nehnuteľnosti prijíma do zálohu. Správa katastra H. povolila vklad 11.07.2005 pod č. V1518/05.
18. Podľa zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. ako kupujúcim zo dňa 18.04.2006 bol predmetom transakcie podľa článku 2 bod 2.3 zmluvy prevod vlastníctva sporných nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve predávajúceho (POPO, s.r.o.). Správa katastra H. povolila vklad dňa 21.04.2006 pod č. R.. Tieto nehnuteľnosti v celosti kúpil do svojho výlučného vlastníctva kupujúci (POPO SLOVAKIA, a.s.), pričom podľa bodu 2.5 článku 2 zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo zapísané vkladom R.-.
19. Dňa 25.09.2007 uzatvorili spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. ako predávajúci a E. H. a J. H. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. V článku IV. ods. 1 písm. a) tejto zmluvy predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX (č.l. 478). Vklad bol povolený dňa 27.09.2007 pod č. R..
20. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2010 E. H. a J. H. ako predávajúci predali kupujúcemu Drôtovňa, s.r.o. sporné nehnuteľnosti s tým, že v článku V. bol 1 zmluvy predávajúci vyhlásili, že sporné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX (č. l. 483). Správa katastra H. rozhodnutím z 01.03.2010 povolila vklad vlastníckeho práva v prospech Drôtovňa, s.r.o. pod č. R..
21. Obchodná spoločnosť Drôtovňa, s.r.o. ako predávajúci predala kupujúcemu obchodnej spoločnosti PAVLIX s.r.o., teda žalobcovi sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.06.2010. Podľa článku V. bod 1 predávajúci vyhlásil, že na sporných nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech O.. I. J., nar. XX.XX.XXXX. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu bol povolený pod č. R. (č.l. 491).
22. Z notárskej zápisnice č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/2017 napísanej na Notárskom úrade v Nových Zámkoch dňa 16.10.2017 JUDr. Petrom Šulaim, notárom so sídlom v Nových Zámkoch, na mieste samom v Piešťanoch, v Penzióne Hellen vyplýva, že notár JUDr. Peter Šulai osvedčil vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila na základe oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DD 3B/2017, registrovaného v NCRdr pod č. 4874/2017 dňa 24.09.2017, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Podľa odseku 4/ predmetnej notárskej zápisnice sa začal výkon záložného práva záložným veriteľom - žalovanej 1. formou dobrovoľnej dražby. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 41/2017 zo dňa 14.06.2017 vyhotoveným znalcom Ing. Miroslavom Tokárom na sumu 170.000 eur, čo vyplýva z odseku 5/ notárskej zápisnice. Navrhovateľom dražby bola žalovaná 1., dražobníkom bol žalovaný 2. a priebeh dražby je opísaný v odseku 9/ notárskej zápisnice. V zmysle odseku 10/ notárskej zápisnice vydražiteľom sa stal žalovaný 3. Dosiahnutá cena vydražením predstavovala sumu 93.000 eur.
23. Návrh na zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3. bol na Okresnom úrade H., katastrálny odbor podaný dňa 19.10.2017.
24. Okresný súd Piešťany rozsudkom vydaným dňa 29. novembra 2012, právoplatným 08.02.2013 sp. zn. 7C/275/2008 zaviazal spoločnosť POPO, s.r.o. povinnosťou zaplatiť žalovanej 1. sumu 43.152 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne z dlžnej sumy od 12.04.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.589,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V danom konaní bola žalovaná 1. v procesnom postavení navrhovateľky. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval opodstatnenosť nároku navrhovateľky (teda žalovanej 1.), pričom v prípade zmluvy o predaji podniku medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. a POPO SLOVAKIA, a.s. súd nevidel dôvod na pochybnosť, že predaj časti podniku sa vzťahoval aj na pohľadávku žalovanej 1. Prechodom záväzku na kupujúceho, teda spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. sa POPO, s.r.o. (odporca), ktorý bol pôvodne dlžníkom dostal do postavenia ručiteľa kupujúceho a teda ručí za splnenie jeho záväzkov voči žalovanej 1. V zmysle týchto skutočností súd právne posúdil uplatnenie nároku žalovanej 1. (navrhovateľky) voči odporcovi, ako nárok vyplývajúci z ručiteľského vzťahu medzi navrhovateľkou ako veriteľom, spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. ako dlžníkom a odporcom ako ručiteľom s tým, že postavenie ručiteľa sa spravuje ustanovenia § 303 a nasl. OZ o ručení a to bez ohľadu na to, že samotný zabezpečený záväzok sa spravuje režimom Občianskeho zákonníka. Súd ďalej konštatoval, že nesplnením záväzku zo strany dlžníka vzniklo navrhovateľke právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v žalovanej výške spolu s príslušenstvom súdnou cestou a to tak voči hlavnému dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, prípadne aj voči obom naraz.
25. Zo znaleckého posudku č. 41/2017 (č. l. 333), ktorý vypracoval znalec Ing. Miroslav Tokár dňa 14.06.2017 vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti za účelom dobrovoľnej dražby ku dňu 10.06.2017. Podľa znalca v závere znaleckého posudku všeobecná hodnota stavieb a pozemkov je spolu 170.000 eur.
26. Z obsahu pripojeného spisu vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25K/26/2012 vyplýva, že dňa 13.09.2012 podal navrhovateľ Slovenská republika - finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad Trnava na dlžníka POPO, s.r.o. na Okresný súd Trnava návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresný súd Trnava uznesením vydaným dňa 24.09.2012 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi POPO, s.r.o.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 02.10.2012. Uznesením z 20.12.2012 konkurzný súd ustanovil dlžníkovi POPO, s.r.o. predbežného správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesením vydaným 15.02.2013 konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka POPO, s.r.o. a do funkcie správcu ustanovil Ing. Luciu Sandtner, PhD.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.02.2013. Konkurzný súd uznesením z 17.06.2013 odvolal z funkcie správcu Ing. Luciu Sandtner, PhD. a ustanovil do funkcie správcu JUDr. Petra Ondreičku. Žalovaná 1. podaním zo dňa 16.02.2015 doručeným konkurznému súdu 17.02.2015 prihlásila svoju pohľadávku, a to nezaplatenú časť kúpnej ceny z predaja spornej nehnuteľnosti vo výške 43.152 eur spolu s príslušenstvom do konkurzného konania spolu v sume 50.788,32 eur. Správca konkurznej podstaty JUDr. Peter Ondreička sa v písomnom
podaní zo dňa 08.07.2015, ktoré sa nachádza na č.l. 340 a nasl. konkurzného spisu vyjadril v rámci konkurzného konania ku skutkovému stavu i k právnemu posúdeniu vo vzťahu k návrhu žalovanej 1. na zahrnutie majetku do konkurznej podstaty. Skonštatoval, že titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 nadobudla obchodná spoločnosť POPO SLOVAKIA a.s. nehnuteľnosti a tým zodpovedá žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom; zánik zabezpečenia záväzku majetkom úpadcu titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 úpadca ručí popri nadobúdateľovi zálohu za splnenie záväzku žalovanej 1. Majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky predstavuje majetok, ktorý mu patrí, ako aj majetok tretích osôb. Po zmene práv a záväzkov titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 medzi jej účastníkmi, úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok veriteľa - žalovanej 1. Po zmene práv a záväzkov titulom zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 18.04.2006 nebol záväzok úpadcu voči veriteľovi - žalovanej 1. zabezpečený žiadnym majetkom tretej osoby. Nehnuteľnosti nepredstavujú majetok tretej osoby podliehajúci konkurzu, kde treba poukázať i na skutočnosť, že prihlásenie pohľadávky v dodatočnej prihlasovacej lehote (po uplynutí základnej 45 dňovej lehoty) má na právne postavenie veriteľa v konkurze, ktorého pohľadávka je zabezpečená zabezpečovacím právom obmedzujúci účinok
- zánik zabezpečovacieho práva. Veriteľ je v tomto prípade uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu so všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Dňa 20.01.2015 správca realizoval konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov a veriteľ - žalovaná 1. nebola uspokojovaná. V návrhu na rozhodnutie vo veci správca konkurznej podstaty na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia, keďže nehnuteľnosti nepredstavujú majetok podliehajúci konkurzu podľa § 67 ods. 1 písm. c) navrhol, aby Okresný súd Trnava rozhodol o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesením zo dňa 27. novembra 2015, právoplatným 22.12.2015 Okresný súd Trnava zrušil konkurz na majetok úpadcu POPO, s.r.o. po splnení konečného rozvrhu výťažku. Konkurzný súd zároveň doručil žalovanej 1. vyjadrenie vo vzťahu k prihláške žalovanej 1. do konkurzného konania. Konkurzný súd konštatoval, že úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok žalovanej 1. ako veriteľa a zároveň nebol záväzok úpadcu voči žalovanej 1. zabezpečený žiadnym majetkom tretej osoby.
27. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2020 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že pokiaľ si žalovaná 1. neprihlásila v zákonnej prihlasovacej lehote v konkurznom konaní svoju zabezpečenú pohľadávku, tak táto zabezpečená pohľadávka zanikla a zaniklo aj predmetné záložné právo podľa ustanovenia § 151md písm. h) ZoKR. Žalovaná 1. mala vedomosť, že došlo medzi spoločnosťou POPO, s.r.o. k predaju časti podniku, ktorý nadobudla spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. a poukázal na dôvod neplatnosti dražby v celom rozsahu, keďže došlo k zániku záložného práva. Druhou skutkovou podstatou, pre ktorú napadol neplatnosť dražby je nezákonné a nesprávne ocenenie predmetu dražby, nakoľko podkladom na ohodnotenie nehnuteľnosti a následne určenia ceny bol znalecký posudok Ing. Miroslava Tokára č. 41/2017 zo dňa 14.07.2017, ktorý určil všeobecnú hodnotu stavieb a pozemkov vo výške 170.000 eur, pričom už v tom čase žalobca namietal predmetné ocenenie ako tendenčné a nesprávne, avšak žalovaný 2. na jeho námietky neprihliadal. Žalobca priložil do konania znalecký posudok Ing. Jany Kvantovej, ktorá určila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 190.000 eur, teda poukázal na rozdiel pri oceňovaní. Podľa jeho názoru, ak by žalovaná 1. prihlásila svoju pohľadávku v konkurznom konaní včas správca konkurznej podstaty by vyzval žalobcu, aby v lehote do 30 dní zaplatil k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku alebo prihlásenú sumu pohľadávky, nakoľko úpadcov záväzok bol zabezpečený majetkom tretej osoby. Tvrdenie o tom, že žalovaná nemala možnosť ovplyvniť a získať výťažok nie je teda pravdivé. Podotkol, že záložné právo nikdy nemôže existovať bez samotnej existencie pohľadávky a to, že samotnú pohľadávku si žalovaná 1. aj uplatnila v konkurznom konaní, len potvrdzuje tú okolnosť, že vymazaním z obchodného registra spoločnosti POPO, s.r.o. po rozdelení konečného výťažku z decembra 2015 predmetná pohľadávka zanikla a tým aj jej zabezpečenie.
28. Žalovaná 1. prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalovaná 1. zmeškaním lehoty na prihlásenie svojej zabezpečenej pohľadávky v konkurznom konaní nestratila existenciu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti, pretože toto nebolo predmetom konkurznej podstaty, čo však stratila, bolo právo na oddelené uspokojenie, teda z prípadného predaja nehnuteľnosti, ak by správca využil inštitút a zahrnul do podstaty jestvujúce záložné právo. V tomto prípade by stratila nárok na oddelené uspokojenie, čiže by bola uspokojená pomerne. Záložné právo žalovanej 1. nikdy nebolo predmetom a netvorilo konkurznú podstatu. Zdôraznil, že zmeškaním lehoty žalovanej 1. zaniklo právo na oddelené
uspokojenie, nie však právo vyplývajúce z pohľadávky ako také, ani nie nárok vo vzťahu k vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bolo záložné právo prevedené. Ak by bolo tvrdenie žalobcu potvrdené, tak dávno by bolo záložné právo vymazané z listu vlastníctva, pretože by bolo vymazané na podnet správcu konkurznej podstaty, ak by bolo do podstaty zahrnuté.
29. Žalovaný 2. uviedol, že predmetná dražba je platná, prebehla v súlade s právnymi predpismi, pričom on ako dražobník pred začiatkom realizácie dražby musel mať podpísanú zmluvu, návrh na vykonanie dražby a čestné vyhlásenie, že predmet dražby je možné dražiť, pričom navrhovateľ dražby (žalovaná 1.) bol zastúpený právnym zástupcom, ďalej uviedol, že pred začatím dražby vždy podrobne skúma možnosť pristúpenia k procesu dražby a v danom prípade nemal pochybnosti o opodstatnenosti nároku navrhovateľa dražby, pretože žalovaná 1. mala svoju pohľadávku riadne priznanú právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, na liste vlastníctva v čase začiatku realizácie procesu dražby bolo zapísané záložné právo v jej prospech a na základe týchto skutočností pristúpili k vykonaniu dražby. Samotné záložné právo uvedené na liste vlastníctva slúžilo na zabezpečenie doplatenia kúpnej ceny za predmet dražby.
30. Žalovaný 3. žiadal žalobu zamietnuť, aby mohol už začať legálne užívať nadobudnutú nehnuteľnosť za ktorú zaplatil kúpnu cenu, pričom od nadobudnutia tejto nehnuteľnosti mu nebolo nielen umožnené túto nehnuteľnosť užívať, ale mu nebolo ani umožnené prezrieť si jej stav, keďže mu nebol umožnený vstup a nehnuteľnosť mu nebola ani odovzdaná. Svoje povinnosti si plní, platí dane, avšak práva k nehnuteľnosti nemá žiadne.
31. V záverečnom vyjadrení žalovaná 1. prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na všetkých vyjadreniach, pričom poukázala na to, že otázka realizácie vykonania dražby, alebo výkonu samotnej dražby bola riešená i v rámci rozhodovania o neodkladných opatreniach, ktoré žalobca navrhoval. Nebola zistená taká skutočnosť, ktorá by bránila vo výkone vecného práva žalovanej 1. s čím sa vysporiadal i Krajský súd v Trnave. Žalovaná 1. ako navrhovateľka dražby uplatnila svoje právo v súlade so zákonom predajom veci tak, ako bola uspokojená jej pohľadávka, ktorá na tejto veci viazla. Dražba nebola vykonaná v rozpore so zákonom, nedošlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, prípadne iného právneho predpisu a podľa jeho názoru žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal také skutočnosti, pre ktoré by sa súd mohol stotožniť s jeho návrhom, preto žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
32. V rámci záverečného vyjadrenia žalovaný 2. uviedol, že dražobná spoločnosť pri realizácii dražby postupovala s maximálnou opatrnosťou, neporušila Zákon o dobrovoľných dražbách a pri realizácii predmetnej dražby, ako súdneho znalca prizvala ďalšiu osobu pôsobiacu v minulosti ako supervízor v bankách, ktorý dohliadal na znalecké posudky súdnych znalcov.
33. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá prebehla 16.10.2017 na mieste samom v Piešťanoch v Penzione Hellen, ktorej priebeh osvedčil notár JUDr. Peter Šulai, notár so sídlom v Nových Zámkoch, notárskou zápisnicou č. N1751/2017, Nz36460/2017, NCRIs37221/201. Neplatnosť tejto dražby žalobca odôvodňuje jednak zánikom záložného práva a teda neplatnosťou záložnej zmluvy, ale aj tým, že žalovaný 2. zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, v ktorom uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností v mieste a čase konania dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
34. Súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne:
35. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZDD“), na účely tohto zákona sa rozumie a) dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
36. Podľa § 3 ods. 1 ZDD, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
37. Podľa § 6 ods. 1,2 ZDD, dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy. Dražobníkom môže byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba zodpovedného zástupcu.
38. Podľa § 7 ods. 1,2,3 ZDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.
39. Podľa § 11 ods. 1 ZDD, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
40. Podľa § 12 ZDD, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. (2) Vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. (3) Ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. (5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
41. Podľa § 16 ods. 1 ZDD, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
42. Podľa § 21 ods. 2 ZDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
43. Podľa § 21 ods. 4 ZDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
44. Podľa § 27 ods. 1 ZDD, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
45. Podľa § 28 ods. 3 ZDD, ak ide o byt, dom alebo inú nehnuteľnosť, zašle dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice spolu s potvrdením o zaplatení bez zbytočného odkladu príslušnému okresnému úradu.
46. Z vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 vyplýva, že neplatnosť dražby ako verejného konania je možné určiť iba súdom, za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona.
47. V prejednávanej veci v rámci priebehu dobrovoľnej dražby dňa 16.10.2017 licitátor udelil príklep účastníkovi dražby - žalovanému 3. na základe podania vo výške 93.000 eur, ktorý sa stal vydražiteľom. Žalobca podal žalobu o neplatnosť tejto dobrovoľnej dražby na tunajšom súde dňa 19.12.2017. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca si uplatnil svoj nárok v zákonnej lehote troch mesiacov.
48. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
49. Podľa § 151h ods. 1,2 OZ, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
50. Podľa § 151j ods. 1,2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
51. Podľa § 151l ods.1, 2 a 4 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
52. Podľa § 151m ods. 1 OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30- dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
53. Podľa § 151m ods. 4 OZ, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
54. Podľa § 151m ods. 9 OZ, záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
55. Podľa § 151mb ods. 1 OZ, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
56. Podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
57. Podľa § 151md ods. 2 OZ, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
58. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom v našom právnom poriadku, pretože slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Možno teda vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.
59. Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku. Z toho vyplýva, že akákoľvek dispozícia s pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Rovnako je to aj v prípade postúpenia pohľadávky (cesia). Záložné právo sa vzťahuje na pohľadávku a jej príslušenstvo. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky s omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 60. V súvislosti s realizáciou záložného práva sa záložný veriteľ po tom, čo záložný dlžník riadne a včas nesplnil svoju splatnú pohľadávku, môže uspokojiť buď predajom zálohu na dražbe podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, predajom podľa osobitných zákonov, teda buď núteným predajom podľa Exekučného poriadku, alebo podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pokiaľ sa záložné právo týka majetku, ktorý tvorí konkurznú podstatu a pokiaľ v konkurze došlo k rozvrhnutiu výťažku speňaženia zálohu, alebo iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Zákon dáva možnosť, aby si spôsob výkonu záložného práva dohodli záložca a záložný veriteľ v zmluve o zriadení záložného práva. 61. Právna úprava záložného práva uprednostňuje výkon záložného práva predajom na dražbe, keďže pre záložného veriteľa bude najefektívnejší. Súčasne s novelou Občianskeho zákonníka bol prijatý i zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len "ZDD"), ktorý upravuje postup dražobníka a jeho zamestnanca - licitátora, ako aj práva a povinnosti osôb zúčastnených na dražbe. Ide o právnu normu, ktorá je osobitným právnym predpisom občianskeho práva. V § 34 ZDD sa výslovne uvádza, že na právne vzťahy upravené v zákone o dobrovoľných dražbách sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zákon o dobrovoľných dražbách upravuje jeden zo spôsobov nadobúdania vlastníckeho práva, prípadne iného práva k predmetu dražby, teda prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby príklepom licitátora. Predmetom dražby môže byť všetko, čo môže byť predmetom záložného práva s výnimkou niektorých záloh vymedzených v zákone. Právnym dôvodom, na základe ktorého sa dražba vykonáva, je písomná zmluva o výkone dražby, ktorú uzaviera navrhovateľ dražby a dražobník. Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby alebo osoba oprávnená konať v mene vlastníka. Takouto osobou v zmysle Občianskeho zákonníka môže byť predovšetkým záložný veriteľ. Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať aj dôvod konania dražby, označenie vlastníka (majiteľa) predmetu dražby, t.j. jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt, ak je fyzickou osobou; ak je vlastníkom predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené (§ 16 ods. 3 ZDD). K zmluve treba priložiť písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby možno dražiť. Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, k zmluve treba priložiť aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zmluva o výkone dražby môže obsahovať aj dojednanie o oprávnení licitátora znížiť najnižšie podanie a do akej výšky. Na vydražiteľa prechádza vlastnícke právo alebo iné právo udelením príklepu za podmienky uhradenia ceny dražby v určenej lehote. Nadobudnutie vlastníckeho práva alebo iného práva dražbou sa potvrdzuje notárskou zápisnicou o priebehu dražby, ktorej rovnopis obdrží vydražiteľ. Ak ide o nehnuteľnosť, dražobník po zaplatení ceny predmetu dražby zašle bez zbytočného odkladu príslušnému katastrálnemu odboru jedno vyhotovenie osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.
62. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná 1. ako záložný veriteľ, potom ako záložným právom zabezpečená pohľadávka nebola zo strany dlžníka riadne a včas splnená, využila svoje legitímne právo domáhať sa uspokojenia zálohu prostredníctvom predaja na dražbe. Toto právo ako vecné právo slúžiace na zabezpečenie úhrady kúpnej ceny spornej nehnuteľnosti jej patrilo na základe platne uzatvorenej zmluvy z 31.05.2005, ktorej predmetom bol záloh a to sporné nehnuteľnosti, pričom toto jej právo nikdy nezaniklo, pretože bolo preukázateľne predmetom následných zmluvných prevodov od pôvodného vlastníka POPO, s.r.o., cez POPO SLOVAKIA, a.s, E. H. a J. H., Drôtovna, s.r.o. až po PAVLIX, s.r.o. (žalobca). O priebehu dražby bola spísaná notárska zápisnica, pričom súd nezistil žiadne pochybenie v súvislosti s priebehom dobrovoľnej dražby, čo napokon ani nebolo spornou otázkou.
63. Nakoľko sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 16.10.2017 z dôvodu zániku záložného práva žalovanej 1. a z dôvodu nezákonného a nesprávneho ocenenia predmetu dražby, súd zameral priebeh dokazovania a jeho následné vyhodnotenie na vyriešenie týchto sporných otázok, prioritne na vyriešenie si predbežnej otázky vo vzťahu ku existencii resp. neexistencii - zániku sporného záložného práva, na podklade ktorého bola vykonaná dobrovoľná dražba.
64. Žalobca tvrdil, že žalovaná 1. svoju pohľadávku v konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 25K 26/2012 prihlásila po uplynutí základnej prihlasovacej lehote a preto jej záložné právo zaniklo, čo právne odôvodnil § 151md ods. 1 písm. h) OZ a § 28 ods. 4 ZoKR. Poukázal pritom na nutnosť vychádzania z právneho názoru, že zánikom hlavného, t.j. zabezpečovaného záväzku, dochádza nevyhnutne k zániku zabezpečovaného záväzku, t.j. záložného práva. Okamihom zániku hlavného záväzku dochádza aj k zániku záložného práva, ktoré bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa z hlavného záväzkového vzťahu. Zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo aj záložné právo viaznuce na predmetných nehnuteľnostiach v prospech záložného veriteľa.
65. Podľa § 8 ZoKR, zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona rozumie záložné právo, zádržné právo, zabezpečovací prevod práva a zabezpečovací prevod pohľadávky vrátane iných práv, ktoré majú podobný obsah a účinky. Pohľadávka zabezpečená zabezpečovacím právom sa na účely tohto zákona považuje do výšky jej zabezpečenia za zabezpečenú pohľadávku.
66. Podľa § 28 ods. 1,3 a 4 ZoKR, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.
67. Podľa § 67 ods. 1 písm. c) ZoKR, konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.
68. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.02.2013 Okresný súd Trnava vydal uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - POPO, s.r.o. v konkurze. Dňa 18.02.2015 bola správcovi doručená prihláška nezabezpečenej pohľadávky veriteľa- žalovanej 1., ktorou si uplatnila voči úpadcovi nezabezpečenú pohľadávku vo výške 50.788,32 eur titulom nezaplatenej časti kúpnej ceny. Táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom zriadeným titulom Zmluvy zo dňa 31.05.2005. Dňa 18.04.2006 bola uzatvorená zmluva o predaji časti podniku medzi úpadcom a spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a s., predmetom ktorej bol prevod spornej nehnuteľnosti a záväzku úpadcu na úhradu časti kúpnej ceny. Titulom tejto zmluvy úpadca POPO, s.r.o. ručil za splnenie záväzku spoločnosťou POPO SLOVAKIA, a.s. veriteľovi, teda žalovanej 1. a teda spoločnosť POPO SLOVAKIA, a.s. zodpovedala žalovanej 1. ako záložnému veriteľovi za splnenie zabezpečenej pohľadávky zálohom. Úpadca nezabezpečil žiadnym svojim majetkom záväzok voči veriteľovi a nebol zabezpečený ani žiadnym majetkom tretej osoby. Sporné nehnuteľnosti teda nepredstavovali majetok tretej osoby podliehajúci podstate.
69. Poukazujúc na skutočnosť, že zriadené záložné právo ako zabezpečovacie právo netvorilo majetok dlžníka - úpadcu podľa ZoKR, nemohlo teda zaniknúť, ako tvrdí žalobca a nie je možné odvodzovať zánik záložného práva žalovanej 1. od ust. § 28 ods. 4 ZoKR. Vzhľadom k uvedenému, tvrdenie žalobcu, že žalovaná 1. nemohla byť navrhovateľom dražby z dôvodu zániku záložného práva, nemožno považovať za preukázané a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd mal teda preukázané, že žalovaná 1. si ako navrhovateľka dražby riadne uplatnila svoje právo v súlade so zákonom.
70. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby aj z dôvodu porušenia ust. § 12 ZDD, keď tvrdil, že sporná nehnuteľnosť bola nezákonne a nesprávne ocenená znalcom Ing. Miroslavom Tokárom na sumu 170.000 eur, pričom znalkyňa Ing. Jana Kvantová ocenila túto nehnuteľnosť na sumu 199.000 eur. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať znalkyňou Ing. Janou Kvantovou zo dňa 13.02.2018 č. 14/2018 a navrhol jej výsluch v prípade spochybnenia tohto znaleckého posudku zo strany žalovaného 2.
71. Súd považoval za preukázané, že žalovaný 2. ako dražobník v súlade so zákonom riadne zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby súdnym znalcom Ing. Miroslavom Tokárom dňa 14.06.2017, teda v čase konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Žalobca namietal výšku, na akú bola predmetná nehnuteľnosť ocenená v tomto znaleckom posudku. Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Vlastník predmetu dražby je povinný umožniť po predchádzajúcej výzve v čase určenom vo výzve vykonanie ohodnotenia, ak tak neurobí, tak ohodnotenie je možné vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR pod č. 913556 pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalec pri jeho vypracovaní postupoval v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z., ktorou sa
vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 491/2004 Z.z., Metodikou výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, Občianskym zákonníkom, opatrením ŠÚ SR č. 128/2000 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, Indexami cien stavebných prác na precenenie rozpočtov a zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V znaleckom posudku znalec uviedol, že použil metódu polohovej diferenciácie z dôvodu, keďže nebolo možné použitie kombinovanej metódy, pretože stavebné objekty sú čiastočne poškodené a neboli dostupné vierohodné informácie a podklady použiteľné z už zrealizovaných predajov ani z jednej dostupných realitných kancelárií a realitných časopisov ohľadne porovnateľných objektov, nebolo možné stanoviť ani porovnávaciu metódu. Miestnu ohliadku spojenú so šetrením, zameraním a fotodokumentáciou ohodnocovaných nehnuteľností znalec vykonal osobne 10.06.2017, vnútorné priestory domu neboli sprístupnené, aktuálny užívateľ prízemného východného bytu odmietol sprístupniť vnútorné priestory, preto znalec postupoval podľa zákona o dobrovoľných dražbách a posudok vyhotovil z dostupných dokladov, ktoré priložil ako prílohy k posudku.
72. Žalobca síce namietal výslednú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú určil znalec a predložil znalecký posudok, ktorý na základe jeho požiadavky vypracoval iný znalec, avšak napriek námietke žalobcu, súd konštatuje, že nezistil, žeby znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. Pokiaľ žalobca tvrdil nesprávnosť tohto posudku, mal poukázať na konkrétne nesprávnosti resp. neodbornosti znaleckého posudku, k čomu však nedošlo. Iba tvrdenie žalobcu o nesprávnej výške ohodnotenia spornej nehnuteľnosti nemôže byť podstatným dôvodom a relevantným argumentom, vďaka ktorému by súd dospel k záveru o porušení príslušného ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách.
73. Nadväzujúc na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že dražobník teda žalovaný 2. podľa §12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby a to súdnym znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Oceňovanie nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov MS SR, keďže predmetom dražby bola nehnuteľnosť. Znalec Ing. Miroslav Tokár vo svojom znaleckom posudku č. 41/2017 určil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 170.000 eur. Vo vzťahu k samotnému znaleckému posudku súd poukazuje na zodpovednosť znalca za obsah znaleckého posudku ako osoby splnomocnenej štátom na vykonávanie znaleckej činnosti vo svojom odbore, ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne ( § 16 ods. 2 zák. č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) s tým, že pokiaľ by znalcovi nejaké vážne dôvody neumožnili vykonať úkon riadne a včas, mal možnosť odmietnuť jeho vykonanie v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zák. č. 382/2004 Z.z., čo ale neurobil. Dražobník - žalovaný 2. ako zadávateľ nemal vplyv na obsah posudku ani nemal žiadne možnosti nejakým spôsobom znalca ovplyvňovať alebo usmerňovať vo vzťahu k stanoveniu ceny spornej nehnuteľnosti. Povinnosťou žalovaného 2. podľa zákona bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, čo aj urobil a znalecký posudok objednal u osoby, zapísanej v zozname znalcov a podľa zákona bol povinný určiť cenu predmetu dražby podľa záverov znalca. V tomto smere si žalovaný 2. svoju povinnosť riadne splnil a pri určení ceny predmetu dražby aj vychádzal zo záverov znalca.
74. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax slovenských súdov, podľa ktorej čo sa týka určenia ceny draženej nehnuteľnosti, táto nemôže mať vplyv na platnosť dražby - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, podľa ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo1083/2005 ohodnotenie nehnuteľnosti na účely dražby nepredstavuje zistenie takej ceny nehnuteľnosti, za ktorú bude predaná, ale stanovenie podkladu pre najnižšie podanie. Až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu, za ktorú môže byť vlastne predaná. Pokiaľ je trhová cena nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v dražobnej vyhláške, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe.
75. Záverom súd vo vzťahu k námietke žalobcu o nesprávnej a nezákonnej hodnote predmetu dražby majúcej vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby pre porušenie § 12 ods. 1 ZDD uvádza, že z vykonaného dokazovania mal nepochybne a hodnoverne preukázané, že zákonná podmienka pre uskutočnenie dobrovoľnej dražby podľa § 12 ods. 1 ZDD bola jednoznačne splnená a tento záver nemôže byť spochybnený tvrdením žalobcu o nesprávnej hodnote predmetu dražby, preto súd na túto námietku žalobcu odvolávajúc sa na vyššie konštatované dôvody v predchádzajúcich odsekoch neprihliadol a neprihliadol ani na žalobcom predložený znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Ing. Janou
Kvantovou. Tvrdenie žalobcu o nesprávnej hodnote predmetu dražby, ktoré navyše nebolo bližšie a konkrétnejšie odôvodnené, nemôže mať dopad na právne posúdenie otázky platnosti dobrovoľnej dražby, pri ktorej súd skúma len nesúlad realizovanej dražby so zákonom o dobrovoľných dražbách.
76. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynula teda žiadna pochybnosť o priebehu dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, súd nemal pochybnosť o oprávnenosti žalovanej 1. ako navrhovateľky dražby domáhať sa svojho práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby a tiež nemal pochybnosť o objektivite podaného znaleckého posudku vypracovaného v súvislosti s dobrovoľnou dražbou, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a nepreukázanú, keďže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno.
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
79. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. V rámci rozhodovania o trovách konania súd aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP a v tomto konaní úspešnej žalovanej 1. a žalovanému 3. priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu. Žalovanému 3. nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný 3. tento nárok neuplatnil.
81. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.