Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-28-2024.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Subarea
2Cob/28/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., IČO: 31 341 438, Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, zastúpený: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., IČO: 36 681 075, Budova ORBIS, Rajská ul. 7, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: BUSTRANSPORT Slovakia, s.r.o., IČO: 47 604 689, Drieňová 34, 821 02 Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/a, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 60.221,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/213/2021 - 148 zo dňa 15.11.2023 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje spisovú značku na písomnom vyhotovení rozsudku Mestského súdu Bratislava III zo dňa 15.11.2023 tak, že správne znie: B2-22Cb/213/2021 - 148.
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/213/2021 - 148 zo dňa 15.11.2023 o d m i e t a .
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Predmetné rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou z 22.09.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti - zaplatenie sumy 60.221,44 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia 6 faktúr za nájom vozidla (zmluva č. 994364 z 10.05.2018). Žalobca sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 15.11.2023, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Predvolanie mu bolo doručené do elektronickej schránky dňa 15.04.2023 a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca nijak neospravedlnil svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie.
3. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní podľa § 278 CSP, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie uplatnil žalobca ako prostriedok nápravy odvolanie, ktoré odôvodnil v zmysle § 356 písm. b) CSP, keďže súd prvej inštancie dospel k Rozsudku pre zmeškanie napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia v zmysle § 278 CSP. Poukázal na to, že v zmysle § 278 CSP môže súd o žalobe rozhodnúť na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. V tomto prípade však súd podľa názoru žalobcu postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou, a teda príliš formalisticky. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe v obdobných veciach totiž bolo judikované, že inštitút zmeškania nemôže byť konajúcimi súdmi nadužívaný. Inštitút zmeškania „by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho, a inak bezúčelného ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Prioritou v súdnom konaní musí zostať materiálna, nie formálna ochrana práv strán sporu. Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu.“ (III. ÚS 121/2021). Upozornil, že žalobca nebol nečinný počas konania. Žalobca sa kvalifikovane vyjadril k odporu proti platobnému rozkazu, ako aj v ďalších prípadoch vždy, keď ho na to vyzval súd a predošlé neúčasti na pojednávaniach riadne ospravedlnil.
6. Žalobca má za to, že súd absolútne ignoroval účel rozsudku pre zmeškanie žalobcu vyjadrený v § 278 CSP, ktorý je následkom procesnej pasivity žalobcu v konaní. V prejednávanej veci však žalobca nebol vôbec procesne pasívny, keďže sa opakovane vyjadroval na každú výzvu súdu a bol plne súčinný. Súd v konaní uplatnil podľa názoru žalobcu prílišný formalizmus pri posúdení splnenia podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorým úplne znegoval účel a obsah ustanovenia § 278 CSP. Navyše, ako preukázali vyššie, odchýlil sa aj od ustálenej rozhodovacej praxe.
7. Žalobca je teda názoru, že nebola splnená žiadna podmienka pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý poukázal na to, že žalobca označil ako dôvod podaného odvolania skutočnosť, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Aj napriek takto označenému dôvodu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca neodôvodnil odvolanie tým, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie splnené neboli - nakoľko tieto jednoznačne splnené boli, ale len príliš formalistickým výkladom zákona na strane súdu. Uviedol, že žalobca v odvolaní len poukázal na Nález Ústavného súdu zo dňa 22.7.2021, sp. zn.: III. ÚS 121/2021. Predmetný nález je však v príkrom rozpore so skutkovým stavom v predmetnej právnej veci a preto je zjavne neaplikovateľný v spore žalobcu a žalovaného.
9. Je podľa jeho názoru potrebné dôsledne rozlišovať medzi právnym postavením žalobcu, ktorý spor inicioval a je jeho zodpovednosťou aktívne uplatňovať nárok a právnym postavením žalovaného, ktorý sa žalobnému nároku bráni a súdne konanie neinicioval, naopak je nútený ho znášať.
10. Záverom poukázal aj na skutočnosť, že v predmetnej veci už bol skôr vydaný rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol zrušený z dôvodu administratívnej chyby na strane súdu. Žalobca na túto chybu poukázal v odvolaní a to bolo práve to jediné podanie spracované žalobcom od vyjadrenia k odporu. Žalobca preto v konaní vôbec aktívne nevystupoval a do dnešného dňa nevysvetlil, prečo sa na nariadené pojednávanie nedostavil.
11. Vzhľadom k uvedenému má za to, že boli splnené všetky podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.
13. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701%23paragraf-137.odsek-1.pismeno-a>na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
14. Podľa § 279 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
15. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Kontumačný rozsudok pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP prichádza do úvahy iba v tých prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. V zmysle nich sa vyžaduje, aby bola podaná žaloba na plnenie (§137 písm. a), bol žalobca riadne a včas predvolaný na pojednávanie, bol žalobca v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalobca sa nedostavil na pojednávanie, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.
18. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP a zároveň nezistil žiaden procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Žalobca svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní zakladá na tvrdení, že v tomto prípade súd prvej inštancie postupoval príliš formalisticky v rozpore s ustálenou judikatúrou. Žalobca teda nespochybňuje splnenie zákonných podmienok na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 278 CSP, ale vytýka súdu prvej inštancie formalistický postup s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 121/2021. Podľa citovaného nálezu: „Pred formalizmom schematických poučení je potrebné uprednostniť zváženie celého priebehu konania. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. Preto musia byť tieto podmienky posudzované zdržanlivo s tým, že v hraničných prípadoch musí byť uprednostnené riadne prejednanie sporu.“ Odvolací súd súhlasí s tým, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie by nemalo byť nadužívané a záujem na čo najrýchlejšom ukončení sporu by nemal prevažovať nad ochranou práv strany sporu a teda, že v ojedinelých prípadoch nemusí súd napriek splneniu zákonných podmienok rozsudok pre zmeškanie vydať. Ide však len o ojedinelé prípady, kedy strana sporu bola počas celého konania aktívna a v konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie, teda, treba zvážiť konkrétne okolnosti prípadu. Citovaný nález nie je podľa odvolacieho súdu aplikovateľný na prejednávaný spor, keďže z nálezu vyplýva odlišný skutkový stav. Vo veci posudzovanej nálezom prebehlo rozsiahle dokazovanie a žalobkyňa, aj keď sa nedostavila na pojednávanie bez ospravedlnenia, v účasti jej
bránil vážny zdravotný stav a hospitalizácia. V prejednávanej veci neprebehlo žiadne dokazovanie a žalobca sa nedostavil na prvé pojednávanie, preto postupoval súd prvej inštancie správne, ak konštatoval splnenie zákonných podmienok a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Ako už bolo uvedené, na prejednávaný spor nie je možné aplikovať citovaný nález, preto nemožno tvrdiť, že súd rozhodol v rozpore s judikatúrou. Rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity žalobcu, ktorý spor inicioval a je zodpovedný za priebeh sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemá možnosť výberu, či na návrh žalovaného pri splnení zákonných podmienok rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, z ust. § 278 CSP výslovne vyplýva, že súd žalobu „zamietne“ (nie môže zamietnuť).
20. Nakoľko žalobca v podanom odvolaní absenciu zákonných podmienok na vydanie rozsudku podľa § 278 CSP nepreukázal, jeho odvolanie tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný (s poukazom na skutočnosť, že odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní a nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala), odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Keďže odvolací súd zistil pri prejednávaní veci zrejmú nesprávnosť na písomnom vyhotovení rozsudku pre zmeškanie žalobcu, týkajúcu sa spisovej značky, resp. čísla konania, postupom podľa § 224 CSP túto zrejmú nesprávnosť odstránil.
23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).