Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci manželky-matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX L., zastúpená AK JUDr. Gelatka, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, proti manželovi-otcovi: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX L., zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Tokarčíkom, so sídlom Študentská 17, 917 01 Trnava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, maloleté deti: 1. N. T., nar. XX.XX.XXXX, 2. H. T., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -184, zo dňa 19. februára 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom (výrok III.) r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo Y. T. a H. T. uzavreté dňa XX.XX.XXXX, výrokom II. zveril maloleté deti manželov - N. T., nar. XX.XX.XXXX a H. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Výrokom III. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej N. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 350 eur mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Výrokom IV. rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje a výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1. 1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , až 3, až 5, , , až 5, , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“), , (ďalej len „C. m. p.“).

1. 2. Výrok I. súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov konania neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, keď obaja odmietajú zotrvať v manželskom zväzku. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil narušenú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie.

1. 3. Vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd prvej inštancie uviedol, že rodičia sa od počiatku zhodli na tom, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, a obaja budú oprávnení a povinní zastupovať svoje deti a spravovať ich majetok v bežných veciach. Taktiež sa zhodli na to, že stretávanie sa otca s maloletými deťmi nie je potrebné upravovať, rodičia sa vedia na tom dohodnúť, práca otca v zahraničí neumožňuje rigidné súdne určenie dní a hodín styku otca s deťmi.

1. 4. V časti vyživovacej povinnosti k maloletým deťom súd prvej inštancie z dokazovania zistených skutočných pomerov oboch rodičov mal za preukázané, že matka v čase rozhodovania súdu dosahuje príjem zo zamestnania vo výške cca 852 eur v čistom, poberá prídavky na dieťa 48,68 eura a uplatňuje si od 01/2020 daňový bonus. Otec podľa výpisov z účtu č. 2931140828 vedeného v M. banka, a. s. mal vklady hotovosti na tomto účte, ktorého je majiteľom, v sume v priemere 2.564 eur mesačne. Súd prvej inštancie poukázal, že výdavky na deti predstavujú pri zabezpečovaní nielen osobnej starostlivosti matkou, ale aj úhrad vecných nákladov (bývanie) a stravy maloletých detí u maloletej N.: výdavky 199 eur + 100 eur strava + náklady na školské potreby, hračky, balet cca 50 eur + 87 eur na bývanie (1/3 z 261,62 eura, ktoré hradí matka v zmysle doplnenia vyjadrenia zo dňa 13.02.2020) spolu 436 eur a u maloletého H.: výdavky 228 eur + 100 eur strava + náklady na školské potreby, hračky, takewondo + 87 eur na bývanie (1/3 z 261,62 eura, ktoré hradí matka v zmysle doplnenia vyjadrenia zo dňa 13.02.2020) + náklady na kúpeľnú liečbu v pomernej sume (450 : 12) 37,50 eura, spolu 452,50 eura. Na úhrade týchto odôvodnených potrieb maloletých detí sa majú podieľať obaja rodičia v závislosti od svojich možností, schopností a zárobkových pomerov, čo predstavuje pri pomere príjmov u matky a u otca určenie povinnosti otca prispievať na výživu maloletej N. sumou 300 eur a na výživu maloletého H. sumou 350 eur mesačne. Pri skúmaní životnej úrovne rodičov a maloletých detí súd prvej inštancie vychádzal aj z vyjadrení maloletej N., ktorá súdu uviedla, aké hračky si želala na vianoce (3D pero, bicykel), a tie aj dostala, pretože je dobrá. Hodnota darov, ktorými obaja rodičia zahŕňajú svoje deti, nezodpovedá nízkej životnej úrovni rodičov, a už vôbec nie príjmu rodiča s minimálnou mzdou. Maloletá N. sa tešila na návštevu 3D laser arény s otcom po vyjadrení názoru na súde, a páčia sa jej tiež návštevy detských kútikov s otcom, ktoré by si otec, podľa súdu prvej inštancie, nemohol dovoliť z minimálnej mzdy. N. vie, že potrebuje nový mobil, najskôr zn. Samsung, lebo má mobil zn. Huawei s popraskaným displejom, ktorý súdu ukázala aj pri fotení si vlastnej tvorby z inteligentnej plastelíny počas rozhovoru. Maloletá uviedla, že vie o tom, že aj tatino chce predať audinu (pozn. súdu auto patrí spoločnosti MADOP, s. r. o., v ktorej pôsobí brat otca Y. T. ako jediný konateľ a spoločník, reálne ho užíval otec, teraz je nepojazdné, v minulosti ho používala i matka, pričom poistenie nehradil majiteľ, ale rodičia) a chce si kúpiť džíp, pretože jazdí na aute od iného kamaráta zn. BMW, a mamina uvažovala o odsťahovaní sa zo L. do bytu v bytovke blízko krstnej mamy.

1. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 52 a § 57 C. m. p. a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o výživnom (výrok III.) podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých z dôvodov uvedených v , , pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec považuje napadnutý rozsudok za arbitrárny, nerešpektujúci objektívnu realitu a skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, tieto súd prvej inštancie prispôsobil napadnutému výroku tak, aby jeho rozhodnutie odôvodňovali.

2. 1. K oprávneným výdavkom a nákladom maloletých detí otec uviedol, že ich výška predstavuje sumu 199 eur/mesačne na maloletú N. a sumu 228 eur/mesačne na maloletého H., toto vyčíslenie matka nerozporovala. Otec nerozumie prečo súd prvej inštancie pripočítal ešte aj náklady na stravu, školské potreby, hračky, bývanie a záujmovú činnosť pre maloleté deti, keď tieto náklady sú zahrnuté už vo vyššie uvedenom vyčíslení. K výdavkom na stavu, ktoré pripočítal súd k pravidelným mesačným výdavkom maloletých, uviedol, že súd prvej inštancie tento výdavok a ani jeho výšku žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Otec nesúhlasí s výdavkami na balet alebo kúpeľnú liečbu, pretože tieto výdavky považuje za účelové, ktoré vznikli až v čase keď matka podala návrh na rozvod. Otec považuje priaznivý vplyv kúpeľnej liečby na synovo zdravie za pozitívnu vec, avšak nevidí dôvod, prečo predmetný výdavok bol zahrnutý v pravidelných mesačných výdavkoch na maloletého syna. Otec ďalej namietal aj výšku výdavkov na bývanie, ktoré súd prvej inštancie započítal do výživného, pretože tieto považuje za nedôvodné, keďže ide o spoločnú nehnuteľnosť v zmysle BSM a všetky náklady na bývanie sú spoločné. Matka neuhrádza tieto výdavky zo svojho výlučného príjmu, ale z prostriedkov patriacich do BSM. Otec poukázal, že matka sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výžive alebo oprávnených nákladoch detí, keďže všetko platí otec. Otec uviedol, že osobná starostlivosť znamená, že deti môžu bývať s rodičom, ktorému sú zverené bez toho, aby mu za bývanie platili, alebo inak poskytnutie bývania zdarma, je súčasťou poskytovanej osobnej starostlivosti. Otec namieta aj postup súdu prvej inštancie, ktorým súd ustálil výšku príjmov otca, pretože zo všetkých dokladov otca vyplýva, že celý jeho príjem je iba zo

závislej činnosti ako zamestnanca spoločnosti T., s. r. o.. Čo sa týka príjmov rodičov maloletých detí je potrebné zohľadniť, že podľa jeho názoru sú príjmy oboch zhruba rovnaké. Otec uviedol, že nemá žiadny iný príjem okrem predmetného pracovného pomeru. Poukázal, že matka má k dispozícii mesačne sumu vo výške 1.522 eur v čistom, čo je o 582 eur viac ako má otec k dispozícii. Otec nechápe postup súdu prvej inštancie v tom, že z akého dôvodu súd spojil ekonomické hospodárenie právnickej osoby s príjmami otca. Namietal skutočnosť, že právnická osoba je odlišná od osoby fyzickej a z ekonomického a účtovného hľadiska nemajú nič spoločné. Hospodárenie spoločnosti, ktorá zamestnáva otca, sú vecou tejto spoločnosti a nie príjmov otca. V rozsiahlych dôvodoch podaného odvolania, okrem iného otec uviedol, že súd prvej inštancie nemôže zaviazať otca na platenie neúmerne vysokého výživného bez toho, aby riadne preukázal alebo aspoň odôvodnil, že otec má adekvátne príjmy na pokrytie takého výživného, a to aj do budúcna a na dlhší čas. Ponechanie výživného v danej výške finančne likviduje otca a dostáva ho na pokraj istého bankrotu a tiež ho vystavuje hrozbe spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy. Ďalej poukázal, že všetky vklady na jeho osobný účet si súd prvej inštancie vysvetlil ako jeho zárobky, avšak v danom prípade sa jednalo iba o príležitostné práce. Otec ďalej uviedol, že spoločnosť ktorá ho zamestnáva pracuje na zahraničnom trhu najmä v Nemecku a Taliansku, avšak súčasná situácia v Európe ohľadom pandémie COVID 19 nedovoľuje podnikať spoločnosti v plnej miere, a je ohrozené hospodárenie danej spoločnosti. Z uvedených dôvodov stratí v najbližších mesiacoch otec akýkoľvek príjem a bude odkázaný zrejme len na podporu od štátu, alebo si bude musieť hľadať iný zdroj príjmu.

2. 2. Otec žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v časti výživného zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Kolízny opatrovník maloletých vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že určená výška vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je plne v ich záujme, a preto navrhol napadnutú časť rozsudku potvrdiť.

4. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozsudok v napadnutej časti za správny a zákonný, otec v odvolaní uviedol rovnaké výmysly a klamstvá ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Otec najprv tvrdil, že jeho príjem je vo výške minimálnej mzdy, pričom vraj každý mesiac uhrádzal všetky náklady na deti a domácnosť vo výške 1.000 eur, čo následne zmenil a priniesol potvrdenie o zárobku okolo 1.200 eur. Matka poukázala, že skutočný príjem otca je vyšší než deklarovaný a v jeho možnostiach je platiť výživné, inak by sám nenavrhol, že bude hradiť aj náklady na bývanie a domácnosť. Ďalej uviedla, že nie je pravda, že má rovnaké náklady na bývanie, či býva sama alebo s deťmi, pretože sama by mohla bývať v garsónke, avšak deti potrebujú vlastnú izbu a priestor na hranie. Považuje preto za samozrejmé, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj náklady na bývanie detí. Odmietla tvrdenia otca o nadhodnotení výdavkov na maloleté deti. Súd prvej inštancie počas rozsiahleho dokazovania skúmal príjem otca, z čoho vyplýva, že príjem otca musí byť vyšší ako deklarovaný samotným otcom. V konaní bolo preukázané, že výdavky otca prevyšujú jeho oficiálny príjem a preto súd správne skúmal, či nemá iný príjem od firmy T., s. r. o.. Drahé darčeky pre ich dcéru by si otec nemohol dovoliť z minimálnej mzdy o ktorej tvrdil, že je jeho jediným príjmom. Taktiež sa vyjadrila k pandémii a uviedla, že krátkodobý a dočasný výpadok príjmov nie je dôvodom na zníženie výšky výživného.

4. 1. Matka navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Otec v odvolacej replike k tvrdeniam matky, prečo sa bráni voči výške výživného, keď sám bol ochotný platiť výživné vo výške 400 eur a všetky náklady na bývanie a domácnosť, uviedol, že tak ako matka chcel rozvod ukončiť čím skôr v záujme detí. S výškou výživného v sume 400 eur súhlasil len preto, že je to maximálna možná výška, akú bol schopný za daných okolnosti plniť, a to len za predpokladu, že by sa spoločnosti darilo. Nikdy však neuviedol, že bude zároveň plniť všetky výdavky na domácnosť a bývanie. Vždy hovoril len o výživnom na maloleté deti. Ostatné výdavky platí len preto, že matka ich neplatí a ani inak na ne neprispieva a spolieha sa na to, že otec to nejako zaplatí. Ak by ich neplatil, tak by sa dávno dostali do exekúcie. Nebráni sa platiť výživné, ktoré by zodpovedalo oprávneným potrebám detí. Výška, ktorú určil súd, nezodpovedá oprávneným požiadavkám ani potrebám detí, nevyplynula zo žiadnych relevantných dôkazov a súd si ju svojvoľne dopočítal a navýšil o položky a sumy, ktoré nevie riadne odôvodniť ani len matka. Otec uviedol, že nerozumie, prečo matka vo svojom vyjadrení uvádza, že súd jeho príjem určoval podľa zákonnej fikcie v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine - súd takéto závery neurobil, nikde to v rozsudku neuvádza a z takejto fikcie ani nemohol vychádzať, pretože na to neboli

splnené podmienky. Súd tak môže urobiť iba v prípade, ak by mal príjmy z inej ako závislej činnosti, čo nemá. Z rozsudku ani jednoznačne nevyplýva v akej konkrétnej výške ustálil súd jeho príjem. Popísal síce rôzne príjmy, uviedol nejaké stavy na účte v M. banke, ale nikde v rozsudku neuviedol, že túto sumu považuje súd za mesačný príjem otca, z ktorého vychádzal pri určovaní výšky výživného. Otec poukázal na skutočnosť, že samotná matka v návrhu na rozvod uviedla, že sa dostali do straty a takmer zbankrotovali. V období od 19.06.2017 do 11.07.2019 bola sama konateľkou spoločnosti T., s.r.o. takže hospodársku situáciu sama dobré poznala. Vie, že spoločnosť bola v strate a že takmer zbankrotovali na nevydarenom podnikateľskom projekte pri prevádzkovaní butiku BALANCE. Do dnešného dňa sa spoločnosť T. s.r.o. snaží z tejto straty dostať. Celá argumentácia ohľadom spoločnosti T., s.r.o., je teda absurdná, zbytočná a zo strany matky účelovo zavádzajúca. Ohľadom automobilov otec uviedol, že nevlastní žiadne. K svojmu príjmu ďalej uviedol, že nevidí dôvod, aby súd nerešpektoval jeho riadne preukázaný príjem zo závislej činnosti, pričom zdokladoval, že žiaden iný príjem nemá. K vyjadreniam odporkyne, že pandémia ochorenia COVID-19 nemá vplyv na hospodárske výsledky spoločnosti T., s.r.o., nakoľko je vraj na ústupe a ide o krátkodobý a dočasný výpadok príjmov uviedol, že tieto tvrdenia sú úplne odtrhnuté od reality. Každodenne sa nielen v médiách uvádza, ako sú jednotlivé ekonomiky zdevastované. Presadiť sa na trhu j bez nejakej krízy je náročné a nie ešte na trhu zasiahnutom krízou. Celé odvetvie stavebníctva je značne zasiahnuté a v útlme. Na trhu sú oveľa väčšie firmy, ktoré T., s.r.o. prevalcujú pri získavaní zákaziek, a to najmä na nemeckom trhu. Spoločnosť T., s.r.o. bola a je výrazne zasiahnutá ,,koronakrízou“, ktorá spôsobila výrazný pokles jej príjmov.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( C. m. p. a ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec maloletých ( a a C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (, , C. m. p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie bolo preto potrebné v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva rodičov maloletých detí a úprava pomerov manželov k maloletým deťom N. a H. na čas po rozvode, keď súd prvej inštancie manželstvo rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť mesačne prispievať na výživu maloletej N. sumou 300 eur a na výživu maloletého H. sumou 350 eur.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

9. Otec odôvodnil svoje odvolanie poukazom na ustanovenie , , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f), zistený skutočný stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (písm. g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h).

9. 1. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je daný (v mimosporovom konaní) vtedy, ak je skutočný stav doteraz zistený nedostatočne z dôvodu možnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Odvolací dôvod podľa ustanovenia paragrafu 365 ods. 1 písm. h) je daný vtedy, keď na zistený skutočný stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

10. Podľa § 35 C. m. p. súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa § 36 C. m. p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12. Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 17. Podstatou preskúmavaného konania je zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí a zistenie skutočností dôležitých pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca - zistenie jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že súd je povinný zisťovať skutočný stav, pričom je povinný dôsledne vyhodnotiť zistené skutočnosti.

18. Preskúmaním obsahu spisového materiálu a napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným dôsledne neriadil. Súd prvej inštancie predovšetkým riadne neidentifikoval skutočné oprávnené potreby maloletej N. a maloletého H. a nevyhodnotil, ktoré z výdavkov, vynaložených v súvislosti so starostlivosťou o maloletých matkou sú opodstatnené a sú teda vynaložené na ich odôvodnené potreby. Skúmanie potrieb dieťaťa neznamená zisťovať aritmetický súčet výdavkov, ktoré rodič v súvislosti s maloletým vynaložil, ale tieto výdavky preskúmať a vyhodnotiť z pohľadu ich opodstatnenosti, pričom treba mať na pamäti, že výživné má spotrebný charakter. Z obsahu spisu ani odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva dôvodnosť sumy 300 eur na maloletú N. (9 ročnú) a 350 eur na maloletého H. (7 ročného) ako určenej vyživovacej povinnosti otca.

19. Odvolací súd dáva za pravdu otcovi, že súd prvej inštancie nedôvodne započítal do oprávnených potrieb maloletých platenie hypotéky matkou v sume 100 eur mesačne; z obsahu spisu vyplýva, že sa jedná o záväzok oboch rodičov, ktorý bude zohľadnený v rámci širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

19. 1. V dôvodoch svojho rozhodnutia o výške výživného súd prvej inštancie uviedol, že mal za preukázané minimálne pravidelné mesačné výdavky (bez nákladov na stravu detí v domácnosti a pomernej časti nákladov na bývanie) na maloletú N. v sume 199 eur a maloletého H. v sume 228 eur. V uvedených sumách (ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia) sú zahrnuté aj školské pomôcky v sume 23 eur mesačne, školské obedy 25 eur mesačne, desiata 30 eur mesačne, školské výlety a aktivity v sume 9 eur mesačne, hračky a športové potreby 10 eur mesačne pre maloletú N.; tiež školské pomôcky v sume 23 eur mesačne, školské obedy 25 eur mesačne, desiata 30 eur mesačne, školské výlety a aktivity v sume 9 eur mesačne, hračky a športové potreby 10 eur mesačne a špeciálna strava 30 eur mesačne pre maloletého H.. Nie je preto zrejmé, na základe akej logickej úvahy súd prvej inštancie pripočítal k uvedeným sumám ďalších 100 eur na stravu pre každé dieťa, náklady na školské potreby, hračky, balet cca 50 eur (pre N.) a náklady na kúpeľnú liečbu pre H. v pomernej sume 37,50 eur mesačne (450 eur ročne), keď vyšlo najavo, že suma 450 eur nie je úhradou na kúpeľnú liečbu pre H. ale platbou za sprevádzajúcu osobu.

19. 2. Maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matky - je preto potrebné podrobným výsluchom matky zistiť, ktoré jednotlivé ňou uvádzané potreby maloletých sú skutočne odôvodnené a či je primerané aj ich finančné vyjadrenie.

20. Povinnosťou súdu v konaní o určenie výživného je zisťovať aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca v nadväznosti na jeho vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ale aj aktuálnu situáciu na trhu práce. Majetkové pomery pritom treba posúdiť komplexne, jednak príjem a majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Dokazovanie v konaní musí byť vedené tak, aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti v aktuálnom čase.

21. Súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú relevantnú pozornosť ustáleniu príjmu otca. Nebral do úvahy skutočnosť, že otec je zamestnancom, vykonávajúcim pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy, nie je podnikateľom, nerozlíšil medzi činnosťou a príjmami (a záväzkami) právnickej osoby T., s.r.o. a príjmami otca. Pri skúmaní príjmov otca, keď samotný otec uviedol, že si okrem pravidelnej mzdy privyrábal brigádami a „fuškami“, bolo potrebné sa sústreďovať na možnosti otca súvisiace s týmito vedľajšími činnosťami - o aké brigády sa jednalo, ako často ich vykonával, aký príjem tým dosiahol. Tieto zistenia je potom potrebné porovnať s jeho životným štandardom - preukázateľnými výdavkami a životnými nákladmi a zistenia vyhodnotiť. Tiež nie je možné mechanicky a aritmeticky vychádzať z pohybov na bankovom účte, najmä, ak v popise transakcie je uvedené, že sa jedná o prevod z kreditnej karty. Súd prvej inštancie sa vo vzťahu k príjmom otca nevyrovnal ani so svedeckou výpoveďou svedkyne N. A., účtovníčky, ktorá popísala možnosti finančných transakcií medzi právnickou osobou a konateľom (otcom) aj faktickú nemožnosť otca uplatniť si pohľadávku voči spoločnosti T., s. r. o..

22. Na základe vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky otca sú dôvodné, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nesprávne aplikoval správne zvolené právne normy.

23. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. Podľa ustálenej a obsiahlej judikatúry obsah práva na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania pričom nesprávny procesný postup súdu musí dosiahnuť takú intenzitu ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť použitím citovaného ustanovenia , pretože súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces pričom uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Súd prvej inštancie vyhlásil napadnuté rozhodnutie

- v časti výšky výživného, bez toho, aby vo veci riadne zistil a ustálil skutočný stav, čo sa premietlo do odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého nie je možné vyvodiť jednoznačné závery, ktoré by so súdom zisteným skutočným stavom korešpondovali.

25. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

26. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. V zmysle citovaných ustanovení odvolací súd po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec znova prejedná, doplní dokazovanie vyššie naznačeným smerom - výsluchom otca a aj matky k vyššie uvedeným skutočnostiam, pričom zistené skutočnosti naznačeným smerom vyhodnotí. Doplní tiež dokazovanie na preskúmanie nových skutočností tvrdených otcom v súvislosti s krízou trhu spôsobenou novým koronavírusom a s tým spojeným poklesom jeho príjmov. Vzhľadom k plynutiu času a situácii spôsobenej krízou trhu sa súd vyrovná s tým, že rozsah vyživovacej povinnosti môže byť rozdielny podľa aktuálnych pomerov, ktoré boli dané v jednotlivých časových obdobiach (ohraničených skutočnosťami, okolnosťami významnými pre určenie výživného). Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodne, nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné. Odvolací súd pripomína, že rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a byť založené na hodnotiacich úvahách súdu vyplývajúcich z konkrétnych zistených schopností, možností a majetkových pomerov rodičov (, Zákona o rodine) ako aj odôvodnených potrieb maloletých N. a H. (, Zákona o rodine).

29. O náhrade trov konania rozhodne v súlade s ustanoveniami a C. m. p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, pričom ak nebude podaný návrh na náhradu trov konania, súd v zmysle ustanovenia C. m. p. uvedie, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania..

30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).