Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-184-2018.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/184/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: U. O., nar. X.XX.XXXX, O., X. XXXX/XX, v konaní zastúpená občianskym združením Riešime a vyriešime IČO: 52 152 316 - OCHRANA SPOTREBITEĽA so sídlom Kaplnská 1218/19, Veľké Uľany, o zaplatenie 3.074,14 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 657,36 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 657,36 eur od 5.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov celého konania právo.
odôvodnenie:
1. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako pôvodný žalobca a súčasne právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorá k 1.1.2018 zanikla rozdelením a následným zlúčením, si žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2018 uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 3.074,14 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2015 do zaplatenia. Pôvodný žalobca si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok uvedená spoločnosť odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o pôžičke č. 6152386 z 30.7.2013 poskytla žalovanej pôžičku vo výške 4.100 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedenú pôžičku 60 mesačnými splátkami po 127,87 eur, do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.672,20 eur. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a uhradila len sumu 3.378,10 eur. Preto žalobca listom z 28.9.2015 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.11.2015 úver zosplatnil a žalovanej zosplatnenie úveru oznámil listom z 29.11.2015. Výška dlžnej sumy ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3.074,14 eur, ktorej súčasťou sú aj náklady na vymáhanie vo výške 29,11 eur. Za dôkaz pôvodný žalobca označil zmluvu o pôžičke, zmluvné podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti.
2. Žalovaná platobný rozkaz z 22.11.2018 napadla odporom dôvodiac, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Úver prestala splácať z dôvodu, že sa po smrti manžela dostala do nepriaznivej finančnej situácie a stará sa o zdravotne ťažko chorého syna. Uviedla, že do spotrebiteľskej zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky: 1. úrok = úžera, 2. rozhodcovská zmluva v rozpore so zákonom, 3. splátka nerozdelená na úrok a istinu, z čoho vyplýva bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru,
4. RPMN vyčíslená v rozpore so zákonom, keď neboli napočítané všetky poplatky uplatňované z úveru, 5. Dohoda o zrážkach zo mzdy včlenené do zmluvy, nečitateľnosť zmluvy, zmluvná pokuta v bode 9.3.
3. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.11.2017, uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok ako postupcom 1, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom 2 a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom, postupca k 17.12.2018 postúpil okrem iného uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanej.
Súd uznesením zo 17.1.2019 zrušil odporom žalovanej napadnutý platobný rozkaz a na návrh postupcu doručený mu 14.1.2019, pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť postupníka už s novým obchodným menom Intrum Slovakia, s.r.o.
4. Súd otvoril pojednávanie o spore dňa 21.2.2019 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu. Žalovaná nepoprela, že zmluvu uzavrela, aj riadne plnila dohodnuté splátky, avšak potom manžel ochorel a mala výpadky v platení. Manžel v januári 2018 zomrel. Je zamestnaná vo Viedni, zarába 700 eur mesačne a poberá vdovský dôchodok 300 eur mesačne.
Zástupca splnomocnenca žalovanej uviedol, že nepopierajú existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanej, ktorá nemala v dôsledku ochorenia manžela možnosť splácať. No žalovanou čerpaný úver je bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu neprijateľných zmluvných podmienok, keď v zmluve nie je rozčlenená splátka na istinu, úrok a iné poplatky, konečný termín splatnosti je uvedený termínom 60 mesiacov. Konečný termín splatnosti nie je uvedený tak, ako to vyžaduje zákon, čiže deň, mesiac, rok a do RPMN neboli zahrnuté pokuty a sankcie, ktoré si žalobca uplatňuje. Majú za to, že dlh žalovanej predstavuje sumu 721,90 eur, vzhľadom na výšku čerpania a výšku úhrad žalovanej ako aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť čerpaného úveru. Namietal aj postúpenie pohľadávky, ktoré malo byť žalovanej oznámené len pred dvomi týždňami spoločnosťou Intrum Iustitia, preto namietal platnosť postúpenia pohľadávky.
5. Súd v poradí prvým rozsudkom z 21.2.2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 045,03 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 045,03 eur od 5.12.2015 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Ďalším výrokom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 98,10 % náhradu trov konania.
5.1 Súd prvej inštancie uvedený rozsudok odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o poskytnutie pôžičky uzavretej dňa 30.7.2013 medzi splnomocnencom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako klientom, žalovanej bola poskytnutá pôžička vo výške 4.100 eur, ktorá bola splatná 60 splátkami vo výške 127,87 eur, pri konečnej splatnosti 07/2018, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 3.572,20 eur, s RPMN a fixnou ročnou úrokovou sadzbou 32%, pri priemernej hodnote RPMN 20,44 % a celkovou čiastkou 7.672,20 eur. Podľa bodu 6.2 a 6.3 zmluvných podmienok, sú splátky splatné do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Súčasťou zmluvy sú aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané žalovanou.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. predžalobnou upomienkou z 28.9.2015 vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 345,22 eur s tým, že ak do 5.11.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2015, bude spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oprávnená úver zosplatniť.
Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. v liste z 29.11.2015 oznamovala žalovanej, že dlh zo zmluvy č. 6152386 sa stal splatným. Súčasne uviedla výšku dlhu sumou 3.434,23 eur, z ktorej suma vo výške 2.118 eur predstavuje istinu.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná od 20.8.2013 do 1.3.2018 uhradila úhrnom sumu vo výške 3.378,10 eur a ďalšie úhrady nerealizovala.
5.2 Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenia § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj § 52 a nasl. OZ.
5.3 Súd písomnú Zmluvu o poskytnutie pôžičky uzavretú dňa 30.7.2013 považuje za platný právny úkon, v ktorom sú uvedené všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmluve je uvedený aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru - 07/2018, v spojení s bodom 6.2 zmluvy - splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom mesiaci, teda termín konečnej splatnosti bol 20.7.2018. Aj RPMN je vypočítaná podľa vzorca z prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v súlade s § 19 ods. 1, 2 citovaného zákona. Pokiaľ s poukazom na § 2 písm. g/ citovaného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve žalovanej neboli uvedenú žiadne poplatky, pri výpočte RPMN boli s poukazom na § 19 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, použité správne celkové náklady, s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd zmluvu žalovanej podrobil aj kontrole neprijateľných zmluvných podmienok, na ktoré síce žalovaná poukazovala, avšak ich riadne v súvislosti s uplatneným nárokom nešpecifikovala. Úverová zmluva žalovanej neobsahuje ani dohodu o zrážkach zo mzdy a ani rozhodcovskú zmluvu. Úrok dohodnutý v zmluve nie je úžernícky, keď odplata za úver čerpaný žalovanou, premietnutá do RPMN vo výške 32%, podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, vzhľadom na objem čerpaných úverových prostriedkov a lehotu splatnosti. V zmysle výkladu Smernice 2008/48//ES z 23. apríla 2008 podaného v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 bod 59. článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z uvedeného je zrejmé, že vnútroštátna úprava § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2018 v časti termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov išla nad rámec smernice 2008/48.
Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.074,14 eur titulom úveru čerpaného vo výške 4.100 eur, na ktorý žalovaná do vyhlásenia predčasnej splatnosti uhradila sumu vo výške 2.988,90 eur oproti 27 splátkam po 127,87 eur, v úhrnnej výške 3.452,49 eur, splatným do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v podobe predčasne zosplatnenej úverovej istiny vo výške 2.970,64 eur. Po predčasnom zosplatnení úveru žalovaná uhradila sumu vo výške 389,20 eur. Potom dlh žalovanej predstavuje úhrnom sumu vo výške 3.045,03 eur [(3.452,49 - 2.988,90) + 2.970,64 - 389,20]. Keďže žalovaná netvrdila a nepreukázala, že by svojmu veriteľovi uhradila sumu prevyšujúcu žalobcom uvedené sumy úhrad, súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný do výšky 3.045,03 eur, keď nárok žalobcu v časti uplatneného nákladu na vymáhanie vo výške 29,11 eur nepovažoval za preukázaný a v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Súd spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. považuje za veriteľa žalovanej, teda za aktívne vecne legitimovanú stranu sporu, keď v konaní bolo preukázané nielen postúpenie pohľadávky na uvedenú spoločnosť, ale žalovaná ani nepoprela, že jej bolo doručené oznámenie o postúpení, pričom VÚB, a.s. súdu predložila podací hárok, z ktorého je zrejmé, že dňa 19.12.2018 bola žalovanej zasielaná poštou zásielka. Pre účely daného súdneho konania, s poukazom na § 524 a nasl. OZ, je bez významu tvrdenie žalovanej, že oznámenie o postúpení malo byť žalovanej doručené postupníkom v krátkom časovom úseku pred pojednávaním. O postúpení pohľadávky sa žalovaná dozvedela najneskôr z uznesenia súdu zo 17.1.2019, ktorým súd pripustil aj zmenu na strane žalobcu. Toto uznesenie bolo žalovanej doručené ešte dňa 25.1.2019, aj keď nepochybne jej už predtým bola doručená zásielka podaná na pošte dňa 19.12.2018.
5.4 Žalobca sa domáhal aj zaplatenia 5,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 3.074,14 eur od 5.12.2015 do zaplatenia. K 5.12.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy prísudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.
5.5 V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (99,05%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny je úspechom žalovaného (0,95%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov
konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 98,10% náhradu trov konania.
6. Na základe odvolania žalovanej Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/112/2019-127 z 21.5.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 2.980,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 3.045,03 eura od 5.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Podľa odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 2.980,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 3.045,03 eura od 5.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7.1 Odvolací súd ďalej uviedol, že V odvolaní žalovaná namietala neprimerané úročenie úveru, ktoré považovala za úžeru. V zmluve bola uvedená fixná ročná úroková sadzba 32%. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy ( 30.07.2013), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd prvej inštancie dôvodil, že úrok dohodnutý v zmluve nie je úžernícky, keď odplata za úver premietnutá do RPMN vo výške 32% podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Viac sa výške úrokovej sadzby a RPMN nevenoval. Odvolací súd tento záver súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, pretože vôbec nezdôvodnil z čoho vychádzal a prečo považoval tento úrok za primeraný. Ako už bolo uvedené, ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia úverovej zmluvy, ustanovovalo určitú mieru prípustnosti požadovanej odplaty veriteľom. Súd prvej inštancie však vôbec neuviedol aká bola v tom čase odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu za obdobné spotrebiteľské úvery. Zákonodarca zároveň v súvislosti s posudzovaním „obdobnosti prípadov“ ustanovuje, že treba prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že v prípade nebankových úverov nie je úročenie rovnaké ako pri bankových úveroch. Je zrejmé, že treba prihliadnuť aj ku skutočnosti, že žalovaná sa rozhodla pre úver z nebankovej spoločnosti, ktoré ako je známe poskytujú úvery pri vyšších úrokových sadzbách ako banky, navyše úver bol poskytnutý bez zabezpečenia, a to až na 60 mesiacov, čo znamená, že miera rizika nesplatenia úveru je podstatne vyššia. V danom prípade však súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil prečo požadovanú odplatu vo výške 32% považoval za primeranú. V tomto smere potom odvolací súd považoval odvolaciu námietku žalovanej za opodstatnenú.
7.2 Žalovaná namietala aj nesprávne uvedenie výšky RPMN, pretože poplatky z úverovej zmluvy neboli zahrnuté do RPMN. Súd prvej inštancie nezistil zo zmluvy žiadne poplatky, ktoré by mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Ako vyplýva z úverovej zmluvy, žalovaná nebola povinná platiť poplatok za vedenie účtu ani poplatok za poskytnutie úveru. Aj z prehľadu splátok žalovanej nevyplývajú žiadne poplatky, okrem sankcií (zmluvnej pokuty) za nesplácanie splátok, ktoré sa však do RPMN nezapočítavajú, keďže ide o sankcie len v prípade porušenia zmluvných povinností. Navyše zmluvnú pokutu si žalobca od žalovanej neuplatnil. Rovnako náklady súvisiace s vymáhaním pohľadávky v celkovej výške 29,11 eura ( označené ako MP3 v prehľade splátok žalovanej) nie sú poplatkami, ktoré patria do RPMN. Súd prvej inštancie ich žalobcovi nepriznal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná v konaní nepreukázala, že by dodávateľ v predmetnej zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, a to popri súdnom prieskume danej zmluvy. Čo sa týka zmluvných podmienok, tieto odvolací súd nepovažoval za nečitateľné a skutočnosť, že sa s nimi žalovaná riadne neoboznámila nemôže byť na ujmu dodávateľa, lebo pri uzatváraní všetkých právnych úkonov, teda aj spotrebiteľských zmlúv sa vyžaduje obvyklá obozretnosť.
7.3. K neplatnosti zmluvy o postúpení z dôvodu, že právny predchodca žalobcu neoznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, odvolací súd dodáva, že nie je dôvodné. Poukazuje pritom na závery súdu prvej inštancie (bod 8 na strane 5) a opätovne dodáva, že zo spisu nepochybne vyplýva, že Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanej podané na pošte dňa 19.12.2018. Navyše neoznámenie postúpenia pohľadávky žalovanej by nemalo žiaden vplyv na platnosť zmluvy o postúpení.
7.4. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za opodstatnené, a to v časti nezdôvodnenej odplaty úveru (bod 8 odôvodnenia). Žalovaná nenamietala iba sumu 64,54 eura. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti čo do sumy 2.980,49 eura (3045,03 - 64,54) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 3.045,03 eura od 5.12.2015 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b), c ) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať namietanou výškou odplaty úveru, pričom v spotrebiteľskej veci súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol ( § 295 CSP). Následne znovu rozhodne a rozhodnutie odôvodní v zmysle požiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
8. Po čiastočnom zrušení vyhovujúceho výroku v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom, súd prvej inštancie opäť pojednával o spore dňa 1.10.2020 v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu a aj splnomocnenca žalovanej a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.
9. Podľa úverovej zmluvy žalovanej z 30.7.2013, úroková miera ňou čerpaného úveru bola v zmluve dohodnutá ako 32% fixná ročná úroková sadzba, pri konečnej splatnosti 07/2018 a 60 mesačných splátkach.
10. Podľa údajov o úrokových mierach vykazovaných domácimi úverovými inštitúciami, ktoré Národná banka Slovenska publikuje na svojej webovej stránke ako Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), priemerná úroková miera nových obchodov pre Domácnosti za III. štvrťrok 2013 spotrebiteľských úverov pri fixácii úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov bola 11,28% a za mesiac júl 2013 bola 11,27%.
11. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy žalovanou Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
12. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru o neplatnom dojednaní úrokovej sadzby v úverovej zmluve žalovanej pre jej rozpor s ustanovením § 39 OZ, vzhľadom na jej výšku. Ak podľa úverovej zmluvy žalovanej z 30.7.2013 bola v zmluve dohodnutá fixná úroková miera 32 % ročne a priemerná úroková miera pre spotrebiteľské úvery v mesiaci júl 2013 so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala 11,27 %, resp. za III. štvrťrok 2013 predstavovala hodnotu 11,28%, dohoda so spotrebiteľom o úrokovej sadzbe v hodnote 32% ročne je nepochybne konaním, ktoré možno hodnotiť ako úkon v rozpore s dobrými mravmi. Preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti dohodnutej úrokovej sadzby neplatná pre rozpor s § 39 OZ.
13. Pokiaľ rozsudkom z 21.2.2019 súd vo vyhovujúcom výroku zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3.045,03 eur, pričom odvolací súd tento výrok zrušil čo do sumy 2.980,49 eur, žalovaná bola právoplatne zaviazaná na zaplatenie sumy vo výške 64,54 eur. Žalovaná na úver čerpaný vo výške 4.100 eur uhradila sumu vo výške 3.378,10 eur. Potom žalobcovi pre neplatne dohodnutú úrokovú sadzbu patrí už len rozdiel medzi poskytnutou istinou úveru a súčtom úhrad žalovanej s právoplatným prísudkom [4.100 - (3.378,10 + 64,54)] vo výške 657,36 eur, na úhradu ktorej súd žalovanú zaviazal a žalobu v prevyšujúcej časti do sumy 2.980,49 eur zamietol.
14. S poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ a s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vznikol žalobcovi, po predčasnom zosplatnení úveru, k 5.12.2015 nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. K 5.12.2015 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05%, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy prísudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol ako nedôvodnú.
15. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP tak, že žiadnej z čiastočne úspešných strán sporu (žalobcov úspech 23,48%, pri úspechu žalovanej vo výške 76,52%, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu) nepriznal náhradu trov celého konania, vrátane odvolacieho.
16. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP a žalovanej nepovolil plniť v navrhnutých splátkach, keď žalovaná súdu neponúkla žiadny dôkaz o svojich majetkových a sociálnych pomeroch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.