Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-103-2020.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Subarea
7Co/103/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore navrhovateľa: X. B., nar. XX.X.XXXX, P. K. S. XXX, právne zastúpený: JUDr. Marek Belka, LL.M., advokát so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, IČO: 42213487, proti odporkyni: Q. O. nar. XX.XX.XXXX, P. K. S. XXX., o vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 8C/36/2020-46 zo dňa 21. júla 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, m e n í tak, že ukladá žalovanej zdržať sa uskutočňovania úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľnosti a uskutočňovania úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľnosti - a to rodinného domu č. XXX, P. K. S., postaveného na parcele CKN č. 300, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. K. S..
Žalobcovi p r i z n á v a vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd p o u č u j e odporkyňu, že ako žalobkyňa môže proti navrhovateľovi ako žalovanému podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorou iniciuje začatie sporového konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z listinných dôkazov považoval za preukázané, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej navrhovateľ žiadal zdržať sa uskutočňovania úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti nadobudla sčasti zmluvne, sčasti dedením. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností, ktoré považoval za hodnoverné. Napokon, sám žalobca uvedené nerozporoval. Pri posudzovaní titulu, od ktorého navrhovateľ právo bývania a užívania nehnuteľnosti patriacej odporkyni odvodzuje, z dedičského rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po zomrelej manželke navrhovateľa U. B. O. zistil, že zabezpečiť právo navrhovateľa v nehnuteľnosti bývať a nehnuteľnosť doživotne i užívať, bolo dojednané medzi Q. O., synom poručiteľky (manželky navrhovateľa) a navrhovateľom, ktorý nesporne nemal k nehnuteľnosti žiadne vecné či iné právo. Nehnuteľnosť dokonca nemohla byť ani predmetom vyporiadania BSM v rámci konania o dedičstve, keďže ju poručiteľka vcelku nadobudla dedením a dedičstvo do masy BSM nepatrí. Právo bývania bolo preto len vecou dohody dedičov (pokiaľ nedošlo k zriadeniu vecného bremena a zápisu ťarchy na LV). Išlo o osobný záväzok, ku ktorému sa zaviazal Q. O. ako povinný v prospech navrhovateľa ako oprávneného. Tento záväzok však úmrtím povinného zanikol. Nebol predmetom prechodu (generálnej sukcesie) na odporkyňu tak, ako navrhovateľ tvrdil, nakoľko k zriadeniu vecného bremena, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, nedošlo. Pokiaľ by tomu tak bolo, bolo by zapísané na LV a musela by ho rešpektovať i odporkyňa. Z návrhu ani nebolo zrejmé, či navrhovateľ mieni podať žalobu vo veci samej a ak áno, akú. Súd zastal názor, že neodkladné opatrenie by ako trvalé riešenie vzťahov navrhovateľa
a odporkyne neobstálo. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP. Vzhľadom k tomu, že odporkyni žiadne trovy nevznikli, nakoľko stav konania doposiaľ odporkyni známy nie je, jej nárok na náhradu trov konania nepriznal v súlade s článkom 17 základných zásad CSP.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ho viedla skutočnosť, že rodinný dom č. XXX v P. K. S. patril jeho zomrelej manželke, ktorý spoločne s manželkou rekonštruovali a systematicky prerábali. Navrhovateľ dokonca investoval do nehnuteľnosti všetky svoje finančné prostriedky a doposiaľ platí všetky poplatky spojené s bývaním a užívaním rodinného domu. Má tam zriadený trvalý pobyt, čo vyplýva z jeho občianskeho preukazu. Rodinný dom je dvojpodlažný, bytovú jednotku na poschodí užíval Q. O. s manželkou - odporkyňou, podiel v nehnuteľnosti im jeho bývalá manželka previedla pre účely poskytnutia úveru mesiac pred smrťou. V dedičskom konaní po zomrelej manželke sa navrhovateľ ako dedič po manželke vzdal svojho podielu v nehnuteľnosti a uzavrel so synom manželky Q. O. dedičskú dohodu, v ktorej sa Q. O. zaviazal poskytnúť bezplatné doživotné užívanie nehnuteľnosti navrhovateľovi. V dedičskom konaní po jeho smrti bola uzatvorená dedičská dohoda odporkyne a maloletej B. O., ktorou prebrala odporkyňa všetok majetok po poručiteľovi, vrátane rodinného domu. Po ukončení dedičského konania začala podnikať kroky k tomu, aby sa navrhovateľ z nehnuteľnosti odsťahoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je navrhovateľ presvedčený, že sú splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko dostatočným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, ktorú je možné dosiahnuť len nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží odporkyni zdržať sa uskutočňovania úkonov smerujúcich k prevodu predmetnej nehnuteľnosti a smerujúcich k jej vyprataniu. Zdôraznil, že zákonní dedičia (v danom prípade odporkyňa) sú viazaní prejavmi vôle poručiteľa a vstupujú do občianskoprávneho vzťahu vyplývajúceho z jeho práv a záväzkov. V budúcnosti sa mieni domáhať práva poskytnúť doživotné bývanie v nehnuteľnosti od odporkyne a nariadenie neodkladného opatrenia je nutnosťou. Ďalej namietol nezrozumiteľnosť odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu v bode 14., nakoľko pokiaľ i v inzeráte je uvedená výmera pozemkov 2937 m2 oproti výmere pozemku, na ktorom stojí rodinný dom, ide o všetky parcele, ktoré odporkyňa zdedila a vlastní v predmetnej lokalite P. K. S.. To však neznamená, že navrhovateľ neosvedčil, že odporkyňa nevykonáva úkony smerujúce k odpredaju nehnuteľnosti. Poukázal, že z ustanovení § 326 a nasl. CSP nevyplýva povinnosť navrhovateľa uviesť v návrhu, akú žalobu mieni podať a akým právnym prostriedkom sa mieni domáhať svojich práv do budúcna. Žiadal preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zo skutočností tak, ako boli zadokumentované v spise, nedospel k správnym skutkovým zisteniam a nevyvodil správny právny záver, pokiaľ návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mimo uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa uskutočňovania úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľností dožadoval i uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa uskutočňovania úkonov smerujúcich k vyprataniu určených nehnuteľností práve z dôvodu zachovania jeho práva bývania v predmetným nehnuteľnostiach odvodeného, či už od svojej bývalej manželky, s ktorou v predmetných nehnuteľnostiach ako jej manžel býval alebo od osobného záväzku syna bývalej manželky, ktorý jeho smrťou zanikol. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že Ústavou Slovenskej republiky je vytvorená ochrana práva na súkromie, ktorá sa vnútorne diferencuje. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, pretože pod „neoprávneným zasahovaním" treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitimný cieľ, nedbá na
podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa.
6. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Predmetné ustanovenie musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní v konkrétnej občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje Ústava Slovenskej republiky, t.j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.
7. Podľa čl. 20 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (odsek 3 prvá a druhá veta).
8. Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
9. Vychádzajúc z uvedeného, po zohľadnení skutočností tak, ako vyplývajú z obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné zaručiť ochranu obydlia navrhovateľa a vyhovieť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa úkonov smerujúcich k jeho vyprataniu z označených nehnuteľností. Rodinný dom č. XXX v P. K. S. patril jeho zomrelej manželke, ktorý spoločne s manželkou rekonštruovali a systematicky prerábali od roku 2005. Žalobca investoval do nehnuteľnosti všetky svoje finančné prostriedky, doposiaľ platí všetky poplatky spojené s bývaním a užívaním rodinného domu. V rodinnom dome má zriadený trvalý pobyt. Obýva časť domu na prízemí, teda tú časť, ktorú obýval spoločne s manželkou. Iné možnosti bývania v súčasnej dobe nemá. Nebezpečie bezprostrednej ujmy v prípade, pokiaľ by odporkyňa nehnuteľnosti odpredala, tkvie v tom, že navrhovateľ bude mať zníženú možnosť domáhať sa voči novým majiteľom svojich práv. Utrpí ujmu nielen v súvislosti s bývaním, ale aj s finančnými prostriedkami, ktoré vynaložil na nehnuteľnosť, prostriedkami, ktoré vynaložil na splácanie úverov, vytvorí sa stav, ktorý bude len veľmi obtiažne zvrátiť späť.
10. V nadväznosti na uvedené a vyššie poukazované skutočnosti, odvolací súd považoval za ústavne konformné poskytnúť navrhovateľovi ním požadovanú súdnu ochranu.
11. Zároveň odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 CSP, pokiaľ nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží (podať v určitej lehote žalobu vo veci samej), poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa ustanovenia § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. V nadväznosti na povinnosť uloženú v ustanovení § 337 CSP, odvolací súd poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo vzťahu k navrhovateľovi ako žalovanému o vypratanie nehnuteľnosti. Odvolací súd si tak splnil iba svoju zákonnú poučovaciu povinnosť s tým, že predmetné poučenie žiadnym spôsobom odporkyňu k podaniu žaloby nezaväzuje.
12. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu.
13. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)