Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-1383-2019.pdf
PDF · 85.46 KB
Case nature
Subarea
59Ek/1383/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, právne zastúpený Adokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO 47 234 679, proti povinnému T. V.X., C.. XX.XX.XXXX, S. Q. XX, XXX XX I. - Q. N., o vymoženie 2.488,33 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Galinou Juhászovou, Exekútorský úrad Košice, Palackého 2, 044 01 Košice, pod sp. zn. 375EX 379/2019, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 73,49 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 15.08.2019 domáhal od povinného vymoženia 2.488,33 eur s prísl. na základe exekučných titulov, rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 13C/148/2016 zo dňa 26.01.2018 a uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. 13C/148/2016-100 zo dňa 17.04.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 27.08.2019 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pod sp. zn. 59Ek/1383/2019, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 15.05.2020 predložil súdu návrh účastníka konania na zastavenie exekúcie a zároveň v podaní uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 18.11.2019 na e-mailovú adresu Exekútorského úradu, ktorý v písomnej lehote doručil dňa 05.12.2019.
3. Aj napriek skutočnosti, že povinný návrh na zastavenie exekúcie podaný elektronicky písomne doplnil až po uplynutí 10-dňovej lehoty, keď návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu dňa 03.12.2019, súd preskúmal obsah jeho podania a konštatuje nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie doručenom súdnemu exekútorovi elektronicky do e-mailovej schránky povinný uvádza, že v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku podáva v lehote návrh v zmysle bodov a) až d) a zároveň aj žiadosť o odklad exekúcie, pričom v predmetnej exekúcii sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to hlavne čo sa týka oprávnenosti výšky nárokov oprávneného. Záverom uviedol, že podanie v lehote 10 dní dodá písomne. Súd ďalej konštatuje, že v podaní, ktoré povinný písomne doručil súdnemu exekútorovi neuviedol žiadne iné tvrdenia ako tie, ktoré uviedol v elektronickom podaní.
4. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ani s odkladom exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný neuviedol, a ani dodatočne nedoručil žiadne skutočnosti v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a teda jeho návrh považuje za nedôvodný. Z uvedených dôvodov preto požaduje, aby konajúci súd
návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného uplatnil trovy exekučného konania vo výške 73,49 eur.
5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
10. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
13. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutná vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna
stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
14. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a teda okrem všeobecných náležitostí podania vymedzených v ust. § 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená, čo v konkrétnom prípade návrh povinného na zastavenie exekúcie nespĺňa a to vzhľadom len na všeobecné tvrdenie povinného, keď navrhuje zastaviť exekúciu v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku a to bez akéhokoľvek bližšieho ozrejmenia.
16. Pokiaľ povinný namieta, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a teda čo sa týka hlavne oprávnenosti výšky nárokov oprávneného, súd musí konštatovať, že ani z tejto formulácie nie je možné určiť, o aké skutočnosti brániace vo vymáhateľnosti exekučného titulu ide, nakoľko povinný ich bližšie nešpecifikoval.
17. Exekučný súd však nad rámec uvádza, že pokiaľ by povinný namietal výšku uplatneného nároku zo strany oprávneného ešte pred vznikom exekučných titulov, je potrebné konštatovať, že ani na takúto námietku povinného v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by nebolo možné prihliadnuť, nakoľko návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, išlo by o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučných titulov a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil. Pokiaľ by povinný namietal výšku uplatneného nároku po vydaní exekučného titulu, v tejto súvislosti súd uvádza, že bolo povinnosťou povinného zánik vymáhaného nároku preukázať, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, dôkazné bremeno zaťažuje povinného, avšak v predmetnej veci zo strany povinného nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že došlo aspoň k čiastočnému zániku pohľadávky oprávneného, a preto súd nemohol návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, a exekúciu čo i len v časti vymáhaného nároku zastaviť.
18. Pokiaľ povinný žiada o odklad exekúcie súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno o odklade exekúcie rozhodnúť len, ak sú naplnené predpoklady ustanovené v § 61h a nasl. Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodnúť.
19. Záverom je preto potrebné konštatovať, že oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade exekučných titulov voči ktorým povinný v zákonnej lehote opravný prostriedok nepodal, v čoho dôsledku sa rozhodnutia stali právoplatnými a vykonateľnými. Návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilých exekučných titulov. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a keďže povinný si povinnosť mu nimi uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
24. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 50,62 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 10,62 eur (rok 2020), spolu v sume 61,24 eur + 20% DPH, t.j. 73,49 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.