Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-107-2019.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/107/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: GTS LOGISTICS, s.r.o., so sídlom M. Dulu 7, 036 08 Martin, IČO: 36 652 776, zastúpeného advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s.r.o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: AUTODOPRAVA GOČ, s.r.o., so sídlom Tomášikova 36, 080 01 Prešov, IČO: 36 480 002, o zaplatenie sumy 110 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 110 eur, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 110 eur od 15.3.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica elektronicky dňa 1.8.2019 na upomínacie konanie žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 110 eur, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 110 eur od 15.3.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj nahradiť trovy konania. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že na základe Objednávky č. 33/020/2019-H zo dňa 27.2.2019 si žalobca objednal u žalovaného prepravu tovaru na trase Wien /AT/-Martin /SK/ v dňoch 28.2.2019 - 1.3.2019 s cenou za prepravu vo výške 240 eur. Akceptáciou objednávky žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci (ďalej len „zmluva“), ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom, Dohovorom CMR, ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. V zmluve bolo dohodnuté, že vykládka tovaru je fixná dňa 1.3.2019 o 6.00 hod. a tento termín musí byť dodržaný. Aj napriek podmienkam zmluvy žalovaný nepristavil vozidlo na nakládku tovaru v mieste Wien v požadovanom čase 28.2.2019 o 13.00 hod., čím žalovaný svojim konaním porušil zmluvné podmienky. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nezabezpečil nejakú náhradnú prepravu tovaru. Z uvedeného dôvodu žalobca musel zabezpečiť náhradnú prepravu tovaru na vlastné náklady. Žalobca Objednávkou prepravy č. 35/02/2019-H zo dňa 28.2.2019 bol nútený objednať u spol. TLM Trans, s.r.o. tú istú prepravu tovaru, ktorú neuskutočnil žalovaný. Za náhradnú prepravu žalobca uhradil tretiemu dopravcovi čiastku vo výške 350 eur vzhľadom na to, že žalobca nedokázal zabezpečiť urgentne prepravu za nižšiu cenu. Tým žalobcovi vznikla škoda vo forme viac nákladov na náhradnú prepravu tovaru vo výške 110 eur. V zmysle bodu 14. Objednávky prepravy č. 33/02/2019-H zo dňa 27.2.2019 „V prípade nehody alebo zadržania vozidla dopravcu alebo inej prekážky brániacej riadnemu uskutočneniu prepravy, resp. dokončeniu prepravy dohodnutým
vozidlom je dopravca povinný bez meškania zaistiť iné vozidlo obdobných parametrov. V prípade nesplnenia tejto povinnosti budú všetky vzniknuté náklady odosielateľa spojené so zaistením iného vozidla vyúčtované dopravcovi a tento je povinný vzniknuté viac náklady odosielateľovi v celom rozsahu nahradiť. Dopravca je súčasne povinný uhradiť za porušenie niektorej vyššie uvedenej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 1/10 celkovej dohodnutej ceny prepravy.“ Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vystavil žalovanému faktúru č. OF-190308 zo dňa 28.2.2019 na čiastku 110 eur ako sumu viac nákladov, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť na náhradnú prepravu tovaru. Do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca neeviduje úhradu faktúry č. OF 190308 zo dňa 28.2.2019. Na základe predložených dôkazov možno konštatovať, že žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 110 eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný je v omeškaní s plnením vyššie špecifikovaného záväzku, žalobca si súčasne uplatňuje aj zákonný nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny, ako aj paušálnu náhradu nákladov z uplatnenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.8.2019 platobný rozkaz, č. k. 24Up/986/2019-26, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 110 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že žiada o zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu, nakoľko faktúra vystavená spoločnosťou GTS LOGISTICS, s.r.o., IČO: 36 652 776 je neodôvodnená a jej samotné vystavenie a žiadanie jej úhrady je špekuláciou zástupcov vyššie uvedenej spoločnosti. Dňa 27.2.2019 sa dohodli s pracovníkmi GTS LOGISTICS na realizácii prepravy z Schwechat /A/ do Martin /SK/, ktorá sa mala realizovať 28.2.2019. V objednávke nie je fixný čas nakládky, je uvedený len približný čas nakládky, a to cca 13.00 hod.. Žalovaný uznáva, že ich vozidlo malo meškanie, nakoľko nie je možné ovplyvniť dopravnú situáciu na cestách, ako aj rýchlosť vyloženia vozidla na vykládke, ktorá predchádzala nakládke, ktorú si objednala firma GTS LOGISTICS. O krátkom meškaní vozidla boli riadne a včas telefonicky informovaní. Avšak zamestnanec firmy GTS LOGISTICS sa rozhodol nečakať na vozidlo žalovaného, ale predal túto prepravu inému prepravcovi a vyššie uvedenú objednávku na prepravu žalovanému stornoval, čo znamená, že vozidlo žalovaného, ktoré sa už v tom čase už presúvalo na nakládku objednanú firmou GTS LOGISTICS, zostalo nevyťažené a tým firmu žalovaného poškodili. Žalovaný preto považuje za maximálne nekorektné až drzé, že sa žalovanému následne pokúsili zaslať faktúru na 110 eur, kde uvádzajú, že je to rozdiel medzi sumou, za ktorú túto prepravu predali žalovanému a za ktorú následne zaplatili inému dopravcovi. Keďže bola preprava zrušená zo strany GTS LOGISTICS, žalovaný požiadal o zrušenie platobného rozkazu v plnom rozsahu a o zastavenie celého konania ako neodôvodneného.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného, okrem iného uviedol, že žalovaný objednávku žalobcu písomne potvrdil, čím súhlasil s podmienkami uvedenými v predmetnej objednávke prepravy. Žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť pristaviť vozidlo na nakládku v objednávke stanovený čas. Pretože išlo o termínovanú zásielku a žalovaný nepristavil svoje vozidlo na dohodnutú nakládku ani viac ako 3,5 hodiny po dohodnutom termíne náklady, bol nútený objednávku zrušiť a zabezpečiť náhradnú prepravu tovaru. Ďalším dôvodom na zrušenie objednávky bola aj skutočnosť, že zamestnanec žalovaného oznámil žalobcovi svoju polohu v meste Linz /AT/, ktoré je vzdialené od miesta plánovanej nakládky viac ako 200 km a uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že má vykonať prepravu tovaru, ktorá bola predmetom predmetnej objednávky žalobcu. Z uvedeného dôvodu by nebolo možné zo strany žalovaného dodržať fixný termín plánovanej vykládky tovaru, čím by vznikla na strane žalobcu väčšia škoda, ktorú by si následne uplatňoval voči žalovanému ako prepravcovi. Preto bol žalobca nútený zabezpečiť nákladnú prepravu tovaru dopravcom, ktorého vozidlo bolo v blízkosti plánovaného miesta nakládky tovaru. Týmto žalobca predišiel väčšej škode, ktorá by vznikla omeškaním s dodaním zásielky ako boli viac náklady za zabezpečenie náhradnej prepravy tovaru iným dopravcom. Je potrebné zdôrazniť, že zrušenie objednávky zo strany žalobcu bolo spôsobené konaním žalovaného a na tomto základe došlo k naplneniu bodu 14 Objednávky prepravy č. 33/02/2019-H zo dňa 27.2.2019, čím vznikla povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi viac náklady spojené so zabezpečením náhradnej prepravy. Žalobca zároveň požiadal, aby bola predmetná vec podľa § 14 zákona 307/2016 o upomínacom konaní postúpená na prejednanie príslušnému súdu v zmysle ustanovení CSP a aby sa v konaní pokračovalo.
5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 12.11.2019 postúpil danú vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v
konaní na príslušnom súde zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
6. Dňa 1.10.2020 pojednával súd v neprítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky pre prejednanie veci bez ich účasti.
7. Na pojednávaní konanom dňa 1.10.2020 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne návrhu na vydanie platobného rozkazu, CMR, Objednávky prepravy č. 3502/2019-H, faktúry č. 2019/0419, výpisu z účtu žalobcu, Objednávky prepravy č. 33/02/2019-H, e-mailovej komunikácie, faktúry č. OF-190308, výpisu z obchodného registra ohľadne žalovaného, výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, Objednávky č. 33/02/2019, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
8. Na základe Objednávky č. 33/020/2019-H zo dňa 27.2.2019 si žalobca objednal u žalovaného prepravu tovaru na trase Wien /AT/ - Martin /SK/ v dňoch 28.2.2019 - 1.3.2019 s cenou za prepravu vo výške 240 eur. Akceptáciou objednávky žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci, ktorá sa riadi Dohovorom CMR, Obchodným zákonníkom, ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. V zmluve bolo dohodnuté, že vykládka tovaru je fixná dňa 1.3.2019 o 6.00 hod. a tento termín musí byť dodržaný. Aj napriek tejto podmienke uvedenej v objednávke žalobcu, ktorú žalovaný akceptoval, žalovaný nepristavil vozidlo na nakládku tovaru v mieste Wien v požadovanom čase dňa 28.2.2019 o cca 13.00 hod., čím žalovaný svojim konaním porušil zmluvné podmienky. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nezabezpečil nejakú náhradnú prepravu tovaru. Z uvedeného dôvodu žalobca zabezpečil náhradnú prepravu tovaru na vlastné náklady. Žalobca Objednávkou prepravy č. 35/02/2019- H zo dňa 28.2.2019 bol nútený objednať u spol. TLM Trans, s.r.o. tú istú prepravu tovaru, ktorú neuskutočnil žalovaný. Za náhradnú prepravu žalobca uhradil tretiemu dopravcovi čiastku vo výške 350 eur vzhľadom na to, že urgentne nedokázal zabezpečiť prepravu za nižšiu cenu. V bode 14. Objednávky prepravy č. 33/02/2019-H zo dňa 27.2.2019 je uvedené: „V prípade nehody alebo zadržania vozidla dopravcu alebo inej prekážky brániacej riadnemu uskutočneniu prepravy, resp. dokončeniu prepravy dohodnutým vozidlom je dopravca povinný bez meškania zaistiť iné vozidlo obdobných parametrov. V prípade nesplnenia tejto povinnosti budú všetky vzniknuté náklady odosielateľa spojené so zaistením iného vozidla vyúčtované dopravcovi a tento je povinný vzniknuté viac náklady odosielateľovi v celom rozsahu nahradiť. Dopravca je súčasne povinný uhradiť za porušenie niektorej vyššie uvedenej povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 1/10 celkovej dohodnutej ceny prepravy.“ Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vystavil žalovanému faktúru č. OF-190308 zo dňa 28.2.2019 na čiastku 110 eur, ktorá predstavuje navyše náklady, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť na náhradnú prepravu tovaru. Predstavuje teda škodu, ktorá žalobcovi vznikla vo forme viac nákladov na náhradnú prepravu tovaru. Žalovaný žalobcovi faktúru č. OF 190308 zo dňa 28.2.2019 doposiaľ neuhradil.
9. Podľa Článku 9 bod 1. DOHOVORU o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nákladný list je, ak sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
10. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
11. Podľa § 380 Obchodného zákonníka, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany
12. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
13. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo
dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
14. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
15. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
16. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 17. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
18. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369,369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
20. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
21. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Objednávky č. 33/020/2019-H zo dňa 27.2.2019 si žalobca objednal u žalovaného prepravu tovaru na trase Wien /AT/ - Martin /SK/ v dňoch 28.2.2019 - 1.3.2019 s cenou za prepravu vo výške 240 eur. Akceptáciou objednávky žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci, ktorá sa riadi Dohovorom CMR, Obchodným zákonníkom, ako aj Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu. V zmluve bolo dohodnuté, že vykládka tovaru je fixná dňa 1.3.2019 o 6.00 hod. a tento termín musí byť dodržaný. Aj napriek tejto podmienke uvedenej v objednávke žalobcu, ktorú žalovaný akceptoval, žalovaný nepristavil vozidlo na nakládku tovaru v mieste Wien v požadovanom čase dňa 28.2.2019 o cca 13.00 hod., čím žalovaný svojim konaním porušil zmluvné podmienky. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nezabezpečil nejakú náhradnú prepravu tovaru. Z uvedeného dôvodu žalobca zabezpečil náhradnú prepravu tovaru na vlastné náklady. Žalobca Objednávkou prepravy č. 35/02/2019-H zo dňa 28.2.2019 bol nútený objednať u spol. TLM Trans, s.r.o. tú istú prepravu tovaru, ktorú neuskutočnil žalovaný. Za náhradnú prepravu žalobca uhradil tretiemu dopravcovi čiastku vo výške 350 eur vzhľadom na to, že urgentne nedokázal zabezpečiť prepravu za nižšiu cenu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca vystavil žalovanému faktúru č. OF-190308 zo dňa 28.2.2019 na čiastku 110 eur, ktorá predstavuje navyše náklady, ktoré bol žalobca nútený vynaložiť na náhradnú prepravu tovaru. Ide teda o škodu, ktorá žalobcovi vznikla vo forme naviac nákladov na náhradnú prepravu tovaru. Žalovaný žalobcovi faktúru č. OF 190308 zo dňa 28.2.2019 doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 110 eur titulom náhrady škody. Súd
preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 110 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
23. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 110 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t.j. od 15.3.2019, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenie, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, zaviazal súd žalovaného aj na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, a to v zákonom stanovenej výške 40 eur.
25. Obranu žalovaného uplatnenú hlavne v jeho odpore proti vydanému platobnému rozkazu považoval súd za nedôvodnú, účelovú. Žalovaný poukazoval na to, že v objednávke nie je fixný čas nakládky, je uvedený len približný čas nakládky, a to cca 13.00 hod. Takýto jeho záver je nepochybne účelový. Takého stanovenie času nakládky nepochybne znamená, že nakládka tovaru nemusí začať presne na sekundu o 13.00 hod., ale môže začať krátko pred 13.00 hod., prípadne s malým omeškaní po 13.hod. Z takto stanoveného, dohodnutého času nakládky logicky vyplýva, že žalovaný mal pristaviť vozidlo, ktoré malo zabezpečovať predmetnú prepravu, na mieste nakládky už pre 13. hodinou. Správny bol teda postup žalobcu keď v danom konkrétnom prípade zabezpečil náhradnú prepravu, keďže žalovaný nepristavil vozidlo na nakládku tovaru v mieste Wien v požadovanom čase dňa 28.2.2019 pred 13. hodinou, žalovaný ani žiadnym spôsobom nezabezpečil nejakú náhradnú prepravu tovaru (svoje vozidlo dokonca nepristavil na dohodnutú nakládku ani viac ako 3,5 hodiny po dohodnutom termíne náklady, navyše v tom čase zamestnanec žalovaného oznámil žalobcovi svoju polohu v meste Linz /AT/, ktoré je vzdialené od miesta plánovanej nakládky viac ako 200 km a uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že má vykonať prepravu tovaru, ktorá bola predmetom predmetnej objednávky žalobcu). Je nepochybne, že z uvedených dôvodov by nebolo možné zo strany žalovaného dodržať fixný termín plánovanej vykládky tovaru, čím by vznikla na strane žalobcu väčšia škoda, ako tá ktorá mu v skutočnosti aj vznikla a spočíva v naviac nákladoch za zrealizovanú prepravu oproti cene pôvodne dohodnutej za pôvodne dohodnutú prepravu so žalovaným. K zrušenie objednávky zo strany žalobcu bez pochybností došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, a tak došlo aj k možnosti aplikovať bodu 14. Objednávky prepravy č. 33/02/2019-H zo dňa 27.2.2019 a žiadať zo strany žalobcu voči žalovanému nárok na náhradu škody spočívajúcej v naviac nákladoch za zabezpečenie náhradnej prepravy.
26. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.