Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ TROMF a.s., IČO: 35 724 951, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, 2/ T.. M. O., bytom A. X/XXX, XXX XX K. - B., proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, 2/ Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2.rade č. 29892/2019/ zo dňa 25.11.2019 a rozhodnutia žalovaného v 1.rade č. OU-BA-OVB2-2019/11644/GRJ o dočasnom zábore, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 02.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 03.02.2020 o 15:30 hod., (konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ) sa žalobca v 1. rade - spoločnosť TROMF a.s. domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade č. 29892/2019/SV/97618 zo dňa 25.11.2019 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Podaním zo dňa 03.02.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.02.2020, žalobca doplnil svoju žalobu o ďalšie napádané rozhodnutie, a to rozhodnutie žalovaného v 1. rade č. OU-BA-OVBP2-2019/11644/GRJ o dočasnom zábore. Žalobou zo dňa 02.02.2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2020 o 22:56 hod., (konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. ) sa žalobca - T.. M. O. domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade č. 29892/2019/SV/97618 zo dňa 25.11.2019 a jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. , zo dňa 28.02.2020 boli veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a pod sp. zn. spojené na spoločné konanie v zmysle ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s tým, že ďalej budú veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. .

2. Žalobcovia v žalobe zároveň požiadali správny súd, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v 2. rade - Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 29892/2019/ zo dňa 25.11.2019, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - žalovaného v 1. rade - Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2019/11750/GRJ. Návrh odôvodňovali bezprostredne hroziacou ujmou spočívajúcou v zápise práv vyvlastniteľa, ako aj tým, že takýto zápis práv bude s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou viesť k zastavaniu pozemku parc. č. C-KN 1675/29 a tiež k ďalším zásahom.

3. Žalovaný v 1.rade - Okresný úrad Bratislava sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 04.09.2020, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.09.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcov vo

vzťahu k návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že navrhuje, aby žiadostiam o odloženie vykonateľnosti rozhodnutí nebolo vyhovené.

4. K žalobe žalobcov sa vyjadril ďalší účastník konania- Národná diaľničná spoločnosť, a.s. podaním zo dňa 09.09.2020 doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.09.2020, v ktorom uviedol, že vlastnícke práva NDS k pozemkom vyvlastneným rozhodnutím žalovaného v 1. rade č. 11750 už boli zapísané do katastra nehnuteľností a teda dôvod uvádzaný v žalobe žalobcu v 1. rade je už neaktuálny. Ďalej uviedol, že aj keby súd v tomto konaní zrušil napádané rozhodnutie žalovaného v 1. rade č. 11750, tak je nepochybné, že nakoľko sa jedná o pozemky pod stavbou diaľnice D1 Bratislava - Senec, na konci dňa skôr či neskôr budú predmetné pozemky žalobcu v 1. rade aj tak vyvlastnené (v novom vyvlastňovacom konaní, ktoré by zohľadnilo prípadné námietky súdu) a zastavané, nakoľko územné rozhodnutie je právoplatné t.j. nemenné a diaľnica má viesť aj cez predmetné pozemky žalobcu v 1. rade. Priznaním odkladného účinky by tak teoreticky mohlo byť dosiahnuté výlučne a jedine len oddialenie zastavania pozemkov žalobcu v 1. rade a spomalenie výstavby diaľnice D1 Bratislava - Senec, čo nepochybne a jednoznačne je v rozpore s verejným záujmom. Taktiež s ohľadom na vyššie uvedené mal ďalší účastník konania za to, že ani nehrozí „závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok,“ pretože je nepochybné, že pozemky žalobcu v 1. rade vyvlastnené rozhodnutím žalobcu v 1. rade č. 11750 skôr či neskôr aj tak budú opätovne vyvlastnené a zastavané. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa ust. zamietol návrh žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade na priznanie odkladného účinku žalobe žalobcu v 1. rade a žalobe žalobcu v 2. rade.

5. Žalovaný v 2.rade - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky sa k žalobe žalobcov vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 25.09.2020, doručeným správnemu súdu dňa 28.09.2020, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že vlastnícke práva NDS, a.s. k pozemkom vyvlastnením rozhodnutím okresného úradu už boli zapísané do katastra nehnuteľností a teda dôvod uvádzaný v žalobách žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade je neaktuálny. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by súd zrušil žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade je nepochybné, že ide o pozemky pod stavbou diaľnice D1 Bratislava

- Senec, ktoré budú nakoniec vyvlastnené a zastavané, nakoľko územné rozhodnutie je právoplatné a diaľnica má viesť aj cez predmetné pozemky. Mal za to, že priznaním odkladného účinku by mohlo byť dosiahnuté len oddialenie zastavania pozemkov žalobcov a spomalenie výstavby diaľnice D1 Bratislava

- Senec, čo je nepochybne a jednoznačne v rozpore s verejným záujmom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný v 2.rade navrhol, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 188 SPP zamietol návrh žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade na priznanie odkladného účinku žaloby žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

8. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcov a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. a ani podľa ust. .

12. Žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, bližšie nijakým spôsobom neodôvodnili. Uviedli len toľko, že je tu „bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v zápise práv vyvlastniteľa, ako aj tým, že takýto zápis práv bude s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou viesť k zastavaniu pozemku parc. č. C-KN 1675/29 a tiež k ďalším zásahom“. Priznania odkladného účinku podanej správnej žalobe sa teda domáhali titulom bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú však bližšie nekonkretizovali. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému dôvodu, na základe ktorého sa domáhali priznania odkladného účinku resp. odkladu vykonateľnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v 2.rade v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, považuje správny súd za potrebné uviesť, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia v uplatnenom návrhu žiaden zo zákonných dôvodov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe neosvedčili. Argumentovali „len“ strohou konštatáciou o hrozbe ujmy, ktorá je bezprostredná spočívajúca v zápise práv vyvlastniteľa. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo strany žalobcu nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobcovia nedostatočne odôvodnili

svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a neosvedčil tak žiaden zo zákonných dôvodov možnosti priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle ust. . Samotný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na „bezprostredne hroziacu ujmu“ totiž bez ďalšieho neosvedčuje jeho priznanie zo strany správneho súdu.

13. Správny súd zastáva názor, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. Súčasne je potrebné preukázanie i tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, k čomu v danom prípade nedošlo.

14. Záverom tunajší súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neosvedčili splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .