Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/135/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. č. XXX, adresa na doručovanie XXX XX T. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom 022 01 Čadca, Mierova 1725 proti žalovanému P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L., G. XXXX/X, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.05.2019, č. k. -201, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností uzavretej medzi dlžníkom žalobcu ako predávajúcim (ďalej predávajúci) a žalovaným ako kupujúcim. Vec právne posúdil podľa a nasl. a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca je veriteľom predávajúceho, voči ktorému má vymáhateľnú pohľadávku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30.03.2012, v zmysle ktorej žalobca poskytol predávajúcemu bezúročnú pôžičku vo výške 3.500,00 eur a ktorú sa predávajúci zaviazal splatiť v lehote do 25.04.2012. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že za predaj nehnuteľností bola dohodnutá kúpna cena vo výške 113.000,00 eur s tým, že (kupujúci) žalovaný vyplatil úvery predávajúceho prostredníctvom hypotéky, ktorú si žalovaný za týmto účelom zobral zo Slovenskej sporiteľne vo výške 94.000,00 eur. Žalovaný vyplatil záväzky predávajúceho voči Slovenskej sporiteľni vo výške 35.593,50 eur, vo výške 52.814,26 eur a dražobný poplatok vo výške 2.555,48 eur. Pokiaľ ide o ostatné finančné prostriedky z kúpnej ceny, tieto boli vyplatené na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX spoločnosti Financie - C, s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad Váhom, ktorej jediným spoločníkom od 09.01.2009 do 03.04.2013 bola spoločnosť centrumbývania.info, s.r.o. personálne prepojená so žalovaným. 1.2 Čo sa týka vedomosti žalovaného o úmysle predávajúceho ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, súd prvej inštancie uviedol, že v prvom rade nemohol byť predávajúci pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v dobrej viere, že žalobcovi vyplatí požičané peniaze z úveru, pretože mal vedomosť, že mu z kúpnej ceny nebude poskytnuté ani jedno euro. Po úhrade úverov predávajúceho nebol zvyšok kúpnej ceny vyplatený na účet predávajúceho, ale na účet spoločnosti Financie - C, s.r.o. personálne prepojenej so žalovaným. Vzhľadom na to prijal súd prvej inštancie záver, že predávajúci si bol v čase uzatvorenia pôžičky vedomý toho, že záväzok voči žalobcovi nebude uhradený. 1.3 Následnú vedomosť žalovaného o uvedenom úmysle predávajúceho dovodil súd prvej inštancie z toho že žalovaný na pojednávaní dňa 04.10.2018 zhodne ako žalobca uviedol, že boli so žalobcom

niekde na severe ohľadne nedoplatku voči Sociálnej poisťovni a rovnako tak svedkyňa Y. uviedla, že pri vybavovaní hypotekárneho úveru mali ísť už peniaze na účet po podpísaní zmluvy, ale sa zistili nejaké podlžnosti na strane predávajúceho, potom však prišiel žalovaný s papiermi o úhrade a peniaze boli uvoľnené na vyplatenie hypotéky predávajúceho. Na pojednávaní dňa 10.01.2019 žalovaný už uviedol, že bol v Žiline, ale bol tam s manželkou predávajúceho a o vzájomnej dlžobe dlžníka a žalobcu nevedel. Z výsluchu žalobcu, predávajúceho a nepriamo aj svedkyne Y. prijal súd prvej inštancie záver, že dlh voči Sociálnej poisťovni bol uhradený z pôžičky poskytnutej žalovaným. Súd prvej inštancie považoval za hodnoverné žalobcove tvrdenia o tom, že komunikoval so žalovaným o záväzku predávajúceho, že žalovaný vedel o záväzku predávajúceho voči žalobcovi, a že pôžička predávajúcemu bola poskytnutá na úhradu záväzku voči Sociálnej poisťovni. Súd prvej inštancie považoval za významné, že žalovaný poznal finančnú situáciu predávajúceho a vedel, že z finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností, vrátane finančných prostriedkov z hypotekárneho úveru budú vyplatené len úvery voči Slovenskej sporiteľni, dražobný poplatok a ostatné financie budú poukázané na účet spoločnosti, s ktorou bol žalovaný personálne prepojený. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný musel mať vedomosť o tom, že predávajúci kúpnou zmluvou o prevode nehnuteľností mieni ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a vychádzajúc z toho žalobe vyhovel. 1.4 O trovách konania rozhodol podľa ust. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2.1 Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal záver o preukázaní jeho vedomosti o pôžičke medzi žalobcom a predávajúcim. Podľa žalovaného nebola pravdivá svedecká výpoveď predávajúceho, že sa stretol so žalovaným, p. Y. v kancelárii žalobcu, pretože to vyvrátila svedecká výpoveď p. Y., podľa ktorej sa všetci štyria nikdy spolu nestretli. 2.2 Žalovaný uviedol, že nepopieral, že bol osobne prítomný pri úhrade dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni. Nevedel však odkiaľ pochádzajú peniaze na úhradu tohto dlhu a ani ho to nezaujímalo. Úhrada tohto dlhu bola nevyhnutná, aby mu bol poskytnutý úver na kúpu nehnuteľností. Ďalej žalovaný uviedol, že jeho vedomosť o dlhoch predávajúceho a jeho manželky sa týkala len tých dlhov, ktoré boli verejne dostupné, resp. potvrdené bankami a o pôžičke predávajúceho od žalobcu sa nemal ako dozvedieť. Uvedené podľa žalovaného vyplýva z potvrdenia správcu jeho konkurznej podstaty, ktoré priložil k odvolaniu. Pokiaľ by o predmetnej pôžičke vedel, trval by na tom, aby bola uvedená v kúpnej zmluve. Naopak, tam bolo uvedené, že predávajúci majú len tie dlhy, ktoré sú v kúpnej zmluve uvedené a z kúpnej ceny vyplatené. 2.3 Žalovaný poukázal aj na rozpor medzi výškou požičanej sumy 3.500 eur a výškou dlhu 2.685,63 eur, na splatenie ktorého mala pôžička slúžiť. Tiež na to, že o pôžičke nemala vedomosť ani svedkyňa Y., ktorá predaj sprostredkovala. Záverom odvolania žalovaný uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke sa predávajúci so žalovaným ešte nepoznali, keďže medzi pôžičkou a kúpou nehnuteľností uplynuli tri mesiace. 3.1 Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s dôvodmi odvolania a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Považoval za významné, že sám žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil vedomosť o dlhu predávajúceho voči žalobcovi. Rovnako mal žalovaný vedomosť o dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni a o tom, že finančná situácia predávajúceho neumožňovala úhradu tohto dlhu. O vedomosti žalovaného svedčí aj skutočnosť, že žalobca so samotným predajom nehnuteľností nemal nič spoločné a vyvstáva tak otázka, prečo by bol žalobca (spolu so žalovaným) prítomný pri úhrade dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni. Podľa žalobcu nebol dlh voči nemu v kúpnej zmluve uvedený úmyselne, no žalovaný o ňom vedel, ako to možno dovodiť z vykonaného dokazovania, vrátane výpovede samotného žalovaného. Žalovaný nemal záujem na uvádzaní tohto dlhu v zmluve a jeho úhrade z kúpnej ceny, keďže bolo preukázané, že zvyšok kúpnej ceny po vyplatení úverov predávajúceho a dražobného poplatku bol vyplatený spoločnosti personálne prepojenej na žalovaného. Ďalej žalobca vo vyjadrení považoval za bezvýznamnú vedomosť sprostredkovateľky predaja nehnuteľností o pôžičke a poukázal na zavádzajúce tvrdenia žalovaného o časovom odstupe pôžičky a kúpnej zmluvy, keď kúpna zmluva bola síce zavkladovaná až 13.7.2012, ale uzatvorená už 3.5.2012. Rovnako za nepravdivé považoval žalobca tvrdenie žalovaného, že sa s predávajúcim spoznal až pri podpise kúpnej zmluvy, keď sám vo výpovedi potvrdil, že bol prítomný pri úhrade dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni. 4.1 V ďalších podaniach v odvolacom konaní strany sporu principiálne zotrvali na svojich stanoviskách. Žalovaný poukázal na žalobcom nesprávne uvádzaný dátum uzavretia kúpnej zmluvy 3.5.2012, keď v skutočnosti sa tak stalo 8.6.2012. Tiež uviedol, že pokiaľ by o ukrátenie žalobcu nemal záujem predávajúci, uviedol by svoj dlh voči žalobcovi do kúpnej zmluvy a trvali na jeho vyplatení z kúpnej ceny. On sa bez toho nemal ako o dlhu dozvedieť. Žalobca okrem iného poukázal na vyjadrenie žalovaného v

konaní, z ktorého vyplýva vedomosť žalovaného aj o iných dlhoch predávajúceho (spotrebiteľské úvery, zdravotné poistenie), a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že vedel len o dlhoch uvedených v kúpnej zmluve. 5.1 Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa . 5.2 Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 5.3 Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ nie je odporovaný právny úkon urobený medzi blízkymi osobami, je podmienkou úspešného odporovania preukázanie vedomosti druhej zmluvnej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. O túto situáciu sa jedná aj v posudzovanom prípade a súd prvej inštancie správne považoval za významné preukázanie danosti uvedenej vedomosti na strane žalovaného. 5.4 Súčasne súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy k danosti vedomosti žalovaného o úmysle predávajúceho ukrátiť svojho veriteľa. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie v tomto smere zodpovedá pravidlám logického myslenia a vytvára hodnoverný obraz preukazovanej skutočnosti. I keď v konaní nebol vykonaný dôkaz, z ktorého by uvedená vedomosť vyplývala priamo, umožňujú nepriame dôkazy presvedčivý záver o tom, že žalovaný vedel o úmysle predávajúceho ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. 5.5 Ako súd prvej inštancie zistil priamo z výpovede žalovaného, tento mal pri jednaní o podmienkach kúpnej zmluvy vedomosť o finančnej situácii predávajúceho a vedel, že ten nie je pre nedostatok financií schopný uhrádzať splátky úveru zabezpečeného jeho nehnuteľnosťou, že vec je v procese uspokojenia dlhu z úveru formou dražby, ale vedel aj to, že okrem toho má predávajúci dlhy aj na spotrebných úveroch a zdravotnom poistení a ani tieto nie je schopný plniť. Nezodpovedá teda skutočnosti tvrdenie, žalovaného, že nevedel o iných záväzkoch predávajúceho, ako o tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve. Sám žalovaný uviedol, že vedel aj o iných záväzkoch predávajúceho, i keď záväzok voči žalobcovi priamo neuviedol. 5.6 Na vedomosť žalovaného o záväzku predávajúceho voči žalobcovi však možno dostatočne spoľahlivo usudzovať z účasti žalobcu v procese súvisiacom s kúpnou zmluvou, a to pri úhrade dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni, ktorého úhrada súvisela s uzavretím kúpnej zmluvy a bola podmienkou jej realizácie. Ako zistil súd prvej inštancie, strany sporu zhodne tvrdili, že táto úhrada bola vykonaná manželkou predávajúceho za účasti oboch strán sporu mimo miesto ich bydlísk. Súčasne žalobca a predávajúci ako svedok pred súdom prvej inštancie uviedli, že prostriedky na túto platbu boli z pôžičky poskytnutej žalobcom. Pokiaľ pri týchto zisteniach žalovaný naďalej tvrdil, že o dlhu predávajúceho voči žalobcovi nemal vedomosť, bolo jeho dôkazným bremenom hodnoverne uviesť, čím si vysvetľoval účasť žalobcu na uvedenom procese súvisiacom s kúpnou zmluvou. Inak tu neostáva na vysvetlenie iná spojitosť, ako práve poskytnutá pôžička a súd prvej inštancie nemohol dovodiť, že by žalovaný prítomnosť žalobcu vnímal z iného dôvodu. 5.7 Ak za uvedenej situácie súčasne žalovaný vedel, že kúpna cena bude použitá len na úhradu bankových úverov a dražobného poplatku, a jej zvyšok bude vyplatený spoločnosti, s ktorou bol úzko personálne prepojený, muselo mu byť pri známej finančnej situácii predávajúceho zrejmé, že ten pôžičku od žalobcu uhradiť nemieni. 5.8 Uvedený logický záver vedie k správnosti záverov súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé privodiť dôvodné pochybnosti o správnosti záveru súdu prvej inštancie. Pokiaľ svedkyňa Y. uviedla vo svojej výpovedi, že sa všetci štyria nestretli, podstatnou je okolnosť, že sa v súvislosti s procesom uzatvárania kúpnej zmluvy stretli žalobca so žalovaným, a to pri úhrade dlhu predávajúceho voči Sociálnej poisťovni, ktorá bola vykonaná z prostriedkov pôžičky od žalobcu. Zásadnú pochybnosť, že táto pôžička bola použitá na úhradu dlhu voči Sociálnej poisťovni nevyvoláva ani skutočnosť, že sa jednalo o rozdielne sumy, pretože nie sú rozdielne významnou mierou a pokiaľ pri platbe dlhu do Sociálnej poisťovne vo výške 2.685,63 eur predávajúci zvyšok pôžičky do 3.500 eur žalobcovi nevrátil, nemožno usudzovať, že pôžička neslúžila na ten účel. Platbu v plnom rozsahu kryla, žalobca bol pri nej prítomný a pri nepriaznivej finančnej situácii predávajúceho by bolo prirodzené, že pred vrátením rozdielu žalobcovi uprednostnil úhradu svojich iných potrieb.

5.9 Rovnako potvrdenie správcu konkurznej podstaty žalovaného o tom, že žalovaný nemal žiadnu vedomosť o dlhu predávajúceho voči žalobcovi nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie, pretože u správcu nemožno predpokladať znalosť skutkových východísk pre takéto jednoznačné tvrdenie. Napokon pre záver o uvedenom bolo potrebné pomerne rozsiahle dokazovanie pred súdom prvej inštancie. 5.10 Vzhľadom na neopodstatnenosť odvolacích dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 6.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

7.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).