Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-30-2020.pdf
PDF · 125.95 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Alexander Kóňa SOLAR-SHOP s.r.o., so sídlom Novozámocká 102, Nitra, IČO: 45 493 308, zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: TECTUM NOVUM, a.s., so sídlom Zemné 1195, IČO: 34 126 473, zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 868 272, o zaplatenie sumy 15.000,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/23/2013 - 326 zo dňa 17. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cb/23/2013 - 326 zo dňa 17. septembra 2019 p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. 28Cb/23/2013 - 326 zo dňa 17.09.2019 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15.000,-- eur s príslušenstvom a výrokom II. rozsudku súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe (pôvodne vzájomného návrhu vylúčeného na samostatné konanie z konania vedeného pod sp. zn. 28Cb/55/2012), podľa ktorej sa žalobca zaplatenia pôvodnej sumy 10.286,-- eur s príslušenstvom domáhal z titulu zľavy z ceny diela vo výške 25 % z obstarávacej ceny nosnej konštrukcie a výplni obvodov, ktorej percentuálnej hodnote zodpovedala suma vo výške 10.286,-- eur, ktorá suma bola určená v súlade so znaleckým posudkom č. 95/2012, vyhotoveným Ing. Pavlom Brúnaiom, znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Predmetný znalecký posudok bol priložený ako príloha k písomnému podaniu zo dňa 23.11.2012, v rámci konania vedeného Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 28Cb/55/2012. Podaním zo dňa 27.04.2015 rozšíril žalobca návrh v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 OSP, pričom ako nárok z vady predmetu diela si uplatnil primeranú zľavu z ceny diela v zmysle ustanovenia § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka vo výške 15.000,-- eur, ktorá suma predstavovala nárok z titulu vady diela, ktorého zhotoviteľom bol žalovaný - spoločnosť TECTUM NOVUM, a.s., nakoľko dielo nebolo vykonané riadne a trpelo vadami. Uplatnil si aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 15.000,-- eur od 24.11.2012 až do zaplatenia a trovy konania.
3. Vo svojich skutkových záveroch súd prvej inštancie v rozsudku za nesporné označil, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom bola uzatvorená dňa 23.05.2011 písomná zmluva o dielo č. 11/2011, na dodávku a montáž konštrukcie drevostavby a dreveného krovu z priehradových väzníkov. Cena diela bola dohodnutá s DPH vo výške 23.880,-- eur. Súčasťou zmluvy o dielo bola príloha č. 1 - cenová ponuka na drevené steny v sume 12.346,96 eur bez DPH a drevený krov v sume 7.550,04 eur bez DPH. Za vykonané práce bola vystavená fa. č. 1011050117 na sumu 21.600,-- eur, ktorá bola objednávateľom zaplatená. Za nespornú súd prvej inštancie rovnako považoval skutočnosť, že okrem prác vykonaných zhotoviteľom v zmysle písomnej zmluvy o dielo, si žalobca ako objednávateľ objednal u žalovaného na základe cenovej ponuky zo dňa 03.10.2011 aj tepelné izolácie Climatizer plus, v cene 6.543,44 eur s DPH. Práce zhotoviteľ vykonal a následne vystavil fa. č. 1011050160, na dohodnutú sumu 6.543,43 eur. Dohodou došlo k zníženiu pôvodnej ceny, na základe čoho vystavil dňa 28.12.2011 zhotoviteľ dobropis k fa. č. 1011050160, na sumu 403,10 eur. Objednávateľ cenu za práce - tepelné izolácie Climatizer plus neuhradil z dôvodu, že zhotoviteľ neodstránil vady, ktoré sa mali vyskytnúť na diele, ktoré vykonal v zmysle písomnej zmluvy o dielo č. 11/2011, a ktoré vady spísal a zaslal zhotoviteľovi dňa 15.01.2013. Objednávateľ bol na zaplatenie sumy 6.140,33 eur zaviazaný rozsudkom OS Nitra zo dňa 11.03.2013, právoplatným dňa 13.06.2013, č. k. 28Cb/55/2012-111.
4. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí zo dňa 18.07.2011 mal súd za preukázané, že predmetom odovzdania bola dodávka a montáž konštrukcie stien a krovu drevostavby - RD N. E.. Zo súpisu vád a nedorobkov, ktoré mali byť odstránené zhotoviteľom, mal súd za preukázané, že išlo o neodborne prevedenú montáž, neporiadok na stavbe, zle prevedené detaily, nedodržanie termínov. Investor žiadal o osobné stretnutie. Ďalej bolo z uvedeného protokolu preukázané, že objednávateľ prevzal stavbu a nemá voči zhotoviteľovi iné požiadavky a nároky okrem uvedených. Zápis bol podpísaný za objednávateľa F. N. a za zhotoviteľa O. T.. Štatutárny zástupca objednávateľa na pojednávaní dňa 26.10.2012 (č. l. 49 spisu 28Cb/55/2012) potvrdil, že na diele vyhotovenom v zmysle zmluvy o dielo č. 11/2011 sa vyskytli vady, ktoré boli uvedené v zázname zo dňa 18.07.2011. Ani skutkové tvrdenia uvedené v zápise zo dňa 18.07.2011 neboli sporné.
5. Z obhliadky stavby vykonanej dňa 29.07.2011, bol vyhotovený záznam a spísané zistené závady pod písmenami a) až d), pričom boli navrhnuté aj riešenia ich odstránenia. S navrhnutým riešením zúčtovaním vo forme zľavy, ktorá bola stanovená na sumu 1.341,04 eur bez DPH, súhlasil aj žalobca e-mailom zo dňa 23.08.2011 a následne bola vystavená aj faktúra na sumu po zľave v celkovej cene 18.000,-- eur + DPH. Súd prvej inštancie na základe uvedeného považoval za preukázané, že vady diela uvedené v zázname zo dňa 18.07.2011 boli zhotoviteľom odstránené, pričom túto skutočnosť potvrdil aj svedok Ing. O. T..
6. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že vady po nasťahovaní do domu nereklamoval, pretože nepovažoval za odstránené ani vady, ktoré boli uvedené v zázname zo dňa 18.07.2011. Vady, ktoré sa podľa jeho tvrdenia mali na diele prejaviť po odovzdaní diela (po dátume 18.07.2011) žalobca písomne reklamoval až dňa 15.01.2013 (č. l. 92 spisu 28Cb/55/2012), pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. V písomnej reklamácii reklamoval objednávateľ vady estetického charakteru a osadenia stavby, praskanie krovu či väzníkov hlavne v zimnom období, praskanie okien-výplní, nemožné otváranie ľavej časti terasových dverí, praskliny na sadrokartóne nad terasovými dverami (nestabilná statika domu). Žiadal zároveň o odstránenie vád. Poukázal pritom na ZP č. 95/2012.
7. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na znalecký posudok č. 95/2012 vyhotovený znalcom Ing. Pavlom Brúnaiom, znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác. Znalec mal posudok vyhotoviť za účelom odhadu hodnoty nekvalitne zrealizovaných prác zhotoviteľom na rodinnom dome objednávateľa, pričom túto stanovil ku dňu vykonania obhliadky (01.11.2012) na sumu 10.286,-- eur, resp. vo výške primeranej zľavy z ceny diela 25 % z obstarávacej ceny nosnej konštrukcie a výplní otvorov. V uvedenom znaleckom posudku boli uvedené rôzne dátumy zadania jeho vyhotovenia - 01.11.2011 a dátum vyhotovenia 11.11.2012. Súd vychádzal z písomnej reklamácie objednávateľa a za správny dátum zadania považoval deň 01.11.2012. Vychádzajúc z uvedeného ZP dospel súd k záveru, že už pred dňom 01.11.2012 mal objednávateľ vedomosť o vadách, ktoré sa mali na diele vyskytnúť, a ktoré preukázateľne reklamoval až dňa 15.01.2013.
8. Právne závery svojho rozhodnutie súd prvej inštancie uviedol poukazom na nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa § 562 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí.
Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 Obch. zák. sa použijú na účinky uvedené v odseku 2.
Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Nároky objednávateľa z vád diela sa riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za vady tovaru pri kúpnej zmluve.
Pokiaľ má dielo vady a zhotoviteľ porušil zmluvu podstatným spôsobom, môže objednávateľ požadovať odstránenie vád vykonaním náhradného diela, opravu diela, dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie vád diela, primeranú zľavu alebo odstúpiť od zmluvy.
V prípade nepodstatného porušenia zmluvy je objednávateľ oprávnený požadovať odstránenie vád diela, dodanie chýbajúcej časti diela, požadovať primeranú zľavu.
Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka, kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
9. V rámci svojich vlastných právnych záverov súd prvej inštancie zdôraznil, že súd na oneskorenie notifikačnej povinnosti neprihliada z úradnej moci, ale len ak bolo v konaní namietané. Žalovaný (zhotoviteľ) v súdnom konaní takúto námietku vzniesol, keď namietal oneskorené oznámenie vád diela, ktoré sa mali na diele vyskytnúť, a ktoré objednávateľ zistil už predo dňom 01.11.2012, kedy zadal znalcovi vyhotovenie odborného posudku na odhad hodnoty nekvalitne zrealizovaných prác zhotoviteľom na rodinnom dome. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že objednávateľ vady diela nereklamoval bez zbytočného odkladu potom, čo ich zistil. Odborné vyjadrenie, ktoré si dal vyhotoviť znalcom Ing. Pavlom Brúnaiom, a ktoré malo určiť hodnotu nekvalitne zrealizovaných prác zhotoviteľom, sa nezaoberalo vadami diela, pričom už v čase zadania tohto odborného vyjadrenia mal žalobca ako objednávateľ vedomosť o vadách, ktoré sa mali na diele vyskytnúť. S poukazom na uvedené si žalobca ako objednávateľ nesplnil včas svoju notifikačnú povinnosť podať správu o vadách diela zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo vady zistil. Nebolo pritom sporné, že žalobca vady zistil predo dňom 01.11.2012 a oznámil ich zhotoviteľovi až dňa 15.01.2013, ďalej mailom adresovaným p. V. dňa 24.01.2013 a 15.03.2013, ako to uviedol vo svojej výpovedi.
10. K dôkazným návrhom žalobcu, ktorý v konaní navrhoval vykonanie obhliadky diela a ustanovenie znalca, súd prvej inštancie uviedol, že tieto zamietol, pretože uvedené prostriedky procesného útoku považoval za neúčelné a nedôvodné, keďže vyviedli iba k ďalšiemu predlžovaniu sporu a ich vykonanie by vzhľadom na žalovaným uplatnenú námietku už nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd ďalej poukázal na súkromný znalecký posudok č. 12/2016 vyhotovený znalcom Ing. Igorom Kľačkom na objednávku žalobcu zo dňa 22.10.2015. Tento posudok neobsahoval doložku upravenú v § 209 ods. 2 CSP, podľa ktorého si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Z tohto dôvodu mohol byť tento posudok vykonaný iba ako dôkaz listinou. Súd však zdôraznil, že posudok sa nezaoberal vadami, ktoré žalobca reklamoval, a z ktorých si uplatňoval nároky.
11. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 CSP tak, že plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie, pričom rozsudok napadol v celom rozsahu. V úvode svojho odvolania uviedol, že ho podáva na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) až h) CSP. Tvrdil tak, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 361 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 361 ods. 1 písm. f) CSP),
že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 361 ods. 1 písm. g) CSP) a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP).
14. Argumentačne žalobca dôvody svojho odvolania vymedzil nasledovným spôsobom:
Žalobca zdôraznil, že súd prvej inštancie svoj záver o zamietnutí žaloby založil na dôvode, podľa ktorého žalobca neoznámil vady diela žalovanému včas, na čo žalovaný aj poukázal. Nesplnenie notifikačnej povinnosti žalobcom včas malo mať vzhľadom na ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka za následok nemožnosť priznania uplatňovaného nároku na primeranú zľavu z ceny diela, ktorý je nárokom vyplývajúcim z vád diela. S takýmto záverom žalobca nesúhlasí, čo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru. O tom, že žalovaný vedel alebo musel vedieť o vadách diela podľa žalobcu svedčí skutočnosť, že dielo bolo zhotovené výlučne jeho činnosťou, a to počnúc prípravou potrebnej dokumentácie, až do zhotovenia konečného stavu diela. Žalovaný bol povinný postupovať v rámci predmetu svojho podnikania s odbornou starostlivosťou, pričom k predmetu jeho podnikania je možné priradiť aj činnosť, na ktorú sa zaviazal predmetnou zmluvou o dielo uzavretou so žalobcom. Zo záverov znaleckého posudku č. 12/2006 vypracovaného Ing. Klačkom podľa žalobcu jasne vyplýva, že existuje prepojenie medzi vytýkanými vadami (praskanie okien, akustické prejavy posúvania/praskania). Explicitne to vyplýva z vyjadrenia znalca, podľa ktorého pri nerovnomernom a nesymetrickom zaťažení strechy môže dochádzať k deformáciám vo výplňových konštrukciách (okná a dvere) a pri nerovnomernom a nesymetrickom zaťažení môže dochádzať k zvukovým sprievodným javom. Pri 1. praskaní okennej výplne žalobcu ani len nenapadlo, že by to mohlo byť kvôli zlej statike rodinného domu, a okno preto nechal vymeniť, no keď k praskaniu došlo ešte 2-krát, začal sa o vec bližšie zaujímať. Bol to zhotoviteľ, ktorý realizoval tak statiku, ako aj zhotovenie stavby, a preto mal povinnosť/ musel vedieť o tom, že dielo zhotovil zle a na základe neaktuálnych noriem, resp. v rozpore s nimi. V tejto súvislosti žalobca uplatnený nárok preukázal prinajmenšom v rovine prejavených vád (prasknuté okná, akustický vnem praskanie stien), zistených nedostatkov (závery a odporúčania znalca) a spojitosti medzi nimi. Tým, že súd prvej inštancie založil svoj záver na nesprávnom opomenutí ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom sa s jeho neaplikáciou na predmetnú vec nevysporiadal, zaťažil svoje rozhodnutie podstatnou vadou. Tým, že súd prvej inštancie ukončil vec na základe právneho záveru o nevčasnosti vytknutia vád, nevykonal už navrhnuté dôkazy, ktoré žalobca včas a riadne označil, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) v CSP. Neboli tak vykonané dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností - najmä v otázke zistenia rozsahu vád po finančnej stránke v podobe nákladov na odstránenie vád a ani v rámci vysporiadania sa s námietkami žalovaného, keď tento tvrdil, že k neúmernému zaťaženiu stavby došlo dostavaným prístreškom, pričom nepravdivosť tohto tvrdenia bolo možné zistiť iba obhliadkou na mieste. V závere svojho odvolania žalobca tiež namietal, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo vzájomnou kombináciou nedostatkov v činnosti prvoinštančného súdu aj v tej rovine, že súd prvej inštancie vykonával dokazovanie a pokračoval v konaní aj potom, čo žalovaný vzniesol námietku neskorého vytknutia vád, čím zjavne navodil dojem, že považuje vytknutie vád za včasné, resp. že na námietku neskorého vytknutia vád neprihliada.
15. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol práve nesplnenie si notifikačnej povinnosti žalobcom riadne a včas a následné vznesenie námietky žalovaným vo vzťahu k oneskorenej notifikácii vád diela. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nemal povinnosť zaoberať sa dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcom, nakoľko tento sa v dôsledku vznesenej námietky oslabil tak, že ho konajúci súd žalobcovi nemohol priznať. K ťažiskovej argumentácii žalobcu v odvolaní (spočívajúcej v poukaze na opomenutie aplikácie ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka a závery znaleckého posudku vypracovaného Ing. Klačkom) žalovaný uviedol, že v danom prípade neexistuje dôvod na aplikáciu ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na charakter Civilného sporového poriadku ako aj skutočnosť, že výlučne strany sporu sú povinné v rámci súdneho
konania označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Bolo teda práve na žalobcovi, aby v rámci konania na súde prvej inštancie preukázal, údajnú existenciu dôvodov na aplikáciu vyššie uvedených ustanovení, a teda preukázal z akých skutkových okolností a dôkazov je možné ustáliť naplnenie vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Z uvedeného dôvodu tak bolo nevyhnutné, aby žalobca na súde prvej inštancie preukázal, že závery Znaleckého posudku č. 12/2016, na ktoré žalobca poukazuje až v podanom odvolaní, boli tými skutočnosťami, o ktorých žalovaný v čase odovzdania diela „vedel alebo musel vedieť“, pričom tieto majú za následok údajné vady vykonaného diela.
Žalovaný však údajné vady diela neoznačil, pričom poukazuje iba na závery, ktoré mali neidentifikované vady údajne spôsobiť. Akýkoľvek záver o skutočnostiach, ktoré mali údajné vady spôsobiť, nemôže obstať bez riadnej identifikácie označenia vád diela, za ktoré by zodpovedal žalovaný, a teda označenie určitých skutkových okolností nemôže bez uvedenia konkrétnych vád diela a preukázania súvislostí medzi skutkovými okolnosťami a vadami diela vyvolať následky, tak ako je to uvedené vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. V prípade, ak by procesný útok žalobcu smeroval na súde prvej inštancie k aplikácii tohto ustanovenia, mal žalobca v konaní preukázať splnenie predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, čo sa však nestalo. Znalecký posudok č. 12/2016 vypracovaný Ing. Klačkom naviac vychádza z projektovej dokumentácie statiky, podľa ktorej dielo vykonané zhotoviteľom nebolo realizované. Závery uvádzané v tomto znaleckom posudku tak nemôžu zodpovedať skutkovému stavu veci v čase zhotovenia diela. Súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalobcom navrhnuté dôkazy týkajúce sa najmä zistenia rozsahu vád nevykoná, nakoľko ich vykonanie je vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby nadbytočné a nehospodárne. Vzhľadom na skutočnosť, že konajúci súd nemohol nároky z vád diela žalobcovi priznať, nebolo vykonanie akéhokoľvek dokazovania týkajúceho sa rozsahu vád namieste. Žalobcovi napokon súd prvej inštancie vytvoril dostatočný časový priestor pre vypracovanie súkromného znaleckého posudku, ktorý však v konaní napokon nepredložil. Podľa žalovaného naviac existujú ďalšie skutkové okolnosti odôvodňujúce zamietnutie podanej žaloby, na ktoré poukazoval v prvoinštančnom konaní:
a) žalobca riadne neoznačil žiadne konkrétne vady vykonaného diela, pretože za reklamáciu nie možné považovať popis údajných dôsledkov údajného vadného vyhotovenia diela.
b) žalobca porušil ustanovenie bodu 9.4 zmluvy o dielo, dôsledkom čoho stratil akékoľvek nároky z prípadných vád diela. Toto porušenie zmluvy spočívalo vo svojvoľnom zásahu do konštrukcie prístavbou prístrešku pre parkovanie dvoch motorových vozidiel, ukotveného k nosným prvkom rodinného domu, pričom žalobca tak urobil bez súhlasu žalovaného. Žalobca si navyše pri zhotovovaní opláštenia stien a montáže oceľovej konštrukcie nevyžiadal súhlas žalovaného a ani si neoveroval žiadnym spôsobom správny technologický postup na ukotvenie tohto opláštenia oceľovej konštrukcie. Na celkovú statiku objektu má vplyv tak oceľová konštrukcia, ako aj základové pásy a základová doska, ako aj zhotovenie stien, ktorú si žalobca zabezpečoval vo vlastnom mene. Žalovaný nemal na správne ukončenie týchto prác a dodávok žiadny vplyv, pričom bez posúdenia správnosti týchto konštrukcií nie možné prijať záver o vadnosti konštrukcie stavby dodávanej žalovaným.
c) žalovaný označil za rozhodujúce, že dielo bolo riadne vyhotovené bez toho, že by žalobca vytýkal počas odovzdávania diela akékoľvek chýbajúce dodávky alebo časti diela. Za preverenie správnosti dodávky na strane žalobcu zodpovedá jeho stavebný dozor. Protokol o odovzdaní diela neobsahuje žiadne zistené vady v tomto smere.
17. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril vo svojej následnej písomnej replike. Žalovaný podľa neho nespochybnil relevantnosť argumentácie žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaný iba poukazuje na nedostatok vytýkania vád z dôvodu ich obsahového charakteru a tiež na nedostatok poukazovania na ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca pritom súdu prvej inštancie v podobe znaleckého posudku vypracovaného Ing. Klačkom preukázal ako kvalifikoval vady diela, pričom prejavy vád boli vytýkané oveľa skôr. Za nesporné označil, že už pri odovzdávaní diela v preberacom protokole boli vytýkané jeho nedostatky. Preto z obsahového hľadiska sú v súčasnosti všetky vady diela riadne a
dostatočne popísané a preukázané zo strany znalca. Žalobca nepovažoval za potrebné poukazovať v konaní pred súdom prvej inštancie na ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na postup súdu, ktorý vzhľadom na jeho niekoľkoročné trvanie nenasvedčoval tomu, že súd prvej inštancie mieni žalobu zamietnuť z dôvodu neskorého vytýkania vád, ale naopak skôr vyjadrovalo postoj súdu, že považuje vytýkanie vád za včasné, prípadne, že si je vedomý nutnosti aplikácie ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak sa žalovaný bráni tým, že vady mohli vzniknúť zásahom žalobcu do konštrukcie, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného. Žalobca takýto zásah zo svojej strany vylučuje a v rámci návrhov na doplnenie dokazovania dokonca žiadal vyhodnotiť aj túto námietku žalovaného. Súd prvej inštancie však takýto návrh na doplnenie dokazovania zamietol.
19. Žalovaný sa následne v písomnej duplike vyjadril k replike žalobcu. Poukázal na to, že vady vytknuté žalobcom (aj keď v podaní zjavne nesprávne ho označil za žalovaného) v preberacom protokole boli odstránené, a toto medzi stranami nikdy nebolo sporné. Žalobca (aj keď v podaní ho žalovaný zjavne nesprávne označil za žalovaného) výslovne pred súdom prvej inštancie potvrdil, že vady, z ktorých si uplatňuje nároky v tomto súdnom konaní, nereklamoval. Za nepravdivé označil žalovaný tvrdenie žalobcu (v podaní je v dôsledku zjavnej chyby uvedené opačné postavenie strán sporu), že v konaní nebolo preukázané, že tento zasiahol do diela. Žalobca (v podaní žalovaného opäť nesprávne označený za žalovaného) do statiky diela zasiahol vyhotovením a ukotvením prístrešku pre vozidlá o konštrukciu diela. Vyhotovenie prístrešku je preukázané fotodokumentáciou diela založenou v spise. Žalobca (v podaní žalovaného opäť nesprávne označený za žalovaného) nespochybnil, že prístrešok vyhotovil. Navyše aj znalec Ing. Igor Klačko na otázku právneho zástupcu žalovaného (v podaní žalovaného opäť nesprávne označený za žalobcu) uviedol, že pristavený prístrešok môže mať vplyv na celkovú statiku stavby.
20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 01.10.2020 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.
22. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, ktoré použil v priebehu prvoinštančného konania, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia sa preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP už iba vysporiadava s podstatnými tvrdeniami žalobcu v odvolaní.
23. Esenciálnym argumentom žalobcu v odvolaní je poukaz na údajné pochybenie súdu prvej inštancie, ktorého povinnosťou podľa žalobcu bolo na daný prípad aplikovať ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže hmotnoprávne podmienky aplikácie tohto ustanovenia žalobca považuje za naplnené. Žalobca totiž v podanom odvolaní tvrdí, že vady žalovaným zhotoveného diela sú dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania diela. Z tohto dôvodu podľa žalobcu súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na námietku žalovaného, že žalobca ako objednávateľ si svoju povinnosť oznámiť vady diela nesplnil včas. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedená odvolacia námietka žalobcu z nasledujúcich dôvodov neobstojí.
24. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Ako je zrejmé, ustanovenie § 428 ods. 3 v súvislosti s § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka slúži k ochrane práv z vád diela, ktoré by objednávateľ diela stratil v dôsledku oneskoreného oznámenia vád a súčasného uplatnenia príslušnej súdnej námietky zo strany zhotoviteľa, avšak výlučne v prípadoch, ak vady diela sú dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase odovzdania diela. Naplnenie zákonnej podmienky aplikácie ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka (teda, že vady diela sú dôsledkom skutočností známych zhotoviteľovi v čase odovzdania diela) musí byť v prísne kontradiktórne koncipovanom a koncentrovanom civilnom sporovom konaní uplatnené prostriedkami procesného útoku či obrany v príslušnom štádiu prvoinštančného konania (do momentu predpokladaného v ustanovení § 154 CSP), inak sa ten, v koho prospech by preukázanie takejto rozhodujúcej skutkovej okolnosti mohlo vyznieť, vystavuje nebezpečenstvu, že jeho procesný útok alebo obrana uplatnené prvýkrát až v odvolaní, nebude spĺňať prísne koncipované obmedzenia procesne prípustných novôt v odvolacom konaní.
26. Odvolací súd nemohol nechať nepovšimnuté, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci svojej procesnej odpovede na prostriedok procesnej obrany žalovaného (hmotnoprávnu námietku žalovaného o oneskorenom oznámení vád žalobcom) nereagoval prostriedkom procesného útoku - skutkovým tvrdením (§ 149 CSP), že vady diela sú dôsledkom skutočností, o ktorých žalovaný ako zhotoviteľ vedel, či musel vedieť v čase odovzdania diela. S týmto prostriedkom procesného útoku (skutkovým tvrdením, že žalovaný uvedenú vedomosť musel mať) žalobca prichádza prvýkrát až v podanom odvolaní. Stalo sa tak napriek tomu, že žalobcovi bolo vznesenie predmetnej hmotnoprávnej námietky zo strany žalovaného známe, o čom nasvedčuje obsah prvoinštančného spisu, a napokon aj samotný obsah podaného odvolania. Odvolací súd je nútený zároveň konštatovať, že sa v prejednávanom prípade nejedná o novotu procesne prípustnú zo žiadneho z dôvodov definovaných v § 366 CSP, pričom žalobca sa v podanom odvolaní prípadnú prípustnosť takejto novoty ani odôvodniť nepokúsil. Odvolací súd nepovažuje za možné súhlasiť s názorom žalobcu, podľa ktorého si zhotoviteľ diela automaticky v každom prípade musí byť vedomý vád diela v čase jeho odovzdania zo samotného toho dôvodu, že dielo od samého počiatku až po jeho ukončenie sám vyhotovil. Takáto úvaha podľa odvolacieho súdu popiera objektívnu realitu, pretože popiera možnosť existencie skrytých vád diela. V prípade všeobecnej platnosti takejto domnienky by existencia ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka naviac postrádala akýkoľvek reálny zmysel.
27. Prostriedok procesného útoku žalobcu vo forme skutkového tvrdenia o vedomosti žalovaného o existencii vád diela v čase jeho odovzdania, preto odvolací súd považuje za nedovolenú novotu, ktorej použitie v zmysle § 366 CSP nie je procesne prípustné a odvolací súd na ňu preto pri preskúmavaní napadnutého rozsudku nemohol prihliadať. Uvedené má nesporne vplyv aj na dôvodnosť zvyšnej argumentácie odvolateľa, pretože ako zo základu vychádza z popísanej nedovolenej novoty v odvolacom konaní. 28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom vo zvyšku poukazuje na adekvátne dôvody uvedené už v napadnutom rozsudku.
29. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.