Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-10Csp/98/2020

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne : U. L., K.. E., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. XB, XXX XX F., právne zastúpenej : JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným : 1./ BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692 a 2./ HYDINA SK, s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie :

I. Žalovaný v 1./ rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v Zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1./ rade, na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný v 2./ rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

III. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2./ rade žiadna zo strán na náhradu trov konania n e m á p r á v o .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa dňa 02.09.2020 podala na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáha, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný v 1./ rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1./ rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

2. V podanej žalobe sa žalobkyňa súčasne domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1./ rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008, uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1./ rade na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň žalovanému v 2./ rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008. 3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala žalobkyňa tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného v 1./ rade Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy. Tvrdila, že uzavrieť chcela úverovú zmluvu, pričom súčasťou typovej formulárovej zmluvy so znením vopred pripraveným veriteľom

bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená drobným písmom v časti 4 zmluvy o úvere, pričom v čase podpisovania zmluvy nemala vedomosť, že uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. O jej existencii sa podľa svojho tvrdenia v žalobe dozvedela až od svojho zamestnávateľa z výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX. Podľa žalobkyne v súvislosti s dohodou nebolo jej nič bližšie vysvetlené a jej formulárové vyhotovenie jej neumožňovalo zasiahnuť do jej znenia ani po obsahovej, ani formálnej stránke. Uviedla, že dohoda umožňuje, aby žalovaný v 1./ rade vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie a že žalovaný v 1./ rade diktuje jednostranne výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom, pričom žalovaný v 2./ rade ako jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy, ktoré ona nemá možnosť priamo zastaviť či obmedziť. Poukázala na to, že žalovaný v 1./ rade u žalovaného v 2./ rade ako zamestnávateľa žalobkyne listom zo dňa XX.X.XXXX a X.X.XXXX uplatnil dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tvrdila, že jednalo sa v danom prípade o spotrebiteľský úver, preto zmluva o úvere musela obsahovať náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, pričom tá neobsahuje náležitosti podľa a tohto zákona, teda RPMN a celkové náklady spotrebiteľa ani priemernú hodnotu RPMN. Uviedla, že doposiaľ na úver zaplatila 10.341,82 eur, hoci podľa zmluvy splatiť mala v 120 mesačných splátkach spolu len 8.771,16 eur, pričom žalovaný v 1./ rade dňa 6.8.2020 jej zamestnávateľovi oznámil, že eviduje voči nej pohľadávku vo výške 3.291,40 eur s tým, že táto je ďalej úročená. Podľa žalobkyne aj keby dohoda bola platná, tak vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1./ rade chce získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a úrokov z omeškania napriek tomu, že jedná sa o bezúročný a bezpoplatkový úver, je namieste obom žalovaným neodkladným opatrením uložiť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Obava, že žalovaný v 1./ rade zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa podľa žalobkyne reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Preto v záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia a to aj voči žalovanému v 2./ rade, ktorého označila ako stranu konania z dôvodu, že umožňuje neodkladné opatrenie len vo vzťahu k strane konania, pričom voči žalovanému v 2./ rade ako platiteľovi mzdy si okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok žiadne iné nároky neuplatňuje. Žalobkyňa poukazujúc na ust. a ust. a viaceré súdne rozhodnutia navrhla nariadiť neodkladné opatrenie tvrdiac, že žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku nedisponuje.

4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila a pripojila k nej Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 10.10.2008, výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.6.2013, žiadosť žalovaného v 1./ rade zamestnávateľovi zo dňa 6.8.2020, prehľad zrážok zo mzdy za roky 2014 až 2019. Pripojila tiež uznesenia NS SR sp.zn.6Cdo/259/2012, a uznesenie KS Prešov sp.zn.6Co/84/2011.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou podanej žaloby žalobkyne bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, postupujúc podľa (ďalej len „“) a v lehote tam uvedenej pristúpil súd k rozhodnutiu o tomto návrhu.

6. Neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( a ). V zmysle ust. na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazovala možno neodkladným opatrením strane uložiť aj to, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia v konaní o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy začatom na tunajšom súde na základe jej žaloby dňa XX.XX.XXXX. V danom prípade teda ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania.

8. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa a súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť potreba bezodkladnej úpravy pomerov. S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podaná žaloba o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v 1./ rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Na základe súhrnu všetkých žalobkyňou uvedených skutočností a ňou predložených listinných dôkazov súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobkyne a z toho dôvodu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Podľa názoru súdu bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov a poskytnutia ochrany osvedčenému právu žalobkyne, pričom súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práv žalovaných neprípustným spôsobom, či spôsobom, ktorý by nebol adekvátny existujúcej potrebe ochrany žalobkyne, teda nedôjde k obmedzeniu žalovaných spôsobom neprimeraným povahe veci. Už z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že nariadeným neodkladným opatrením, ak sa ním ukladá povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dochádza vždy k určitému zásahu do práv veriteľa, avšak nariadenie neodkladného opatrenia tu súd nepovažuje za neprimerané vzhľadom na vážnosť zásahu do právneho postavenia žalobkyne v prípade vykonávania zrážok zo mzdy a z toho plynúce faktické a právne následky. Žalobkyňa svojimi tvrdeniami spochybňuje platnosť dohody o zrážkach zo mzdy na základe ktorej sa jej siaha na základné živobytie. Tvrdí, že táto dohoda bola súčasťou veriteľom vopred pripraveného formulára typovej zmluvy, nemala o nej v čase uzavretia zmluvy vedomosť a dozvedela sa o nej až na základe informácie od svojho zamestnávateľa- žalovaného v 2./ rade po uplatnení dohody veriteľom. Tiež tvrdí, že v zrážkach zo mzdy chce žalovaný v 1./ rade na základe svojho listu jej zamestnávateľovi zo dňa X.X.XXXX pokračovať napriek tomu, že jedná sa o bezúročný a bezpoplatkový úver ktorý už preplatila, zároveň chce získať aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, teda aj v prípade, že by samotná dohoda o zrážkach zo mzdy bola platná, bol by tu dôvod na súdnu ochranu a nariadenie neodkladného opatrenia. Dôvodnosť týchto jej tvrdení bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nemožno mať však pochýb, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody, ktorej platnosť je spochybňovaná a to na pohľadávku, ktorej výšku žalobkyňa rovnako spochybňuje môže dôjsť k vážnej ujme na strane žalobkyne a k zásahu do jej práv. Navyše, keďže v danom prípade zrážkami zo mzdy má byť postihovaná mzda ako základný materiálny prostriedok k uspokojovaniu životných potrieb žalobkyne, je zrejmé že spätná reparácia všetkých možných negatívnych následkov spojených s jej prípadným neprípustným postihovaním zrážkami môže byť nemožná a uvedený stav môže spôsobiť na živote žalobkyne, či jej rodiny nenapraviteľné následky. 13. Vychádzajúc zo skutočností uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z obsahu listín predložených žalobkyňou má súd za to, že žalobkyňa preukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Jasne to vyplýva z ust. podľa ktorého sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného musí uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej potreby pomerov a hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 14. Žalobkyňa predložila súdu úverovú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou je v bode 4.9 jej predtlače dohoda o zrážkach zo mzdy. Predložila súdu tiež list zo dňa X.X.XXXX (čl. 6 spisu), ktorého obsahom je žiadosť veriteľa (žalovaného v 1./ rade) adresovaná jej zamestnávateľovi (žalovanému v 2./ rade) na pokračovanie zrážok zo mzdy zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX pričom v tomto liste žalovaný v 1./ rade tvrdí, že dlh žalovanej voči nemu je 3.291,40 eur s tým, že táto pohľadávka je naďalej úročená. Žalobkyňa predložila aj zamestnávateľom (žalovaný v 2./

rade) vyhotovené potvrdenie o súhrne zrážok zo mzdy k 15.01.2020 z ktorého vyplýva, že z jej príjmu sa od roku 2014 vykonávajú v prospech oprávneného BENCONT ( predtým Pro Civitas) zrážky zo mzdy. 15. Súd nariadeným neodkladným opatrením nijako nespochybňuje to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je inštitútom, ktorý má priamu oporu v zákone, a to v . Ide o všeobecnú úpravu vo všeobecnom predpise upravujúcom občianskoprávne vzťahy, t.j. o úpravu ktorá všeobecne platí tak pre režim spotrebiteľských ako aj nespotrebiteľských vzťahov. To znamená, že pri aplikácii tejto úpravy na režim spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských zmlúv nemožno mechanicky vychádzať len z tejto všeobecnej úpravy, ale je nevyhnutné prihliadať na osobitnú zákonnú úpravu pre tieto vzťahy, jej účel ( ktorým je najmä ochrana spotrebiteľa) a špecifiká, keďže nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že zmluvou o úvere zo dňa XX.XX.XXXX bol založený občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, lebo zo zmluvy je zrejmé, že žalobkyňa pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dopadá na ňu teda tak režim spotrebiteľskej ochrany podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa účinných v tom čase. Už spomenuté ustanovenie teda výslovne umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Predpokladá sa pritom písomná dohoda, t.j. písomne zachytený stret dvoch skutočne daných, slobodných, vážnych, určitých a zrozumiteľných prejavov vôle. Aj pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl. ). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie teda musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená. Výslovne to novelizujúcom o ochrane spotrebiteľa, konkrétne v jeho keď s účinnosťou od 1.5.2014 priamou normatívnou úpravou nepripustil zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, s výnimkou prípadu jej uzavretia vo forme osobitnej listiny, ak spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Aj z dôvodovej správy k tejto zmene vyplýva, že zákonodarcu k tejto zmene viedlo zistenie, že všeobecná úprava v nevyžadujúca schválenie súdom, kde stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho vytvára výraznú nerovnováhu medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je potrebné túto nerovnováhu korigovať. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu žalobkyni ako spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť bezodkladnú ochranu neodkladným opatrením, keďže vychádzajúc z tvrdení žalobkyne existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť bez súdnej kontroly aj plnenie ktorého dôvodnosť je spochybňovaná, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). Žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určil veriteľ svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo by sa touto dohodou mohlo obísť, a preto je namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením. V situácii tvrdenej neprijateľnosti a neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy o ktorej žalobkyňa tvrdí, že o nej ani nevedela, nemala vôľu ju uzavrieť, s tým, že ak chcela úver musela podpísať celý veriteľom pripravený formulár zmluvy kde táto dohoda bola vopred zakomponovaná a s tak závažnými dôsledkami, aké môže mať použitie dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly siahnuť na príjmy, teda živobytie žalobkyne by bolo absurdné odkazovať žalobkyňu s jej súdnou ochranou až na výsledok konania vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že je platná, kde podmienkou jej platnosti okrem iného v zmysle je aj existencia slobodnej a vážnej vôle na jej uzavretie čo žalobkyňa tvrdí, že v danom prípade splnené z jej strany nebolo. Podľa žalobkyne jedná sa o uplatnenie zrážok na základe neprijateľnej dohody s tým, že ak by aj bola platná, vymáha sa prostredníctvom nej nedôvodné plnenie, čo rovnako je dôvod na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Tým sa bude zaoberať súd

pri rozhodovaní o žalobe vo veci samej, do tej doby je ale podľa názoru súdu potrebné upraviť pomery spôsobom, ktorý zabezpečí, že nedôjde k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne na základe dohody, ktorej zákonnosť žalobkyňa popiera, a to aj na nároky (ako sú úroky z úveru), ktorých existencia sa tvrdeniami žalobkyne spochybňuje.

16. Nemožno totiž ako už bolo uvedené opomenúť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy veriteľovi spotrebiteľa umožňuje, aby predložil dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi spotrebiteľa bez toho, aby pred tým prebehlo súdne konanie a začalo exekučné konanie. Keďže v danej veci sa žiada uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy s tým, že táto je neprijateľná a preto nemožno pripustiť jej uplatnenie ktoré navyše má smerovať k vymoženiu neexistujúcej pohľadávky, nakoľko suma poskytnutého úveru už podľa žalobkyne bola vrátená, tak kým súd v konaní vo veci samej nevykoná dôkladné posúdenie, či je alebo nie je dôvodné vyhovenie žaloby vo veci samej, je namieste nariadenie tohto neodkladného opatrenia.

17. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom. 18. Ako už bolo povedané, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. V danom prípade žalobkyňa tvrdí, že vykonávané zrážky zo mzdy ohrozujú jej majetok, hoci použitie dohody o zrážkach zo mzdy tu podľa nej odporuje zákonu. Keďže posúdenie vážnosti vôle žalobkyne na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a posúdenie ďalších zákonných predpokladov pre platnosť tohto právneho úkonu a možnosť jeho použitia, ktoré bude súd ako bolo vyššie uvedené povinný uskutočniť vo veci samej vyžaduje taký časový priestor a dokazovanie, ktoré nemožno vykonať v konaní o neodkladnom opatrení, jeho nariadenie je nevyhnutým predpokladom na to, aby bolo možné tento prieskum uskutočniť skôr, kým sa stane v podstate bezpredmetným.

19. V súdenej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že žalovaný v 2./ rade ako zamestnávateľ žalobkyne bol zo strany žalovaného v 1./ rade listom zo dňa X.X.XXXX vyzvaný k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne. Táto výzva sa pritom týkala takej výšky dlhu, ktorú aktuálne vo vyčíslení ponúknutom zamestnávateľovi žalobkyne stanovil jednostranne žalovaný v 1./ rade.

20. Veriteľovi tak aktuálne nič nebráni, aby sa domohol plnení, ktoré žiada, avšak potom môže vzniknúť stav, ktorý by sa ťažko naprával a vyvolával by potrebu ďalších súdnych konaní. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a efektívna úprava pomerov strán. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli závažnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy vo vzťahu k podanej žalobe vo veci samej. V súdenej veci podľa názoru súdu toto všetko splnené je.

21. Z vyššie uvedených dôvodov, v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil ním povinnosť veriteľovi (žalovanému v 1./ rade) zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne (žalovaný v 2./ rade) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené bolo nevyhnutné pre naplnenie zmyslu a reálnych účinkov neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaným v 1./ rade už boli vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne (žalovaný v 2./ rade) urobené kroky k realizácii zrážok zo mzdy, žalovaný v 2./ rade ich podľa prehľadu úhrnu zrážok už aj vykonával a sám od nich upustiť nemôže. Uloženie tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne bolo

potrebné, keďže inak by žalovaný v 1./ rade mohol, ale aj nemusel dobrovoľne uskutočniť potrebné právne úkony vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne. Nakoľko boli žalobkyňou osvedčené skutočnosti spochybňujúce použitie dohody o zrážkach zo mzdy, súd dospel k záveru o potrebe upraviť pomery strán sporu, pričom možnosti nariadenia neodkladného opatrenia sú v ust. uvedené len demonštratívne, a s poukazom na to, že predmet konania pri výkone zrážok zo mzdy sa týka aj práv a povinností tretej osoby - zamestnávateľa žalobkyne, a bez zastavenia realizácie už uplatnených zrážok z jeho strany by neodkladné opatrenie nemalo význam, za účelom dovŕšenia zmyslu potrebnej bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyne súd vyhovel jej návrhu aj v časti týkajúcej sa jej zamestnávateľa, ktorého žalobkyňa označila za stranu sporu len pre časť konania o neodkladnom opatrení s tým, že žiadne iné nároky si voči nemu neuplatňuje. Súd preto ako súčasť úpravy pomerov žalobkyne postupom podľa s poukazom na ust. v znení účinnom do 30.6.2016 zamestnávateľovi žalobkyne (žalovaný v 2./rade) uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na podklade napadnutej dohody. Na podporu svojich záverov o nutnosti nariadiť neodkladné opatrenie v danom prípade súd do pozornosti dáva obdobné súdne spory kde stranou bol žalovaný v 1./ rade a kde súdmi za obdobných okolností bolo rovnako pristúpené k bezodkladnej úprave pomerov nariadeným neodkladným opatrením, viď napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.21Co/78/2017, alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/82/2017.

22. Každý účastník (strana) konania si musí byť vedomý, že jeho pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľne procesnými prostriedkami obsiahnutými v . Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 7.6.2000, č. judikátu 57). Uvedené podľa názoru súdu rovnako platí pre nový inštitút neodkladného opatrenia.

23. Súd tu pripomína, že nariadením neodkladného opatrenia neosvedčuje dôvodnosť podanej žaloby ani neprejudikuje výsledok konania vo veci samej, realizuje len nevyhnutnú bezodkladnú úpravu pomerov v situácii hroziaceho nebezpečenstva bezprostrednej ujmy žalobkyne majúc za to, že je osvedčená dostatočná miera dôvodnosti uplatneného nároku potrebná pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

24. Pri nariadení neodkladného opatrenia ako už súd opakovanie uviedol nie je potrebné, aby ten kto ho navrhuje jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Žalobkyňa podľa názoru súdu túto podmienku splnila, keď spochybnila nevyhnutnosť a rozsah začatých zrážok zo mzdy, ako aj skutočnosť, či na ich vykonávanie je spôsobilý podklad. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

25. Pre úplnosť vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii súd uvádza, že hoci veriteľom s ktorým žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu bola Poštová banka, a.s., o zrážky zo mzdy zamestnávateľa žalobkyne dňa 6.8.2020 požiadal žalovaný v 1./ rade a predtým dňa 13.6.2013 tvrdiac, že je postupníkom danej pohľadávky banky obchodná spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (ktorej právnym nástupcom na základe zlúčenia je práve žalovaný v 1./rade), preto o jeho vecnej pasívnej legitimácii súd nemal pochybnosti. Čo sa týka zamestnávateľa žalobkyne ktorého táto označila ako žalovaného v 2./ rade pre účely nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, aj jeho pre túto časť konania súd z dôvodov už vyššie uvedených považoval za pasívne vecne legitimovaného. Súd tu podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.25Co/20/2017 zo dňa 2.5.2017 z ktorého cit“ Zároveň vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v 2. rade odvolací súd udáva, že tento je zamestnávateľom žalobcu. Ide o subjekt, ktorý je v prípade predloženia dohody o zrážkach zo mzdy a pochybnosť žalovaného v 1. rade povinný vykonávať zo mzdy zrážky a preto je pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená danosť pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade“.

26. I keď žalobkyňa je len jedným zo spoludlžníkov z úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, nič to nemení na dôvodnosti návrhu, nakoľko žalobkyňa má právo aj sama sa domáhať ochrany svojej mzdy pred zrážkami, nakoľko práve jej majetok je nimi ohrozený, keď aj navrhovaný výrok neodkladného opatrenia a tiež vo veci samej smeruje k zdržaniu sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, a to práve a len vo vzťahu k žalobkyni.

27. Čo sa týka totožnosti výroku neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1./ rade s výrokom navrhovaným žalobkyňou vo veci samej a teda zodpovedania otázky, prečo súd uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy do rozhodnutia vo veci samej s totožným výrokom, keď neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami súd uvádza, že žalobkyni nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv v prvom rade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ale aj žalobou v konaní vo veci samej, v ktorom dôjde k definitívnej úprave pomerov strán. Takáto možnosť každému žalobcovi vyplýva z ust. , podľa ktorého ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Pokiaľ si žalobkyňa zvolila postup, kedy sa uloženia povinnosti žalovanému v 1./ rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má mať dočasnú povahu a zároveň aj žalobou vo veci samej, súd nemá dôvod a ani možnosť žalobkyňu v tomto smere nijako limitovať (podporne viď uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. ). Mohol by tak urobiť jedine v prípade, keby súčasne nebola podaná žaloba vo veci samej, kde by neodkladné opatrenie o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy mohlo byť trvalo úpravou pomerov medzi stranami v zmysle veta druhá . Takáto možnosť je ale daná len pre neodkladné opatrenie nariaďované pred začatím konania vo veci samej, čo nie je tento prípad. Tu je podaná žaloba o ktorej súd musí ďalej konať bez ohľadu na neodkladné opatrenie. Tu už konanie vo veci samej začalo a keďže samo jeho začatie nemá žiadny odkladný účinok vo vzťahu k možnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok, bolo dôvodné na návrh žalobkyne nariadiť toto neodkladné opatrenie.

28. Čo sa týka výroku o trovách konania, nemá ustanovenie podobné účinného do 30.6.2016 v zmysle ktorého sa v uznesení o nariadení predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle je potrebné aj pri nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, avšak len v prípade, že ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( ).

29. Tu rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1./ rade nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, bude sa konať ďalej vo veci samej, preto v súlade s ust. súd v ňom o nároku na náhradu trov konania medzi nimi nerozhodoval. S otázkou trov konania a ich náhrady sa súd vysporiada v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

30. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2./ rade je to rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nakoľko žalovaný v 2./ rade podľa dispozície žalobkyne už vo veci samej ako žalovaný vystupovať nebude. Preto súd o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2./ rade rozhodoval v zmysle . Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa si podľa obsahu žaloby voči žalovanému v 2./ rade žiadne konkrétne práva vo veci samej, ani náhradu trov konania neuplatňovala (povinnosti náhrady trov konania sa výslovne domáha len voči žalovanému v 1./ rade), a žalovaný v 2./ rade voči žalobkyni doposiaľ žiadne svoje práva v konaní nebránil, a teda ani žiadne s tým súvisiace výdavky potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenia práva voči žalobkyni podľa obsahu súdneho spisu nevznikli, súd vyslovil, že žiaden z nich právo na náhradu trov konania vo vzťahu medzi nimi nemá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.