Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/211/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Y. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej v W. na ulici L. č. X zastúpenej Mgr. Stanislavou Liptákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Rozvojovej č. 2 a N. O. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom v W. na ulici L. č. X zastúpeného JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., s.r.o. v mene ktorej ako konateľ a advokát koná JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 9.6.2020 č.k. -17 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec podľa , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie procesné prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Košice II konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému L. nar. XX.X.XXXX, maloletej T. nar. XX.X.XXXX a maloletému O. nar. XX.X.XXXX. Maloletý L. a maloletý T. sa nachádzajú v osobnej starostlivosti otca a maloletý O. u matky. Od septembra 2019 do 11.3.2020 bola medzi rodičmi dohodnutá striedavá starostlivosť o maloletého O.. Matka 11.3.2020 maloletého O. zobrala a nepustila ho k otcovi a odmieta styk s maloletým. Matka vytkla súdu prvej inštancie, že na pojednávaní nezisťoval dôvody, prečo maloletý L. a T. odmietajú ísť k matke a maloletý O. sa matke bojí povedať, že chce ísť k otcovi, pretože má strach, že matka bude naňho kričať. Takýto postoj matky podľa názoru otca nie je v prospech maloletých detí. Konštatoval, že rodičia poberajú príspevok na maloletého 374 Eur a podľa názoru otca, matka sa bojí, že príde o tento príspevok. Poukázal na dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pretože matka nechce umožniť otcovi ani svojim ďalším deťom styk s maloletým O.om a nevie kde sa maloletý nachádza. Poukázal na to, že maloletý L. a maloletý T. majú narušený vzťah so svojou matkou a sami sa rozhodli, že chcú byť v starostlivosti otca a odmietajú ísť k matke pre jej správanie sa voči nim. Poukázal na to, že je potrebné vziať do úvahy najlepší záujem dieťaťa a podľa jeho názoru najlepší záujem dieťaťa nie je proti ich vôli byť vo výlučnej starostlivosti matky. Poukázal na neodkladné opatrenie, ktoré predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania a vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou a keďže doposiaľ nebolo vo veci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnuté, keďže termín pojednávania vo veci rozvodu je nariadený na deň 3.9.2020 a otec nemá možnosť stretávať sa so svojím synom. Poukázal na právo a povinnosť rodičov vychovávať svoje maloleté deti a v zásade rovnakou mierou sa podieľať na výchove, čím korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Uviedol, že striedavou starostlivosťou bude najlepšie zabezpečené rovnaké právo oboch rodičov na výchovu aj starostlivosť o maloletého, pretože rodičia nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa a striedavá starostlivosť prebiehala od septembra v roku 2019 do 11.3.2020. Vyslovil názor, že dočasnou úpravou pomerov možno zabezpečiť stabilizáciu výchovného prostredia maloletého a jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi a ich súrodencami vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných hodnôt. Uviedol, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv, ako určitého štandardu, neodkladným opatrením upravujúcim styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt v zásade polovicu voľného času, čo znamená počas pracovných dní, školského roka, počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Uviedol, že zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových opatrení sú obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Citoval závery vyslovené v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.11.2018, ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.3.2013. Uviedol, že v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, pokiaľ obaja rodičia prejavujú záujem a spĺňajú kritériá pre striedavú osobnú starostlivosť, vytvárajú prezumpciu v prospech striedavej starostlivosti. Túto možno odvrátiť, ak existujú vážne dôvody, ktoré vyplývajú zo záujmu na ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa. Medzi tieto dôvody patrí napr. špecifický zdravotný či psychický stav dieťaťa, čo je prípad maloletého O., ktorý trpí vysokofunkčným autizmom a navštevuje špeciálnu základnú školu, v dôsledku ktorého by striedavá starostlivosť predstavovala pre maloletého neprimeranú záťaž. Vo výnimočných prípadoch môže byť dôvodom na vylúčenie striedavej starostlivosti i nevhodná či vôbec neprebiehajúca komunikácia medzi rodičmi, avšak nemôže sa tak stať bez toho, aby súdy sa pokúsili zistiť príčinu pretrvávajúceho stavu, komunikácie a tento stav za pomoci vhodných opatrení napraviť a zlepšiť. V takom prípade by dieťa malo byť zverené zásadne do starostlivosti toho z rodičov, ktorý je viac naklonený ku komunikácii s druhým rodičom a ktorý nebude brániť jeho styku s druhým rodičom. Poukázal na záujem dieťaťa, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý zachováva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Maloleté deti L. a T. sa samé rozhodli, že chcú byť s otcom bez jeho ovplyvňovania. Otec umožňuje styk matky s deťmi, avšak maloleté deti toho času nechcú byť s matkou. Uviedol, že maloletý O. chce byť s oboma rodičmi, avšak matka tomu bráni a odmietaním komunikácie s druhým rodičom v záležitostiach týkajúcich sa starostlivosti o maloletého sa vystavuje rodič nebezpečenstvu, že súd posúdi striedavú starostlivosť ako nefunkčnú a potom prichádza do úvahy výlučná starostlivosť toho z rodičov, ktorý sa v tomto smere správa zodpovednejšie a je schopný druhého rodiča plnohodnotne rešpektovať. Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a v celom rozsahu vrátil vec Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie, alternatívne vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, alternatívne zmení uznesenie a zverí maloletého O. do osobnej starostlivosti otca, styk s matkou neupraví a zaviaže matku prispievať na výživu maloletého 30 Eur mesačne.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. Poukázala na to, že odvolacie dôvody uvedené otcom maloletého dieťaťa v podanom odvolaní podľa ust. , , ako aj podľa neboli naplnené. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou z vád uvedených v ust. a ani v ust. možno ho považovať aj za dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia podaného odvolania otca maloletého dieťaťa je zrejmá jedine jeho nespokojnosť s rozhodnutím ako takým. Tá však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď vyhodnotil, že nemal preukázané, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci sú splnené. Stotožnil sa so záverom, že nebola splnená podmienka naliehavosti potrebnej okamžitej bezodkladnej úpravy pomerov aj s tým, že nebolo osvedčené, že práve striedavá osobná starostlivosť predstavuje vhodný model starostlivosti pre dieťa a zohľadňuje jeho záujmy. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že otec neosvedčil danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nevznikla naliehavosť situácie, ani potreby, ktorá by

vyžadovala bezodkladný a okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov. Otec v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať dopad na iný záver súdu. V podanom odvolaní otec len zopakoval svoje argumenty a tvrdenia, ktoré súdu prvej inštancie už uviedol v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tak súd prvej inštancie mal ich všetky k dispozícii už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie napadnutým odvolaním otca, pričom sa mal možnosť otec s nimi oboznámiť a náležite sa nimi aj zaoberal pri rozhodovaní o podanom návrhu. Podľa jej názoru žiadne skutkové okolnosti uvádzané otcom v odvolaní nemajú žiaden dopad na rozhodovaní odvolacieho súdu o podanom odvolaní, keďže tieto otec uvádzal aj v podanom návrhu a preto matka nemá potrebu osobitne sa k nim vyjadrovať. Poukázala na skutočnosť, že styk otca s maloletým O.om prebieha a prebehol ešte v mesiaci jún, kedy matka nemala vedomosť o podanom návrhu otca, ani o prebiehajúcom konaní, o ktorom sa dozvedela až po pojednávaní 3.9.2020, a to v trvaní siedmych dní v mesiaci júl 2020, otec odmietol prispôsobiť výkon styku potrebám dieťaťa, konkrétne účasť na krstinách a na endokrinologickom vyšetrení, kedy počas trvania dovolenky otca uviedol, že nemôže kvôli nemu pendlovať hore dole, preto styk prebehol znovu až v auguste a následne aj v septembri 2020. Poukázala na to, že počas prvej vlny korona vírusových opatrení sa styk otca s maloletým O.om neuskutočňoval kvôli riziku pre maloletého, ktorý trpí autoimunítnym ochorením, o čom otec má vedomosť, čím ho ona ako matka chránila a otec to rešpektoval a boli s maloletým v pravidelnom dennom kontakte. Uviedla, že argumenty otca jednoznačne svedčia o jeho ignorovaní skutočných potrieb maloletého dieťaťa a nevnímanie jeho záujmov, a to vyžiadaním práv otca nad záujmy dieťaťa, nevnímanie jeho záujmov a povyšovanie práv otca nad záujmy dieťaťa. Vyslovila názor, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov nie je možné zamieňať záujem detí o subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. Poukázala na to, že otec bagatelizuje stav maloletého dieťaťa, ktoré trpí vysokofunkčným autizmom. Otec dlhodobo prehliada osobitné potreby maloletého O. a očakáva od neho správanie ako od jeho bratov, čo však nie je reálne. Uviedla, že inakosť maloletého O. otec doposiaľ neprijal, neprispôsobil tomu svoje správanie a osobitné potreby dieťaťa naďalej prehliada, o čom svedčí aj jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedla, že pokiaľ otec v podanom odvolaní odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, túto nijako neaplikuje podľa jej názoru na vec samotnú - vytváranie prezumpcie v prospech striedavej starostlivosti s prehliadaním osobitných potrieb maloletého súvisiacimi s jeho zdravotným a psychickým stavom. Poukázala na to, že pokiaľ otec neuznáva rolu druhého rodiča v živote svojich detí, keď maloletý L. a maloletý T., ktorí sú v jeho osobnej starostlivosti už rok, sa osobne nestýkali s ňou ako s matkou do 12.9.2020, kedy sa prvýkrát takmer po roku styk uskutočnil a maloleté deti u nej prvýkrát aj prespali, pričom doposiaľ s nimi mala len telefonický kontakt. Uviedla, že otec s ňou nekomunikuje a komunikáciu dlhodobo presúva na maloletého L.a. Poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. už bolo rodičom nariadené výchovné opatrenie spočívajúce v účasti na odbornom poradenstve s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov a zvýšiť ich výchovné kompetencie v trvaní štyroch mesiacov, ktoré sa začne. Uviedla, že pokiaľ otec bode III svojho odvolania alternatívne navrhuje okrem zverenia maloletého O. do striedavej starostlivosti už aj jeho zverenie do výlučnej starostlivosti otca tak poukazuje na to, že toto je pre maloletého O. taktiež nevhodné a zároveň poukázala na to, že z návrhu otca v tejto časti je zrejmé, že namiesto dočasnej úpravy sa domáha úpravy konečnej a zároveň vyslovila názor, že otec ani len neosvedčil vo svojom návrhu, že by maloletý O. v jej starostlivosti strádal, resp. že by bol život a zdravie maloletého dieťaťa ohrozené, resp. že by bola z jej strany inak zanedbávaná starostlivosť o maloletého alebo prípadne ako matka by inak neplnila si svoje rodičovské povinnosti, preto v tomto smere návrh považuje za nedôvodný a poukázala na účel neodkladného opatrenia, ktorého sa otec domáha, keď prioritne namieta, že neprebieha styk medzi ním a maloletým O.om, čo však vo vyjadrení dostatočne vyvrátila, pričom navrhuje zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti, alternatívne výlučnej starostlivosti, čo je možné dosiahnuť aj iným spôsobom, napr. zlepšením komunikácie rodičov, dohodou rodičov o úprave styku a pod., pričom otec pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa o to nepokúsil, a preto je nutné okamžite upraviť pomery tak, ako to žiada otec podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, či podaným odvolaním. Z uvedeného dôvodu navrhuje potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne, pretože neboli naplnené žiadne odvolacie dôvody v zmysle ani v zmysle a zároveň poukazuje na to, že napadnuté uznesenie je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

4. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov konania, nakoľko nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), lebo nebolo preukázané, že by maloletému O. hrozila bezprostredná ujma. Preto uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil a dodáva, že neodkladné opatrenie má slúžiť na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste neodkladným opatrením rozhodnúť pred rozhodnutím v merite veci. Neodkladné opatrenie neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní o merite veci. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje na základe pravdepodobnosti s tým, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je vždy prioritný záujem detí. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Rozhodovanie o neodkladnom opatrení teda nie je konaním nadchádzajúcim, ale konaním o neodkladnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z návrhu otca je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú v súčasnej dobe problematické a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Až rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní, ktoré skutkové okolnosti boli dôležité pre rozhodnutie o návrhu otca. Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvej inštancie sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať neodkladné opatrenie, pretože nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia, pretože starostlivosť o O. je riadne zabezpečovaná s matkou a otec je informovaný o zdravotnom stave maloletého dieťaťa a pod. napr. krstinách, endokrinologickom vyšetrení, ktorých sa nezúčastnil lebo im neprispôsobil svoje aktivity. Otec svoje obavy nasvedčujúce bezprostrednému ohrozeniu záujmov maloletého relevantným spôsobom nepreukázala a matka poprela tvrdenia otca o neumožňovaní styku. Skutočnosťami relevantných pre rozhodnutie o návrhu otca sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej, pretože dokazovanie v tomto rozsahu prekračuje rámec možností dokazovania pri nariadení neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, resp. doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody podľa .

8. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej )

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).