Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanej D. X. pre zločin vydierania podľa , s poukazom na , o odvolaní prokurátora a obžalovenej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18.5.2020, č. k. -181, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.10.2020 takto

rozhodol:

I. Podľa súd zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa sa obžalovaná:

D. X., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom X., O. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Nitra, u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e dňa 01.06.2018 v Senici na Robotníckej ulici na chodníku v blízkosti pizzerie Ajka v čase medzi 21.00 h až 22.00 h zakričala na Q. O., ktorý práve v tom čase prechádzal týmto miestom s priateľkou O. X. a W. O.,: „Kozaitku, poď sem!“, prišla k nemu a pýtala sa ho čo spravil W. S., o ktorom vedel, že bol pre drogovú trestnú činnosť vzatý do väzby. D. X. mu povedala, že má stiahnuť svoje oznámenie a svedeckú výpoveď v trestnej veci obvineného W. S., vedenej na OR PZ Senica pod ČVS:ORP-192/VYS- SE-2018, následne vytiahla papierik, z ktorého čítala meno, dátum narodenia a bydlisko Q. O., kričala po ňom a vyhrážala sa mu, že ho v tejto veci príde niekto navštíviť a keď nestiahne svoju výpoveď, že to nedopadne dobre. Počas tohto držala zatvorený nôž. Q. O. sa jej opýtal, čo to má znamenať, pretože vo veci obv. W. S. nevypovedal a ešte mu ani nebolo doručené predvolanie svedka. D. X. mu ešte raz pohrozila, že toto je len zatiaľ prvá hrozba pre prípad, že nestiahne svoju výpoveď. O. D. X. vzbudilo vo Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXXX/XX, strach o jeho život a zdravie ako aj o život a zdravie jeho priateľky O. X., ktorú kryl vlastným telom, pred D. X. cúval a odišiel z miesta preč. Q. O. vo veci vedenej pod ČVS:ORP-192/VYS-SE-2018 vypovedal ako svedok dňa 07.06.2018, t e d a hrozbou násilia iného nútila, aby niečo konal a čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi č í m s p á c h a l a zločin: vydieranie podľa , s poukazom na . Za to sa jej u k l a d á podľa , s použitím , , , s poukazom na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa sa zároveň zrušuje výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 28.1.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.08.2019 ohľadom

obžalovanej D. X., nar. XX.X.XXXX v W. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná D. X. uznaná za vinnú zo zločinu vydierania podľa , ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 01.06.2018 v Senici na Robotníckej ulici na chodníku v blízkosti pizzerie Ajka v čase medzi 21.00 h až 22.00 h zakričala na Q. O., ktorý práve v tom čase prechádzal týmto miestom s priateľkou O. X. a W. O.,: „Kozaitku, poď sem!“, prišla k nemu a pýtala sa ho čo spravil W. S., o ktorom vedel, že bol pre drogovú trestnú činnosť vzatý do väzby. D. X. mu povedala, že má stiahnuť svoje oznámenie a svedeckú výpoveď v trestnej veci obvineného W. S., vedenej na OR PZ Senica pod ČVS:ORP-192/VYS-SE-2018, následne vytiahla papierik, z ktorého čítala meno, dátum narodenia a bydlisko Q. O., kričala po ňom a vyhrážala sa mu, že ho v tejto veci príde niekto navštíviť a keď nestiahne svoju výpoveď, že to nedopadne dobre. Počas tohto držala zatvorený nôž. Q. O. sa jej opýtal, čo to má znamenať, pretože vo veci obv. W. S. nevypovedal a ešte mu ani nebolo doručené predvolanie svedka. D. X. mu ešte raz pohrozila, že toto je len zatiaľ prvá hrozba pre prípad, že nestiahne svoju výpoveď. Konanie D. X. vzbudilo vo Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., J. P. XXXX/XX, strach o jeho život a zdravie ako aj o život a zdravie jeho priateľky O. X., ktorú kryl vlastným telom, pred D. X. cúval a odišiel z miesta preč. Q. O. vo veci vedenej pod ČVS:ORP-192/VYS-SE-2018 vypovedal ako svedok dňa 07.06.2018. Za to súd obžalovanej podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., Tr. zák., , s poukazom na uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace . Podľa obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia. Zároveň zrušil vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Senica sp. zn. zo dňa 28.1.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.08.2019 ohľadom obžalovanej D. X., nar. XX.X.XXXX v W. ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, toto bližšie neodôvodnila. Odvolanie podal aj prokurátor, ktoré následne odôvodnil (citácia): „V plnej miere súhlasím so skutkovými závermi vyslovenými v rozsudku, ustálenými na základe vykonaného dokazovania, avšak nestotožňujem sa s právnou kvalifikáciou skutku ako bola posúdená Okresným súdom Senica a následne, vyplývajúc z toho, ani s výrokom o treste, a to z nasledovných dôvodov: Nemožno súhlasiť so záverom súdu, že v čase spáchania skutku ešte poškodený Q. O. nebol svedkom - chránenou osobou v zmysle ustanovenia Tr. zák, a to len preto, že vo veci obv. W. S. ešte nevypovedal. Zastávam názor, že je potrebné rozlišovať svedka vo význame hmotnoprávnom a svedka vo význame procesnoprávnom. Z procesného hľadiska je svedkom taká osoba, ktorá vypovedala v trestnom konaní, v civilnom konaní, správnom konaní a pod., osoba, ktorá vypovedá na zápisnicu o výpovedi svedka a ktorá bola pred svojou výpoveďou poučená podľa ustanovení o svedkovi. Napriek tomu, že neobsahuje legálnu definíciu svedka, považujem za správne, na rozdiel od predchádzajúceho vymedzenia, vykladať pojem svedka v hmotnoprávnom zmysle, a teda aj v zmysle Tr. zák., širšie. Svedok je osoba, ktorá disponuje informáciami, ktoré vnímala svojimi zmyslami, a je alebo môže byť predvolaná príslušnými orgánmi, aby o tejto skutočnostiach vypovedala. V trestnom konaní sa jedná o osobu, ktorá vlastnými zmyslami získala poznatky o trestnej činnosti inej osoby. Mám za to, že ustanovenie Tr. zák. poskytuje ochranu každej osobe, ktorá v niektorom druhu konania buď už vypovedala, má vypovedať alebo je potenciálne spôsobilá vypovedať, a práve z tohto dôvodu sa stala poškodeným trestným činom. Je teda irelevantné, či daná osoba je v procesnom postavení svedka alebo nie. Mechanické preberanie definície svedka len z a následný formálny výklad by viedli k absurdnej situácii, kedy by deliacim momentom ochrany svedka v zmysle Tr. zák. bolo až samotné poučenie svedka o jeho práva a povinnostiach orgánom vykonávajúcim výsluch. Zachádzajúc do krajnej absurdnosti, ktorá však vhodne poukazuje na nesprávnosť takého chápania pojmu svedka, by bolo konštatovanie, že svedok nepožíva ochranu v zmysle ustanovenia Tr. zák. pred vstupom do miestnosti, kde bude realizovaný jeho výsluch, ale až po odchode z miestnosti, kde bol jeho výsluch realizovaný. Takýmto výkladom by bol páchateľ konajúci voči svedkovi bezdôvodne zvýhodňovaný len z toho dôvodu, že smeroval svoje konanie voči svedkovi skôr, než tento reálne vypovedal o skutočnostiach, ktoré svojimi zmyslami vnímal. Poukazujúc na vyššie uvedené

zastávam názor, že súd pri právnej kvalifikácii konania obžalovanej D. X. pochybil, keď pojem svedok nevykladal v hmotnoprávnom, ale len v procesnoprávnom zmysle a obžalovanú uznal za vinnú len za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná skutok spáchala práve z dôvodu, že poškodený mal mať vedomosť o protiprávnej činnosti W. S. a mohol o tejto skutočnosti vypovedať v konaní pred príslušným orgánom. Rovnako nemožno považovať za správny postup súdu, keď síce ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr. zák., ale napriek tomu, že ukladal trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných dvoma skutkami, neprihliadol na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a ani sa s touto skutočnosťou v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhujem, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Senica, č. k. , uznal obžalovanú D. X. za vinnú, právne kvalifikoval jej konanie ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a uložil jej zákonný a spravodlivý súhrnný trest odňatia slobody, po zohľadnení úprav trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností a ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. o súhrnnom a úhrnom treste.“ Na podanom odvolaní zotrvala obhajkyňa obžalovanej aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o podaných odvolaniach. Doplnila, že zo žiadnych zadovážených dôkazov nebolo s určitosťou preukázané, že obžalovaná mala v rukách nôž, ktorým ohrozovala obžalovaného, výpovede svedkov sa rozchádzali, ani jeden nevedel s určitosťou potvrdiť, či predmet, ktorý mala obžalovaná v rukách, bol nôž. Poškodený potvrdil, že mu nevznikla žiadna ujma, ani na zdraví, ani materiálna škoda, ani neprišlo k zmene jeho výpovedí alebo stiahnutiu výpovede, žiada súd aplikovať zásadu in dubio pro reo. Prokurátor žiadal vyhovieť jeho odvolacím námietkam ohľadom zmeny právnej kvalifikácie a z toho vyplývajúceho trestu, odvolanie obžalovanej navrhol ako nedôvodné zamietnuť podľa . Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podala obžalovaná a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné, naopak

- odvolanie prokurátora dôvodné je. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovanú za vinnú. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako jej je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovanej. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď svedka-poškodeného, svedkyne X., O.. Nebolo preukázané, že by práve poškodený, alebo uvedení svedkovia, mali dôvod obžalovanú krivo obviniť. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal aj so zmenami vo výpovediach svedkov v konaní pred súdom oproti ich výpovediam v prípravnom konaní. Správne vyhodnotil, v ktorých podstatných bodoch sa výpovede svedkov zhodujú, aj to, do akej miery sú prítomné dôkazy svedčiace v prospech obžalovanej. Správne dospel k záveru, že ani výpovede svedkov O., J. a A. nevyviňujú obžalovanú, pretože správne poukázal na to, že títo nepočuli celý obsah rozhovoru, naviac potvrdili, že obžalovaná mala niečo v rukách pri komunikácii s poškodeným. Rovnako možno súhlasiť so záverom okresného súdu, že ide o štádium dokonaného trestného činu, pričom na odôvodnenie okresného v tejto časti v plnom rozsahu poukazuje. Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovanej boli vykonané v súlade so zákonom a ani odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine z prvostupňového rozsudku. K pochybeniu okresného súdu však došlo pri právnom posúdení skutku, ktorého sa obžalovaná dopustila. Odvolanie prokurátora, ktorý sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako bol posúdený Okresným súdom Senica, považuje odvolací súd za dôvodné. Krajský súd ako súd odvolací si prisvojuje právny názor a argumentáciu prejavenú v odvolaní prokurátora, že nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu, že v čase spáchania skutku ešte poškodený Q. O. nebol svedkom - chránenou osobou v zmysle ustanovenia , a to len preto, že vo veci obvineného W. S. ešte nevypovedal. Aj krajský súd považuje za správne, na rozdiel od vymedzenia svedka v procesnoprávnom chápaní, vykladať pojem svedka v hmotnoprávnom zmysle, a teda aj v zmysle , širšie. Svedok je osoba, ktorá disponuje informáciami, ktoré vnímala svojimi zmyslami, a je alebo môže byť predvolaná príslušnými orgánmi, aby o tejto skutočnostiach vypovedala. V trestnom konaní sa jedná o osobu, ktorá vlastnými zmyslami získala poznatky o trestnej činnosti inej osoby. Možno sa stotožniť s názorom, že ustanovenie poskytuje ochranu každej osobe, ktorá v niektorom druhu konania buď už vypovedala, má vypovedať alebo je potenciálne spôsobilá vypovedať, a práve z tohto dôvodu sa stala poškodeným trestným činom. Je teda irelevantné, či daná osoba je v procesnom postavení svedka alebo nie. V danom prípade možno dospieť k záveru, že bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaná skutok spáchala práve z dôvodu, že poškodený mal mať vedomosť o protiprávnej činnosti W. S. a mohol o tejto skutočnosti vypovedať v konaní pred príslušným orgánom. Svedčí o tom aj výpoveď obžalovanej, ktorá sama potvrdila jej vedomosť o rečiach, ktoré sa šírili po meste o W. S. ako predajcovi drog a o poškodenom, ktorý ho mal usvedčiť. Ostatní svedkovia, vrátanie poškodeného, následne usvedčili obžalovanú z vyhrážok voči poškodenému v prípade, že neodvolá svoju výpoveď proti S. a bude proti nemu svedčiť. Nie je podľa názoru krajského súdu potom rozhodujúce, či poškodený následne bol svedčiť v inej trestnej veci, teda či na neho mali vyhrážky obžalovanej ten vplyv, že by svedeckú výpoveď neučinil. V tomto prípade je podstatné, že obžalovaná nútila vyhrážkami poškodeného niečo konať, nie to, či ho aj donútila, teda či v obave zo zrealizovania vyhrážok poškodený aj urobil čo, čo obžalovaná požadovala. Poškodený mal zo správania poškodenej strach, čo potvrdila aj svedkyňa X., ktorá rovnako

vypovedala, že následkom správania sa obžalovanej a jej vyhrážok sa zľakla a bála sa, poškodený aj ju akoby bránil, bol to šok, poškodený chcel ísť oznámiť na polícii, čo sa stalo. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, keďže kvalifikoval konanie obžalovanej ako zločin vydierania podľa , s poukazom na . Keďže boli splnené podmienky uvedené v , rozhodol o výroku o vine a treste a spôsobe jeho výkonu sám a uznal obžalovanú za vinnú na skutkovom základe ako v podanej obžalobe, skutok kvalifikoval ako zločin vydierania podľa , s poukazom na , keďže obžalovaná hrozbou násilia iného nútila, aby niečo konal a čin spáchala na chránenej osobe - svedkovi. Páchateľ zločinu vydierania podľa sa potrestá odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Keďže v danom prípade horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje 5 rokov, súd bol obžalovanej povinný podľa druhej vety ukladať trest odňatia slobody. Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, pričom z odpisu registra trestov obžalovanej vyplynula priťažujúca okolnosť podľa , a to že obžalovaná už bol za trestný čin odsúdená (pozn. 1., 3. a 4. záznam v odpise RT). Keďže obžalovaná spáchala skutok pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Senica sp.zn. zo dňa 28.01.2019, právoplatného dňa 02.08.2019, (obžalovanej doručený 24.7.2019), súd obžalovanej ukladal podľa súhrnný trest odňatia slobody a aplikoval ustanovenie (súd obžalovanej ukladal trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvoma skutkami), a preto v súlade s zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin vydierania podľa ) o jednu tretinu z desať rokov na trinásť rokov a štyri mesiace a obžalovanej ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 6 rokov až 13 rokov a 4 mesiace, keďže dolnú hranicu trestnej sadzby zvyšoval podľa ustanovenia o jednu tretinu na 6 rokov (10 - 4 = 6 : 3 = 2 + 4 = 6). Súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaná napriek tomu, že už bola v minulosti právoplatne odsúdená, spáchala zločin, čo svedčí záveru, že obžalovaná sa nie je schopná poučiť ani z trestu. Keďže obžalovaná sa v minulosti nedopustila závažnej trestnej činnosti, vychádzajúc z ustanovení a súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) rokov, ktorý trest súd pokladá za trest spôsobilý plniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu. Zhrnúc všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že v prípade obžalovanej je trestom primeraným a spravodlivým trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, ktorý súd obžalovanej aj uložil. V jej prípade takto uložený trest odňatia slobody bude plniť najmä jeho represívnu funkciu t. j. ochrániť spoločnosť pred obžalovanou ako páchateľkou trestného činu tým, že sa jej zabráni v páchaní trestnej činnosti pokračovať. Obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.