Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-31-2020.pdf
PDF · 129.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13P/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa J. U., narodeného XX.XX.XXXX, bytom R. U., Y. XXXX/X, právne zastúpeného LEGAL POINT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495 a manželky navrhovateľa S. U., rodenej X., narodenej XX.XX.XXXX, bytom I. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Palackého 85/5, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému N. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa J. U., nar. XX.XX.XXXX a manželky navrhovateľa S. U., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:
Maloletý N. U., nar.XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým N., nar. XX.XX.XXXX pondelok až piatok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že si otec dieťa v danú hodinu pred bydliskom matky vyzdvihne a v danú hodinu pred bydliskom matky matke odovzdá.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého N., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 Eur mesačne, ktoré výživné sa zaväzuje poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Obidvaja rodičia sú povinní informovať druhého rodiča o zdravotnom stave dieťaťa.
Matka je povinná dieťa na styk riadne fyzicky aj psychicky pripraviť.
Rodičia sa dohodli na osobách krstných rodičov, a to z matkinej strany Z. D., nar. XX.XX.XXXX a z otcovej strany N. U., nar. XX.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému N., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo s matkou maloletého uzatvorili manželstvo z lásky. Navrhovateľ má z prvého manželstva dcéru Q.. Po dohode s manželkou sa odsťahoval bývať k jej rodičom a časom si chceli postaviť dom. Spolužitie bolo zo začiatku harmonické s občasnými hádkami, ktorým od začiatku neprikladal dôležitosť. Postupne sa hádky stupňovali a keďže bola manželka tehotná, brali to ako súčasť hormonálnych zmien. Od XX.XX.XXXX začala byť manželka viac hádavejšia, v noci sa budievala a chcela riešiť problémy. Navrhovateľ vstával ráno do práce a chodil nevyspatý. Manželka zároveň žiarlila na dcéru z prvého manželstva. Dňa XX.XX.XXXX vyhodila manželka navrhovateľa z domu jej rodičov, čím ho strašne urazila a ponížila. Manželka mu povedala, že mu oznámi, kedy sa narodí ich syn. Navrhovateľovi vadilo, že manželka bola až chorobne žiarlivá, mala prehnané emočné výbuchy, kontrolovala mu súkromie a fajčila počas tehotenstva, v čom ju jej rodičia ešte podporovali. S navrhovateľkou bol pri jej pôrode a neskôr jej oznámil, že ju opúšťa. Otec maloletého uviedol, že matke nechal 700 eur (čo si od nich jej matka požičala), kúpil veci pre maloletého vo výške 150 eur a bude na neho prispievať sumou 200 eur mesačne. Navrhovateľovi prišlo jeho správanie ľúto a snažil sa manželke pomáhať s maloletým, bol s ňou u lekára a tiež bol vybaviť rodný list. Vždy keď za maloletým prišiel, neboli sami a stále do nich zasahovala matka jeho manželky. Manželka sa s ním neskôr odmietla rozprávať a komunikovala s ním len matka jeho manželky. Navrhovateľ začal mať zdravotné problémy, začal navštevovať psychologickú poradňu. Manželku opakovane žiadal, aby sa stretli aj s maloletým kvôli jeho zdravotným problémom mimo domu jej rodičov, čo odmietla. Manželka ho o zdravotnom stave neinformuje a chce, aby sa stretával s maloletým v dome jej rodičov. Navrhovateľ uviedol, že zo strany jeho manželky nie je žiaden záujem o obnovu manželského spolužitia, ich vzťahy sú hlboko a trvalo rozvrátené a ich manželstvo neplní svoju funkciu. O maloletého sa chce riadne starať, avšak nie za prítomnosti iných osôb. Pravidelne sa o maloletého zaujíma a tiež mu kupuje veci a v čase podania návrhu manželke posielal výživné vo výške 100 eur. Manželka vie, že sa dokáže o maloletého postarať, nakoľko už vychoval dcéru z prvého manželstva, ktorá mu bola zverená do výchovy. K návrhu navrhovateľ pripojil nasledovné listiny: Poštový poukaz zo dňa XX.XX.XXXX, SMS komunikáciu s manželkou, Rodný list maloletého, Sobášny list, Doklady o kúpe.
2. Manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú hlboko rozvrátené a nemá záujem vec riešiť ani formou manželskej poradne. Medzi manželmi neexistuje vzájomná dôvera, úcta a porozumenie a snaha veci riešiť spoločne, čo vyúsťovalo do častých názorových nezhôd a hádok. V dôsledku tohto aj city medzi manželmi ochladli. Takéto prostredie nebude podľa názoru manželky navrhovateľa dobré ani pre výchovu a zdravý vývoj maloletého. Manželka navrhovateľa súhlasí, aby jej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti a výchovy s tým, že spravovať a zastupovať maloletého budú obaja rodičia. Manželia boli po odchode navrhovateľa z domácnosti dohodnutí na výživnom na maloleté dieťa vo výške 250 eur, a preto manželka navrhovateľa nesúhlasí so sumou 200 eur. Matka maloletého navrhuje, aby nebol upravený styk otca s maloletým, nakoľko dieťa je veľmi maličké a ešte potrebuje neustálu prítomnosť a starostlivosť matky, zvyká si na denný režim, a preto nie je možné presne stanoviť čas od kedy do kedy bude s otcom a to či za prítomnosti matky alebo bez. Manželka navrhovateľa je v tomto smere ústretová a nebude brániť navrhovateľovi sa s maloletým stretávať, keď o to požiada.
3. Dňa XX.XX.XXXX doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu súpis výdavkov, v ktorom uviedol, že mesačne platí úvery vo výške 414,86 eur a 120 eur, poistky vo výške 34 eur, 35,10 eur a 27,51 eur, na stravu mesačne minie sumu 200 eur, cestovné v sume 100 eur, na telefóny sumu 92 eur, internet v sume 30 eur. Elektrinu platí polročne v sume 230 eur. Jeho mesačné výdavky sú spolu vo výške 1 071,80 eur. Zároveň pripojil fotokópiu návrhu o výživné na plnoleté dieťa, ktorý si podala jeho dcéra z prvého manželstva, kde žiada výživné vo výške 350 eur. Navrhovateľ pripojil aj Potvrdenie o príjme zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluva o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie o štúdiu, Vyúčtovaciu faktúru za dodávku a distribúciu elektriny, Úhradu platby za telefóny, Faktúru č. XXXXXXXXX za internet, Poistku č. XXXXXXXXXX, Poistka k poistnej zmluve č. XXXXXXXX, Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX, Zmluvu o splátkovom úvere.
4. Dňa XX.XX.XXXX doručil navrhovateľ na doplnenie do spisu SMS komunikáciu medzi ním a jeho manželkou, kde ho manželka úplne odignorovala a odmieta sa s ním baviť ohľadom maloletého.
Neinformuje ho o jeho zdravotnom stave a nechce, aby s ním trávil čas a podieľal sa na jeho výchove. Manželka mu následne písala a volala a chcela sa s ním dohodnúť ohľadne maloletého a on jej uviedol, že je ochotný pristúpiť na rodičovskú dohodu, s čím súhlasila s podmienkou, že ju spíšu u notára. Manželka dohodu nedodržala a prestala s ním komunikovať úplne a navrhovateľ bol nútený sa informovať telefonicky u detskej doktorky J.. Ž. o zdravotnom stave maloletého.
5. Písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX žiadal navrhovateľ súd, aby nariadil vykonanie psychiatrického znaleckého posudku jeho manželky z dôvodov, že manželka trpí duševnou chorobou a to mániodepresiou. V minulosti bola aj hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a z dôvodu tejto choroby je poberateľkou invalidného dôchodku. V čase, kedy brala lieky, bol jej stav stabilizovaný. Počas tehotenstva musela lieky vysadiť, čo sa na jej stavoch odzrkadlilo. Vplyvom ich rozchodu sa jej stav zhoršoval a začala byť aj agresívna. Manželka navrhovateľa rozpráva bludy, vymýšľa si, vyvoláva hádky a slovne uráža a napáda navrhovateľa. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia sa navrhovateľ dostavil pre maloletého a na manželke bolo vidieť, že je mimo realitu a miestami rozprávala nesúvislo. Vzhľadom na uvedené je navrhovateľ presvedčený, že matka sa o maloletého nedokáže riadne starať, celú starostlivosť zabezpečujú jeho starí rodičia. Navrhovateľ má obavu, že matka maloletého, ktorá so svojou diagnózou dlhodobo neužíva lieky, môže vplyvom nepriaznivých psychických stavov, depresie ublížiť nielen sebe, ale aj ich maloletému synovi.
6. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že trvá na svojom návrhu na rozvod. Dôvod rozvodu vidia v tom, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo narušené. Dochádzalo medzi nimi k verbálnym konfliktom, ktoré vyústili až do toho, že boli k nim privolané policajné hliadky. Zároveň uviedla, že žiada súd, aby schválil rodičovskú dohodu tak, ako bola prednesená na pojednávaní.
7. Právna zástupkyňa manželky navrhovateľa uviedla, že manželka s návrhom na rozvod súhlasí. Chce zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že výživné by bolo vo výške 200 eur. Otázka stretávania sa otca so synom by bola minimálne 3 krát počas pracovného týždňa bez prítomnosti matky a jednu nedeľu poobede minimálne na 3 hodiny bez prítomnosti matky. Zároveň uviedla, že sám otec rozhodne, ako bude tento čas s maloletým tráviť.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky navrhovateľa, rozhovorom s psychiatričkou J.. Ž. a oboznámením sa, resp. vykonaním všetkých dôkazov predložených navrhovateľom, pričom zistil nasledovný skutočný stav veci:
9. Zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že manželia uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo v I., ktorá právna skutočnosť je zapísaná v knihe manželstiev Matričného úradu I. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X.
10. Z rodného listu bolo zistené, že z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX v R. U. narodil syn N..
11. Z Poštového poukazu zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že otec zaslal matke výživné vo výške 100 eur.
12. Z navrhovateľom predložených pokladničných blokov je zrejmé, že kupoval vybavenie pre maloletého (postieľka, plienky, detské lyžičky, cumeľ, monitor dychu atď.) v celkovej hodnote 316,91 eur.
13. Z predloženého potvrdenia o príjme zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že navrhovateľ pracuje v spoločnosti K. X. Y., spK. Y. N. K.Ý. Y..N..K.., U. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok v mesiacoch august 2019 - júl 2020 bol vo výške 1 410,66 eur.
14. Z Návrhu o výživné na maloleté dieťa a jeho príloh, doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že dcéra navrhovateľa Q. U., nar. XX.XX.XXXX je študentkou bakalárskeho štúdia I. J. U. T. U. U. a žiadala určenie výživného od otca (v tomto konaní navrhovateľa - pozn. súdu) vo výške 350 eur. K návrhu priložila aj nájomnú zmluvu a potvrdenie o evidencii jej matky ako uchádzačky o zamestnanie na ÚPSVaR.
15. Z predložených zmlúv o úveroch, poistných zmlúv, faktúr za internet a telefóny a výpisoch z účtu o ich úhradách má súd za preukázané výdavky navrhovateľa tak, ako ich uviedol vo svojom písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX.
16. Z predloženej SMS komunikácie s manželkou navrhovateľa je zrejmé, že táto najskôr navrhovateľovi telefonovala z mobilu svojej matky a žiadala ho, aby sa spolu stretli. Navrhovateľ sa s ňou chcel na výchove a starostlivosti o maloletého dohodnúť, za ktorým účelom navrhol stretnutie, s čím jeho manželka súhlasila za podmienky, že spíšu rodičovskú dohodu pred notárom. S touto podmienkou súhlasil aj sám navrhovateľ. Následne mu matka na SMS správy týkajúce sa ich spoločnej dohody a stavu maloletého už neodpisovala.
17. Dňa XX.XX.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená správa ÚPSVaR vo veci maloletého N., v ktorej bolo uvedené, že na základe žiadosti súdu dňa XX.XX.XXXX navštívili domácnosť otca aj matky. Otec nebol na adrese, ktorú uviedol v návrhu zastihnutý, v uvedenom byte bývajú jeho rodičia, ktorí uviedli, že ich syn sa tam nenachádza. Následne bol otec telefonicky kontaktovaný, pričom uviedol, že býva na inom mieste v R. U.. K svojmu návrhu uviedol, že sa má záujem, aby bol v pravidelnom kontakte so svojim synom. Uviedol, že nie je ochotný chodiť do domácnosti matky, nakoľko dochádzalo ku konfliktom medzi ním a starou matkou maloletého, súhlasil by, aby úprava styku prebiehala v mieste bydliska maloletého, za prítomnosti matky. Matka spolu s maloletým býva v rodinnom dome v obci I.. Dom patrí starej matke, v dome žijú matka s maloletým, jej rodičia a jej dospelý brat. Matka má k dispozícii samostatnú bytovú jednotku, ktorá pozostáva z kuchyne, ktorá je spojená s obývacou miestnosťou, spálňou, kde je manželská posteľ a postieľka pre maloletého, prebaľovací pult a všetky potreby pre dieťa. Nachádzajú sa tam ešte dve miestnosti, ktoré do budúcnosti mali byť detské izby. Matke s výchovou a starostlivosťou o maloletého vo veľkej miere pomáhajú jej rodičia. Matka uviedla, že otcovi v kontakte so synom nebráni, jej tvrdenia potvrdil aj starý otec maloletého, ktorý bol prítomný pri pohovore. Otcovi a aj jeho rodine bolo podľa tvrdenia matky a jej otca opakovane ponúknutá možnosť navštíviť maloletého v ich domácnosti, toto však nevyužili. Matka uviedla, že nechce brániť otcovi v kontakte so synom, súhlasí, aby styk prebiehal za jej prítomnosti, nesúhlasí však, aby styk prebiehal mimo bydliska maloletého. Maloletý už nie je dojčený, podľa vyjadrenia matky mu dáva jesť každé tri hodiny. Krátko pred pôrodom medzi rodičmi došlo ku konfliktu, v dôsledku čoho musel otec opustiť spoločnú domácnosť v I.. Odvtedy sú vzťahy medzi rodičmi napäté, otec dokonca podal návrh na rozvod. Matka uviedla, že v záujme obnovenia manželského spolužitia by bola ochotná absolvovať psychologickú poradňu a z tohto dôvodu by súhlasila aj s odročením pojednávania o rozvod manželstva. Na základe vykonaného šetrenia a hlavne s prihliadnutím na potreby maloletého, ktorý sa narodil XX.XX.XXXX a v mesiaci X/XXXX ukončil len novorodenecké vývinové obdobie, kolízny opatrovník navrhol, aby súd dočasne upravil styk otca s maloletým každý pondelok, stredu a piatok od 15,00 hod. do 16,00 hod. za prítomnosti matky maloletého. Matka odovzdá dieťa otcovi pred domom matky a otec dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá. Styk bude realizovaný v mieste bydliska maloletého t.j. v obci I..
18. Dňa XX.XX.XXXX ÚPSVaR doručil tunajšiemu súdu správu týkajúcu sa prešetrenia pomerov v rodine maloletého N., v ktorej uviedol, že matka má k dispozícii samostatnú bytovú jednotku, ktorá pozostáva z kuchyne spojenej s obývacou miestnosťou, spálne, kde je manželská posteľ a postieľka pre maloletého, prebaľovací pult a všetky potreby pre dieťa. Nachádzajú sa tam ešte dve miestnosti, ktoré do budúcnosti mali byť detské izby. Do bytu matky sa vchádza priamo cez byt starých rodičov. Matke s výchovou a starostlivosťou o maloletého vo veľkej miere pomáhajú jej rodičia. Matka uviedla, že nechce brániť otcovi v kontakte so synom, súhlasí, aby styk prebiehal za jej prítomnosti, nesúhlasí však, aby styk prebiehal mimo bydliska maloletého. Maloletý nie je dojčený, podľa vyjadrenia matky mu dáva jesť každé tri hodiny. Na otázku, ako často sa maloletý budí v noci sa matka musela na odpoveď spýtať svojho otca. Otec krátko pred pôrodom opustil spoločnú domácnosť v I., nakoľko ho matka po vzájomnom konflikte vulgárne vyhodila. V súčasnosti žije vo svojom rodinnom dome v R. U. v záhradkárskej oblasti v časti F.. Jedná sa o novostavbu domu, ktorá pozostáva z kuchyne, jedálne, spálne, dvoch detských izieb a kúpeľne s WC. V domácnosti žije ešte plnoletá dcéra otca, ktorá pochádza z prechádzajúceho manželstva. Domácnosť je kompletne zariadená, moderným vkusným nábytkom, maloletý má k dispozícii vlastnú detskú izbu, kde sa nachádza gauč, postieľka, prebaľovací pult, hojdačka. Otec má pre maloletého zabezpečené hygienické potreby, oblečenie. Otec uviedol, že o maloletého sa dokáže postarať, podieľal sa aj na výchove a starostlivosti o svoju dcéru. Matka však s ním odmieta komunikovať, otec nepozná denný režim maloletého, nemá informácie o jeho zdravotnom stave. Otec zároveň uviedol, že matka maloletého trpí maniodepresiou, hlavne v poslednom čase sa u nej prejavujú zmeny nálad. Podľa jeho názoru sa matka dokáže postarať o maloletého, túto starostlivosť však kompletne prevzali na seba starí rodičia, ktorí ju neustále kontrolujú a určujú, čo má robiť. Navrhovateľ potvrdil vyjadrenie matky, že mu ponúkla možnosť navštíviť syna v jej domácnosti v
I.. S týmto návrhom však nesúhlasil, pretože mal obavu z možného konfliktu hlavne so starou matkou, ktorá veľmi zasahovala do ich vzťahu. Podľa jeho vyjadrenia s matkou nebola možná dohoda, aby sa so synom mohol stretávať mimo jej domácnosti. Dňa XX.XX.XXXX podal otec návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým, do dnešného dňa mu však rozhodnutie súdu v tejto veci nebolo doručené. V záujme obnovy manželského spolužitia ÚPSVaR požiadal referát poradensko-psychologických služieb o vykonanie psychologickej konzultácie pre rodičov. S každým z rodičov doteraz prebehla jedna konzultácia. Matka na túto konzultáciu priniesla nahrávku zo stretnutia s otcom, uvádzala, že v nahrávke sa otec vyhráža jej rodičom, preto na neho podala oznámenie na polícii. Zo strany matky bol otec neustále vulgárne atakovaný, následne aj otec voči matke vulgárne vyjadroval. Toto sa dialo v prítomnosti maloletého, kolízny opatrovník nadobudol dojem, akoby sa matka snažila robiť otcovi schválnosti na úkor maloletého - napr. mu nedala plienku, aby ho prebalil, keď sa pocikal. V nahrávke žiadne vyhrážanie zo strany otca voči rodičom matky nezaznamenali a navrhli, aby si súd vyžiadal správu od ošetrujúcej lekárky J.. Ž., či je matka vzhľadom na svoj zdravotný stav zabezpečovať starostlivosť o maloletého. K správe pripojil kolízny opatrovník aj mailové oznámenia otca zo dňa XX.XX.XXXX.
19. Zo záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu rodičov maloletého zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že ÚPSVaR na základe žiadosti súdu vykonal konzultácie s rodičmi maloletého, za účelom obnovy manželského spolužitia. Do dňa podania správy boli zrealizované 4 individuálne konzultácie, z toho jedna s matkou maloletého a tri s otcom maloletého. Matka maloletého odmietla spoločnú konverzáciu s otcom maloletého zameranú na obnovu manželstva či na vzájomnú dohodu týkajúcu sa starostlivosti o maloletého. Komunikácia s matkou maloletého bola obtiažna, nakoľko nereagovala na oficiálne predvolanie ohľadom psychologickej konzultácie na RPPS ÚPSVaR, odmietla sa dostaviť na vopred dohodnutú spoločnú konzultáciu s otcom maloletého, s ktorou pôvodne súhlasila, poskytnuté telefónne číslo bolo zrušené a komunikácia bola možná výhradne cez jej matku, t. j. cez starú matku maloletého. Počas úvodnej konzultácie mal navrhovateľ záujem o manželskú poradňu pre záchranu manželstva, nakoľko naďalej k manželke prechováva silné emócie. V priebehu poradensko- psychologického procesu navrhovateľ zmenil svoje stanovisko a trval na rozvode manželstva. Dôvodom boli manželkine opakujúce sa verbálne ataky. V priebehu konzultácií sa vyjadril, že od doby, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v I. a oznámil manželke, že sa chce rozvádzať, mu bol spočiatku obmedzovaný a neskôr znemožnený kontakt s maloletým. Manželka mu odmietla syna dávať mimo trvalé bydlisko a otec možnosť styku s maloletým výhradne v trvalom bydlisku matky odmieta. Dôvodom je predchádzajúca skúsenosť otca, v situácii kedy prišiel na vopred dohodnutý styk s maloletým. Správanie manželky navrhovateľa na základe vyjadrení navrhovateľa bolo intenčne cielené na vyvolanie hádky, vyprovokovanie navrhovateľa k fyzickému útoku. Manželka odmieta navrhovateľovi poskytovať informácie o zdravotnom stave maloletého, informácie, dôležité pre zabezpečenie napĺňania potrieb maloletého otcom (typ náhrady materského mlieka). Na základe vyjadrení navrhovateľa, prevažnú starostlivosť o maloletého zastávajú predovšetkým starí rodičia, s ktorými matka žije v spoločnej domácnosti. Otec v priebehu konzultácií uvádzal, že matka maloletého odmieta s otcom udržiavať akýkoľvek kontakt, komunikovať ohľadom maloletého má otec výhradne so starou matkou maloletého. Manželka navrhovateľa počas konzultácie uviedla, že navrhovateľ sa voči nej správa násilne, vyhráža sa jej a aj jej rodičom. K manželovi neprechováva žiadnu náklonnosť, lásku, vzťahové väzby sú vážne narušené. Manžela nemiluje a súhlasí s rozvodom, pričom sa odmieta podrobiť manželskej poradni pre záchranu manželstva. Matka maloletého poskytla pri konzultácii, na ktorej bola prítomná aj J.. N., audio-nahrávku, ktorej obsahom malo byť vyhrážanie sa navrhovateľa. Z vypočutej audio-nahrávky má kolízny opatrovník za to, že manželka cielene provokovala navrhovateľa, usilovala sa o vyvolanie konfliktu, vyzývala ho k fyzickému ataku. V audio-nahrávke odzneli vzájomné vulgárne označenia a osočovanie sa medzi manželmi. Na základe vyššie uvedených skutočností má kolízny opatrovník za to, že medzi manželmi došlo k vážnemu narušeniu vzťahových väzieb. Obaja rodičia súhlasia s rozvodom manželstva. Vplyvom partnerského konfliktu medzi rodičmi, ktorý aktuálne zasahuje do rodičovského konfliktu, je otcovi znemožnený kontakt s dieťaťom. Manželka navrhovateľovi neposkytuje informácie o zdravotnom stave maloletého, o jeho psychickej pohode, o informáciách dôležitých pre zabezpečenie fyzického a psychického zdravia dieťaťa, otcom. V dôsledku toho, že si manželka navrhovateľa zrušila telefónne číslo, navrhovateľ nemá možnosť informovať sa o maloletom od jeho matky, výhradne sa môže informovať len od starej matky. V priebehu konzultácii navrhovateľ vyjadril podozrenie na nedostatočnú starostlivosť matky o maloletého. Podozrenie vyjadril aj ohľadom psychického zdravia matky, ktorej správanie, je na základe vyjadrení navrhovateľa nepredvídateľné, iracionálne, ovládané emóciami. Vzhľadom na dôvodné podozrenie, že matkine správanie je voči maloletému dieťaťu nevyspytateľné
a môže byť život a zdravie ohrozujúce, kolízny opatrovník navrhol do času preukázania psychickej spôsobilosti matky, ohľadom starostlivosti o maloletého, dieťa dočasne zveriť otcovi. Otec v priebehu konzultácií vyjadril záujem participovať na výchove a starostlivosti, prioritne žiadal o zverenie maloletého do jeho starostlivosti, pričom je schopný zabezpečiť potrebnú starostlivosť o maloletého v dobe jeho neprítomnosti. Otec o syna prejavuje záujem, informuje sa u detskej lekárky o jeho zdravotnom stave, maloletému v mieste jeho bydliska zariadil detskú izbu a je pripravený napĺňať potreby maloletého. Je ochotný sa s matkou dieťaťa dohodnúť na pravidlách, ktoré budú vzájomne dodržiavať.
20. Dňa XX.XX.XXXX zákonná sudkyňa telefonicky kontaktovala psychiatričku J.. Ž.Z. a dotazovala sa na psychický stav matky S. U. v súvislosti so starostlivosťou o maloletého. J.. Ž.Z. uviedla, že posledná návšteva matky bola u nej dňa XX.XX.XXXX a matka mala síce stav zhoršený, ale pacientka nebola psychotická. J.. Ž. zároveň uviedla, že v čase kontroly t. j. dňa XX.XX.XXXX matka nebola v stave, aby dieťaťu ublížila. Podľa jej názoru by nebolo v tomto štádiu vhodné, aby sa dieťa matke odobralo aj vzhľadom na to, že matka má v domácom prostredí veľmi dobré zázemie a teda o dieťa je postarané. Zároveň zdôraznila, že je potrebné, aby matka naďalej chodila na pravidelné kontroly do jej ambulancie.
21. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že intímne s manželkou nežije od H. XXXX. Nehospodária spolu. Vyživovaciu povinnosť má k svojej staršej dcére, ktorá má 20 rokov a chodí na vysokú školu. Výživné na ňu nie je určené, ale posiela jej 300 eur. Na začiatku spoločne s manželkou žili v domácnosti jej rodičov. Následne začali vznikať konflikty medzi ním a manželkou. Odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti, keďže ho manželka vyhodila. Vedel o jej chorobe, ale mala ju stabilizovanú. Počas tehotenstva nebrala lieky a teda stav sa začal zhoršovať. Zo spoločnej domácnosti odišiel ešte pred narodením syna. Keď odišiel zo spoločnej domácnosti, tak do ich vzťahu začala vstupovať svokra, s tým, že začala diktovať, kedy môže syna vidieť. Požadovala, aby syna navštevoval len v ich domácnosti a za ich prítomnosti. Navrhovateľ na záver uviedol, že momentálne žiadnu novú známosť nemá.
22. Manželka navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že súhlasí s rozvodom a so svojím manželom intímne nežije. Nehospodária spolu. Má vyživovaciu povinnosť iba k tomuto jednému dieťaťu. Momentálne nemá iného partnera. S dieťaťom žije v dome svojich rodičov. Má tam s dieťaťom samostatnú bytovú jednotku. Príčinu rozvodu vidí v tom, že si spolu prestali rozumieť.
23. Podľa čl. 5 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
24. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
25. Podľa § 23 ods. 1 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
26. Podľa § 23 ods. 2 ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
27. Podľa § 23 ods. 3 ZoR, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
28. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
29. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
30. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na východu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
32. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov a maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
33. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
34. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
35. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
36. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
37. Podľa 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
38. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
39. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujme dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
40. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd sa preukázané, že manželstvo manželov je trvale a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi nimi. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od H. XXXX a spoločne nehospodária, ktorá skutočnosť bola preukázaná tým, že manželka vyhodila navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, t. j. z domu jej rodičov, z dôvodu, ako
vyplýva aj z vyjadrení oboch manželov, že manželstvo už dlhodobo neplní ani jednu zo svojich funkcií, čo nasvedčuje tomu, že manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu intímne nežijú od H.Ú. XXXX. Príčinou, ktorá viedla k vážnemu rozvratu manželstva medzi manželmi boli neustále konflikty, verbálne ataky a hádky manželov, čo viedlo k následnému ochladnutiu citov a strate dôvery medzi manželmi, a preto od manželov nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia ako obaja uviedli vo svojich vyjadreniach. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol.
43. Na čas po rozvode súd zveril maloletého N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého stará, otec s týmto zverením súhlasil a súd prihliadol aj na názor psychiatričky J.. Ž.P., ktorá uviedla, že hoci bol zdravotný stav matky zhoršený, matka maloletého nebola psychotická a nie je v takom stave, aby ublížila maloletému. Zároveň uviedla, že podľa jej názoru by nebolo v tomto štádiu vhodné, aby sa dieťa matke odobralo aj vzhľadom na to, že matka má v domácom prostredí veľmi dobré zázemie a teda o dieťa je postarané .
44. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv,...) ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné pobyty a pod.). Tieto potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do času, kým nie je schopné samostatne sa živiť. Je teda potrebné rátať s tým, že dieťa rastie a postupom času sú jeho náklady na jeho výživu, výchovu, vzdelanie a záujmy prirodzene vyššie. Je na rodičoch, aby za každých okolností dokázali tieto záväzky voči dieťaťu plniť.
45. Pri určení vyživovacej povinnosti rodiča, základným kritériom sú jeho schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, resp. všetkými ďalšími príjmami, ale tiež jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zaradením, praxou v doterajších pracovných pozíciách, jeho celkovou pracovnou vyťaženosťou, resp. rozsahom výkonu zárobkovej aktivity, fyzickým vekom, zdravotným stavom, regiónom, v ktorom žije a pod.. Rovnako sa pri určení výživného prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb i zdravotného stavu toho, ktorého dieťaťa.
46. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerný mesačný zárobok otca maloletého je vo výške 1 410,66 eur a jeho priemerné mesačné náklady sú cca vo výške 1 000 eur. Zároveň má súd za preukázané, že otec nakúpil maloletému potrebné detské veci, čo riadne preukázal. Súd má za to, že výživné vo výške 200 eur, na ktorom sa otec s matkou maloletého dohodli je v súlade s vekom, záujmami a potrebami maloletého a zároveň v súlade so schopnosťami a zárobkovými možnosťami otca. Súd mal zároveň za preukázané, že otec sa o maloletého od narodenia zaujíma, chce sa podieľať na jeho výchove a chce sa s ním stretávať, a preto súd prihliadol na dohodu rodičov týkajúcu sa výživného, úpravy styku otca s maloletým. Rodičia sa zároveň dohodli na osobách krstných rodičov maloletého a obaja rodičia sa zaviazali informovať druhého rodiča o zdravotnom stave maloletého. Podľa názoru súdu uzatvorená rodičovská dohoda nebola v rozpore so zákonom a ani zákon neobchádzala a súd nenašiel ani iný dôvod, prečo by rodičovskú dohodu neschválil, nakoľko táto dohoda bola v záujme maloletého. Keďže rodičia sa dohodli o výške výživného, o úprave styku s maloletým, o osobách krstných rodičov a o podaní informácií týkajúcich sa zdravotného stavu maloletého, súd rodičovskú dohodu schválil v znení uvedenom vo výroku tohto rozsudku, nakoľko je v najlepšom záujme maloletého, pričom prihliadol aj na to, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie vzťahu nielen k matke, ale aj na zachovanie vzťahu k otcovi.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Odvolanie kolízneho opatrovníka je prípustné voči výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie rodičov proti rozhodnutiu o rozvode manželstva a nároku na náhradu trov konania nie je prípustné vzhľadom k tomu, že na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdali odvolania (§ 221 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 Civilného mimosporového konania).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku).
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).