Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-91-2017.pdf
PDF · 93.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Michalom Pollákom v trestnej veci proti obžalovanému V. K., nar.: XX.XX.XXXX v Bratislave pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.10.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. K. nar. XX.XX.XXXX v A. trvale bytom: Na W. XXXX/XX, Bratislava t. č. ÚVV Bratislava
sa uznáva za vinného, že
dňa 24.2.2017 asi o 07.00 hodine v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v priestoroch pracoviska s názvom Replast, fyzicky napadol odsúdeného Michala Harabina tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou ruky do oblasti tváre, stiahol ho na zem, kde ho dvakrát kopol nohou do oblasti ľavej časti tváre, čím Michalovi S., spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s výrazným opuchom v oblasti ľavého oka uzatvárajúcim očnú štrbinu, zlomeninu vnútornej strany ľavej očnice s posunom očného bulbu mierne dolu vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní štyroch týždňov a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní štyroch týždňov,
teda
inému úmyselne ublížil na zdraví,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:
- poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava škodu vo výške 16,90 Eur,
- poškodenej spoločnosti UNION zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom: Bajkalská 29/ A, Bratislava škodu vo výške 525,30 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 14.12.2017 na tunajšom súde obžalobu na obvineného V. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného V. K., svedka - poškodeného V. S., svedka Q. W., svedka W. T., svedka V.. V. W., svedka T. F., svedka T. K., svedka V. T. a oboznámil listinné dôkazy, a to vyčíslenie liečebných nákladov poškodeného V. S., pripojenie sa Sociálnej poisťovne k trestnému stíhaniu, rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, oznámenie o disciplinárnom previnení, záver zo šetrenia, kópiu spisového materiálu ÚVTOS-šetr.-35/19-HR-201, odpis registra trestov obžalovaného, lustráciu v databáze súdov obžalovaného a lustráciu obžalovaného v systéme generálnej prokuratúry.
- Výrok o vine -
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nepochybne vyplýva, že dňa 24.02.2017 asi o 07.00 hodine v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v priestoroch pracoviska s názvom Replast prišlo k fyzickému konfliktu medzi obžalovaným Milanom K. a poškodeným V. S., čo vyplýva z výpovede obžalovaného V. K. (č. l. 330 -331), poškodeného V. S. (č. l. 365), svedka T. F. (č. l. 331-332), svedka T. K. (č. l. 332-333) a svedka V. T. (č. l. 333 - 334).
V dôsledku predmetného fyzického konfliktu bolo poškodenému V. S. spôsobené zranenie v okolí oka, čo potvrdili poškodený V. S. (č. l. 365), svedok Q. W. (č. l. 331), svedok W. T. (č. l. 334), svedok T. K. (č. l. 332-333) a svedok V. T. (č. l. 333 - 334).
Odborným vyjadrením V.. V. W. č. 051/17 zo dňa 14.06.2017 a jeho svedeckou výpoveďou (č. l. 109-119, č. l. 364) bolo v konaní preukázané, že v príčinnej súvislosti s fyzickým stretom medzi obžalovaným a poškodeným, poškodený utrpel zranenia, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s výrazným opuchom v oblasti ľavého oka uzatvárajúcim očnú štrbinu, zlomeninu vnútornej strany ľavej očnice s posunom očného bulbu mierne dolu vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní štyroch týždňov a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní štyroch týždňov (obmedzenie mobility pri fyzickej aktivite, obmedzenie v kontakte so spoločenským prostredím, obmedzenie nevyhnutných hygienických a stravovacích úkonov), pričom intenzita pôsobiacej sily bola stredne silná až silná, mohlo sa jednať o úder päsťou alebo nohou.
Na základe vyššie uvedených zistení súdu bolo v trestnom konaní preukázané, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby, a že poškodenému bolo ublížené na zdraví.
Predmetom sporu medzi prokurátorom a obžalovaným bola primárne tá skutočnosť, kto bol iniciátorom samotného konfliktu, a či zranenia, ktoré poškodený utrpel, mu boli spôsobené obžalovaným a neboli len dôsledkom nutnej obrany obžalovaného, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu.
Obžalovaný vo svojej výpovedi (č. l. 330-331) uviedol, že bol ako prvý napadnutý svedkom Róbertom K. a poškodeným V. S., ktorý ho držal v páke. Pokúšal sa brániť a pomohli mu až iný odsúdení. Následne o 2-3 minúty ho poškodený Michal S. verbálne napadol a vytiahol na neho paletu s klincami, s ktorou sa na neho išiel zahnať. Obžalovaný ho vtedy stiahol na zem a kopol ho raz do oblasti tváre.
Svedok - poškodený V. S. (č. l. 365) uviedol, že s obžalovaným mal verbálny konflikt, potom ho obžalovaný udrel do tváre, stiahol ho k zemi, kde ho kopol raz alebo dvakrát do tváre.
Svedok T. F. (č. l. 331-332) vo svojej výpovedi potvrdil verziu obžalovaného, že poškodený sa na obžalovaného zahnal s doskou, na ktorej boli klince, avšak obžalovanému nespôsobil žiadne zranenia. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania (č.
l. 85 -88), kde naviac uviedol, že medzi obžalovaným a poškodeným prišlo k fyzickému konfliktu, počas ktorého sa udierali až padli na zem, a keď ich oddelili, tak sa poškodený S. vyhrážal obžalovanému s drevom, že ho zabije. Obžalovaného odviedol, no po nejakom čase uvidel poškodeného ležať na zemi, obžalovaný k nemu prišiel a kopol ho do tváre.
Svedok T. K. (č. l. 332-333) poprel, že by fyzicky napadol obžalovaného a na podrobnosti stíhaného skutku si nepamätal. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že začiatok fyzického konfliktu obžalovaného s poškodeným nevidel, videl iba, ako poškodený leží na zemi a obžalovaný ho kopol pravou nohou do tváre niekde k oku.
Svedok V. T. (č. l. 333 - 334) si na hlavnom pojednávaní nepamätal priebeh skutku, a preto bola na návrh prokurátora prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde uviedol, že konflikt medzi obžalovaný a poškodeným vznikol tak, že poškodenému sa na hlavu zošuchlo vrece, ktoré na kopu položil obžalovaný. Spočiatku sa jednalo len o verbálny konflikt a neskôr sa začali biť. Kto začal, nevedel uviesť, avšak videl, ako poškodený leží na zemi, snažil sa mu pomôcť vstať zo zeme, no obžalovaný sa vytrhol svedkovi T. K. a svedkovi T. F. a ako poškodený ležal na zemi, kopol ho dvakrát do tváre.
Listinné dôkazy neboli relevantné pre posúdenie skutkového stavu.
Súd posudzoval všetky vykonané dôkazy z hľadiska ich závažnosti, prípustnosti a vierohodnosti a dospel k nasledovným záverom:
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako prípustné a získané zákonným spôsobom.
Výpoveď obžalovaného súd vyhodnotil ako nevierohodnú, nakoľko jeho výpoveď o napadnutí jeho osoby svedkom T. K. a poškodeným nebola potvrdená žiadnym vykonaným dôkazom.
Výpovede poškodeného a svedkov súd vyhodnotil ako vierohodné a pravdivé, nakoľko sa v nich nevyskytli podstatné rozpory.
V kontexte vyššie uvedených dôkazov dospel súd k nasledovným záverom.
Súd mal za preukázané, že fyzickému konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným predchádzal verbálny konflikt medzi nimi, ktorý vyústil do fyzického konfliktu. Počas tohto fyzického konfliktu mohli medzi obžalovaným a poškodeným padnúť nejaké údery, avšak tento konflikt bol prerušený intervenciou tam prítomných odsúdených.
Bezprostredne po prerušení tohto konfliktu a odtiahnutí obžalovaného od poškodeného, zodvihol poškodený drevenú dosku a adresoval poškodenému verbálne vyhrážky. Uvedené konanie však súd nepovažuje za napadnutie obžalovaného poškodeným, ale len ako určitú demonštráciu sily poškodeného vo vzťahu k obžalovanému, a to z dôvodu, že konflikt medzi obžalovaným a poškodeným po tomto geste bezprostredne nepokračoval. Dva konflikty medzi obžalovaným a poškodeným potvrdil obžalovaný, aj svedok Róbert F..
W. a vznik druhého konfliktu nepozoroval žiaden vypočutý svedok.
W. uviedol, že najprv mu dal obžalovaný úder päsťou do tváre a následne ho stiahol na zem, kde ho obžalovaný kopol. M. poškodeného v tomto kontexte súd hodnotí ako pravdivú, nakoľko poškodený evidentne nechcel obžalovanému ublížiť a riešiť vec v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu nahlásil príčinu vzniku zranenia ako pracovný úraz, a teda bola u neho evidentná snaha nepoškodiť obžalovaného. N. jeho výpoveď je s výnimkou úderu päsťou totožná s výpoveďou obžalovaného.
B. T. F., T. K. a V. T. videli len to, že poškodený leží na zemi a obžalovaný ho kopol do tváre, následkom, čoho mu vzniklo zranenie na oku, ktoré bolo preukázané aj lekárskymi správami a odborným vyjadrením V.. V. W..
V konaní bol sporný počet kopancov obžalovaného do tváre poškodeného, nakoľko obžalovaný priznal len jeden kopanec, poškodený sa vyjadril, že sa mohlo jednať o jeden alebo dva kopance, avšak svedok V. T., ktorý pomáhal poškodenému vstať zo zeme, a teda bol najbližšie k poškodenému v čase útoku, jednoznačne uviedol, že sa jednalo o dva kopance, čím súd považuje túto skutočnosť za hodnoverne preukázanú, nakoľko práve V. T. mohol nerušene a priamo vnímať útok obžalovaného na poškodeného.
Súd nemal za preukázané, že kopance obžalovaného do tváre poškodeného boli spôsobené v nutnej obrane ani inou okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť, nakoľko poškodený sa v tom čase nachádzal na zemi a teda nijakým spôsobom neohrozoval obžalovaného.
Samotné zranenia, ktoré poškodenému obžalovaný spôsobil v priamej príčinnej súvislosti s fyzickým napadnutím (kopnutiami) si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a zároveň aj sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného po dobu 4 týždňov, čím je naplnená skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Pokiaľ ide o formu zavinenia obžalovaného, súd je toho názoru, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko chcel napadnúť poškodeného a dvomi atakmi nohou do oblasti hlavy mu spôsobiť vyššie špecifikované zranenia. Vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného, súd vyhodnotil závažnosť tohto činu ako vyššiu než nepatrnú.
Obžalovaný v konaní namietal, že o skutku, ktorý je predmetom obžaloby už bolo rozhodnuté rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 06.04.2017, čím je vylúčené jeho trestné stíhanie za prejednávaný skutok (tzv. „zásada ne bis in idem“ t. j. nie dvakrát o tom istom).
Z rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 06.04.2017 (č. l. 143) vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného, že dňa 24.07.2017 v čase o 7.30 hod. v priestoroch pracoviska Replast „C“ po predchádzajúcej slovnej hádke napadol poškodeného , čím porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z., za čo mu bol uložený disciplinárny trest - celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní.
K uvedenej námietke obvineného súd uvádza nasledovné:
Podľa čl. 4 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikto nemôže byť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní podliehajúcom právomoci rovnakého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.
V kontexte posudzovania zásady ne bis in idem sa uplatňujú tri Engelovské kritériá, v rámci ktorých sa posudzuje a rozlišuje či stíhaný delikt patrí do trestného práva, disciplinárneho práva, alebo oboch súčasne, ak sa jedná o správny delikt, je potrebné posúdiť okruh adresátov, či sa jedná o subjekt všeobecný alebo špeciálny a napokon závažnosť sankcie.
Ak sa tieto kritéria aplikujú na disciplinárne konanie voči odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody podľa zákona č. 475/2005 Z. z. je nutné konštatovať, že disciplinárne konanie voči odsúdeným nie je v slovenskom právnom poriadku súčasťou trestného práva a teda nie je trestným konaním. Adresátmi právnej úpravy disciplinárneho práva vo výkone trestu sú výlučne odsúdení ako špeciálny subjekt. Disciplinárna sankcia uložená obžalovanému nemá povahu obmedzenia práv odsúdeného porovnateľnú s trestom odňatia slobody (trestnou sankciou), ale v prípade odsúdeného ide len o zmenu formy režimu na dobu 10 dní (maximálne je možné uložiť disciplinárny trest celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 14 dní). Z uvedeného dôvodu nemôže ísť o sankciu trestnoprávneho charakteru.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je trestným stíhaním odsúdeného za predmetný skutok porušená „zásada ne bis in idem“ vzhľadom na jeho predchádzajúci disciplinárny postih. V tomto kontexte súd osobitne zvýrazňuje, že obžalovaný bol disciplinárne postihnutý za to, že porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku a nie za to, že poškodenému ublížil na zdraví (spôsobil mu vyššie uvedené zranenia).
Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
- Výrok o treste -
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný.
Pri prečine ublíženia na zdraví je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona - obžalovaný už bol odsúdený a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. V takto upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody od 1 roka do 2 rokov súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, nakoľko predmetný skutok spáchal počas toho, ako vykonával trest odňatia slobody za inú predchádzajúcu trestnú činnosť, čím sú dané pochybnosti o možnosti dosiahnuť u obžalovaného účel trestu inak ako opätovným výkonom trestu odňatia slobody, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje najprísnejší trest. S poukazom na skutočnosť, že odsúdený vykonával trest odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia, je potrebné zaradiť ho na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde bude lepšie zavŕšená jeho resocializácia.
Takto uložený trest, podľa názoru súdu, v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona.
- Výrok o náhrade škody -
Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 16,90 Eur za vyplatené nemocenské dávky (č. l. 65-71 a č. l. 127-128) a poškodená spol. UNION zdravotná poisťovňa, a.s., uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 525,30 Eur ako vynaložené náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému (č. l. 90-96 a č. l. 120-127).
Keďže z vykonaného dokazovania mal súd výšku škody preukázanú, obžalovaný ju žiadnym spôsobom nespochybnil a súd vylúčil spoluzavinenie poškodeného, uložil obžalovanému povinnosť, aby predmetnú škody poškodeným subjektom v uplatnenej výške uhradil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.