Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-275-2019.pdf
PDF · 105.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/275/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcov: 1/ V. Y., M.. X.X.XXXX, Q. L. XXXX/X, B.I., X/ F. U., M.. XX.X.XXXX, Q. T. XXXX/X, B., X/ L. Š., M.. XX.X.XXXX, Q. S.Á. XXX/XX, Č., žalobcovia v 1. až 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Milanom Knopom, advokátska kancelária so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovaným: X/ A. W., M.. XX.X.XXXX, Q. C. XXXX/X, B., X/ L. U., M.. XX.X.XXXX, Q. W. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, M. P. F. G. B. - G., G. W., katastrálne územie Haniska, ako parcela reg „C“ č. 33, o výmere 421 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, ako parcela reg „C“ č. 34, o výmere 492 m2, druh pozemku - záhrada, ako parcela reg „C“ č.35/2, o výmere 306 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - dom súp. č. 234, nachádzajúci sa na pozemku parcela reg „C“ č. 33 a vyporiadava ho tak, že nariaďuje ich predaj, s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa ich spoluvlastníckych podielov, t.j. žalobkyni v 1. rade v podiele 1/5, žalobcovi v 2. rade v podiele 1/5, žalobkyni v 3. rade v podiele 1/5, žalovanej v 1. rade v podiele 1/5, žalovanému v 2. rade v podiele 1/5. II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. až 3. rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice okolie (ďalej aj len “súd”) dňa 15.11.2019 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v okrese Košice - okolie, obec Haniska, katastrálne územie Haniska, ako parcela reg „C“ č. 33, o výmere 421 m2, druh pozemku
- zastavaná plocha a nádvorie, ako parcela reg „C“ č. 34, o výmere 492 m2, druh pozemku - záhrada, ako parcela reg „C“ č.35/2, o výmere 306 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a stavby
- rodinný dom súp. č. 234 nachádzajúci sa na pozemku parcela reg „C“ č. 33 (ďalej len “predmetné nehnuteľnosti”). 2. V odôvodnení žaloby uviedli že každý zo žalobcov a žalovaných je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností so spoluvlastníckym podielom vo výške ?. Uviedli, že predmetné nehnuteľnosti užíva výlučne žalovaný v 2. rade a to v celom rozsahu, pričom kontaktu so žalobcami sa účelovo vyhýba a zároveň žalobcom bráni v užívaní predmetných nehnuteľností. Uviedli, že nemajú záujem zotrvať vo vzťahu podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností a preto písomne listom vyzvali žalovaných v 1. a 2. rade na dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V rámci výziev adresovaných žalovaným žalobcovia navrhli, aby bolo podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušené a vyporiadané tak, že žalovaným odpredajú svoje spoluvlastnícke podiely alebo že dôjde k predaju predmetných nehnuteľností a k následnému rozdeleniu výťažku z predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Na výzvu žalobcov reagovala len žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že nesúhlasí s predajom predmetných nehnuteľností, pričom zároveň uviedla, že nemá záujem ani o odkúpenie a navrhla, aby predmetné nehnuteľnosti
boli ponúknuté na odkúpenie žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade na výzvu žalobcov žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na uvedené mali za to, že uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi možné nie je. Zároveň tiež uviedli, že nie je možné rozdelenie predmetných nehnuteľností a to vzhľadom na veľkosť rodinného domu, ktorý je samostatnou bytovou jednotkou a tiež vzhľadom na veľkosť pozemkov, kedy vzhľadom na potrebu vytvorenia príjazdových ciest by došlo k vzniku piatich malých nevyužitých častí. Uviedli, že žiaden zo žalobcov nemá záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov ostatných podielových spoluvlastníkov, pričom takýto záujem neprejavila ani žiaden zo žalovaných, preto mali za to, že jediným možným riešením je v zmysle ust. § 142 ods. 1 Obč. zákonníka je predaj predmetných nehnuteľností a následné rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. 3. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že so skutočnosťami a tvrdeniami uvedenými v žalobe súhlasí. Uviedla, že súhlasí s tým, aby bolo podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam zrušené a vyporiadané spôsobom uvedeným v žalobe, t.j. aby došlo k predaju predmetných nehnuteľností a rozdeleniu výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Namietala však, aby bola zaviazaná spolu so žalovaným v 2. rade k náhrade trov konania, pretože má za to, že nedala dôvod na podanie žaloby a teda ani nemala byť uvedená v pozícii žalovanej. Uviedla, že pred podaním žaloby jej bola doručená výzva na dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na ktorú reagovala tým, že žiadala, aby predmetné nehnuteľnosti boli najskôr ponúknuté na odkúpenie žalovanému v 2. rade, uviedla však zároveň, že nevedela, že rovnakú výzvu žalobcovia adresovali aj žalovanému v 2. rade, ktorý na ňu žiadnym spôsobom nereagoval a teda dohodu v podstate odmietol a preto uviedla, že ak by toto bola vedela, určite by sa pripojila k žalobcom a k žalobe v pozícii žalobcu. Na základe uvedeného navrhla, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nariadením predaja a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov a len žalovaného v 2. rade zaviazal na náhradu trov konania. 4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 24.4.2020 nevyjadril. 5. Súd vo veci nariadil a dňa 1.10.2020 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku, na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 2. a 3. rade a žalovaných v 1. a 2. rade, oboznámením výpisu z listu vlastníctva č. XXXX B..Ú.. W. zo dňa 2.10.2019, výzvy žalobcov zo dňa 4.10.2019 na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva adresovanej žalovaným v 1. a 2. rade, odpovede žalovanej v 1. rade zo dňa 20.10.2019, Uznesením sp.zn 10D/668/2018, Dnot 121/2018 zo dňa 26.2.2019. 6. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal súd preukázané, že ako spoluvlastníci nehnuteľností - parcela reg „C“ č. 33, o výmere 421 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg „C“ č. 34, o výmere 492 m2, druh pozemku - záhrada, a parcela reg „C“ č.35/2, o výmere 306 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - dom súp. č. 234, nachádzajúci sa na pozemku parcela reg „C“ č. 33 je v časti B1 vedená žalovaná v 1. rade, v časti B2 žalobkyňa v 3. rade, v časti B3 žalobca v 2. rade, v časti B4 žalovaný v 2. rade a v časti B5 žalobkyňa v 1. rade. 7. Z predloženej výzvy zo dňa 4.10.2019 na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplýva, že žalobcovia vyzvali žalovaných v 1. a 2. rade na uzavretie dohody z dôvodu, že im je ako podielovým spoluvlastníkom bránené v užívaní predmetných nehnuteľností žalovaným v 2. rade, ktorý žalobcom odopiera prístup na predmetné nehnuteľnosti, pričom žalobcovia z uvedeného dôvodu nemajú záujem zotrvať vo vzťahu podielového spoluvlastníctva. Obsahom predmetného návrhu dohody je ponuka na odpredaj ich spoluvlastníckych podielov alebo predaj predmetných nehnuteľností a rozdelenie výťažku z predaja podľa spoluvlastníckych podielov. 8. Z odpovede žalovanej v 1. rade zo dňa 20.10.2019 na výzvu žalobcov vyplýva, že žalovaná v 1. rade o odkúpenie spoluvlastníckych podielov nemá záujem, nesúhlasí s predajom predmetných nehnuteľností, a navrhla, aby boli predmetné nehnuteľnosti ponúknuté na odkúpenie žalovanému v 2. rade, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíva a ktoré v minulosti technicky zhodnotil. 9. Podľa dedičského uznesenia sp.zn. 10D/668/2018 zo dňa 26.2.2019, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností predstavuje 72.000,- eur. 10. Žalobca v 2. rade na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť. Uviedol, že už pri dedičskom konaní navrhla žalovaná v 1. rade, že sa vzájomne vysporiadajú. Poukázal na to, že existujú 2 odlišné ocenenia nehnuteľností, jedno vo výške 72.000,- eur a druhé vo výške 120.000,- eur. Uviedol, že záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu nemá a súhlasil by jedine s vyplatením sumy 15.000,- eur od žalovaného v 2. rade. Taktiež uviedol, že mu aj so súrodencami bolo bránené navštevovať otca po tom, ako sa k nemu žalovaný v 2. rade nasťahoval.
11. Žalobkyňa v 3. rade na pojednávaní uviedla, že o predmetné nehnuteľnosti nemá záujem, chce iba, aby jej bola vyplatená jej čiastka, pričom je jej jedno, kto v danej nehnuteľnosti bude bývať. Uviedla, že momentálne predmetné nehnuteľnosti užívať nemôže, pričom za ne platí dane. Prezentovala svoj názor, že súhlasí iba s tým, aby sa vychádzalo zo sumy, ktorá bola určená v dedičskom konaní s ktorou všetci súhlasili, teda zo sumy 72.000,- eur, čo v prepočte na 1 podiel vo výške 1/5 predstavuje sumu 14.400,- eur. Zároveň uviedla, že aj žalobkyňa v 1. rade by s danou sumou súhlasila. Vo vzťahu k postoju žalovaného v 2. rade, ktorý predmetné nehnuteľnosti užíva uviedla, že predtým ako sa žalovaný v 2. rade nasťahoval k otcovi a to z dôvodu jeho finančnej tiesne, sa o otca 8 rokov vôbec nestaral, dokonca ho nenavštevoval ani sa s ním nezdravil. K otcovi prišiel bývať aj so svojou rodinou len preto, lebo nemal finančné prostriedky, pričom od momentu, kedy začal bývať s otcom, tak ostatných súrodencov nechcel pustiť do domu. 12. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že pôvodne bola toho názoru, aby predmetné nehnuteľnosti odkúpil žalovaný v 2. rade, ale súčasne uviedla, že nevie posúdiť či žalovaný v 2. rade má alebo nemá prostriedky na vyplatenie. Uviedla, že so žalovaným v 2. rade dávnejšie hovorili o nejakej sume 10.000,- eur, ale bola to len ústna dohoda. Uvádza, že na ohodnotenie predmetných nehnuteľností boli vyhotovené 2 znalecké posudky, prvý posudok bol na vyššiu sumu, následne bol vyhotovený druhý posudok a to vo výške 72.000,- eur, ktorý bol akceptovaný aj v dedičskom konaní a ktorý akceptuje aj žalovaná v 1. rade. 13. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že 3,5 roka sa sám staral o nebohého otca, ktorý sa dožil 88 rokov, 5,5 roka sa staral o záhradu. Uviedol, že vložil aj peniaze do domu, vymenil plastové okná, urobil stierky na dome, vymenil dvere. Potvrdil vyjadrenie žalovanej v 1. rade, že pôvodný ústny návrh bol tých 10.000,- eur, s touto sumou však nesúhlasili žalobcovia. Uviedol však, že so sumou 14.400,-eur na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov nesúhlasí. Súhlasil by iba so sumou 10.000,- eur každému, avšak súčasne uviedol, že on a jeho manželka sú invalidní a finančné prostriedky na vyplatenie v súčasnosti nemá, súrodencov by vedel vyplatiť neskôr, tak možno o rok a to takým spôsobom, že by oslovil svoju nevestu, ktorá by ich vyplatila, potom ako predá vlastnú nehnuteľnosť. 14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 15. Žalobcovia sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX B..Ú.. W. z dôvodu, že nechceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a spoluvlastníci sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V zmysle ustálenej judikatúry súdov nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Z výpisu z uvedeného listu vlastníctva bolo preukázané, že ako strany konania vystupujú v konaní všetci podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, a je teda splnená procesná podmienka vecnej legitimácie vzhľadom k tomu, že podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. 16. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, pričom súd prihliada na účelné využitie veci a na veľkosť podielov. A ako posledný spôsob je zakotvený nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za primeranú náhradu. 17. Súd uzavrel, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam podľa prvého zákonného spôsobu nie je dôvodné. Z tvrdení strán vyplýva, že rodinný dom P.. Č.. XXX M. U.. Č.. XX nie je reálne deliteľný tak, aby vznikli samostatné veci v právnom zmysle. Tento rodinný dom má jednu bytovú jednotku. Rozdelenie domu podľa podielov sporových strán teda nie je reálne možné a to aj vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov. Pokiaľ ide o pozemky, tu súd uvádza, že na to, aby mohla byť vec reálne rozdelená, musí byť v zmysle judikatúry súdov deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobré možné aj z ďalších hľadísk, najmä z
funkčného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. Žalobcovia v žalobe uviedli, že rozdelenie pozemkov nie je dosť dobre možné z dôvodu, že vzhľadom na veľkosť pozemkov a vzhľadom na potrebu vytvorenia príjazdových ciest, by rozdelením došlo k vzniku piatich malých nevyužitých častí. Zároveň ak by súd tieto pozemky rozdelil podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov, tak každému z podielových spoluvlastníkov vzhľadom na ich podiel 1/5-ina k celku by pripadol pozemok o tak malej výmere, že by sa pozemok nedal využiť v súlade s jeho účelom ako zastavané plochy a nádvoria. Tieto pozemky tvoria s rodinným domom funkčný celok a v prípade rozdelenia pozemkov by sa obmedzila hospodárska využiteľnosť nehnuteľností ako funkčného celku. Navyše súd uvádza, že žiadna zo sporových strán nenavrhla vykonať dokazovanie na rozdelenie podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, pričom sa jedná o civilné sporové konanie, v ktorom dôkazy navrhujú strany, súd nevykonáva sám dôkazy bez návrhu sporových strán, s poukazom na čl. 8 Základných princípov CSP, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP. 18. Preto súd pristúpil k preskúmaniu možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva druhým zákonným spôsobom. Pre rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná do vlastníctva sú v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom s tým, že súdna prax ustálila aj povinnosť skúmať solventnosť spoluvlastníka, ktorému má byť prikázaná vec do vlastníctva. 19. V danom prípade je z predloženého výpisu listu vlastníctva Č.. XXXX U. B..Ú.. W. zrejmé, že výška podielov všetkých podielových spoluvlastníkov je rovnaká, a to 1/5. Zo zhodných tvrdení sporových strán vyplynulo, že žalovaný v 2. rade predmetné nehnuteľnosti a to dom s pozemkami užíva sám približne 3,5 roka. Žalovaný v 2. rade prejavil záujem o prikázanie predmetných nehnuteľností do jeho vlastníctva, avšak nesúhlasil s výškou náhrady požadovanou ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí žiadali, aby sa vychádzalo z výšky všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností stanovenej v dedičskom konaní, v ktorom došlo k schváleniu dohody dedičov a to vo výške 72.000,- eur. Podľa dedičského uznesenia sp.zn. 10D/668/2018 všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností predstavovala 72.000,- eur. S takto určenou hodnotou vrámci dedičského konania súhlasili všetci spoluvlastníci, vzhľadom na to, že táto výška bola výsledkom ich dohody a preto aj došlo k schváleniu dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Na pojednávaní žalobcovia žiadali, aby sa z takto určenej hodnoty nehnuteľností vychádzalo pre určenie výšky náhrady za podiel, pretože túto akceptujú žalobcovia aj žalovaná v 1. rade. Na pojednávaní hodnotu predmetných nehnuteľností spochybnil iba žalovaný v 2. rade, ktorý bol toho názoru, že hodnota spornej nehnuteľnosti je maximálne 50.000,- eur, čo však súd vyhodnotil ako účelové, keďže z uvedenej sumy by bol žalovaný v 2. rade v prípade prikázania nehnuteľností do jeho vlastníctva povinný vyplatiť ostatných spoluvlastníkov, žalovaný v 2. rade pritom nenavrhol vykonať dokazovanie ohľadne tejto ním tvrdenej skutočnosti (odlišnej všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností), kde rovnako súd poukazuje na to, že sa jedná o civilné sporové konanie, v ktorom dôkazy navrhujú strany, súd nevykonáva sám dôkazy bez návrhu sporových strán, s poukazom na čl. 8 Základných princípov CSP, § 132 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 CSP. 20. Žalovaný v 2. rade prejavil záujem, aby mu súd prikázal do vlastníctva predmetné nehnuteľnosti, avšak nepreukázal akýmkoľvek spôsobom, že bude schopný vyplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov, a to v primeranej lehote. Súd vychádza z vyjadrenia samotného žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že obaja s manželkou sú invalidní, a že v súčasnosti nemá úspory na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov. Týchto by vedel vyplatiť tak najskôr o rok a to iba takým spôsobom, že by oslovil nevestu, ktorá by ich vyplatila po tom, ako by získala prostriedky za predaj vlastnej nehnuteľnosti. Navyše nesúhlasil, aby sa vychádzalo zo sumy 72.000,- eur, ale zo sumy 50.000,- eur, a teda že by bol ochotný každému zo spoluvlastníkov vyplatiť najviac po 10.000,- eur. S uvedeným ostatní spoluvlastníci nesúhlasili. 21. Ako už súd uviedol, pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné skúmať tiež solventnosť spoluvlastníka, ktorý žiada, aby mu bola vec prikázaná do vlastníctva. Takýto postup totiž zaistí, že sa každému zo spoluvlastníkov dostane majetkovej hodnoty zodpovedajúcej hodnote jeho spoluvlastníckeho podielu a naopak zamedzí tomu, že spoluvlastník, ktorému by bola prisúdená náhrada, by pri nesolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výlučným vlastníkom, musel náhradu vymáhať exekučne, a to ešte nie vždy úspešne. K týmto záverom dospel Najvyšší súd ČR napr. v rozsudku zo dňa 30.10.2008, sp. zn. 22 Cdo 1305/2007 alebo v uznesení zo dňa 25. 6. 2014, sp. zn. 22 Cdo 1340/2014. 22. Vzhľadom na to, že súčasťou primeranej náhrady je aj zodpovedajúca lehota, v ktorej sa má náhrada vyplatiť spoluvlastníkovi, ako to judikoval napríklad Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 1942/2016, z uvedených dôvodov, keď žalovaný v 2. rade nepreukázal spôsobilosť
vyplatiť ostatných spoluvlastníkov z ich podielov primeranou náhradou a v adekvátnej lehote, kedy aj vyplatenie podmieňoval neistou podmienkou (z finančných prostriedkov nevesty žalovaného v 2. rade), súd žalovanému v danom prípade nehnuteľnosti nemohol prikázať do vlastníctva. Ostatní podieloví spoluvlastníci neprejavili záujem o prikázanie predmetných nehnuteľností do ich vlastníctva. 23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd zvolil posledný zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to nariadením predaja nehnuteľností a rozdelením výťažku podľa podielov medzi spoluvlastníkov, o čom rozhodol súd výrokom I. 24. Kým nedôjde k predaju nehnuteľností, ostávajú tieto naďalej v spoluvlastníctve sporových strán. 25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 27. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je potrebné vnímať v zmysle základného práva na ochranu vlastníctva s tým, že vlastnícke právo zahŕňa tiež právo prestať byť vlastníkom. V prípade podielového vlastníctva sa tak uplatňuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený zotrvávať v spoluvlastníctve, tak ako to v žalobe uviedli žalobcovia. Pre prípad, že sa potom samotní spoluvlastníci nedohodnú na rozdelení spoluvlastníctva, zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, má každý z nich právo obrátiť sa na súd s návrhom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z tejto zásady, že nikto nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a teda účasť spoluvlastníka nemožno vynucovať proti jeho vôli, rovnako vyplýva to, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť sankcionovaný pre svoj návrh na vylúčenie sa zo spoluvlastníctva, či na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva okrem prípadov šikanózneho charakteru takéhoto návrhu v prípade zneužitia práva. 28. Zároveň je nutné konštatovať, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. iudicium duplex, t.j. konanie môže byť začaté na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci, teda obe procesné strany majú v konaní postavenie žalobcu aj žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Vzhľadom k tomuto účastníci vo svojich návrhoch ani nemusia nutne uviesť konkrétny spôsob vyporiadania, ktorého sa pri zrušení spoluvlastníctva domáhajú. Voľba konkrétneho spôsobu vyporiadania je teda v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý vo veci rozhodne. Ten je pritom viazaný zákonným poradím jednotlivých spôsobov vyporiadania, v rámci ktorých sa však uplatní vlastná úvaha súdu. 29. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. 30. Vzhľadom na to, že súd dospel vo veci samej k tomu právnemu záveru, že je nutné nariadiť predaj sporných nehnuteľností po preskúmaní všetkých predchádzajúcich možných spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, s prihliadnutím na špecifiká podanej žaloby ako aj špecifiká postavenia strán sporu v prejednávanej veci a zároveň s prihliadnutím na postoj strán sporu v rámci prejednávanej veci, kedy v podstate žalobcovia prioritne žiadali prikázať predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného v 2. rade, ak o ne prejaví záujem, žalovaná v 1. rade so žalobou súhlasila a žalovaný v 2. rade žiadal o prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva z dôvodu, že v dome býva a užíva ho, no súd jeho návrhu nemohol vyhovieť len z dôvodu, že nepreukázal, aby bolo v jeho možnostiach vzhľadom na jeho pomery vyplatiť ostatných podielových spoluvlastníkov z ich podielov, sa súdu ako jediné spravodlivé východisko v otázke rozhodovania o náhrade trov konania javilo rozhodnutie, že žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že každá zo strán si bude hradiť trovy, ktoré jej vznikli s podanou žalobou sama.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie (§ 355 ods. 1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).