Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. G., F.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda , dieťa rodičov: matka: J. A., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, I. Z.: Q. G., F.. XX.XX.XXXX, T. R. XX, Z. F. F.: X/ L. G., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, X/ Š. G., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, takto

rozhodol:

I. E. W. G., F.. XX.XX.XXXX J. W. R. L. S. K. D. L. C. F.U. Z. J. F. : X/ L. G., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX, X/ Š. G., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XX ktorí majú právo a sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jej majetok majú iba v bežných veciach.

II. Matka je povinná platiť výživné na maloletú W. mesačne sumou 180,-€ vždy do 20.-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, počnúc od 13.02.2024.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú W. mesačne sumou 80,-,€ vždy do 20-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, počnúc od 13.02.2024.

IV. Dlh na zročnom výživnom od 13.02.2023 do 21.03.2024 v sume 122,70 € je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,-€ až do vyrovnania počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

V. Dlh na zročnom výživnom v prípade matky nevznikol.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia sa návrhom dňa 13.02.2024 domáhali zverenia E.. W. G., F.. XX.XX.XXXX do ich náhradnej výchovy, nakoľko matka nejaví dostatočný záujem o dieťa, v dôsledku zažitej traumy, znásilnená otcom dieťaťa, ktorý zážitok nespracovala. Navrhovatelia ako náhradní rodičia vychovávali matku dieťaťa, pôvodne umiestnenú v detskom domove.

2.Matka zanechala navrhovateľom dieťa, aby sa o neho postarali ak o to majú záujem. Dieťa navštevuje sporadicky, keď k nemu nemá vyvinutý citový vzťah. Matka žiadala návrhu vyhovieť.

3. Kolízny opatrovník vzhliadol výchovné prostredie u navrhovateľov za vyhovujúce a žiadal rovnako návrhu vyhovieť.

4. Súd prejednal vec v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý termín pojednávania mal riadne vykázaný dňom 07.03.2024, neúčasť na pojednávanie neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľov, matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav vo veci :

6. Maloletá W. G. J. F. E. J. A., F.. XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX, P. P. C. Z. T. K. Q. G.E., F.. XX.XX.XXXX. rodný list vydaný matrikou E. Č. T.- F. E. C..XX.XX.XXXX.

7. Z výpovede navrhovateľov vyplynulo, že trvajú na podanom návrhu, zveriť malol. W. do ich náhradnej výchovy, nakoľko dieťa sa nachádza stále u nich. Okrem tohto dieťaťa vychovávajú tri deti, jedno plnoleté, jedno blízke plnoletosti a dvanásť ročné. Potvrdili, že matka na výživu dieťaťa pravidelne prispieva po 180,-€ mesačne. K tomu odovzdáva rodinné prídavky 60,-€. Výchova dieťaťa je bezproblémová.

8. Z výpovede matky vyplynulo, že sa stotožňuje s návrhom. S navrhovateľmi je v kontakte. Vzhľadom na výkon jej práce, nestíha pravidelnejšie návštevy dieťaťa. Jej príjem sa pohybuje okolo 900,-€. Okrem tohto dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pravidelne platí výživné vo výške uvádzané navrhovateľmi.

9. Z potvrdenia o príjme matky podľa evidencie sociálnej poisťovne ústredie Bratislava príjem hrubý u matka u zamestnávateľa Q. J. J.,I.. J.. činí do 400,-€. Matka je nemajetná.

10. Zo správy z Z. Ú. R. T. vyplynulo, že navrhovatelia majú trvalý pobyt v obci .

11. Z výpisu z registra trestov navrhovateľov vyplýva, že sú obaja bezúhonní.

12. Navrhovateľ v 2.rade je zamestnaný u spoločnosť E. S. M. L., Kvetoslavov s priemerným zárobkom okolo 520,-€. Navrhovateľka v 1.rade je zamestnaná u J. J., J..S..Z.. Most pri Bratislave s priemerným príjmom do 500,-€ mesačne.

13. Podľa správy zo šetrenia z východného prostredia maloletého dieťaťa , vykonané dňa 11.3.2024 súd zistil, že Oddelenie SPODaSK vykonalo šetrenie v rodine dňa 07.03.2024. V čase šetrenia sa doma nachádzala pani G. J. J. E.. W.. Rodina žije v 2 izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve H. G.. Jedna izba slúži ako spálňa. Využívajú ju manželia G. spolu s mal. W., ktorá tam má detskú postieľku. Manželia vychovávajú tri vlastné deti vo veku 12, 16 a18 rokov, ktoré majú spoločnú detskú izbu, ktorá je prispôsobená ich potrebám. V domácnosti je hygiena na primeranej úrovni. Mal. W. má zabezpečené dostatočné množstvo oblečenia, hračiek. H. G. je v TPP v oblasti potravinárstva v Šamoríne s príjmom 450 €, pán G. D. Q. R. Q. R. H. R. P. s príjmom 700-800 €. Náklady bývanie sú 118 € za elektrinu, 207,- € za vodu /1 rok. H. G. spláca exekúciu. S matkou mal. J. A. J. E. G. v kontakte, no na dcéru sa počas rozhovorov nepýta. Naposledy ju videla asi pred tromi týždňami, otec videl dcéru naposledy, keď mala cca 3 mesiace. Matka nemá záujem o výchovu dcéry, k dcére nemá takmer žiadnu citovú väzbu i napriek tomu, že mal. na matke lipne. Podľa vyjadrenia matky sa dcéra narodila ako dôsledok znásilnenia. Otec malol mal matku týrať a znásilňovať. Je evidentné, že matka nemá spracovanú túto traumu z minulosti. E. G. vychovávali v minulosti i matku mal. a to v rámci NOS , keď si ju zobrali z Detského domova. Manželia sa vyjadrili, že sú ochotní aj schopní sa o mal. Zuzanu postarať. Mal. si na nich už zvykla, starajú sa o ňu prakticky od decembra, je u nich spokojná. Do Materskej školy ju zatiaľ neprijali. Na základe zistených skutočností ÚPSVR môže konštatovať, že u manželov G. má maloletá vytvorené vhodné výchovné prostredie pre jej zdravý vývin.

14. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

15.Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.

16. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.

17. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom ide o fyzické osobu blízke maloletej, ktorí zabezpečovali starostlivosť o jej matku. Výchovné prostredie, bolo hodnotené pozitívne aj samotným šetrením z výchovného prostredia u navrhovateľov, ktorý majú skúsenosti s výchovou detí aj ako profesionálny rodičia. Matka ani otec nejavia náležitú pozornosť a záujem o dieťaťa, ako by mali rodiča mať o svoje dieťa. Otec sa s dieťaťom vôbec nestýka. Matka sporadicky. Je zrejmé, že matka nemôže byť zárukou riadnej výchovy maloletého dieťa. Vychádzajúc zo záverov šetrenia z východného prostredia, ako aj z výsluchu navrhovateľky, súd dospel k záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia sa javí byť výchovné prostredie u navrhovateľov tým najvýhodnejším riešením, v dôsledku čoho súd návrhu vyhovel. Navrhovatelia budú zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok rovnako v bežných veciach.

18. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19.Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20.Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

21.Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22.Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24.Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

25. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

26.Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

27.Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).

28. V čase rozhodovania o úprave práv k malo. dieťaťu matka sama potvrdila plnenie vyživovacej povinnosti v sume 180€, ktorú sumu súd ponechal, keďže matka sama potvrdila, že je schopná v tejto výške a a j chce prispievať na náklady dieťaťa.

29. Otec dieťaťa je zamestnaný podľa evidencie sociálnej poisťovne otec dieťaťa bol zamestnaný od januára 2021 u spoločnosti Centrum účelových zariadení až do novembra 2023 s hrubým príjmom od 364,-€ do 1200,-€.Následne vystriedal dvoch zamestnávateľov, kde odpracoval len pár dní s príjmom v hrubom 40,23€. Následne je v evidencii uchádzača o zamestnanie s dávkou v nezamestnanosti 583,00€ mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal. Je nemajetný. Súd vzhľadom na pomery otca ustálil výživné v sume 80,-€ mesačne počnúc od podania návrhu. Keď doposiaľ na dieťa výživným neprispel.

30. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. S poukazom na citované ustanovenie súd priznal zročné výživné od podania návrhu 13.02.2024 do rozhodnutia 21.03.2024, výživné na jeden deň od 80,-€: 30,-€=2,67€, 20dní x 2,67€ = 42,72€, za mesiace marec2024 80,-€. Celkom zaostalé výživné 122,70€.

32.V zmysle povolil úhradu nedoplatku na výživnom po 10 eura spolu s bežným výživným, čo znamená, že týmto spôsobom otec bude hradiť nedoplatok na výživnom spolu v celkovej sume 90,00 euro mesačne až do vyrovnania. Súd pritom zohľadnil majetkové pomery otca , pri príme ako uchádzača o zamestnanie z poskytovaných dávok, keď inak otec dieťaťa je nemajetný.

33. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať.