Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-1-2019.pdf
PDF · 122.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-60C/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného: L.I.B. legal s.r.o., IČO: 47 237 546, advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: H.. W. X., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XX, XXX XX O., právne zastúpeného: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 245 042, so sídlom Doležalova 7, 821 04 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 02.08.2019 domáhal, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 09.11.2017 medzi žalovaným ako postupcom a spoločnosťou enhance, s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska 34, 821 07 Bratislava, IČO: 47 166 151 ako postupníkom je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, č. k. 17C 181/2015 vystupoval pôvodne ako žalobca H.. W. X. (v tomto spore žalovaný), ktorý si voči žalovanému spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (v tomto spore žalobca) uplatnil nárok na náhradu škody pôvodne vo výške 89.172 eur, neskôr zobral žalobu v časti o zaplatenie 80.000 eur späť. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 17C 181/2015 - 147 zo dňa 31.10.2017 v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcu H.. X.Í. a žalovanému spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa jeho názoru mu vyhlásením tohto rozsudku dňa 31.10.2017 vznikol nárok na náhradu trov konania voči H.. X. (v tomto konaní žalovanému), ktorý bol v danom čase priznaný súdom, avšak neprávoplatne, pričom o jeho výške mal rozhodnúť súd po právoplatnom skončení konania. Dňa 09.11.2017, t. j. len 9 dní po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Bratislava I, žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku voči žalobcovi, ktorú si uplatňoval v konaní, na obchodnú spoločnosť enhance, s.r.o. Krajský súd v Bratislave v rámci odvolacieho konania pripustil vstup spoločnosti enhance, s.r.o. do konania namiesto doterajšieho žalobcu H.. X. uznesením č. k. 9Co 100/2018 - 221 zo dňa 02.07.2018. Krajský súd v Bratislave napokon rozsudkom č. k. 9Co 100/2018 - 235 zo dňa 18.04.2019 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a súčasne žalovanému
- spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. priznal voči žalobcovi - už spoločnosti enhance, s.r.o. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V súčasnej dobe tak má žalobca pohľadávku voči spoločnosti enhance, s.r.o. titulom náhrady trov konania, ktorá je právoplatne priznaná a o výške ktorej rozhodne Okresný súd Bratislava I samostatným uznesením. Zároveň uviedol, že má podozrenie, že vymožiteľnosť jeho pohľadávky titulom náhrady trov konania voči spoločnosti enhance, s.r.o.bude ohrozená, nakoľko podľa verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>,
www.orsr.sk <http://www.orsr.sk>) táto spoločnosť nemá žiadne majetok a je neaktívna - poslednú účtovnú závierku do Zbierky listín podala v roku 2015, v roku 2015 znížila zisk o 88 %, pričom po roku 2015 nie sú známe žiadne účtovné údaje tejto spoločnosti. V zmysle výpisu z Obchodného registra došlo dňa 13.11.2017, t. j. len 4 dni po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky, k prevodu obchodného podielu jediného spoločníka spoločnosti enhance, s.r.o. - V. S. na U. X., bytom Q. K. B. Č.. XX, ktorý sa stal aj jediným konateľom tejto spoločnosti. Vyslovil, že má podozrenie, že žalovaný s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť enhance, s.r.o., pričom tak urobil už v čase, keď mal vedomosť o rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.10.2017 a o vzniku nároku žalobcu na náhradu trov konania (vtedy ešte neprávoplatne priznaného nároku) voči žalovanému a urobil tak s úmyslom ukrátiť svojho budúceho veriteľa (žalobcu) spôsobom, že postúpi všetky práva a povinnosti (vrátane budúceho nároku žalobcu na náhradu trov konania) na nemajetnú spoločnosť enhance, s.r.o. Podľa jeho názoru je nepochybné, že právnym úkonom - zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 sa do budúcnosti ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči spoločnosti enhance, s.r.o. Poukázal na § 42a ods. 1, 2 a 5 OZ, ako aj § 42b ods. 1, 2 a 4 OZ. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté odporom, ktorý smeruje k tomu, aby boli vo vzťahu k nemu právne neúčinné. OZ tak poskytuje ochranu veriteľovi pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k menšeniu jeho majetku a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria: 1. existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, 2. platnosť odporovateľného právneho úkonu, 3. vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, 4. ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti) a 5. úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti). Zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú dlžník (enhance, s.r.o.) uzatvoril v prospech žalovaného, zbavil dlžník žalovaného svojich záväzkov voči žalobcovi - nárok na náhradu trov konania priznaný OS BA I v konaní 17C 181/2015 ešte pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky a súčasne tým prevzal na seba dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti. Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 102/1999 zo dňa 23.12.1999, v zmysle ktorého vymáhateľnú pohľadávku nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že vymáhateľnú pohľadávku možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V tomto prípade je toho času pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi titulom náhrady trov konania právoplatne priznaná rozsudkom OS BA I zo dňa 31.10.2017 v spojení s rozsudkom KS v BA zo dňa 18.04.2019, avšak o jej výške bude ešte rozhodnuté samostatným uznesením. Podľa ustálenej súdnej praxe postačuje, ak v čase vynesenia rozsudku je pohľadávka vymáhateľná. Pokiaľ ide o povahu právneho úkonu, zmluva o postúpení pohľadávky je nepochybne takým úkonom, v dôsledku ktorého môže dôjsť k ukráteniu pohľadávky veriteľa a k zhoršeniu jeho vyhliadok na uspokojenie jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o úmysel ukrátiť veriteľa, ten je podľa jeho názoru vzhľadom na popis skutkového stavu nepochybný, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená len pár dní po vynesení rozsudku OS BA I dňa 31.10.2017, ktorým bola žaloba podaná Ing. Juríkom (tu žalovaný) v celom rozsahu zamietnutá a spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (tu žalobca) bola priznaná náhrada trov konania. Prospech z odporovaného právneho úkonu mal podľa neho preukázateľne žalovaný, ktorý sa uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky zbavil svojej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania. Navrhol vykonať dokazovanie pripojením si spisu OS BA I sp. zn. 17C 181/2015, výsluchom žalovaného, V. S. ako bývalého konateľa spoločnosti enhance, s.r.o. a U. X. ako súčasného konateľa tejto spoločnosti, a vyžiadaním si od žalovaného kompletné znenie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.09.2019 uviedol, že v danom prípade nie sú splnené viaceré základné procesnoprávne ako aj hmotnoprávne podmienky na odporovanie zmluvy o postúpení pohľadávky, konkrétne absentuje pohľadávka žalobcu, aktívna vecná legitimácia, právny úkon, ktorý by ukracoval žalobcu, ukrátenie žalobcu a úmysel ukrátiť žalobcu, a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol, nakoľko nároky žalobcu neuznáva pre zrejmú nedôvodnosť žaloby. Pokiaľ ide o spor 17C 181/2015 uviedol, že sa po 4 rokoch domáhania ochrany svojich práv v súdnych a správnych konaniach rozhodol rezignovať a s týmto bojom skončiť a keďže bol presvedčený, že účelovým konaním žalobcu mu bola spôsobená škoda, tak pred možnosťou späťvzatia žaloby uprednostnil postúpenie pohľadávky, čo bolo jeho výsostným právom. Poukázal na to, že odporovať možno len právnym úkonom, ktoré urobil dlžník a ktoré ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky. V tomto spore absentuje akákoľvek pohľadávka ako základný materiálny predpoklad odporovateľnosti právneho úkonu a preto žalobca ani nie je veriteľom, nemá aký právny úkon odporovať a teda nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu.
Žalobca postavil svoju žalobu na tom, že síce nie je veriteľom, ale v budúcnosti sa ním možno stane, jeho dlžníkom sa v budúcnosti stane enhance, s.r.o. ako postupník a jeho budúcu neistú pohľadávku postupník ako budúci možný dlžník neuhradí. Rozhodne nemožno pripustiť, aby bol odporovateľný taký úkon údajného dlžníka, ktorý mal spraviť voči žalobcovi v čase, keď s ním nebol v absolútne žiadnom vzťahu. Absentuje totiž nevyhnutná podmienka odporovateľnosti a to, že by úkon postupníka akokoľvek ukracoval žalobcu. Žalobca nijako nepreukázal, že by právnym úkonom, ktorý odporuje, čokoľvek ušlo z majetku postupníka, v dôsledku čoho by uspokojenie jeho budúcej neistej pohľadávky malo byť ohrozené, hoci sa opäť jedná o nevyhnutný predpoklad odporovateľnosti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky pritom nesie veriteľ a ako je zo žaloby zrejmé, tak ich neuniesol. To, že by postupník nemal žiadny majetok nevyplýva zo žiadnych verejne dostupných zdrojov, na ktoré sa žalobca odvoláva, práve naopak z uvedených údajov totiž vyplýva majetnosť a ziskovosť postupníka a pokles zisku, nai zmeny v obsadení orgánov spoločnosti na tom nič nemenia. Žalovaný nemá žiadne majetkové a ani iné osobné väzby na postupníka, dokonca ani nepozná súčasného ani predchádzajúceho spoločníka / konateľa tejto spoločnosti, či iné osoby v nej pôsobiace. Zmluva o postúpení pohľadávky je úplne štandardný právny úkon, ktorý sa v danom prípade uskutočnil za úplne štandardných podmienok. Predstavy žalobcu, že by žalovaný po zaplatení súdneho poplatku vo výške 550 eur a po neúspechu ešte len v konaní na prvom stupni postupoval pohľadávku, o dôvodnosti ktorej je presvedčený, z dôvodu, aby sa vyhol náhrade trov konania vo výške maximálne pár sto eur, sú úplne absurdné a žalovaný ich popiera. Jediným dôvodom bolo ukončiť dlhoročné spory. Žalobca vyvodzuje úmysel ho ukrátiť len z toho, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky pár dní po vynesení prvostupňového rozsudku, ktorým bola žaloba na plnenie zamietnutá. Z uvedeného je však zrejmé, že uvedená žalobcova konštrukcia nie je spôsobilá preukázať žiadny úmysel ukrátiť žalobcu ktoroukoľvek zmluvnou stranou. V danej veci absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, chýba hmotnoprávne ukotvenie, ktoré by zakladalo jeho oprávnenie byť vôbec stranou sporu v danej veci.
3. V replike žalobca zotrval na podanej žalobe, ako aj na tvrdení, že preukázal splnenie podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že už v čase podania tejto žaloby mal jednoznačne pohľadávku voči spoločnosti enhance, s.r.o. priznanú rozsudkom OS BA I v spojení s rozsudkom KS v BA v podobe právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania. Uznesením OS BA I zo dňa 19.09.2019 došlo k presnej špecifikácii nároku žalobcu uložením povinnosti spoločnosti enhance, s.r.o. zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.099,81 eur, teda výška trov konania nepredstavuje len „pár sto eur“ ako uvádzal žalovaný. Uviedol, že podľa jeho názoru nejde len o domnelý nárok žalobcu a uvedené vyvracia tvrdenia žalovaného o absencii akejkoľvek pohľadávky ako základného materiálneho predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu. Podanie odporovacej žaloby označil za úplne legitímny a logický krok žalobcu, ktorým chráni vymožiteľnosť svojej pohľadávky pred úkonmi žalovaného a spoločnosti enhance, s.r.o., ktoré môžu viesť v konečnom dôsledku k zmareniu vymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky. Nárok žalobcu voči spoločnosti enhance, s.r.o. v čase podania žaloby nespochybniteľne existoval, ako aj obava o budúcu vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky, nakoľko zo zdrojov www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, www.financnasprava.sk <http:// www.financnasprava.sk> a www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> zistil, že enhance, s.r.o. si od roku 2015 neplní zákonnú povinnosť a nepredkladá účtovnú závierku, má evidovaný daňový nedoplatok vo výške 1.221,59 eur, ide o „prázdnu“ spoločnosť, ktorá nedisponuje žiadnym majetkom a neprebrala si ani elektronickú zásielku z OS BA I, ktorá sa musela správoplatniť fikciou doručenia. Nespochybnil právo žalovaného previesť svoje práva a povinnosti na iný subjekt uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky, ani netvrdí, že takýto úkon je neplatný, ale rovnako poukázal na svoje právo takému úkonu odporovať v zákonom stanovenej 3 - ročnej lehote, ak sťažuje vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Na základe uvedeného naďalej požadoval, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou enhance, s.r.o. je voči nemu právne neúčinná.
4. Žalovaný v duplike zopakoval, že vznik pohľadávky na základe uznesenia OS BA I zo dňa 19.09.2019 nie je nijako spôsobilý konvalidovať absenciu / neexistenciu pohľadávky v rozhodnom čase. Právoplatné rozhodnutie súdu o náhrade trov konania má konštitutívne účinky, práve týmto okamihom totiž predmetná pohľadávka vzniká, a nie je pritom podstatné, kedy sa stane splatnou či vykonateľnou, podstatné je len to, či existuje alebo nie. Žalobca sa domáha určenia neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017, pretože ňou mala byť ukrátená jeho pohľadávka, ktorá však vznikla najskôr až dňa 19.09.2019. Až právoplatnosťou uznesenia OS BA I zo dňa 19.09.2019 sa totiž spoločnosť enhance, s.r.o. stala dlžníkom žalobcu. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
21Cdo 549/2001, podľa ktorého ten, kto v čase, keď bol urobený právny úkon napadnutý odporovacou žalobou, nemal ešte pohľadávku voči dlžníkovi, sa nemôže úspešne domáhať neúčinnosti tohto úkonu. V okamihu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky však spoločnosť enhance, s.r.o. nemala žiadny vzťah k súdnemu konaniu sp. zn. 17C 181/2015, ten získala až uznesením KS v BA zo dňa 02.07.2018, preto je vylúčené, aby bola v rozhodnom čase dlžníkom žalobcu. Spoločnosť enhance, s.r.o. nemala v rozhodnom čase 09.11.2017 žiadny dlh voči žalobcovi, preto týmto úkonom ani nemohlo dôjsť k žiadnemu ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa ako to predpokladá ust. § 42a ods. 1 a 2 OZ. Otázka vzniku pohľadávky a tým aj určenie osoby dlžníka a veriteľa je pri odporovateľných úkonoch zvlášť dôležitá, pretože úspešne odporovaný právny úkon zostáva voči tretím osobám v platnosti a jediným jeho následkom je, že stráca účinnosť voči veriteľovi, ide o tzv. relatívnu neúčinnosť. Rozhodnutie súdu o neúčinnosti právneho úkonu má deklaratórne účinky, a preto sa účinky takéhoto rozhodnutia viažu už k okamihu realizovania odporovaného právneho úkonu, čo by v danom prípade znamenalo k 09.11.2017. Rozhodnutie o náhrade trov konania má zase konštitutívne účinky a teda najskôr až 19.09.2019 sa žalobca stal veriteľom spoločnosti enhance, s.r.o. Nevyhnutnosť existencie dlhu už v čase vykonania právneho úkonu, ktorý sa odporuje, vyplýva tak aj z toho, že neúčinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 nie je nijako spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie OS BA I zo dňa 19.09.2019, práve na základe ktorého vznikla pohľadávka, pri ktorej žalobca tvrdí, že je ukrátený pri jej uspokojení. Okrem toho, keďže spoločnosť enhance, s.r.o. nebola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkom žalobcu, tak žiadny úmysel spoločnosti enhance, s.r.o. ukrátiť žalobcu ani nemohol byť pre absentujúcu pohľadávku žalovanému známy, a navyše žalovaný ani nemal zo zmluvy o postúpení pohľadávky žiadny prospech, ktorého vydania by sa mohol žalobca domáhať. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
5. Súd na prejednanie predmetného sporu nariadil pojednávanie na deň 01.10.2020, na ktoré sa advokáti sporových strán dostavili riadne a včas.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 181/2015 - 147 zo dňa 31.10.2017, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 100/2018 - 235 zo dňa 18.04.2019, uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 100/2018
- 221 zo dňa 02.07.2018, uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 181/2015 - 246 zo dňa 19.09.2019, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 a ostatnými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 181/2015 v právnej veci žalobcu: pôvodne H.. W. X., v tomto konaní žalovaný, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., v tomto konaní žalobca, o náhradu škody, rozsudkom zo dňa 31.10.2017 v celom rozsahu zamietol žalobu o zaplatenie sumy 9.172 eur titulom náhrady škody spôsobenej úmyselným konaním proti dobrým mravom a priznal žalovanému (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) voči žalobcovi (H.. X.) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný. Ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol, že žalobca, v tomto konaní žalovaný, nepreukázal, že by mu úmyselným konaním proti dobrým mravom zo strany žalovaného, v tomto konaní žalobca, v súvislosti s podávaním opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správneho orgánu a proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, bola spôsobená škoda vo výške 9.172 eur.
8. Dňa 09.11.2017 žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil svoju v konaní pred OS BA I uplatnenú, neprávoplatne nepriznanú (zamietnutú) pohľadávku voči žalobcovi na spoločnosť enhance, s.r.o.
9. Podaním doručeným OS BA I dňa 23.11.2017 spoločnosť enhance, s.r.o. oznámila súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 nadobudla od žalobcu, v tomto konaní žalovaný (H.. X.) pohľadávku spolu s príslušenstvom, ktorá je predmetom konania 17C 181/2015 a zároveň vyjadrila súhlas so svojim vstupom do konania.
10. Dňa 24.11.2017 doručil OS BA I žalobca, v tomto konaní žalovaný (H.. X.), návrh na pripustenie zmeny žalobcu na spoločnosť enhance, s.r.o. vzhľadom na postúpenie žalovanej pohľadávky na túto spoločnosť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017.
11. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co 100/2018 - 221 zo dňa 02.07.2018 pripustil vstup spoločnosti enhance, s.r.o. do konania namiesto doterajšieho žalobcu (H.. X.).
12. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Co 100/2018 - 235 zo dňa 18.04.2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanému, v tomto konaní žalobca, voči žalobcovi - enhance, s.r.o. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 17C 181/2015 - 246 zo dňa 19.09.2019 rozhodol o výške trov konania a zaviazal žalobcu - spoločnosť enhance, s.r.o. povinnosťou zaplatiť žalovanému, v tomto konaní žalobca, náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 3.099,81 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
14. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 - 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
15. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
16. Podľa § 42a ods. 5 OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.
17. Podľa § 42b ods. 2 OZ, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
18. Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
19. Súd posúdil podanú žalobu s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie, ako aj prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany oboch strán a dospel k záveru, že nie je dôvodná a to z viacerých dôvodov.
20. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.
21. Súd v prvom rade konštatuje a odvoláva sa pritom na uznesenie NS SR 5Cdo 109/2018 zo dňa 28.03.2019, že v prípade pohľadávok vzniknutých z titulu náhrady trov konania neprichádza do úvahy iná interpretácia pojmu vymáhateľná pohľadávka, ako tá, že náhrada trov konania sa stáva vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a OZ momentom, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o náhrade trov konania, pretože až týmto momentom vznikla na strane veriteľa (spravidla na strane sporu, ktorá bola v spore úspešná) pohľadávka a na strane dlžníka (spravidla na strane, ktorá bola v spore neúspešná) dlh. Do doby, pokiaľ nebolo o náhrade trov konania právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov konania, a to ani v prípade, ak v spore už došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu (vo veci samej), avšak bez právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 OZ treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu, teda ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou. Účelom odporovacej žaloby
je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.
22. S ohľadom na uvedené sa súd zaoberal preskúmaním naplnenia predpokladov pre konštatovanie úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka.
23. V prvom rade súd vychádzal z rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 31.10.2017 tak, že zamietol žalobu žalobcu H.. X., v tomto konaní žalovaného, a úspešnému žalovanému spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., v tomto konaní žalobcovi, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrok o náhrade trov konania sa stal právoplatným až v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.04.2019, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd do tohto štádia rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania (konštituuje, ktorá strana má na ich náhradu nárok), nie o plnení, preto sa vo výroku neuvádza, že neúspešná strana je povinná zaplatiť náhradu trov konania druhej strane. Až následne po právoplatnosti rozhodnutia, keď je výsledok sporového konania už nespochybniteľný, preto aj miera úspechu z hľadiska trov je jednoznačne určená, rozhoduje súd o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom, preto až na základe rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania vzniká jednej strane voči druhej právo na plnenie (pohľadávka), pričom lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia s tým, že uplynutím lehoty na plnenie je uznesenie vykonateľné bez ohľadu na to, či bola proti nemu podaná sťažnosť (§ 238 ods. 3 CSP). Z uvedeného tak vyplýva, že pohľadávka žalobcu titulom náhrady trov konania vznikla až rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 181/2015 - 246 zo dňa 19.09.2019.
24. Táto pohľadávka žalobcu titulom náhrady trov konania však nevznikla voči žalovanému, ale voči spoločnosti enhance, s.r.o., nakoľko Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní uznesením č. k. 9Co 100/2018 - 221 zo dňa 02.07.2018 pripustil vstup enhance, s.r.o. do konania namiesto doterajšieho žalobcu H.. W. X. a to na základe návrhu žalobcu Ing. Juríka zo dňa 24.11.2017 (teda po vyhlásení meritórneho rozsudku súdom prvej inštancie) na pripustenie zmeny žalobcu vzhľadom na postúpenie žalovanej pohľadávky na túto spoločnosť v dôsledku uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 medzi žalobcom Ing. Juríkom a spoločnosťou enhance, s.r.o. Od právoplatnosti uznesenia o pripustení zmeny na strane žalobcu už v konaní ako žalobca vystupovala spoločnosť enhance, s.r.o., čo napokon znamená aj to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18.04.2019 právoplatne priznal úspešnému žalovanému (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) voči neúspešnému žalobcovi (enhance, s.r.o.) nárok na náhradu trov konania.
25. Po zosumarizovaní uvedených informácií je možné napokon uzavrieť, že žalobcovi vznikla pohľadávka titulom náhrady trov konania až rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 181/2015 - 246 zo dňa 19.09.2019 a to voči spoločnosti enhance, s.r.o., nie voči žalovanému.
26. Na základe tejto skutočnosti a s poukazom na § 42a ods. 1, teda že veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 - 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, potom vyplýva, že na odporovaciu žalobu je aktívne vecne legitimovaný len ten, kto mal voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku v dobe, kedy bol urobený odporovaný právny úkon. Odporovateľný právny úkon bol urobený 09.11.2017, pričom vymáhateľná pohľadávka vznikla až rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I č. k. 17C 181/2015 - 246 zo dňa 19.09.2019. Žalobca nebol v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky veriteľom dlžníka (spoločnosti enhance, s.r.o.), keďže pohľadávka titulom trov konania vtedy ešte neexistovala, preto odporovacia žaloba nemôže byť dôvodná.
27. Ak ide o § 42b ods. 2 OZ, teda že právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, v tomto prípade by to znamenalo uplatnenie práva proti žalovanému H.. X. (keďže právoplatným dlžníkom je enhance, s.r.o.), avšak pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech, akúkoľvek majetkovú výhodu (napr. ak by dlžník bezodplatne previedol majetok na iného alebo by bezdôvodne previedol existujúcu pohľadávku alebo prevzal na seba neprimeraný dlh), čo v danom prípade nebolo preukázané a vzhľadom na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kedy sa postupovala súdom právoplatne nepriznaná „domnelá, neexistujúca“ pohľadávka (titulom tvrdenej náhrady škody) v konaní, ktoré zatiaľ nebolo právoplatne skončené, to nie je možné ani predpokladať.
28. Právnu neúčinnosť napokon charakterizuje samotný OZ tak, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku (z majetku enhance, s.r.o.), pričom takýto majetok, ktorý ušiel z majetku dlžníka odporovateľným právnym úkonom, zostáva naďalej majetkom dlžníka bez ohľadu na to, že medzitým zmenil vlastníka a na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu (napr. predajom veci) tak, ako keby sa majetok nachádzal stále u dlžníka. Z uvedeného tiež vyplýva, že nie je možné konštatovať, že by v dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky niečo ušlo z majetku dlžníka, nakoľko tým bola na neho postúpená neexistujúca pohľadávka počas prebiehajúceho konania, v ktorom sa ešte len malo s konečnou platnosťou rozhodnúť o jej priznaní, resp. nepriznaní a zamietnutí žaloby.
29. Súd zároveň poukazuje na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že sa mu jeho vymáhateľnú pohľadávku nepodarilo uspokojiť z majetku dlžníka - spoločnosti enhance, s.r.o., teda že podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá nemohla byť úspešne vykonaná.
30. Záverom je potrebné dodať, že ani úspešné odporovanie právnemu úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.11.2017 by nemalo a ani nemohlo mať žiadny vplyv na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.10.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.04.2019 a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.09.2019, v zmysle ktorých bol nárok na náhradu trov konania právoplatne priznaný žalobcovi voči spoločnosti enhance, s.r.o., ktorá bola povinná zaplatiť ich náhradu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, teda nedosiahlo by sa to, aby sa žalobca mohol domáhať uspokojenia z majetku žalovaného, namiesto majetku spoločnosti enhance, s.r.o. v rozpore s právoplatnými rozhodnutiami súdov. Postup žalovaného, hoci by sa pre niekoho mohol javiť špekulatívnym, podľa názoru súdu takéto konanie za súčasnej právnej úpravy nemožno postihnúť cestou odporovateľnosti právnemu úkonu.
31. Súd sa vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody v plnom rozsahu stotožnil s obranou žalovaného, túto vyhodnotil ako dôvodnú, a preto žalobu zamietol s tým, že ďalšie doplnenie dokazovania navrhované žalobcom nepovažoval pre posúdenie a vyhodnotenie predmetnej právnej veci za potrebné a z dôvodu hospodárnosti konania ho zamietol.
32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z.)