Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-45-2020.pdf
PDF · 109.93 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/45/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: L.. A. C., D.. XX.XX.XXXX, O. X, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému: M.. A. A., D.. XX.XX.XXXX, A. XXX/X, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia,
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému ukladá povinnosť umožniť žalobcovi prístup do bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, postaveného na parcele registra ,,C" s parcelným číslom XXXX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Staré Mesto, odovzdaním písomného súhlasu s otvorením bytu a výmenou zámku na vchodových dverách predmetného bytu, použiteľného do času trvania užívacieho práva žalobcu k predmetnému bytu, s úradne osvedčeným podpisom, a to v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.09.2020 žalobca doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení:
"I. Žalovaný do 3 dní od doručenia tohto uznesenia je povinný umožniť žalobcovi prístup do bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, postaveného na parcele registra ,,C" s parcelným číslom XXXX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Staré Mesto, a to tak, že mu za týmto účelom v predmetnej lehote odovzdá písomný súhlas s otvorením bytu a výmenou zámku na vchodových dverách predmetného bytu, udelený na dobu neurčitú a použiteľný i opakovane, s úradne osvedčeným podpisom a v prípade potreby mu za účelom zabezpečenia prístupu do bytu na základe výzvy žalobcu bezodkladne poskytne požadovanú súčinnosť. V prípade zániku užívacieho práva žalobcu k bytu je žalobca povinný predmetný súhlas a všetky jeho kópie bezodkladne vrátiť žalovanému. Ak v stanovenej lehote žalovaný písomný súhlas nevydá, žalovaný je povinný strpieť, že si žalobca zabezpečí sprístupnenie bytu sám alebo prostredníctvom tretej osoby a rezervný kľúč uloží v zapečatenej obálke u správcu domu, v ktorom sa byt nachádza.
II. Žalovaný je povinný v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto uznesenia preukázať žalobcovi, že má na vlastné náklady záväzne objednanú výrobu a osadenie 4 kusov okien, v príslušných rozmeroch a spĺňajúcich platné technické štandardy, do okenných otvorov nachádzajúcich sa v obývacej izbe a v spálni bytu č. X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, postaveného na parcele registra ,,C" s parcelným číslom XXXX, evidovaného
na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Staré Mesto, a zároveň v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia tohto uznesenia vykonať na vlastné náklady osadenie predmetných okien, vrátane realizácie súvisiacich murárskych a natieračských prác, spôsobom a v termíne, ktorý bude v čo najmenšej možnej miere zasahovať do práv žalobcu. V prípade, ak si žalovaný nesplní niektorú z povinností podľa predchádzajúcej vety riadne a včas, žalovaný je povinný strpieť, že žalobca okná objedná a vykoná ich osadenie prostredníctvom tretej osoby na náklady žalovaného.
III. Žalovaný je povinný počas doby existencie zákonného užívacieho práva žalobcu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. k bytu č. X. nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, postaveného na parcele registra ,,C" s parcelným číslom XXXX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Staré Mesto, zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zasahovalo do práva žalobcu byt plne a nerušene užívať, najmä je povinný zdržať sa vstupu do bytu bez vedomia a výslovného súhlasu žalobcu.
IV. Žalovaný je povinný počas doby existencie zákonného užívacieho práva žalobcu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z. k bytu č. X. nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, druh stavby bytový dom, postaveného na parcele registra ,,C" s parcelným číslom XXXX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Staré Mesto, zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by malo za následok alebo by mohlo viesť k odpojeniu predmetného bytu od elektrickej energie, od vody, od odpadu, od zdroja tepla alebo vykurovania, odpojenia od siete internet, odpojeniu od telefónnej linky."
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že v máji roku 1989 sa spolu so svojou manželkou nasťahovali do vyššie uvedeného bytu na základe dohody o zapožičaní náhradnej bytovej jednotky uzavretej s Bytovým podnikom Bratislava I. Byt bol žalobcovi a jeho manželke pridelený do trvalého užívania na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu vydaného Bytovým odborom ObNV Bratislava I zo dňa 02.03.1990. Následne bol predmetný byt na základe zákona č. 87/1991 Z. z. o mimosúdnych rehabilitáciách a dohody uzavretej s Mestskou časťou Bratislava - Staré Mesto v roku 1992 vydaný oprávneným osobám s tým, že žalobca byt naďalej užíval a v roku 1994 uzatvoril s vlastníkom bytu nájomnú zmluvu. Dňa 11.12.2012 došlo k ukončeniu tohto nájomného vzťahu v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, výpoveďou zo strany vlastníka bytu. Na základe uvedeného bolo žalobcovi rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislavy č. O. Z. XXXXX/XX-X/XXXXXX/XXX zo dňa 16.06.2014 priznané právo na bytovú náhradu, teda náhradný nájomný byt, avšak v tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že do dnešného dňa k poskytnutiu bytovej náhrady zo strany Hlavného mesta SR Bratislavy nedošlo, pričom žalobca je evidovaný v zozname žiadateľov, ktorým bol priznaný nárok na náhradný byt. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný v roku 2016 nadobudol vlastnícke právo k bytu na základe kúpnej zmluvy, pričom ex lege vstúpil do práv a povinností prenajímateľa voči žalobcovi ako nájomcovi. Až do roku 2020 boli podľa žalobcu vzťahy medzi ním a žalovaným korektné a bez vážnych problémov.
3. V roku 2020 žalovaný prejavil záujem vymeniť v predmetnom byte okná, s čím žalobca súhlasil. Po obhliadke bytu, pri ktorej boli prítomní žalobca, žalovaný, pán S. a zhotoviteľ, dňa 13.07.2020 prišli do bytu robotníci objednaní žalovaným a začali s dohodnutými prácami. Títo vybrali okná, oznámili, že idú kúpiť OSB dosky na uzavretie vybúraných okenných otvorov a viac sa nevrátili. Žalobca tvrdil, že na existujúci stav upozornil žalovaného, avšak k riešeniu situácie podľa žalobcu nedošlo. Žalobca vo svojom návrhu poukázal aj na ďalšie poškodenia, ktoré mu bránia byt riadne užívať, vykonané neznámou osobou, a to konkrétne odtrhnutú poštovú schránku zo dňa 16.07.2020, prestrihnutie všetkých troch fáz prívodu elektrickej energie zo dňa 24.07.2020, ako aj rozbitie priezoru na vchodových dverách zo dňa 01.08.2020. Žalobca uviedol, že na tieto vady upozornil žalovaného dňa 23.07.2020, pričom odpoveď od neho obdržal až dňa 07.08.2020. Následne emailom zo dňa 08.08.2020 žalobca navrhol žalovanému osobné stretnutie a oznámil mu, že dňa 07.08.2020 neznáma osoba opätovne prestrihla prívod elektrickej energie do bytu a zaliala zámok na vstupných dverách lepidlom. Žalobca vo svojom návrhu zdôraznil najmä skutočnosť, že od 13.07.2020 nemá v byte, ktorého je oprávneným užívateľom, štyri okná a od 07.08.2020 nemá do bytu vôbec prístup v dôsledku poškodeného zámku, ktorý nemôže sám opraviť, pretože pracovník zámočníckej služby odmietol tento opraviť bez súhlasu žalovaného ako
vlastníka predmetného bytu, ktorý však tento súhlas neudelil. Žalobca tvrdil, že spolu s manželkou prespávajú u príbuzných, čím dochádza na jeho strane k vzniku materiálnej, zdravotnej ako aj psychickej ujmy. Za vzniknutú situáciu podľa žalobcu nesie zodpovednosť žalovaný, pretože k vybúraniu okien došlo na jeho pokyn s tým, že nezabezpečil osadenie nových okien, dokonca bránil žalobcovi v dočasnom zadebnení okenných otvorov a zároveň odignoroval všetky predložené návrhy na osobné stretnutie so žalobcom alebo jeho právnym zástupcom. Okrem uvedeného podľa žalobcu žalovaný od 08.08.2020 ignoruje žiadosti žalobcu, aby mu poskytol súčinnosť za účelom otvorenia dverí bytu, pričom podľa žalobcu žalovaný tvrdil, že sa jedná o bezpečnostné dvere, a preto je potrebné vybúrať vchodový otvor, a to na náklady žalobcu, napriek tomu, že zo strany žalobcu bol žalovaný opakovane upozornený, že daný názor nezodpovedá skutočnosti a dvere je možné jednoducho otvoriť. Podľa žalobcu sa žalovaný do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadril a neudelil súhlas na výmenu zámku. Zároveň žalobca poukázal na snahu žalovaného zmeniť zmluvu pre odber elektrickej energie na jeho osobu, a tak dosiahnuť zrušenie zmluvy o jej odbere a znemožniť riadne užívanie bytu. Na základe uvedeného žalobca zdôraznil, že jedným z motívov správania žalovaného môže byť znepríjemnenie užívania bytu žalobcom do takej miery, aby dosiahol jeho odchod spolu s jeho manželkou z bytu. Z ekonomického hľadiska by daný motív dával podľa žalobcu zmysel, pretože pre žalovaného je výhodnejšie užívať byt v rámci trhového prostredia, než sprístupniť byt na užívanie osobám, ktoré majú zo zákona nárok bývať za regulované nájomné. Podľa žalobcu existujúci stav v súvislosti s jeho nemožnosťou vstúpiť do bytu síce žalovaný nevyvolal, avšak vyvoláva dojem, že mu jeho udržiavanie minimálne neprekáža. Žalobca uviedol, že predmetný byt užíval 35 rokov s tým, že všetky povinnosti, ktoré mu z titulu užívania vyplývali, si vždy plnil riadne a včas, pričom poukázal na to, že nemôže byť trestaný za existujúci stav v súvislosti s existenciou regulovaného nájomného, pretože tento nespôsobil. Žalobca mal za to, že Hlavné mesto SR Bratislava malo povinnosť zabezpečiť náhradné nájomné byty do dátumu 31.12.2016, avšak do chvíle, kým tak neučiní, má žalobca zákonné právo na nerušené užívanie bytu.
4. Žalobca odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán existenciou bezprostrednej obavy, že napriek doteraz vynaloženej snahe existuje protiprávny stav, v dôsledku ktorého žalobca fakticky stratil možnosť užívať predmetný byt. Žalobca zastával názor, že osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a trvanie jeho nároku, pričom jeho cieľom je dosiahnuť, aby mu zo strany žalovaného bola poskytnutá súčinnosť za účelom zabezpečenia vstupu do bytu. Následne mal žalobca záujem, aby zo strany žalovaného došlo k splneniu jeho povinnosti zabezpečiť mu ničím nerušené užívanie bytu bez vád, najmä osadením nových okien. Žalobca zastával názor, že uvedené je možné dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia bez nutnosti iniciovať súdne konanie. Ďalej poukázal na to, že v súčasnej dobe existuje tiež dôvodná obava, že sa žalovaný pokúsi dosiahnuť zmenu zmluvy uzavretej s dodávateľom elektrickej energie tak, aby namiesto žalobcu sa stal jej zmluvnou stranou. Následne by mal možnosť dosiahnuť obmedzenie dodávok elektrickej energie do bytu. Preto žalobca okrem iného navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa konania, ktorým by došlo k narušeniu dodávky elektrickej energie do bytu. Podľa žalobcu by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k neprimeranému, ani k žiadnemu zásahu do práv žalovaného, keďže navrhované znenie povinností a obmedzení vychádza len z tých práv, ktoré žalobcovi priznáva zákon. Konanie a spôsob komunikácie zo strany žalovaného mal podľa žalobcu okrem iného za následok, že na jeho strane a strane jeho manželky dochádza k zvyšovaniu strachu a pocitu existenčného ohrozenia a zároveň vzhľadom na skutočnosť, že okenné otvory bytu sú naďalej otvorené, žalobca pociťuje dôvodnú obavu z poškodenia hnuteľnej výbavy bytu a zo straty osobných a cenných predmetov. Záverom žalobca uviedol, že nariadením neodkladného opatrenia by nedošlo k vytvoreniu nenávratného stavu vo sfére žalovaného, pretože navrhované znenie povinností a obmedzení vychádza len z tých práv, ktoré žalobcovi priznáva zákon a tieto povinnosti a obmedzenia nevytvárajú nenávratný stav. Žalobca žiadal nariadenie neodkladného opatrenia len na dobu určitú, a to v trvaní len počas obdobia, kým je žalobca v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. oprávneným užívateľom bytu.
5. Žalobca k návrhu pripojil rozhodnutie o pridelení náhradného bytu vydané Bytovým odborom ObNV Bratislava I zo dňa 02.03.1990, výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.2011, Rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy č. O. Z. XXXXX/XX-X/XXXXXX/XXX/Roz zo dňa 16.06.2017, SMS správy žalovaného zo dňa 24.04.2019 a zo dňa 16.03.2020, komunikáciu prostredníctvom SMS a aplikácie whatsapp, fotodokumentáciu vybúraných okien, fotodokumentáciu poškodeného "kukátka" a poškriabaných dverí, fotodokumentáciu prestrihnutého prívodu elektrickej energie a odtrhnutej
schránky, fotodokumentáciu zámku na vchodových dverách a emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, nájomca, ktorý má nárok na bytovú náhradu a nájomca, o ktorého nároku nebolo právoplatne rozhodnuté, nie sú povinní sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým im obec neposkytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4. Na práva a povinnosti nájomcu podľa prvej vety sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.
Podľa § 691 Občianskeho zákonníka, ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.
7. Neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán
konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
8. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje, s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti takéhoto opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné.
9. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že žalobcovi a jeho manželke bol rozhodnutím Bytového odboru ObNV Bratislava I zo dňa 2.3.1990 pridelený náhradný byt na O. X. Č.. X na X. poschodí bytového domu v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 41/1964 Zb. Na základe výpovede zo dňa 11.12.2012 spoluvlastníkmi bytového domu nachádzajúceho sa na O. X. Č.. X v Bratislave bola nájomcovi bytu č. N.-X daná výpoveď z nájmu tohto bytu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. Rozhodnutím Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. k. XXX/Roz zo dňa 16.06.2014 sa žalobcovi a jeho manželke priznal nárok na bytovú náhradu - náhradný nájomný byt s tromi obytnými miestnosťami za trojizbový byt č. N.-X nachádzajúci sa na X. poschodí domu na O.D. X. Č.. XXXX/X v Bratislave, keďže boli splnené podmienky materiálnej bytovej núdze podľa § 5 zákona č. 260/2011 Z. z. Výzvou zo dňa 23.07.2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na odstránenie závad tohto bytu - osadenia nových okien, keďže dňa 13.07.2020 došlo k demontáži štyroch okien a zároveň nedošlo k osadeniu nových okien, čo bráni v riadnom užívaní bytu. Z emailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným v mesiacoch júl - august 2020 (č. l. 37 - 53 spisu) súd zistil, že žalovanému bol oznámený okruh vzniknutých závad v predmetnom byte (chýbajúce okná, prestrihnutý prívod elektrickej energie, zaliaty zámok na vstupných dverách) a bola mu adresovaná žiadosť o ich odstránenie a súhlas na otvorenie vstupných dverí zámočníkom, ako i žiadosť o osobné stretnutie. Žalovaný dňa 09.08.2020 nepovažoval stretnutie so žalobcom za potrebné, pričom uviedol, že po tom, ako vzhliadne dané poškodenia, určí ďalší postup a samozrejme udelí žalobcovi súhlas na odstránenie závad. Zároveň vyjadril záujem o prehlásenie odberov elektrickej energie na jeho osobu a vydanie záložného kľúča na prístup do bytu v prípade, ak by bol zámočníkom vystavený nový kľúč. Dňa 17.08.2020 však žalovaný oznámil, že z dôvodu, že ide o bezpečnostné dvere, nie je možná výmena zámku, preto tvrdil, že bude nutné vybúrať vchodový otvor, naceniť stavbárom spolu s novými dverami, pričom úhradu nákladov musí znášať žalobca ako nájomca. Upozornil tiež právneho zástupcu žalobcu, že v prípade, ak žalobca nezaplatí náklady, súhlas nikdy nedostane. Právny zástupca žalobcu navrhol žalovanému za účelom efektívnejšieho a hospodárnejšieho riešenia situácie len odstrániť krycí štít zámku a výmenu vložky tak, ako to bol ochotný urobiť privolaný zámočník po obhliadke zámku, ktorý však k otvoreniu dverí nepristúpil len z dôvodu nepredloženia súhlasu majiteľa bytu na otvorenie dverí. Z priložených fotografií súd zistil, že dňa 13.7.2020 prebehla komunikácia zrejme medzi žalobcom a osobou uvedenou ako "S. A. Č." ohľadom odstránených štyroch okien, pričom otvory neboli zakryté.
10. V danej veci súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné vyhovieť len sčasti. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 324 a nasl. upravuje neodkladné opatrenia, ktoré nahradili pôvodné predbežné opatrenia v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako, ako tomu bolo v prípade predbežných opatrení, existencia naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov s tým, že tento predpoklad CSP formuluje tak, že ide o bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán. Obsahovo však ide o pojem, ktorý je zhodný s pojmom naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov použitým v § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
11. Súd mal za to, že žalobca osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy len čo do prvej výrokovej vety návrhu, t.j. pokiaľ ide o návrh na sprístupnenie bytu otvorením vchodových dverí. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil, že byt č. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX na O. X. Č.. X v Bratislave, druh stavby bytový dom, postaveného na parcele registra ,,C" s parcelným číslom XXXX, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie Staré Mesto, užíva v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom v spojení s § s tým, že hoci rozhodnutím Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. k. XXX/Roz zo dňa 16.06.2014 mu bol priznaný nárok na bytovú náhradu - náhradný nájomný byt za predmetný byt nachádzajúci sa na X. poschodí domu na O. X. Č.. XXXX/X v Bratislave, napriek tomu nie je povinný sa z bytu vo vlastníctve žalovaného vysťahovať, kým mu mesto neposkytne bytovú náhradu. Žalobca tvrdil a aj osvedčil, že v priebehu mesiaca august 2020 mu neznáma osoba zaliala zámok vo vstupných dverách, v dôsledku čoho sa nevedel dostať do bytu. Hoci žalovaného ako vlastníka bytu viackrát žiadal o udelenie súhlasu na otvorenie bytu zámočníkom, žalovaný súhlas neudelil, naopak, trval na celkovej výmene týchto dverí na náklady žalobcu ako nájomcu. Na základe uvedeného, keď žalobca je toho času ešte stále užívateľom bytu, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, teda má právo na riadne a ničím nerušené užívanie tohto bytu, čo žalovaný ako prenajímateľ je povinný zabezpečiť, avšak toho času mu nie je umožnený prístup do bytu z dôvodu poškodenia zámku neznámou osobou, a žalovaný ako vlastník bytu napriek výzve žalobcu mu opakovane neudelil súhlas s otvorením bytu, nedôvodne bráni v užívaní bytu žalobcom, súd mal za osvedčenú existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej vete tohto uznesenia. Súd tak mal za osvedčený právny vzťah medzi stranami sporu, naliehavosť a opodstatnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov v časti sprístupnenia bytu, rovnako dospel k záveru, že takto nariadené neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, zodpovedá proporcionálnemu zásahu a zároveň sa nevytvorí nenávratný stav. Súd v ostatnej časti (pokiaľ ide o návrh v časti sprístupnenia bytu) považoval za nadbytočné ukladať žalovanému ďalšiu povinnosť, a to strpieť zabezpečenie sprístupnenia bytu žalobcom alebo prostredníctvom tretej osoby v prípade, ak by žalovaný neudelil písomný súhlas, keďže už uloženie povinnosti žalovanému predložiť písomný súhlas s otvorením daného bytu je postačujúci na prípadné vymoženie splnenia tejto povinnosti.
12. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému preukázať objednanie výroby a osadenia okien a následne zabezpečenie osadenia okien, súd nemal za osvedčenú naliehavosť situácie, ktorá by vyžadovala bezprostredný zásah súdu tak, ako tomu je pri zabránení vstupu do bytu. Z listinných dôkazov síce mal súd za preukázané, že žalovaný nechal odstrániť štyri okná v byte, ktorý žalobca užíva, rovnako mal súd za nesporné, že nedošlo k osadeniu týchto okien. Napriek uvedenému mal súd za to, že riešenie na predmetnú situáciu upravuje priamo Občiansky zákonník v ustanovení § 691, na ktoré žalobca vo výzve zo dňa 23.07.2020 adresovanej žalovanému priamo poukázal, teda žalobca má právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa odstrániť závady v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov, ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený. Podľa názoru súdu súčasný právny poriadok dostatočným spôsobom upravuje práva nájomcu, ktoré zároveň aj chráni uvedeným ustanovením, kedy nájomcovi dáva možnosť zakročiť voči pasivite prenajímateľa priamo odstránením závady, preto v navrhovanom rozsahu nie je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tiež poznamenáva, že aj napriek právne významnej zmene v úprave neodkladných opatrení v Civilnom sporovom poriadku, v zmysle ktorej je možné neodkladným opatrením dosiahnuť definitívnu (trvalú) ochranu ohrozených či porušených práv bez potreby iniciovania ďalšieho súdneho konania, je potrebné mať na zreteli, že zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia je okamžitý zásah súdu v prípadoch osvedčenej naliehavej a bezprostrednej potreby, s ktorou sú spojené aj iné zákonné podmienky, a preto ním nie je možné suplovať právny nástroj v podobe žaloby, o ktorej súd rozhoduje v riadnom procesnom konaní.
13. Nakoniec, čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by zasahovalo do práva žalobcu byt plne a nerušene užívať, najmä povinnosť zdržať sa vstupu do bytu bez vedomia a výslovného súhlasu žalobcu, a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by malo za následok alebo by mohlo viesť k odpojeniu predmetného bytu od elektrickej energie, od vody, od odpadu, od zdroja tepla alebo vykurovania, odpojenia od siete internet, odpojeniu od
telefónnej linky, súd návrhu v tejto časti nevyhovel. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť nielen svoj nárok voči žalovanému, ale aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t. j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. V tomto smere nepostačuje iba obava žalobcu z možného vstupu žalovaného do bytu bez jeho súhlasu alebo vedomia, či obava z odpojenia bytu od elektrickej energie, od vody, od odpadu, od zdroja tepla alebo vykurovania, odpojenia od siete internet, odpojeniu od telefónnej linky, ale osvedčenie, že táto obava aj reálne hrozí (a to v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žalobca v predmetnej veci neosvedčil a nepreukázal potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, keďže z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z pripojených listinných dôkazov nevyplýva záver, že by žalovaný mal záujem vstúpiť do predmetného bytu bez vedomia žalobcu, či odpojiť byt od energie a podobne. Stav bezprostredne hroziacej ujmy nie je možné bez ďalšieho považovať za preukázaný len na základe tej skutočnosti, že žalovaný v emailovej komunikácii prejavil záujem o prehlásenie odberu energie na neho ako vlastníka bytu a požiadal o náhradný kľúč do bytu v prípade výmeny zámku . Toho času hrozba ujmy z konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nielenže nie je bezprostredná, ale v čase rozhodovania súdu je navyše len hypotetická. Bez osvedčenia naliehavosti situácie nemožno prijať záver, že žalobcovi hrozí vznik reálnej ujmy, ktorá je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Na základe vyššie uvedeného (bod 12. a 13. uznesenia) súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti II., III. a IV. jeho návrhu zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel len sčasti - zo 4 navrhovaných výrokov bol žalobca úspešný len v 1 výroku, a žalovaný bol úspešný v troch výrokoch z dôvodu zamietnutia návrhu, žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (25% čiastočný úspech žalobcu, 75% čiastočný úspech žalovaného, 50% celkový úspech žalovaného). Súd však žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Bratislava I (§ 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neurčuje inak (§ 332 ods. 1 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.