Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-931-2020.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Subarea
8Ek/931/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: D. J. XX, XXX XX D. J., o vymoženie sumy 1 016,00 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/931/2020 zo dňa 25. júna 2020, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/931/2020 zo dňa 25. júna 2020 súd konajúci vyšším súdnym úradníkom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 06. 2020 domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 1 016,00 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-RV-ODI2-14/2017-SK zo dňa 27. 02. 2017, právoplatné dňa 27. 02. 2017 a vykonateľné dňa 28. 05. 2017 (ďalej len „exekučný titul“). Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, kde po preskúmaní exekučného titulu zistil, že výkon rozhodnutia o priestupku č. ORPZ-RV-ODI2-14/2017-SK zo dňa 27. 02. 2017, právoplatného dňa 27. 02. 2017 a vykonateľného dňa 28. 05. 2017, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 1 000,00 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,00 Eur, bolo možné podľa § 51 zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení s § 71 ods. 3 Správneho poriadku nariadiť do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty), tj najneskôr do 28. 05. 2020. Lehota pre nariadenie výkonu tohto rozhodnutia v danom prípade už uplynula, preto návrhu na vykonanie exekúcie nebolo možné vyhovieť.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený dňa 09. 07. 2020 sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia. Oprávnený podanie sťažnosti odôvodnil tým, že zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť dňa 27.3.2020 (ďalej len ako „Zákon č. 62/2020 Z. z.“) v § 1 písm. a) ustanovuje, že lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. V zmysle § 2 ods. 1) prvá veta Zákona č. 62/2020 Z. z. ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní. Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenie je oprávnený toho názoru, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote a právo na vykonanie rozhodnutia sa neprekludovalo.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver.
10. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že súd v preskúmavanom rozhodnutí na daný prípad neaplikoval zákon č. 62/2020 Z.z. a nesprávne tak dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. V prejednávanej veci preto posúdenie správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, vyžaduje povinnosť zo strany sťažnostného súdu zaujať stanovisko k záverom súdu v preskúmavanom rozhodnutí, podľa ktorých predložený exekučný titul stratil spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie, pretože do troch rokov od nadobudnutia jeho vykonateľnosti nebol nariadený jeho výkon v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, resp. posúdiť, či podľa § 1 alebo § 2 zákona č. 62/2020 Z.z. nedošlo k spočívaniu alebo k navráteniu lehoty určenej na nariadenie jeho výkonu v tomto zákonnom ustanovení.
11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu vydania exekučného titulu (ďalej len „Správny poriadok“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).
12. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zák. č. 62/2020 Z.z.“), lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
13. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
14. Dôvodová správa k ust. § 1 a § 2 zák. č. 62/2010 Z.z. podáva nasledovný výklad: „Navrhované opatrenie má v § 1 za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t.j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Na rozdiel od úpravy v § 1, ktorá sa zameriava na hmotnoprávne lehoty, ustanovenie § 2 ods. 1 sa zameriava na procesné lehoty na strane účastníkov konania a strán v konaní, ktoré sú ustanovené zákonom (najmä procesné predpisy) alebo určené priamo súdom na vykonanie určitého procesného úkonu. Aj v týchto prípadoch bude platiť, že tieto lehoty nebudú do 30. apríla 2020 plynúť. Predkladateľ od tohto opatrenia očakáva zníženie náporu, resp. tlaku na účastníkov konania, či strán v konaní prichádzať na súd alebo do priameho styku so svojim právnym zástupcom. V rámci trestného konania sa navrhuje, aby táto úprava bola limitovaná len na lehoty na strane obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenej osoby, pretože na strane obžaloby je legitímne očakávať, že prokuratúra ako orgán verejnej moci vie riadne fungovať aj v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu.“
15. Sťažnostný súd na podklade výkladu ust. § 1 a § 2 zákona č. 62/2020 Z.z. a aj na podklade dôvodovej správy k tejto právnej úprave predovšetkým konštatuje, že zák. č. 62/2020 Z.z. neobsahuje konkrétny výpočet lehôt, ktoré majú byť z dôvodu pandémie prerušené resp. navrátené. Len pokiaľ lehota spĺňa týmito ustanoveniami predpokladané znaky, budú sa na ňu vzťahovať zákonom predpokladané dôsledky. Zák. č. 62/2020 Z.z. vzťahuje opatrenia prijaté v súvislosti s mimoriadnou situáciou na území Slovenskej republiky v dôsledku šíriacej sa nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v § 1 na hmotnoprávne lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch a v § 2 na procesné lehoty ustanovené osobitnými predpismi procesného práva. Súd bol preto povinný ustáliť, o akú lehotu sa v prípade § 71 ods. 3 Správneho poriadku jedná.
16. Na vykonanie rôznych procesných úkonov Správny poriadok ustanovuje rôzne lehoty a spôsob ich počítania. Ich zmyslom je racionálne využitie času počas správneho konania v súlade so základnými pravidlami konania, najmä so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Pod pojmom lehota sa v právnej teórii rozumie určité, časovo vymedzené obdobie, v ktorom sa môže, prípadne musí vykonať určitý úkon. Každý takýto časový úsek je ohraničený jeho začiatkom (napr. doručením písomnosti) a koncom (uplynutím určeného času). Lehoty hmotnoprávne obsahujú väčšinou jednotlivé predpisy materiálneho práva. S ich uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. S plynutím týchto lehôt je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva. Správny poriadok ako právny predpis procesného práva v zásade obsahuje najmä procesné lehoty. To však neznamená, že všetky lehoty v ňom upravené možno považovať výlučne za procesné. Obdobne ako v prípade lehôt v prípade predpisov hmotného práva, pokiaľ štátnym orgánom uplynutím hmotnoprávnej lehoty zaniká oprávnenie na výkon určitého atribútu verejnej moci (napr. uložiť sankciu za porušenie právneho predpisu), alebo ako v tomto prípade, dosiahnuť nariadenie núteného výkonu rozhodnutia správneho orgánu, je nutné takúto lehotu považovať za hmotnoprávnu. Sťažnostný súd je preto toho názoru, že lehota ust. v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou. Správnosti tohto záveru súdu nasvedčuje aj komentár k uvedenému zákonnému ustanoveniu (zdroj ASPI) podľa ktorého: „V záujme právnej stability správny poriadok ustanovuje trojročnú hmotnoprávnu lehotu, v ktorej sa musí rozhodnutie vykonať, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Niektoré osobitné zákony ustanovujú dĺžku tejto lehoty odchylne. Táto lehota má prekluzívny charakter, aj keď to takto jednoznačne nie je vyjadrené. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.“
17. Následne sa súd na podklade obsahu podanej sťažnosti oprávneného zaoberal otázkou, či do jej plynutia zákonom predpokladaným spôsobom zasiahlo ust. § 1 zák. č. 62/2020 Z.z., ktoré sa vzťahuje práve na plynutie hmotnoprávnych lehôt, avšak s negatívnym záverom. Zákon v citovanom
zákonnom ustanovení výslovne určuje, že sa musí jednať o „lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde“.
18. Lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku však vzhľadom na povahu tohto právneho predpisu (ide o právny predpis práva verejného) nemôže byť považovaná za ustanovenú právnym predpisom v súkromnoprávnych vzťahoch, preto je sťažnostný súd toho názoru, že plynutie tejto lehoty nebolo zákonom č. 62/2020 Z.z. nijako dotknuté.
19. Súd pre úplnosť dodáva, že lehota podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom, keď rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť na plnenie, nadobudlo vykonateľnosť. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň (§ 27 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, k tomu porovnaj aj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 624.).
20. Oprávnený súdu predložil ako podklad pre vedenie exekúcie Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-RV- ODI2-14/2017-SK zo dňa 27. 02. 2017, právoplatné dňa 27. 02. 2017 a vykonateľné dňa 28. 05. 2017. V tomto prípade potom trojročná lehota uplynula dňa 28. 05. 2020. Sťažnostný súd v obsahovom súlade so závermi vyslovenými súdom v preskúmavanom rozhodnutí dospel k záveru, že prekluzívna lehota na nariadenie výkonu tohto rozhodnutia podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku dodržaná nebola, keďže návrh na vykonanie exekúcie oprávnený podal až dňa 05. 06. 2020, teda v čase, keď právo oprávneného domáhať sa núteného výkonu predloženého rozhodnutia už bolo prekludované. Tento záver plne zodpovedá účelu ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorým je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase.
21. Súd v preskúmavanom rozhodnutí preto správne návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku.
22. Z vyššie uvedených dôvodov sťažnosť oprávneného nemôže byť dôvodná a preto ju súd podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku zamietol.
23. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať osobitné dokazovanie k skutkovým okolnostiam, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov súd o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
24. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).