Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/151/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36361518, právne zastúpený: AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35890240, proti žalovanej: H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. o zaplatenie 110,99 eur takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 110,99 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 110,99 eur titulom náhrady škody z neoprávneného odberu elektriny, ako aj nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu elektriny.

2. Napriek rozsiahlym šetreniam sa súdu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej a tým pádom ani jej stanovisko vo veci samej.

3. Na pojednávanie konané dňa 01.10.2020 sa strany sporu nedostavili. Neprítomnosť žalobcu ospravedlnil jeho právny zástupca, žalovaná mala doručenie predvolania vykázané postupom podľa . Z vyššie uvedených dôvodov súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa .

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov I. H., G. N., oboznámením pripojených správ a dokladov protokolu, prílohy, výzvy, výpočtu škody, zásielky, predžalobnej výzvy, LV číslo XXXX k.ú. G., oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, LV číslo X k.ú. G., LV číslo XXX k.ú. G., spisu I pripojeného spisu tunajšieho súdu , čiernobielych fotografií a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

5.1 Dňa 02.03.2017 žalobca vykonal kontrolu na mieste odberu elektriny na adrese G. XX, číslo odberného miesta: XXXXXXXXXX, EIC odberného miesta: XXZZSXXXXXXXXXXXXT a mal zistiť neoprávnený odber elektriny. K žalobe bol pripojený protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike číslo 010031 zo dňa 02.03.2017 (ďalej aj protokol) a jeho príloha zo dňa 02.03.2017. Protokol obsahuje podľa ručného písma konštatovanie, že na odbernom mieste XXXXXXXXXX, kde poslednou odberateľkou bola zosnulá D. X. a pri terajšej odberateľke je uvedená H. V., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná, z adresou odberného miesta G. XX, výrobného čísla elektromeru XXXXXXX, stavu číselníka XXXXX. Protokol ďalej obsahuje stav zabezpečovacích zariadení tak, že overovacie plomby sú neporušené, no podniková plomba je porušená - otvorená, pretláčaná. Odberné miesto bolo bez zmluvy,

no napriek tomu sa nachádzalo v zapnutom stave a na svorkovnici elmera mali byť spojené vodiče bez registrácie spotreby. Protokol ďalej obsahuje dátum 02.03.2017, osobné čísla XXXX a XXXX spolu s dvoma nečitateľnými podpismi. Príloha k protokolu bola rovnako vyplnená ručným písmom a deklaruje, že odberné miesto je bez zmluvy, v zapnutom stave, porušená plomba na kryte svorkovnice elmera, na ktorom sú spojené vodiče pri neregistrovanej spotrebe. Rozvádzač sa nachádzal v dezolátnom stave. Príloha obsahuje aj napojené elektrospotrebiče: televízor 55W, svetlo 40W, chladnička 110W. Zabezpečená bola fotodokumentácia a po kontrole neoprávnený odber bol odstránený. Zadaná bola požiadavka na odpojenie elektrickej prípojky od susedného domu. V dome odberného miesta má bývať H. V., nar. XX.XX.XXXX, teda žalovaná, a ktorá má byť dcérou poslednej odberateľky zosnulej D. X.. Príloha napokon obsahuje osobné čísla XXXX a XXXX s dvomi nečitateľnými podpismi.

5.2 Na pojednávaní dňa 01.10.2020 boli ako svedkovia vypočutí zamestnanci žalobcu I. H. a G. N., ktorí obaja potvrdili, že k žalovanej nie sú v žiadnom vzťahu a na druhej strane sú dlhoročnými zamestnancami žalobcu, keď do ich pracovnej náplne patrí aj odhaľovanie neoprávneného odberu elektriny. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že dňa 02.03.2017 pri plnení svojich pracovných úloh vycestovali na adresu G. XX z dôvodu vykonania kontroly odberného miesta elektriny. Hoci sa elektromer nachádzal v dome nemali žiadne problémy s prístupom k nemu. Komunikovali so ženou, ktorá im preukázala svoju totožnosť občianskym preukazom s tým, že sa jednalo o žalovanú, ktorá sa správala slušne. Obaja svedkovia potvrdili, že po prístupe k elektromeru zistili skutočnosti tak, ako sú uvedené v protokole a prílohe čo znamená, že overovacie plomby boli neporušené, no porušená bola podniková plomba, čo malo za následok, že prívod elektriny elektromer obchádzal a nedochádzalo k jej registrácii, čo bolo ústne žalovanej oznámené. Žalovaná svedkom umožnila vykonať ohliadku v rodinnom dome G. XX, kde sa nachádzalo odberné miesto a zistené bolo, že sa tam nachádzajú tri elektrospotrebiče: televízor pri spotrebe 55W/h, svetlo 40W/h a chladnička 110W/h. Obaja svedkovia ďalej zhodne potvrdili, že protokol aj príloha boli vyplňované ručne až následne na pracovisku, pričom ho vyplňoval svedok G. N.; svedok I. H. ho len podpisoval. Na otázku súdu obaja svedkovia nedokázali vysvetliť, prečo protokol, prípadne aj jeho príloha neobsahujú vyjadrenie žalovanej a to vzhľadom na odstup času. Menovaným svedkom napokon bola predložená k nahliadnutiu aj čiernobiela fotodokumentácia, ktorá obsahuje fotografie domovej nehnuteľnosti, elektromeru, elektrospotrebičov, plomby, napájanie, ktorí po nahliadnutí potvrdili, že fotodokumentácia súvisí s kontrolou uvedeného odberného miesta dňa 02.03.2017.

5.3 Z pripojeného spisu tunajšieho súdu vyplýva, že D. X. rodená V., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX. Uznesením tunajšieho súdu -21 zo dňa 25.05.2017 bolo rozhodnuté, že dedičstvo prevezme jediný zákonný dedič H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX v celosti. Všeobecná hodnota majetku bola stanovená na 9 310,21 eur, výška dlhov 8 227,05 eur. Súčasťou všeobecnej hodnoty majetku je aj rodinný dom s pozemkom a príslušenstvom, ktorý sa nachádza v obci a katastrálnom území G., list vlastníctva číslo 7, parcela registra C zastavané plochy a nádvoria o výmere 505 m2, na parcele číslo 492 rodinný dom so súpisným číslom XXX.

5.4 Listom zo dňa 06.08.2020 Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor oznámil, že na LV číslo 7, kde bola evidovaná C-KN parcela číslo 492 zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 505 m2 a stavba domu, súpisné číslo XXX na C-KN parcele číslo 492 bola ku dňu 02.03.2017 evidovaná ako vlastníčka v podiele 1/1 D. X., rodená V. titulom darovacej zmluvy zo dňa 05.02.2010 (V-1351/2010). Následne na základe uznesenia -21, , právoplatné 05.08.2017 po nebohej D. X., rodenej V. nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam H. V., rodená V. v celosti. Vlastníčka H. V., rodená V. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2017 previedla vlastnícke právo k citovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho M. N. v podiele 1/1 pričom prevádzané nehnuteľnosti boli zapísané do LV číslo XXX. Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 30.08.2018 nadobudla vlastnícke právo k C-KN parcele číslo 492 a stavbe domu súpisné číslo XXX na parcele číslo 492 vlastníčka V. N. H., rodená N. v podiele 1/1 pričom uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v prospech obdarovanej na LV číslo XXXX, kde sú evidované doteraz. Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor k svojmu vyjadreniu pripojil aj jednotlivé listy vlastníctva číslo 7, XXX, XXXX, všetko k.ú. G., ako aj vkladový spis I ktorými listinami preukázal svoje tvrdenie.

5.5 Po začatí sporu žalobca predložil súdu výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny vo výške 110,99 eur. Pri výpočte pritom vychádzal z protokolu číslo XXXXXXXXXX o zistení neoprávneného odberu vyhotoveného zamestnancami žalobcu dňa 02.03.2017, kedy bol zistený

neoprávnený odber elektriny. Výpočet bol vypracovaný podľa vyhlášky číslo , ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri elektrospotrebičoch bol uvedený televízor 55W, svetlo 40W a chladnička 110W čo je spolu 205W a po prepočte na kW 0,205kW (205/1000). Pri celkovej spotrebe elektriny počas trvania neoprávneného odberu podľa citovanej vyhlášky žalobca vychádzal z násobku dennej spotreby a počtu dní. Počet dní trvania neoprávneného odberu elektriny bol žalobcom stanovený na 183 dní (od 31.08.2016 do 02.03.2017) podľa citovanej vyhlášky. Žalobca použil sadzbu tak, že za rok 2016 na počet dní 122 použil sadzbu NO/MOO 0, eur + 15 eur maximálna cena za výkon a na počet dní 61 v roku 2017 bola použitá sadzba NO/MOO 0,088755 eur + 7,50 eur maximálna cena za výkon. Denná spotreba bola vyčíslená na 2,460kW/h ako 0,205 kW praktickej zaťažiteľnosti x 12 hodín. Za rok 2016 bola vyčíslená škoda na 45,57 eur nasledovne: 2,460 x 122 x 0,101863. Za rok 2017 bola vyčíslená škoda na 20,82 eur nasledovne: 2,460 x 61 x 0,088755. Spolu tak škoda činí 66,39 eur. Žalobca k takto vyčíslenej sume pripočítal aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny, ktoré predstavovali 36,64 eur vychádzajúcej z v tej dobe platnej vnútropodnikovej kalkulácie ( citovanej vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty z nákupnej ceny elektriny podľa zákona číslo v znení neskorších predpisov vo výške 7,96 eur. Súčet jednotlivých zložiek tak predstavuje výslednú žalovanú istinu 110,99 eur. 5.6 Listom zo dňa 09.03.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu škody vo výške 110,99 eur a to najneskôr do 30 dní s upozornením, že v opačnom prípade bude vec riešená súdnou cestou.

6. Podľa , o energetike v znení od 01.07.2017 do 31.07.2017 (ďalej aj citovaného zákona) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

Podľa § 95 ods. 1 písm. i) citovaného zákona ) ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2.

Podľa vyhlášky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,

b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa zákona číslo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, 26) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

7. Neoprávneným odberom elektriny je stav, kedy dochádza k odberu elektrinu zo strany koncového odberateľa elektriny v situáciách, ktoré sú popísané v odseku 1. V prvom rade ide o dôvody záväzkovo- právneho charakteru, to znamená chýbajúce uzavretie ktorejkoľvek zo zmlúv uvedených v odseku 1 písm. a). Platné uzavretie týchto zmlúv vylučuje, aby na strane koncového odberateľa elektriny z tohto dôvodu vznikol neoprávnený odber. Výnimkou je odber elektriny v rozpore so zmluvou o

pripojení do prenosovej sústavy alebo zmluvou o pripojení do distribučnej sústavy, a to z dôvodu, že ide o zmluvy, ktorými sa zabezpečuje fyzické pripojenie koncového odberateľa do sústavy, kde je z dôvodu ochrany bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy potrebná väčšia garancia záväzkov s tým súvisiacich. Ďalšie dôvody neoprávneného odberu elektriny sa týkajú zabezpečenia existencie a vierohodnosti merania v sústave, a preto sa za neoprávnený odber považuje odber bez určeného meradla alebo určeným meradlom, ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny výlučne len v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny, ďalej odber elektriny meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy. Napokon sa za neoprávnený odber elektriny považuje aj odber, ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny vykonávanému v súlade so zákonom o energetike, alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabrániť prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny. Právnym následkom neoprávneného odberu je vznik povinnosti koncového odberateľa elektriny uhradiť skutočne vzniknutú škodu, a to každému, komu z tohto dôvodu škoda vznikla. Zákon spája tento následok aj s neoprávnený odberom, ktorý vznikol z dôvodu chýbajúcich zmlúv podľa odseku 1 písmena a), hoci podľa všeobecnej úpravy občianskeho práva by malo ísť skôr o nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo ako plnenie bez právneho dôvodu ( <aspi://module='ASPI'&link='%2523451'&ucin-k-dni='31. 7.2017'>). Povinnosť úhrady skutočnej škody treba rozumieť ako nárok sui generis založený osobitnou zákonnou úpravou, ktorý má prednosť pred ustanoveniami <aspi://module='ASPI'&link=''&ucin- k-dni='31. 7.2017'> o bezdôvodnom obohatení. Zodpovednosť za škodu z dôvodu neoprávneného odberu je v zákone o energetike koncipovaná ako objektívna. Pri neoprávnenom odbere elektriny sa uhrádza len vzniknutá skutočná škoda. Na rozdiel od neoprávneného odberu plynu, pri neoprávnenom odbere elektriny neprichádza do úvahy náhrada ušlého zisku, ani nákladov, ktoré by neboli vznikli nebyť neoprávneného odberu elektriny. V prípadoch, keď došlo k vzniku škody, avšak jej výšku nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, zákon predpisuje použitie náhradného spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom, a to na základe fikcií a pravidiel uvedených vo vyhláške o škode za neoprávnený odber elektriny.

8. Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. ).

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z dôkazov uvedených v predchádzajúcej časti odôvodnenia, vrátane výpovede svedkov I. H. a G. N., oznámenia Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor zo dňa 06.08.2020, pripojeného spisu tunajšieho súdu , ako aj z protokolu a jeho prílohy zo dňa 02.03.2017 bolo zistené, že dňa 02.03.2017 bol žalobcom zistený neoprávnený odber elektriny na odbernom mieste G. XX na nehnuteľnosti, ktorej výlučnou vlastníčkou v celosti bola žalovaná do 30.11.2017. Podľa výpovede svedkov, ale aj protokolu a jeho prílohy je preukázané, že v rozhodnom období žalovaná bola aj skutočnou odberateľkou elektriny, pričom sa jednalo o neoprávnený odber a teda bez zmluvného vzťahu. Tomuto záveru nasvedčujú aj čiernobiele fotografie, ktoré boli žalobcom predložené súdu v priebehu sporu a ktoré svedkovia identifikovali na súdenú vec. Jednotlivé elektrospotrebiče s hodinovou spotrebou boli svedkami špecifikované a zachytené v protokole a jeho prílohe. Za tohto stavu a s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorého právna veta je vymedzená v bode 8 odôvodnenia tohto rozsudku sa súd priklonil k záveru, že výšku škody je potrebné určiť podľa vykonávacieho predpisu, ktorým je citovaná vyhláška. Žalobca stanovil škodu za neoprávnený odber elektriny v rozsahu 66,39 eur spôsobom a postupom, ktorý je uvedený v bode 5.5 odôvodnenia tohto rozsudku a voči ktorému súd výhrady nemá. Okrem sumy 66,39 eur za neoprávnený odber elektriny boli žalobcom dôvodne uplatnené aj náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny vo výške 36,64 eur podľa citovanej vyhlášky a daň z pridanej hodnoty vo výške 7, eur podľa zákona číslo o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa k a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).