Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-35-2020.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov: matka K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, M., zastúpená advokátom Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, Piešťany, a otec R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X, M., zastúpený advokátkou JUDr. Barborou Petrovič, so sídlom Hlavná 44, Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje s účinnosťou od 24.06.2020 povinnosť otca prispievať na výživu maloletého Q. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne a na výživu maloletého R. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.06.2020 do 30.09.2020 vo výške 141 Eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach po 12 Eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 21P/83/2016 - 31 zo dňa 23.11.2016 v dotknutej časti výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 24.06.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného k maloletým deťom zo sumy 30 Eur mesačne na každé dieťa na sumu 180 Eur mesačne u maloletého R. a sumu 220 Eur mesačne na maloletého Q. od 01.09.2020 a do 31.08.2020 na sumu 180 Eur u maloletého Q..
2. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 21P/83/2016 - 31 zo dňa 23.11.2016 súd manželstvo rodičov rozviedol, a v časti úpravy práv a povinností rodičov súd schválil dohodu rodičov s tým, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť v sume 30 Eur na každé maloleté dieťa. Základným príjmom matky je jej príjem zo závislej činnosti (pracovného pomeru), t. j. čistá mzda v sume cca 600 Eur mesačne. Ďalším príjmom matky sú prídavky na oboch maloletých v sume cca 50 Eur mesačne. Otec si zároveň súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť (celkovo v sume 60 Eur mesačne) plní riadne a včas, a dokonca už dlhší časť prispieva na výživu oboch maloletých detí spolu v sume 100 Eur mesačne, t. j. na jedného maloletého v sume 50 Eur mesačne (čiže nad rámec súdom stanovenej vyživovacej povinnosti). Celkový príjem matky (aj vrátane výživného) je teda aktuálne v sume cca 750 Eur mesačne. Matka spolu s maloletými
trvale žije v obecnom byte o výmere 67 m2, za ktorý uhrádza nájomné (vrátane plnení súvisiacich s užívaním bytu, mimo elektriny) v sume 250 Eur mesačne a platba za elektrinu je v sume cca 50 Eur mesačne. Trhové nájomné obdobného bytu v okolí mesta O. môže byť v sume 400 Eur až 500 Eur, čiže celkové výdavky na bývanie v hodnote 300 Eur sú v tejto súvislosti skutočne minimálne. Uvedené skutočnosti (aj vrátane príjmov) sú tiež zrejmé z bankového výpisu matky. Ďalším skutočne nevyhnutým výdavkom matky - bez ktorých nedokáže zabezpečiť základné životné potreby svojich detí - sú náklady na cestu do zamestnania v sume cca 80 Eur mesačne (trasa Madunice - O.). Čo sa týka výdavkov na stravovanie, pri stravnej jednotke na osobu v sume 5 Eur na jeden deň, výdavky na stravovanie pre matku a oboch maloletých sú v sume cca 300 Eur (na tri osoby). V zmysle uvedeného sú celkové (a zároveň úplné základné) výdavky na domácnosť, a starostlivosť a výživu maloletých v sume cca 680 Eur, čiže na oblečenie, hygienické potreby, školské potreby, drogériu a ďalšie výdavky najmä vo vzťahu k maloletým (napr. záľuby, a pod.), matke zostáva iba cca 70 Eur mesačne. Zároveň tu existujú aj ďalšie výdavky, ako napr. splátka pôžičky v sume 60 Eur mesačne, náklady na internet, náklady na mobilný telefón pre tri osoby, atď. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že maloletý R. je v školskom roku 2019/2020 žiakom VII. triedy základnej školy a maloletý R. v školskom roku 2019/2020 ukončil štúdium na základnej škole. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že aktuálna výška výživného na maloleté deti vzhľadom na položky uvedené v tomto podaní, je absolútne nepostačujúca. Maloletý Q. naviac navštevuje futbalové tréningy v Piešťanoch (trikrát týždenne). Čo je ale ešte podstatnejšie, od mesiaca september 2020 maloletý Q. začne navštevovať denné štúdium na strednej škole v Trnave, čo znamená ďalšie výdavky, ktoré matka za súčasnej situácie nebude schopná absolútne znášať. Ak by otec prispieval na výživu maloletého R. v sume 180 Eur mesačne a na výživu maloletého Q. v sume 220 Eur mesačne od 1.9.2020 (do 31.8.2020 v sume 180 Eur mesačne), celkové príjmy domácnosti by od 1.9.2020 stúpli z aktuálnej sumy cca 750 Eur mesačne na sumu cca 1.050 Eur mesačne. Po odpočítaní tých najzákladnejších výdavkov na vedenie domácnosti (náklady na bývanie, elektrina, náklady na cestovné do zamestnania) v sume 380 Eur (kde v tejto sume ešte nie sú zahrnuté akékoľvek náklady na drogériu, hygienické potreby alebo oblečenie), zostane matke po odpočítaní nákladov na splátku pôžičky, k dispozícii suma 610 Eur mesačne, ktorá túto sumu môže použiť nasledovne: náklady na stravovanie, oblečenie, drogériu, mobilný telefón pre matku 120 Eur mesačne, náklady na stravovanie, oblečenie, drogériu, školské potreby, mobilný telefón, záľuby pre maloletého R. 200 Eur mesačne, náklady na stravovanie, oblečenie, drogériu, školské potreby, mobilný telefón, záľuby pre maloletého Q. 290 Eur mesačne (tu vychádzame zo skutočnosti, že maloletý Q. bude od septembra 2020 navštevovať strednú školu, čo znamenajú proti základnej škole určite zvýšené výdavky, kde len výdavky na cestovné predpokladá v sume 50 Eur mesačne). Má za to, že majetkové pomery otca umožňujú určiť vyživovaciu povinnosť otca v sume 180 Eur mesačne na maloletého R. a v sume 220 Eur mesačne na maloletého Q. od 1.9.2020 (do 31.8.2020 v sume 180 Eur mesačne).
3. Otec v písomnom vyjadrení k podaní návrhu uviedol, že je pravdou, že výživné na synov platí vo výške po 50,-Eur mesačne, tiež sa snaží synom prispievať na ich výdavky aj nad rámec výživného (darčeky k narodeninám, meninám, k Vianociam - zväčša veci podľa želaní a potrieb synov), dovolenky, školské potreby alebo napr. kopírka) a to podľa svojich možností a schopností. Pomáha mu s týmto aj jeho sestra V. B., nar. XX.XX. XXXX. Je si vedomý, že sa náklady na synov od roku 2016 zmenili, zvýšili, avšak nie v takom rozsahu, do akej miery požaduje matka zvýšenie výživného. Návrh matky na zvýšenie výživného je teda čiastočne dôvodný, avšak nie do požadovanej sumy. Jeho priemerná čistá mzda predstavuje je vo výške 753,65 Eur, iný príjem nemá. Z tejto sumy je nemožné a vylúčené, aby platil výživné v rozsahu 53 % netto príjmu. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú: nájomné s energiami 350,-Eur, výživné 100,- Eur, zvyšok strava, hygiena, oblečenie, telefón, ....
4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, výsledkami lustrácie príjmu otca a matky v Sociálnej poisťovni, výsluchom sestry otca, nájomnou zmluvou uzavretou medzi sestrou otca a otcom dňa 30.12.2019, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 21P/83/2016, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Z výsluchu matky a z lustrácie príjmu matky v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že matka je od 12.08.2013 zamestnaná u A. M., s. r. o. ako upratovačka, t. z. že viac ako sedem rokov pracuje na tej istej pozícii. Priemerný mesačný príjem matky súd ustálil na úrovni 600 Eur v čistom vrátane daňového bonusu.
6. Z výsluchu otca a z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec je od 01.03.2018 zamestnaný v Q. Y. A. s. r. o. na pracovnej pozícii maršál t. j. osoba zodpovedná pri vykládke a nakládke tovaru. Na túto pozíciu sa musel vypracovať, vyžaduje to určité školenia - BOZP, oprávnenie obsluhovať vysokozdvižný vozík, ovládať základy anglického jazyka. V roku 2019 otec dosahoval mesačný príjem cca 1.223 Eur v hrubom. Súd pri ustálení výšky priemernej mesačnej mzdy otca v čistom zohľadnil práceneschopnosť otca v období od 28.06.2018 - 31.07.2018 a od 26.03.2020 do 31.05.2020, keď práceneschopnosť presiahla jeden kalendárny mesiac a preto bolo potrebné pre účely určenia priemernej mzdy zohľadnil poberanie nemocenského. Preto priemerný mesačný príjem otca súd ustálil na úrovni 872 Eur v čistom.
7. Z nájomnej zmluvy zo dňa 30.12.2019 a z výsluchu svedkyne V. B., sestry otca, mal súd preukázané, že sestra prenajala trojizbový byt bratovi nájomcovi za nájomné v sume 350 Eur mesačne vrátane energií, na dobu určitú do 31.12.2023, ktorá cena nájmu nezodpovedá súčasným podmienkach na trhu realít a je pre otca výhodná.
8. Zo spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 21P/83/2016, najmä zo zápisnice z pojednávania zo dňa 23.11.2016 a z potvrdení o príjme rodičov vyplýva, že v čase posledného rozhodovania súdu bola matka zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s priemerným mesačným príjmom 535 Eur, robila brigády, z ktorých si privyrobila 120 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť okrem dvoch spoločných maloletých detí nemala, bola zdravá, nemala zvýšené výdavky so zdravotným stavom. Maloletý R. bol v tom čase žiakom 4. ročníka a maloletý Q. žiakom 6.ročníka základnej školy v M.. Otec bol zamestnaný v PCA Slovakia s. r. o. s mesačným príjmom cca 843 Eur v hrubom, čo činí cca 641 Eur čistom. Súd rozviedol manželstvo a schválil dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k maloletým deťom, v ktorej sa o. i. otec zaviazal prispievať na výživu maloletých detí po 30 Eure mesačne na každé dieťa.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny
súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
15. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že od posledného rozhodovania súdu dňa 23.11.2016 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, konkr. v nákladoch na ich výživu (strava) a ošatenie, a u maloletého Q. aj v cestovnom, keď od 01.09.2020 je žiakom strednej školy v Trnave, kam dochádza z Maduníc a zo školy v Trnave trikrát do týždňa dochádza na tréning do Piešťan. Maloletý R. je toho času žiakom druhého stupňa základnej školy. Od posledného rozhodnutia súdu uplynuli štyri roky, výdavky na základné odôvodnené potreby maloletých detí vzrástli, pričom príjem matky zo zamestnania sa zvýšil len nepatrne zo sumy 535 Eur na sumu 600 Eur mesačne v čistom. Matka si toho času neprivyrába brigádami (predtým 120 Eur mesačne), preto mal súd za to, že na strane matky nedošlo k podstatnej zmene jej pomerov, nakoľko ide o zmeny nepatrné. Z vykonaného dokazovania porovnaním pomerov otca v roku 2016 a v čase rozhodovania súdu v roku 2020 vyplynulo, že u otca došlo k podstatnej zmene jeho zárobkových pomerov, otec dosahuje príjem cca 872 Eur v čistom, spoločnosti Amazon sa darí na trhu aj počas pandémie šírenia COVID - 19, v zamestnaní mali zamestnanci v letných mesiacoch vyplatené mimoriadne nie nárokovateľné odmeny zo zisku spoločnosti. Otec dosahuje príjem zo zamestnania mesačne o viac ako 230 eur vyšší než v čase posledného rozhodovania súdu.
16. Zhodnotením odôvodnených potrieb maloletého R. a Q., zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov matky, a zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov otca maloletých detí, po porovnaní s pomermi v roku 2016, kedy súd naposledy rozhodoval o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí, došiel súd k záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom schváleného výživného v prospech maloletých detí, aj keď nie v takej výške ako navrhla matka. Povinnosťou každého rodiča je niesť zodpovednosť za splodenie dieťaťa a po jeho narodení podieľať sa na výžive svojho potomka do doby nadobudnutia objektívnej spôsobilosti dieťaťa samé sa živiť. Pri zhodnotení možností otca súd dospel k záveru, že je dôvodným určiť výživné vyššou sumou, keď v dôsledku rastu dieťaťa rastú aj náklady na jeho stravu a ošatenie a nejde už o deti na prvom stupni základnej školy. Preto súd zvýšil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého R. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne a u maloletého Q. zo sumy 30 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne odo dňa podania návrhu (24.06.2020), ktoré výživné zohľadňuje vek detí a dosahuje cca 22 % z čistého príjmu otca. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 24.06.2020 do 30.09.2020 vo výške 141 Eur súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 12 Eur mesačne popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky, tak aby k úhrade zročného výživného došlo v priebehu 12tich kalendárnych mesiacov. Týmto súd zmenil úpravu poňatú do rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 21P/83/2016 zo dňa 23.11.2016 v dotknutej časti týkajúcej sa výživného na maloleté deti.
17. O nároku a výške náhrady trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, od ktorej generálnej klauzuly mimosporového konania súd nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa sa odkloniť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie tých účastníkov, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na odvolanie do zápisnice súdu.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.