Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Er-4636-2009.pdf
PDF · 79.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-36Er/4636/2009
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX T., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Kapronczai, Švermova 273, 924 01 Galanta, pod č. EX 721/2009, na vymoženie uloženej povinnosti, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie sa dňa 16.10.2009 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, č. k. PV 101/00861/2009, zo dňa 29.04.2009. Poverením Okresného súdu Bratislava V č. 5105 077539 zo dňa 03.11.2009 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai.
2. Dňa 30.1.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, výzvu na úhradu trov straej exekúcie podľa § 2 ods. 1. písm. a) zákona č. 233/2019 z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „ZoUNEK“).
3. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo doručené oprávnenému dňa 30.1.2020.
4. Dňa 21.2.2020 podal oprávnený v zákonnej lehote proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky, ktoré odôvodnil tým, že predmetná exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií včas v zmysle § 5 ods. 2 písm. g) ZoUNEK. Zároveň uviedol, že je toho názoru, že súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov, nakoľko ide o starú exekúciu, ktorá nie je zapísaná v centrálnom registri exekúcií tak, ako to predpokladá zákon pre splnenie podmienky na priznanie tohto nároku, teda v zákonom stanovenej lehote, pričom odkázal na § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK. Poukázal tiež na dôvodovú správu k citovanému ustanoveniu, podľa ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísanie starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. Z dôvodovej správy k tiež vyplýva, že v centrálnom registri exekúcií je vedených celkovo 2,6 milióna starých exekúcií, pričom z informačného systému súdneho manažmentu je tento počet až 3,2 milióna exekúcií. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že nie všetky exekúcie sú zapísané v centrálnom registri exekúcií. Oprávnený má bezplatný prístup do centrálneho registra exekúcií časovo obmedzený a to tak, že je možné vykonať lustráciu len ku dňu nahliadnutia do registra, nie spätne. Oprávnenému sa napriek snahe nepodarilo získať údaj o tom, kedy bola predmetná exekúcie zapísaná do centrálneho registra exekúcií. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné preukázať splnenie podmienky zápisu, považuje oprávnený vydané upovedomenie za nezákonné a v časti nároku súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov za nepreskúmateľné a žiada preto súd, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil v celom rozsahu.
5. Súd preskúmal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie a voči nemu podané námietky, spolu s exekučným spisom a dospel k záveru, že námietkam oprávneného nie je dôvodné vyhovieť.
6. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
7. Podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
8. Podľa § 5 ods. 3 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
10. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
11. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
12. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
13. Podľa § 211 ods. 3 Exekučného poriadku, zápis, zmenu a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 do registra exekúcií vykonáva a za ich správnosť zodpovedá exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, zástupca, náhradník alebo nástupca exekútora. Ak exekútor nesplní povinnosť podľa prechádzajúcej vety, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 bezodkladne komora, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov. Zápis, zmena a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva v lehotách a postupom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
14. Podľa § 211 ods. 5 Exekučného poriadku, do registra exekúcií majú bezplatný prístup exekútori, orgány verejnej moci, Centrum právnej pomoci a právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Oprávnený a povinný majú bezplatný prístup do registra vo svojej veci.
15. Podľa § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.
16. Exekučný súd má za to, že dôkazne bremeno ohľadne tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, zaťažuje tú stranu v konaní, ktorý tak má preukázať tvrdené skutočnosti v podstate ide o fázu verifikácie skutkových tvrdení. Znamená to, že konajúci exekučný súd zásadne nevyhľadáva iniciatívne ex offo dôkazy slúžiace na podporu alebo vyvrátenie tvrdení ktoréhokoľvek účastníka konania, ale očakáva tvrdenia a následne návrhy dôkazov na ich podporu práve od účastníkov konania. Súd vychádza zo záujmu týchto subjektov na úspechu v konaní, čo má viesť k dôslednej obhajobe ich
subjektívnych práv vyvíjaním ich vlastnej procesnej aktivity, a nie oficióznym postupom konajúceho súdu, ktorý splní svoju úlohu tým, že existujúci spor rozhodne v prospech účastníka konania, ktorý uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku všetkým svojim relevantným tvrdeniam, a v neprospech účastníka, ktorý dôkazné bremeno neuniesol. Vychádzajúc z onačenia strán sporu podľa Civilného sporového poriadku, ktorý lex generalis k Exekučnému poriadku žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako probatio diabolica). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. 17. Oprávnený, tvrdiac, že predmetné exekučné konanie nebolo v lehote podľa § 243d ods. 3 Exekučného poriadku zapísané v centrálnom registri exekúcií svoje tvrdenia nepreukázal. Súd je toho názoru, že nie je možné preukázať neexistujúcu skutočnosť, t.j. nie je možné predložiť dôkaz k tvrdeniu, že exekúcia nebola v centrálnom registri exekúcií zapísaná. V danej situácii prešlo dôkazné bremeno na súdneho exekútora. Súdny exekútor predložil dôkaz - výpis z centrálneho registra exekúcií, podľa ktorého exekúcia v centrálnom registri zapísaná je.
18. Na námietku oprávneného, že v informačnom systéme súdneho manažmentu je zapísaných cca 3.2 milióna exekúcií, pričom v centrálnom registri exekúcii iba 2,6 milióna exekúcií súd uvádza, že v informačnom systéme súdneho manažmentu sú zapísané aj „živé exekučné konania“ a rovnako exekučné konania, v ktorých exekúcia skončila, avšak spis nebol riadne ukončený podľa ustanovení upravujúcich konanie na súde. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozdiel medzi exekučným konaním - časový úsek od podania návrhu na vykonanie exekúcie do právoplatného skončenia konania súdom, resp. iným spôsobom a exekúciou, ktorá končí momentom, kedy nie je ďalej možné vymáhať od povinného splnenie povinnosti. Napr. exekúcia končí momentom vyhlásenia konkurzu, pričom exekučné konanie je skončené právoplatnosťou rozhodnutia o trovách súdneho exekútora. Súd uvádza, že obrana oprávneného je vystavená na špekulatívnom predpoklade, že súdny exekútor ne splnil svoju povinnosť podľa § 243d ods. 3 Exekučného poriadku so zámerom vyhnúť sa plneniu povinnosti v súvislosti s náhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
19. Súd v danej súvislosti odkazuje na zásadu - „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Bolo vecou oprávneného skontrolovať zápis predmetnej exekúcie v centrálnom registri exekúcií. Zodpovednosť za nedbalosť oprávneného nemožno prenášať na súdneho exekútora a vystavať námietky na prostej domnienke je nedbanlivosti súdneho exekútora, ktorý postupoval s odbornou starostlivosťou, čo napokon oprávnený nikdy nenamietal.
20. Odkazujúc na citované zákonné ustanovenia a skutočnosť že súdny exekútorom dôkazom opaku vyvrátil tvrdenia oprávneného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Podľa § 8 ZoUNEK exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu. Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Sťažnosť je možné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.