Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-1604-2023.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Subarea
38Ek/1604/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: PPSK invest družstvo, so sídlom Odborárska 13089/50, 831 02 Bratislava- Nové Mesto, IČO: 50 476 246, o vymoženie 1.920,64 Eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Romanom Vozárom, so sídlom Exekútorského úradu Karloveská 6C, 840 00 Bratislava, IČO: 30 789 095, ktorý ju vedie pod sp. zn. 222EX 490/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Súd oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.07.2023 domáhal od povinného vymoženia 1.929,64 Eur, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu- výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. 2361425813 zo dňa 05.04.2023 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Angeliku Slopovskú vydaním poverenia s európskym spisovým identifikačným číslom: A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X. Súd následne uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 38Ek/1604/2023 zo dňa 08.09.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2023, ex offo zmenil súdneho exekútora a dodatkom zo dňa 14.12.2023 poveril vedením exekúcie Mgr. Romana Vozára. 3. Súdny exekútor dňa 12.09.2023 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.08.2023 spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Následne na základe súdnej výzvy zo dňa 22.01.2024 exekútor predložil súdu elektronické doručenky preukazujúce prevzatie Upovedomenia o začatí exekúcie do vlastných rúk povinného dňa 10.08.2023 a doručenie návrhu povinného súdnemu exekútorovi dňa 25.12.2023. Súdny exekútor sa bližšie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že pohľadávka ako taká neexistuje, lebo hneď po svojom, vzniku zanikla. Svoj návrh na zastavenie povinný opral o ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, inak svoj návrh bližšie neodôvodnil. 5. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Tiež uviedol, že: „V obchodnom vestníku č. 41/2022 zo dňa 1.3.2022 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava, na základe ktorého sa začalo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi. Podľa ust. § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii pre pohľadávky, - začatie reštrukturalizačného konanie – pre pohľadávky,
ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, nemožno začať konanie o výkone rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Do reštrukturalizačného konania sa prihlasujú len pohľadávky, ktoré vznikli v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu v ktorom bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Do reštrukturalizácie bolo možné prihlásiť len pohľadávky do 2/2022. Na pohľadávky od 3/2022 sa nevzťahujú účinky reštrukturalizačného konania. V exekučnom konaní DV 8423113037 sa vymáhajú pohľadávky za obdobie 8/2022 – 12/2022 a na tieto sa nevzťahujú účinky reštrukturalizačného konaniami, nakoľko vznikli až po začatí reštrukturalizácie. Oprávnený má za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a na pokračovaní exekúcie trvá.“ 6. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinných na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal v zákonnej 15- dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie obsahoval odôvodnenie. 7. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 8. Podľa § 45 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia. 9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná
(napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
19. Súd vo vzťahu k vyjadreniu oprávneného uvádza, že sa s ním stotožňuje a s rovnakým záverom vyhodnotil otázku reštrukturalizácie povinného už v štádiu posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Nakoľko však skutočnosti spojené s reštrukturalizáciou povinného neboli obsahom odôvodnenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nebude sa ňou súd hlbšie zaoberať v odôvodnení svojho rozhodnutia.
20. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa s obsahom vyjadrenia oprávneného. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov: V danej veci súd zistil, že exekúcia je vedená na základe právoplatného exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., č. 2361425813 zo dňa 05.04.2023. Povinný vo svojom návrhu dôvody zániku vymáhanej pohľadávky nijako bližšie nekonkretizoval, ani k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie nepripojil žiadne prílohy a rovnako v ňom nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Súd preto k skutočnostiam tvrdeným povinným o zániku pohľadávky vymáhanej v tomto konaní uvádza, že tieto súdu nijako nepreukázal a zároveň jeho tvrdenia poprel oprávnený vo svojom vyjadrení. Preto ich súd vyhodnotil ako nepreukázané, na základe čoho je zrejmé, že pohľadávka oprávneného zostala neuspokojená. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne a exekúcia je vedená zákonne.
21. Súd pre úplnosť uvádza, že nie je ex offo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie v exekučnom konaní, ale je povinnosťou účastníka konania svoje tvrdenia súdu preukázať. Táto skutočnosť vyplýva zo samej podstaty exekučného konania, ktorého úlohou je zabezpečiť výkon už judikovaného práva, v t.j. vymoženie povinnosti uhradiť súdom, prípadne iným orgánom určenú (ustálenú) pohľadávku v základnom konaní, ktoré slúži práve na tzv. „nachádzanie práva“ a to na základe vykonaného dokazovania. V exekučnom konaní je dokazovanie limitované práve vyššie popísaným spôsobom a to, že povinný, príp. oprávnený má preukázať exekučnému súdu svoje tvrdenia. Preto ak povinný tvrdí, že oprávnenému časť jeho pohľadávky uhradil, je jeho povinnosťou súdu predložiť o tejto skutočnosti relevantný dôkaz. Inak súd nemôže toto tvrdenie povinného zohľadniť a na jeho základe exekúciu zastaviť, či už v celku alebo v časti.
22. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Okrem sumy istiny 1.919,64 Eur bol povinný v exekučnom titule zaviazaný aj na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 10,- Eur. Súd v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie ako aj exekučný titul, pričom dospel k rovnakému záveru, a to, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Argumenty uvádzané povinným (že pohľadávka oprávneného zanikla bez toho, aby toto tvrdenie súdu preukázal) neodôvodňujú zastavenie exekúcie, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného, pričom prostriedky, ktorými sa toto uspokojenie dosiahne, ponecháva zákon výlučne na úvahe súdneho exekútora. Súd konštatuje, že povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie a zároveň ani súd iný dôvod na zastavenie exekúcie nezistil. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku (ani čiastočne, ani v plnom rozsahu), o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd preto podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, a preto ho v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
24. Povinný a ani oprávnený si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnili trovy a zároveň im ani žiadne trovy nevznikli, preto im súd právo na náhradu trov exekúcie spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.