Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-9-2017.pdf
PDF · 139.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, miesto podnikania Mlynčeky 12, IČO: 41346891, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok, IČO: 42 029 171 o zaplatenie 4.913,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.913,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.913,23 eur od 19.03.2016 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
III. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 30.01.2017 a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 12.06.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.913,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.913,23 eur od 19.03.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Mlynčeky 126 a pri kontrole odberného miesta dňa 20.8.2015 nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba, o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol dňa 26.8.2015 demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie. Znaleckým posudkom č. 462/PL-2015 zo dňa 5.9.2015 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca poukázal na ustanovenia Zákona o energetike s tým, že neoprávneným odberom, keďže došlo k porušeniu zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii, je odberateľ povinný nahradiť škodu prevádzkovateľovi distribučnej siete, pričom spôsob výpočtu škody je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. Uviedol, že dňa 11.9.2015 vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom určenú podľa citovaného vykonávacieho predpisu vo výške 7.018,90 eur dokladom č. 9000208404, splatným dňa 25.9.2015. Dňa 18.3.2016 žalovaný vykonal úhradu vo výške 2.105,67 eur. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a na skutočnosť, že čiastková úhrada (uznanie), je uznaním zvyšku dlhu. Okrem istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania a trovy konania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zápis zo dňa 20.08.2015 a zo dňa 26.08.2015, montážny list zo dňa 26.08.2015, znalecký posudok číslo 462/PL-2015, vyúčtovanie škody zemného plynu č. 9000208404 zo dňa 11.09.2015, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 10.09.2015 a internetový výstup Natural Gas Daily Reference Price & Index. Po rozhodnutí Krajského súdu Prešov ako ďalšie dôkazy predložil vyúčtovanie znalečného za znalecký úkon č. 462/PL-2015 a Cenník externých služieb SPP- distribúcia, a. s.
4. Žalovaný v priebehu konania s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasil, tento popieral a namietal spôsobenie škody žalobcovi neoprávneným odberom, pričom poukázal na listy, ktoré zaslal žalobcovi ešte pred podaním žaloby. Uviedol, že je zaujímavé, že pracovník žalobcu dokázal pri prvej obhliadke voľným okom zistiť, že plomba je poškodená, pracovníci pri výmene to nezistili, ale znalec pri 400- násobnom zväčšení zistil poškodenie plomby. Ďalej poukázal na ustanovenia zákona o energetike, na nevyhnutnosť, aby žalobcovi vznikla nejaká reálna škoda, ak si škodu uplatňuje. Aj keď možno pripustiť, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu je škodou objektívnou, v tomto prípade je možné aplikovať ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže odberateľ žiadnu škodu nespôsobil, ani nezavinil. Namietal tiež spôsob výpočtu škody. Dlh, ktorý si žalobca uplatňuje, nikdy neuznal. Dohodu o uznaní záväzku nepodpísanú vrátil žalobcovi so žiadosťou o vrátenie uhradenej čiastky 2.105,67 eur, ako hodnoty žalobcovho neoprávneného obohatenia. Túto sumu uhradil len preto, lebo žalobca vyvíjal nátlak v súvislosti s odpojením odberu plynu aj napriek prebiehajúcej zimnej rekreačnej sezóne. Zároveň podal protinávrh, v ktorom žiadal, aby súd uložil žalobcovi povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 2.105,67 eur s 9 % úrokom z omeškania od 18.03.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
5. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 2Cb/9/2017-123 zo dňa 23.05.2019 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Krajský súd Prešov na základe odvolania žalobcu uznesením č. k. 2Cob/17/2019-158 zo dňa 31.03.2020 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení uviedol, že súd prvej inštancie sa pomýlil pri zodpovedaní otázky týkajúcej sa základu nároku. Odvolaciemu súdu sa zo zhromaždených dôkazov pred súdom prvej inštancie a podľa vyššie uvedenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít javí byť dôvodným záver o naplnení predpokladov o základe žalobcom uplatneného nároku na náhradu škodu. Zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu týchto predpokladov, a preto ani z jeho strany nedošlo k posúdeniu oprávnenosti a preukázanosti samotnej žalobcom uplatnenej výšky škody. Ďalej uviedol, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.913,23 eur s prísl. (výška žalobcom vyčíslenej škody 7.018,90 eur - suma žalovaným uhradenej sumy 2.105,67 eur), pričom v sume 7.018,90 eur je zahrnutá škoda vypočítaná v zmysle §1 vyhlášky č. 499/2012 Z. z. v hodnote 6.803,43 eur a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 499/2012 Z. z. v sume 215,47 eur. Súd prvej inštancie sa práve oprávnenosti a reálnosti vyčíslenej náhrady škody a vynaloženia uvedených nákladov nevenoval. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní (pri nezmenenom skutkovom stave týkajúcom sa vyššie uvedeného záveru o základe nároku) zaoberať sa výškou vzniknutej škody s poukazom na závery vyslovené odvolacím súdom a na ním poukázanú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Žalobca si v žalobe uplatnil jednak škodu vyčísľovanú podľa vyhlášky č. 499/2012 Z. z. (čo sa podľa obsahu spisu dá posúdiť a po realizácii prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany aj vyhodnotiť) a zároveň si uplatnil aj náhradu nákladov vo výške 215,47 eur za znalecký posudok, dopravu plynomeru k znalcovi, odpojenie a iné. Uplatňované náklady neboli v spisovom materiály zatiaľ zdokladované. Pre skutkový stav je dôležitou aplikácia ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP v režime prejednacieho princípu a sporovými stranami využitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.
6. Po zrušení rozsudku krajským súdom bolo v spore nariadené pojednávanie na deň 16.09.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca a žalovaný, ktorých neúčasť na pojednávaní ospravedlnili ich právni zástupcovia. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn neoprávnene, a to podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poukázal na body 17. a 18. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Prešov, s tým, že odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu vo výške 4.913,23 eur s príslušenstvom, ktorá pozostáva z ceny neoprávnene odobratého plynu a nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu a znaleckého posudku. V zmysle pokynu krajského súdu uviedol, že ide konkrétne o náklady na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, pričom táto položka vychádza z kalkulačného vzorca, do ktorého vstupovali konštanty, a to čas, ktorý strávili na prípade kontrolóri, čo je kontrola odberného miesta, doba jazdy a spracovanie podkladov, druhou konštantou je čas, ktorý strávili na prípade pracovníci ústavu neoprávneného odberu, čo je spracovanie podkladov k fakturácii. Ďalej je to úhrada znalečného za znalecký posudok meradla, o čom predložil vyúčtovanie č. 462/2015 za znalecký úkon v sume 40,- eur. K overeniu plynomeru G4-G6 predložil Cenník externých služieb SPP- distribúcie, a. s., kde je v bode 4. Overenie plynomerov a prepočítavačov položka Overenie membránového plynomeru G4 - G6 vo výške 15,14 eur a k položke oprava plynomeru G1,6-G6 je táto uvedená v cenníku v bode 3. vo výške 19,57 eur. Ďalej uviedol, že oprávnenosť žalobcu uplatniť si vyúčtovanú výšku škody potvrdzuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie sp. zn. 5Obdo/32/2018, v ktorom sa uvádza, že „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. V závere uviedol, že žalobca dostatočne predloženými dôkazmi a judikatúrou preukázal nárok, ktorý si v konaní uplatňuje. Výška škody bola vypočítaná podľa vykonávacieho predpisu, čo dokazujú listinné dôkazy. Žiadal preto, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania a odvolacieho konania vo výške 100%.
8. Právny zástupca žalovaného taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, pričom k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu uviedol, že si je v plnom rozsahu jeho rozhodnutím vedomý, ale aj napriek týmto skutočnostiam zotrval na doterajších prednesoch a vyjadreniach v celom rozsahu. Uviedol, že v spore ide nielen o peniaze ale aj o princíp, pretože žalovaný si nie je vedomý žiadneho zásahu z jeho strany. Vie, že tu ide o objektívnu zodpovednosť, ale odberateľ, ktorý minimálne 10 rokov odberal plyn, platil, nemal s tým žiadne problémy. Niekto poškodil jeho plynomer. Je zrejmé, že na strane žalobcu je zákon o energetike ako aj vyhláška, ktorá hovorí o výpočte náhrady škody, avšak stále Občiansky zákonník hovorí v § 442, že čo je vlastne škoda a z toho má vychádzať každý zákon, ktorý je o škode a takisto aj odvolací súd citoval, že ak škoda vznikla podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike. Aj napriek všetkým okolnostiam uviedol, že je presvedčený, že škoda žalobcovi nevznikla žiadna, ak aj bol poškodený plynomer nejakými kliešťami. Zdôraznil, že zotrváva na záverečnej reči na tunajšom súde zo dňa 13.5.2019 a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
9. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, prednesmi strán sporu, výsluchom svedka, uznesením Krajského súdu Prešov v tomto spore a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste Q., kde vykonával podnikateľskú činnosť s predmetom podnikania „Ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4“. Pri kontrole odberného miesta dňa 20.08.2015 nadobudol žalobca podozrenie, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba, o čom bol vyhotovený zápis dňa 20.08.2015 pracovníkom žalobcu- R. F., ktorý v zázname uviedol: kontrola meradla iba cez priezor (skrinka plynomera uzamknutá), po osvetlení plomby je podozrenie na jej poškodenie. V svedeckej výpovedi uviedol, že kontrola bola vykonaná na odbernom mieste, kde sa síce odberateľ nenachádzal, ale kontrola sa robila cez okienko s tým, že tam bola robená aj vizuálna kontrola, ktorú majú robiť a pri tej bolo zistené alebo mal podozrenie na porušenie vstupu do meradla cez priezor po osvetlení skrinky. V tom čase išlo o olovenú plombu, na ktorej malo byť číslo montéra, preto mal podozrenie, že je porušená. Odčítal stav, ktorý uviedol do zápisu. V zázname je preto uvedený stav počítadla 47071. Dňa
26.08.2015 bol vykonaný zápis z výmeny plynomera, v ktorom je uvedené, že na odbernom mieste bola vykonaná výmena plynomera z dôvodu zaslania plynomera na znalecký posudok. Meradlo sa nachádza na pozemku odberateľa. Prevádzková plomba neporušená. Fotodokumentácia plynových spotrebičov umožnená. Ďalej tam bol okrem iného uvedený stav počítadla 47 072 m3 a 2 kusy plomby M 021 20, M 021 047. Uvedený zápis je podpísaný aj žalovaným. Plynomer bol odobratý a zaslaný na znalecké dokazovanie a v ten istý deň bol namontovaný nový plynomer. Zároveň o tejto udalosti bola vyhotovená aj fotodokumentácia a boli zaznamenané inštalované spotrebiče napojené na odber plynu, ich druh, typové označenie a celkový počet.
11. Demontovaný plynomer bol odoslaný na expertízu - bol vypracovaný znalecký posudok č. 462/ PL-2015 znalcom Ing. Petrom Leškom. V znaleckom posudku znalec zistil optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští pri konštantnom 23 násobnom zväčšení obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov s označením „06-M41-M41“ a potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Zároveň potvrdil, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené- mechanicky poškodené a plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená - predelená. Optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu krytu číselníka a krytu číselníka v okolí plomby zistil mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom- nástrojom. Znalecký posudok je opatrený znaleckou doložkou súdneho znalca.
12. Na základe týchto skutoční si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov a faktúrou č. 9000208404 splatnou dňa 25.09.2015 vyfakturoval žalovanému v súvislosti s neoprávneným odberom plynu za sporné obdobie od 07.05.2015 do 20.08.2015 škodu vo výške 7.018,90 eur pozostávajúcu z hodnoty zemného plynu vo výške 6.803,47 eur a nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávaného odberu zemného plynu vo výške 215,47 eur. Z vyfakturovanej sumy žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2.105,67 eur, čo nebolo medzi stranami sporné.
13. Z listu SPP, a. s. zo dňa 23.04.2018 predloženého žalovaným v priebehu sporu vyplýva, že stav meradla dodaného prevádzkovateľom distribučnej siete- spoločnosťou SPP- distribúcia, a. s. k 06.05.20158 bol 46 911 m3 a stav meradla k 26.08.2015 bol 46 911 m3. Spoločnosť SPP, a. s. za uvedené obdobie vyfakturovala žalovanému ako zákazníkovi spotrebu 0m3.
14. Z vyúčtovania znalečného za znalecký posudok č. 462/PL-2015 zo dňa 05.09.2015 mal súd preukázané, že žalobca uhradil súdnemu znalcovi za vypracovanie znaleckého posudku č. 462/Pl-2015 týkajúceho sa tohto sporu znalečné vo výške 40,- eur. Z Cenníka externých služieb SPP- distribúcia, a. s. účinného od 05.06.2013 mal súd preukázané vyúčtovanie ďalších dvoch nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, a to Overenie plynomeru G4- G6 vo výške 15,14 eur a Oprava plynomeru G1,6-G6 vo výške 19,57 eur.
15. Súd mal preukázané, že na odbernom mieste žalovaného došlo dňa 26.08.2015 k výmene plynomeru, o čom predložil žalobca montážny list meradla č. 2109710 so stavom počítadla 1 m3. K 06.05.2015, keď sa uskutočnil odpočet odobratého plynu, bol stav meradla 46 911 m3. Dňa 26.08.2015 bol vykonávaný na plynomeri posledný fyzický odpočet, to zn. odpočet odčítaním údajov priamo z číselníka meradla a bol zistený stav 47 072,46 m3. Žalobca ako distribútor z dôvodu, že bola plomba na plynomeri porušená, nemohol dodávateľovi plynu - spoločnosti SPP, a. s., s ktorým mal žalovaný uzavretú zmluvu o dodávkach plynu oznámiť údaj na meradle, na základe ktorého by odberateľovi vyúčtoval kúpnu cenu za spotrebovaný zemný plyn a deň 20.08.2015, kedy bolo zistené porušenie plomby sa podľa vykonávacej vyhlášky č. 449/2012 Z. z. považuje za posledný deň neoprávneného odberu a doba neoprávneného odberu sa stanovuje odo dňa tzv. posledného legálneho odpočtu, t. j. odpočtu, ktorý sa vykonal na odbernom mieste predtým ako bolo zistené porušenie plomby na číselníku. Doba neoprávneného odberu tak bola stanovená od 07.05.2015 do 20.08.2015.
16. Žalovaný nesúhlasil s vyfakturovaním škody. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že mu skutočne škoda vznikla. Faktúru, ktorá mu bola vystavená, považoval za neoprávnené obohacovanie žalobcu. Žalobca podľa neho doposiaľ nepreukázal, žeby meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, pričom vylúčil, aby zasahoval do meradla alebo do zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii.
17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
20. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
21. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 251/2012 Z. z.“ aj „zákon o energetike“) neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
22. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
23. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
24. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o metrológii) platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.
25. Podľa § 1 ods. 12 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.
26. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
27. V zmysle pokynu krajského súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v ďalšom v konaní zaoberať už len výškou vzniknutej škody pri nezmenenom skutkovom stave o základe nároku žalobcu na náhradu škody. Súd mal vzhľadom na pretrvávajúce pochybnosti žalovaného o nároku žalobcu na náhradu škody za potrebné ešte pred ustálením výšky škody zdôrazniť a ozrejmiť skutočnosti, o ktoré sa opiera dôvodný nárok žalobcu na náhradu škody.
28. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Nebolo sporné, že v období od 07.05.2015 do 26.08.2015 na odbernom mieste Q. XXX v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol žalovaný, dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba nachádzajúca sa pri počítadle plynomeru. Uvedená skutočnosť vyplynula z tvrdenia žalobcu, zápisu z 20.08.2015, pripojeného znaleckého posudku č. 462/PL-2015. Žalovaný v konaní popieral porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na plynomery. Je potrebné uviesť že v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ide o neoprávnený odber plynu, keď bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je zrejmé, že v súlade s § 82 ods. 2 uvedeného zákona odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu.
29. Pokiaľ má žalovaný aj po rozhodnutí odvolacieho súdu naďalej pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, súd konštatuje, že žalobca je v tomto spore aktívne legitimovaný, kedy v súlade s § 3 písm. c) bod 4, 5, 6 a 11 zákona č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľom prepravnej siete je plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, prevádzkovateľom distribučnej siete je plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, dodávateľom plynu je osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu a koncovým odberateľom plynu je odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu. Žalovaný je teda konečným odberateľom plynu, ktorý odoberá tak, že je pripojený k distribučnej sieti, ktorá je vlastnená a ktorú prevádzkuje žalobca. Na distribučnú sieť sú napojení ako dodávatelia spoločnosti, ktoré majú povolenie na dodávku plynu medzi inými aj spoločnosť SPP, a. s., s ktorou má uzavretú zmluvu žalovaný. Vzťahy medzi SPP, a. s. a SPP distribúcia, a. s. sú upravené osobitnou zmluvou. V rozsudku sp. zn. 1Co/571/2013 Krajský súd Košice v súvislosti s poukazom na prevádzkový poriadok SPP distribúcia, a. s. uvádza, že: „Dodávateľ plynu dodáva do distribučnej siete také množstvo plynu, ktoré jeho zmluvný odberatelia odoberú na meraných výstupných bodoch distribučnej siete. Dodávateľ plynu si účtuje úhradu za plyn vo výške, aká bola nameraná na odberných miestach jeho zmluvných odberateľov a iba v takom množstve on dodáva plyn do distribučnej siete. Množstvo dodaného plynu dodávateľom sa teda rovná súčtu nameraných odberov na jednotlivých meradlách. V prípade zistenia neoprávneného odberu plynu, za ktoré sa považuje aj porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nemožno brať do úvahy nameraný odber, a teda odber vykonaný na úkor zmluvného dodávateľa, keďže prevádzkovateľ distribučnej siete tomuto za uvedené obdobie už vykazuje nulový odber plynu a takto mu dodávateľ za uvedené obdobie ani nefakturuje žiadny odber. Pokiaľ teda žalovaný takto odoberal tzv. nemeraný plyn, tento odoberal na úkor žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý tento dodal do systému v rámci jeho povinností vyvažovať distribučnú sieť, a teda nad rámec nameranej spotreby všetkých dodávateľov. Odberom takéhoto plynu dochádza k vzniku škody u prevádzkovateľa distribučnej siete“. Dodávateľ plynu preto za rozhodné obdobie od posledného korektného merania do dátumu zistenia porušenia meradla nefakturuje žiaden odber plynu. Pokiaľ boli uhrádzané zálohové platby za uvedené obdobie, dochádza u zmluvného odberateľa ku preplatku. V konkrétnom prípade o tom svedčí aj listinný dôkaz na čl. 116 spisu, podľa ktorého SPP, a. s. za obdobie od 06.05.2015 do 26.08.2015 evidovala stav meradla 46.911 m3 a vyfakturovala zákazníkovi spotrebu 0 m3. Žalobca v spore je aktívne legitimovaným subjektom, pretože odberom tzv. nemeraného plynu zo strany žalovaného došlo na strane žalobcu k vzniku škody, a to aj napriek tomu, že zmluvným dodávateľom plynu bol v danom prípade SPP, a. s.
30. Ďalej pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že nie sú splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, súd je toho názoru, že v konaní prostriedkami procesného útoku žalobca preukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávnený odber, vznik škody u žalobcu v dôsledku neoprávneného odberu a príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť osoby, ktorá neoprávnene odoberala plyn bez ohľadu na existenciu zavinenia vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj krajský súd. Avšak nakoľko žalovaný aj po rozhodnutí krajského súdu zotrval na svojich tvrdeniach s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa škody, súd uvádza, že podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jednou zo základných podmienok úspešného nároku na náhradu škody preukázanie vzniku škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je aj vyjadriteľná peniazmi a taktiež príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a takýmto vznikom škody. Bolo povinnosťou žalobcu ako poškodeného preukázať, že v dôsledku porušenia právnej povinnosti, v danom prípade je to neoprávnený odber plynu, došlo k zmenšeniu jeho majetku vo výške ceny plynu, ktorý žalovaný neoprávnene odobral.
31. Žalobca preukázal zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. a odobratím tzv. nemeraného plynu žalobcovi škoda vznikla. Plyn žalovaný odoberal (čo nebolo medzi stranami sporné), nie je však k dispozícii platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu. Nerieši sa tu teda otázka, koľko plynu žalovaný cez plynomer odoberal a akú cenu má zaplatiť, ale už ide o škodu, ktorá odberom cez meradlo, na ktorom bola porušená plomba, bola spôsobená. U žalovaného dodávateľ plynu za predmetné obdobie eviduje nulovú spotrebu napriek tomu, že nulová nebola. Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda do údajov o spotrebe plynu, čo konštatuje aj znalec Ing. Leško v znaleckom posudku, keď uvádza, že pri pokuse o demontáž plomby krytu číselníka zistil, že plomba je predelená, kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Zásah do číselníka je možný len poškodením plomby, pričom zásah do číselníka nemusí poškodiť mechanizmus počítania. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia, v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. povinný uhradiť vzniknutú škodu ako aj ušlý zisk a pokiaľ túto vzniknutú škodu nemožno skutočne vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z., teda všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je vydaný v súlade s § 95 ods. 1 písm. l) Zákona o energetike. Keďže nebolo možné spoľahlivo vyčísliť na základe objektívne existujúcich skutočností skutočnú výšku škody, vyhláška č. 449/2012 Z. z. upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako alternatívny spôsob výpočtu škody. Dôkazmi o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sú zápis zo dňa 20.08.2015, zápis a montážny list meradla zo dňa 26.08.2015, kde bola zaznamená demontáž plynomeru, ktorý bol odoslaný na posudok. Listiny zo dňa 26.08.2015 sú podpísané žalovaným. Súd zdôrazňuje, že zodpovednosť za neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. je objektívna. Žalovaný nespochybňoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s neoprávneným odberom skutočne vznikla škoda, kedy vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla, ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Tu súd konštatuje, že zabezpečenie plynomerov určuje právna úprava a práve plomba na číselníku zabezpečuje meradlo pred neoprávnenými zásahmi do mechanizmu počítadla. Platná právna úprava toto považuje za dostatočné zabezpečenie.
32. Zodpovednosť je v tomto prípade následkom neoprávneného odberu meradlom s poškodenou plombou, nie následkom neoprávneného zásahu do plomby meradla, ani následkom zásahu do plynomera, ktorý by po takomto zásahu nezaznamenával alebo nesprávne zaznamenával odber (neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z. z.). V tomto prípade preto odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, i keď porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Uvedená argumentácia je v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009 a rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré citoval krajský súd v zrušujúcom uznesení. Naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) teda nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na osoby, ktoré na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím/bez jeho vedomia zabezpečenie meradla porušili, ale na preukázanie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Takúto škodu je preto odberateľ, ktorý plyn odoberal, povinný uhradiť bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii zavinil alebo nie. Určujúcim kritériom pre posúdenie toho, či došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa tejto skutkovej podstaty, je zistenie a preukázanie odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku Ing. Leška, na plynomeri, ktorý žalovaný na svojom odbernom mieste používal, zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené bolo a predpoklady neoprávneného odberu zemného plynu tak boli naplnené. V danom prípade teda došlo k neoprávnenému odberu, čím bola preukázaná existencia protiprávneho úkonu, došlo k vzniku škody, kedy škoda spočíva v zmenšení majetkovej sféry žalobcu o sumu predstavujúcu cenu žalovaným odobratého množstva plynu a nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s neoprávneným odberom, ktoré by žalobca v prípade, ak by k neoprávnenému odberu u žalovaného nedošlo, nemusel vynaložiť.
Príčinnú súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou možno vidieť v tom, že žalobcovi vznikla škoda tým, že odber plynu nebol zo strany dodávateľa zemného plynu fakturovaný a zo strany žalovaného uhradený, čím došlo k úbytku zemného plynu z distribučnej siete žalobcu, avšak bez úhrady spotrebovaného množstva. Ak by nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nedošlo by ani k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu. Za dodané a spotrebované množstvo zemného plynu platí žalovaný na základe zmluvy o dodávke zemného plynu svojmu dodávateľovi zemného plynu, a to na základe údajov o spotrebe, ktoré dodávateľovi poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete. Podmienkou, aby zemný plyn, ktorý akýkoľvek odberateľ odoberie z distribučnej siete, bol považovaný za zemný plyn príslušného dodávateľa, je to, aby odberateľ mal uzavretú zmluvu o dodávke plynu s príslušným dodávateľom a zemný plyn odobral cez meradlo, ktoré malo platné overenie v zmysle ustanovení zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Táto podmienka, v prípade odberu plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste žalovaného, nebola splnená. V súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súd uvádza, že plynomer, ktorý žalovaný na svojom odbernom mieste používal, sa v zmysle zákona o metrológii považuje za určené meradlo, avšak ak došlo k poškodeniu, pozmeneniu, odstráneniu alebo inému poškodeniu overovacej alebo zabezpečovacej značky plynomera, t. j. plomby, spôsobuje to zánik platnosti overenia určeného meradla a takéto meradlo nie je možné ďalej používať a súčasne nie je možné prihliadať ani na údaje o spotrebe uvedené na číselníku meradla (§ 15 ods. 7 a § 19 ods. 1 Zákona o metrológii). Súd zároveň uvádza, že zákon o energetike v § 82 ods. 1 nestanovuje, že za neoprávnený sa považuje len taký odber plynu, pri ktorom dochádza k odberu meradlom s porušeným zabezpečením, ktoré je zároveň na základe protokolu o výsledku metrologickej kontroly nevyhovujúce. Z ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 215/2012 Z. z. vyplýva niekoľko samostatných skutkových podstát neoprávnených odberov. Ak teda tento zákon nepovažuje za neoprávnený len taký odber, pri ktorom by museli byť kumulatívne splnené obe podmienky, t. j. porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a súčasne nevyhovujúci stav meradla na základe výsledkov metrologickej kontroly, tak aj škoda môže prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikať v každom prípade tej ktorej skutkovej podstaty samostatne. Žalobca nemusel a nemusí v danom prípade preukazovať, či meradlo s poškodenou plombou súčasne vyhovelo metrologickej kontrole alebo nie. Pri zistení porušenia plomby je irelevantné zisťovanie, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do meradla.
33. Čo sa týka vzniknutej škody a jej výpočtu, žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ustanovenia § 82 ods. 3 zákona č. 215/2012 Z. z. a podľa metodiky stanovenej vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Krajský súd Prešov a rovnako aj žalobca poukázali pri stanovení skutočne vzniknutej škody na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 zo dňa 29.11.2018, v ktorom sa uvádza, že za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z. (teraz č. 449/2012 Z. z.), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.
34. Skutočne vzniknutá škoda sa určuje na základe spoľahlivých a objektívnych podkladov, ak však tieto podklady chýbajú, atribút „skutočnosti“ škody nie je nutné ďalej skúmať a výška spôsobenej škody sa určí metodikou podľa vyhlášky. V prípade odberu plynu spôsobom, akým ho odoberal žalovaný, skutočnú škodu nie je možné zistiť. Použitiu údajov o množstve spotrebovaného plynu, ktoré zaznamenalo meradlo, brania ustanovenia Zákona o metrológii a bez údajov o presnom žalovaným odobratom množstve plynu nie je možné určiť presnú výšku skutočnej škody, a teda na mieste je jej určenie pomocou metodiky stanovenej v príslušnom vykonávacom predpise. Žalobca postupoval pri výpočte podľa ustanovení vykonávacej vyhlášky. Pri výpočte prihliadol na počet dní neoprávneného odberu, na počet, typ a príkony spotrebičov používaných na odbernom mieste (bola vyhotovená fotodokumentácia dňa 26.08.2015, ktorá je súčasťou spisu na čl. 82-84), prevádzkovú dobu zariadenia a súčin týchto
údajov vynásobil príslušnou referenčnou cenou platnou v deň zistenia neoprávneného odberu zemného plynu. Podľa § 1 bod 14 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalovanému tak vyúčtovacou faktúrou č. 9000208404, bola fakturovaná škoda vypočítaná v súlade s citovanou vyhláškou, a to vo výške 7.018,90 eur, v ktorej sú zahrnuté aj nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 215,47 eur, z ktorej sumy žalobca zdokladoval sumu 140,76 eur, u ktorej uviedol, že táto položka vychádza z kalkulačného vzorca, do ktorého vstupovali konštanty, a to čas, ktorý strávili na prípade kontrolóri, čo je kontrola odberného miesta, doba jazdy a spracovanie podkladov a čas, ktorý strávili na prípade pracovníci ústavu neoprávneného odberu, čo je spracovanie podkladov k fakturácii; ďalej sumu za znalečné vo výške 40,- eur za znalecký posudok na meradlo (čl. 171 spisu), v zmysle Cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a. s. sa do nákladov započítalo aj overenie plynomeru vo výške 15,14 eur a oprava plynomeru vo výške 19,57 eur (čl. 172 - 173 spisu). Z celkovej sumy uhradil žalovaný žalobcovi sumu 2.105,67 eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v časti zostávajúcej výšky škody vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.913,23 eur (7.018,90 eur- 2.105,67 eur)
35. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
36. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
37. Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
38. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 9 % ročne zo sumy 4.913,23 eur odo dňa 19.03.2016, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
40. Súd zároveň posledným, III. výrokom rozsudku zamietol vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 2.105,67 eur s príslušenstvom, keďže žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pretože mal zato, že žaloba je dôvodná, a preto aj suma uhradená žalovaným na úhradu škody žalobcu vo výške 2.105,67 eur bola zaplatená dôvodne a zákonne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.