Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cb-73-2019.pdf
PDF · 135.23 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: H. právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o. advokátska kancelária, Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Z. právne zastúpený: Mgr. Róbert Kučera, Veľká okružná 39, 010 01 Žilina, o určenie, že žalobca je spoločníkom v obchodnej spoločnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobca j e s p o l o č n í k o m v spoločnosti AKE s.r.o., so sídlom Podhradie 142, 972 42 Podhradie, IČO: 36569950, zapísanej v Obchodom registri Okresného súdu Trenčín, odd.: Sro, vl. č.: 17625/R s obchodným podielom vo výške vkladu 765 eur v pomere k výške základného imania v sume 8.500 eur, ktorý žalovaný nadobudol od žalobcu na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014, od ktorej žalobca pre nezaplatenie kúpnej ceny odstúpil dňa 28.4.2016.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi obchodný podiel vo výške vkladu 765 eur v pomere k výške základného imania v sume 8.500 eur v spoločnosti AKE s.r.o., so sídlom Podhradie 142, 972 42 Podhradie, IČO: 36569950, zapísanej v Obchodom registri Okresného súdu Trenčín, odd.: Sro, vl. č.: 17625/R.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je spoločníkom v spoločnosti AKE s.r.o. s obchodným podielom vo výške vkladu 765 eur v pomere k výške základného imania v sume 8.500 eur, ktorý žalovaný nadobudol od žalobcu na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014, od ktorej žalobca pre nezaplatenie kúpnej ceny odstúpil dňa 28.4.2016 a zároveň, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi obchodný podiel vo výške vkladu 765 eur v pomere k výške základného imania v sume 8.500 eur v spoločnosti AKE s.r.o.. V žalobe uviedol, že dňa 12.5.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločníkov v obchodnej spoločnosti AKE s.r.o., na ktorom došlo spoločníkmi okrem iného, k schváleniu návrhu na pristúpenie žalovaného ako nového spoločníka a k schváleniu návrhu na rozdelenie obchodného podielu žalobcu, ako spoločníka a jeho prevod na:
- spoločníka MZ.a, vo výške 817/8500,
- spoločníka Ing. J.a, vo výške 279/8500,
- žalovaného ako pristupujúceho spoločníka, vo výške 765/8500. Dňa 14.5.2014 uzatvoril žalobca v postavení prevodcu so žalovaným v postavení nadobúdateľa Zmluvu o prevode obchodného podielu v zmysle § 115 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Predmetom Zmluvy o prevode obchodného podielu bol prevod časti obchodného podielu žalobcu v spoločnosti AKE s.r.o. vo výške 765/8500 na žalovaného za odplatu, na základe súhlasu valného
zhromaždenia spoločníkov, zo dňa 12.5.2014. V zmluve sa zmluvné strany v čl. 4 bod 4.1. dohodli na odplate v znení: „Odplata za prevod časti Obchodného podielu z Prevodcu na Nadobúdateľa bola určená dohodou Zmluvných strán vo výške 1.- € (slovom: jedno EUR). Zmluvné strany sa dohodli, že celá odplata bude prevodcovi vyplatená na jeho bankový účet.“ Pričom sa súčasne v čl. 4 bod 4.2 dohodli, že túto odplatu „Nadobúdateľ zaplatí Prevodcovi v lehote 14 dní odo dňa zápisu prevedenej časti obchodného podielu na Nadobúdateľa do Obchodného registra.“ Prevedená časť obchodného podielu bola zapísaná do Obchodného registra na nadobúdateľa - žalovaného dňom 30.5. 2014. Prevedený obchodný podiel zo žalobcu na žalovaného znamená, že žalobca v zmysle Zmluvy o prevode obchodného podielu už splnil svoju povinnosť, a teda poskytol plnenie žalovanému, ktorý však žalobcovi plnenie vo forme kúpnej ceny, v súlade s čl. 4 bod 4.1. a 4.2 zmluvy neposkytol v dohodnutej lehote, pričom uvedená kúpna cena nebola žalobcovi prevodcovi zo strany žalovaného dodnes zaplatená. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na znenie § 344 ObchZ a čl. 6 bod 6.2 Zmluvy o prevode obchodného podielu: „6.2 Prevodca je oprávnený odstúpiť od tejto Zmluvy, pokiaľ nastane ktorákoľvek z nižšie uvedených skutočností: a) Obchodný register zamietne návrh na vykonanie zápisu prevodu Obchodného podielu na Nadobúdateľa a opakovaný návrh nebude možné vykonať; b) Nadobúdateľ v dohodnutej lehote neuhradí Prevodcovi dohodnutú odplatu za prevod časti obchodného podielu. Odstúpiť od tejto Zmluvy je možné len do doby, kým trvá právny dôvod na odstúpenie.“ Z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi na účet kúpnu cenu za prevod obchodného podielu v dohodnutej lehote v zmysle vyššie uvedeného, žalobca sa rozhodol od zmluvy o prevode obchodného podielu odstúpiť, a preto dňa 27.4.2016 zaslal žalovanému odstúpenie od Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 25.4.2016, ktorého účinky nastali jeho doručením do dispozičnej sféry adresáta, t.j. žalovaného a teda dňom 28.4.2016, čím sa v zmysle Obchodného zákonníka táto zmluva zrušuje ex nunc. Žalovaný poukázal taktiež na znenie § 351 ods. 1,2 ObchZ. a čl. 6 bod 6.3 Zmluvy o prevode obchodného podielu: „6.3. Vrátenie plnení strán. V prípade, že ktorákoľvek Zmluvná strana platne od tejto Zmluvy odstúpi Zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájom prijaté plnenia, a to najneskôr do 30 Pracovných dní od dňa účinnosti odstúpenia od tejto Zmluvy.“ Následkom aplikácie ustanovenia § 351 ods. 2 ObchZ. je teda vznik mimozmluvného záväzku toho, kto plnenie dostal, vrátiť ho tomu, kto plnenie dal. V zmysle vyššie uvedeného si boli zmluvné strany povinné poskytnuté plnenie vrátiť, a to v tomto prípade do 30 pracovných dní odo dňa účinnosti odstúpenia od tejto zmluvy. Nakoľko žalobcovi v zmysle zmluvy plnenie zo strany žalovaného poskytnuté nebolo, povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie mal iba žalovaný, ako nadobúdateľ obchodného podielu, a to v tomto prípade do 9.6.2016, k čomu však z jeho strany nedošlo. Žalovaný tak porušil ustanovenie § 351 ods. 2 ObchZ., z ktorého mu daná povinnosť vyplýva. Naliehavý právny záujem na určení jeho práva je daný tým, že zo zápisu v Obchodnom registri vyplýva, že vlastnícke právo k obchodnému podielu patrí žalovanému. Žalobcom navrhovaný rozsudok súdu o tom, že žalobca je spoločníkom v spoločnosti AKE s.r.o. s obchodným podielom vo výške vkladu 765 Eur v pomere k výške základného imania v sume 8.500 eur, bude podkladom pre vykonanie zmeny zapísaných údajov v Obchodnom registri, čím sa dosiahne zhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.9.2019 (č.l. 19 spisu) uviedol, že žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, v zmysle ktorých žalovaný údajne nezaplatil kúpnu cenu vo výške 1 euro za prevod časti obchodného podielu (765/8500) žalobcu na základe zmluvy o prevode obchodného podielu uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 14.5.2014. Žalovaný riadne zaplatil dohodnutú kúpnu cenu za prevod časti obchodného podielu vo výške 1 eur, a učinil tak v hotovosti k rukám žalobcu pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu. Platbu v hotovosti žalovaný vykonal na základe dohody účastníkov tak, ako je uvedené v emaily zo dňa 10.4.2014 od právneho zástupcu žalobcu JUD., ktorý vypracovával podklady na prevod časti obchodného podielu žalobcu v spoločnosti AKE s.r.o., na žalovaného a z ktorého obsahu je zrejmé, že platba 1 euro má byť vykonaná v hotovosti (predmetný email od JUDr. Jelínka bol žalovanému preposlaný žalobcom dňa 11.4.2014). Uvedené je potvrdené aj v samotnom návrhu zmluvy o prevode časti obchodného podielu, ktorá bola ako príloha pripojená k predmetnému emailu, kde v čl. II. v bode 2. návrhu je uvedené, cit.: „ Prevod sa uskutočňuje odplatne a to za sumu 1,-€ (slovom jedno euro), ktorej odovzdanie a prevzatie zmluvné strany svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzujú.“ K uvedeným skutočnostiam prevodu časti obchodného podielu žalovaný navrhuje vypočuť H. ktorý právne zastupoval žalobcu, vypracovával podklady k prevodom obchodných podielov v spoločnosti AKE s.r.o. a bol informovaný o všetkých skutočnostiach a dohodách strán sporu týkajúcich sa prevodov obchodných podielov v spoločnosti AKE s.r.o.. Žalovaný zaplatil kúpnu cenu žalobcovi v hotovosti
aj z dôvodu výšky kúpnej ceny, čím predchádzal zbytočne vynaloženým nepomerným nákladom za cezhraničný prevod, nakoľko poplatky za cezhraničný prevod, keďže účet žalobcu ako prevodcu bol vedený v A.u, by neúmerne prevyšovali samotnú kúpnu cenu za prevod časti obchodného podielu vo výške 1 euro. Medzi stranami sporu následne po uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 prebiehali rokovania o prevode zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti na žalovaného, a z toho dôvodu žalovaný previedol na účet žalobcu dňa 18.1.2016 sumu vo výške 50.000 eur ako zálohu za prevod zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti AKE s.r.o. Je teda nanajvýš nelogické, aby žalovaný zaplatil zálohu v sume 50.000 eur, avšak kúpnu cenu za prevod časti obchodného podielu vo výške 1 euro by nezaplatil. Taktiež je nelogické, aby žalobca pokračoval v rokovaniach so žalovaným ohľadom prevodu aj zostávajúceho svojho obchodného podielu v spoločnosti, aj napriek tomu, že by žalovaný nezaplatil kúpnu cenu 1 euro. Taktiež, ak by nebola zaplatená kúpna cena za prevod časti obchodného podielu vo výške 1 euro, potom je nelogické, že si žalobca zo zaslanej zálohy vo výške 50.000 eur za prevod zostávajúceho obchodného podielu v spoločnosti neodpočítal kúpnu cenu 1 euro za prevod časti obchodného podielu, ale žalovanému vrátil celú zálohu vo výške 50.000 eur. Vzhľadom na dôkazy a počínanie samotného žalobcu je zrejmé, že po tom, čo strany sporu nedospeli k vzájomnej dohode ohľadom predaja zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti, žalobca účelovo a bez dôvodu odstúpil listom zo dňa 25.4.2016 od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014, čo možno považovať za zneužitie práva a konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu nepovažuje za platný právny úkon a to ani zo zákonných a ani zo zmluvných dôvodov. V obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov v § 265 Obchodného zákonníka ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Hore uvedené konanie žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, z ktorého dôvodu nemožno takému výkonu práva priznať právnu ochranu a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.2.2020 (č.l. 31 spisu) uviedol, že v zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 je v čl. 4 Odplata a platobné podmienky v bode 4.1. odplata jasne uvedené, a teda zmluvnými stranami dohodnuté, že „Odplata za prevod časti Obchodného podielu z Prevodcu na Nadobúdateľa bola určená dohodou Zmluvných strán vo výške 1.-€ (slovom: jedno EUR). Zmluvné strany sa dohodli, že celá Odplata bude Prevodcovi vyplatená na jeho bankový účet.“ Neobstojí tu preto argument žalovaného, že kúpna cena za prevod obchodného podielu bola zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, odkazujúc pritom na e-mailovú komunikáciu a návrh zmluvy, ktoré majú byť údajne potvrdením o dohodnutom spôsobe vyplatenia kúpnej ceny v hotovosti pri podpise zmluvy. Uvedené dôkazy zo strany žalovaného považuje žalobca za irelevantné, nakoľko e-mailová komunikácia vypovedá o príprave návrhu zmluvy, avšak ako je aj z predloženého návrhu zmluvy zrejmé, v konečnom dôsledku došlo k zmene podmienok a obsahu zmluvy. Nakoľko podstatné a rozhodujúce je obsahové znenie zmluvy, ktorá bola dňa 14.5.2014 zmluvnými stranami podpísaná, a na základe ktorej došlo k prevodu časti obchodného podielu a v ktorej je spôsob vyplatenia kúpnej ceny riadne a jasne vymedzený a dohodnutý, tak ako je vyššie uvedené, žalobca považuje tieto argumenty žalovaného za bezpredmetné. Z uvedeného dôvodu, tak žalobca považuje za irelevantné aj tvrdenie žalovaného, že žalovaný zaplatil kúpnu cenu žalobcovi v hotovosti z dôvodu predchádzania zbytočne vynaložených nepomerných nákladov. Žalovaný tiež uvádza, že „po uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 prebiehali rokovania o prevode zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti na žalovaného, a z toho dôvodu žalovaný previedol na účet žalobcu dňa 18.1.2016 sumu vo výške 50.000,-Eur ako zálohu za prevod zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti AKE s.r.o.“ pričom tiež uvádza, že „ak by nebola zaplatená kúpna cena za prevod časti obchodného podielu vo výške 1,- Euro, potom je nelogické, že si žalobca zo zaslanej zálohy vo výške 50.000,- Eur za prevod zostávajúceho obchodného podielu neodpočítal kúpnu cenu 1,- Euro za prevod časti obchodného podielu, ale žalovanému vrátil celú zálohu vo výške 50.000,- Eur.“ Vyššie uvedené tvrdenia žalovaného považuje žalobca za bezpredmetné a uvádza, že započítanie jednostranným úkonom predstavuje spôsob, ktorým dochádza k zániku záväzku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom ide o právo účastníka vzťahu spraviť voči druhému účastníkovi prejav, ktorý smeruje k započítaniu, t. j. tzv. kompenzačný prejav a nie jeho povinnosť takýto právny úkon vykonať. Nemožno preto súhlasiť s argumentom žalovaného, ktorý z nevykonania jednostranného úkonu zo strany žalobcu smerujúcemu k započítaniu jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 1 euro nelogicky vyvodzuje záver, že kúpna cena musela byť uhradená. Žalobca nemal povinnosť si svoju pohľadávku voči žalovanému jednostranne započítať a uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom nespôsobuje zánik jeho práva na zaplatenie
neuhradenej kúpnej ceny, resp. po odstúpení od zmluvy o prevode obchodného podielu, zánik jeho práva na vrátenie poskytnutého plnenia od žalovaného. Odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu žalobca realizoval platne v súlade so zákonom a zmluvou o prevode obchodného podielu, tak ako je vyššie uvedené. Žalovaný v rámci celého konania tvrdí, že kúpnu cenu žalobcovi uhradil v hotovosti pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak túto skutočnosť nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, pričom naopak v rámci svojho vyjadrenia poukazuje iba na dôkazy, ktoré žiadnym spôsobom uvedenú skutočnosť nepreukazujú, čo potvrdzuje len samotný fakt, že žalovaný kúpnu cenu žiadnym spôsobom Žalobcovi neuhradil.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.4.2020 (č.l. 48 spisu) opätovne poukázal na to, že kúpnu cenu za prevod časti obchodného podielu vo výške 1 euro riadne zaplatil v hotovosti k rukám žalobcu, a teda neexistuje zákonný a ani zmluvný dôvod na to, aby žalobca platne odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že v zmluve o prevode obchodného podielu mali strany sporu dohodnutý spôsob zaplatenia kúpnej ceny a to na bankový účet, nič to však nemení na skutočnosti, že záväzok zaplatiť kúpnu cenu mohol byť splnený aj iným ako dohodnutým spôsobom splnenia.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o prevode obchodného podielu, jej návrhom, mailovou komunikáciou, výpisom z Obchodného registra, odstúpením, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
6. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že žalobca na žalobe trvá aj naďalej v celom rozsahu, od jej podania doposiaľ k žiadnej zmene nedošlo a žiada aby súd rozhodol tak, že určí že žalobca je spoločníkom v spoločnosti AKE s.r.o. a zároveň že žalovaný je povinný vydať žalobcovi obchodný podiel vo výške ktorý na neho v minulosti previedol. Zdôraznila, že žalobca popiera tvrdenie žalovaného, že kúpna cena, odplata za prevod časti obchodného podielu bola reálne zaplatená bez ohľadu na to, že ide ako uvádza žalovaný, o symbolickú cenu 1 eura. Výška kúpnej ceny nie je rozhodujúca, ide o preukázanie skutočnosti, že kúpna cena bola reálne zaplatená. Samotný žalovaný v mailovej komunikácii, ktorú predložili súdu požadoval vrátiť zaplatenú zálohu žalobcovi vo výške 50.000 eur za prevod zvyšnej časti obchodného podielu s tým, že žalobca si mal ponechať 1 euro. To znamená že sám žalovaný v priznal, že k zaplateniu kúpnej ceny 1 euro pri podpise zmluvy v hotovosti nedošlo a túto si má žalobca odpočítať z následne zaplatenej zálohy. Žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom svedka JUDr. Jelínka pokladá žalobca za nehospodárne, neúčelné a žiada, aby ho súd nevykonal, keďže tento svedok by vypovedal len k okolnostiam predchádzajúcim písomnému vyhotoveniu zmluvy o prevode obchodného podielu. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť z akého dôvodu sa zmluvné strany odchýlili pri obsahu písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu od návrhu advokáta JUDr. Jelínka, ktorý navrhoval v mailovej komunikácii úhradu dlžnej sumy v hotovosti pri podpise zmluvy, advokátka žalobcu uviedla, že k tomuto sa bližšie vyjadriť nevie, podľa ich názoru však akékoľvek predchádzajúce návrhy v tomto smere nie sú rozhodujúce, sú irelevantné a zásadný je obsah písomnej zmluvy kde je vôľa a úmysel strán zachytený jednoznačne, zrozumiteľne a určito a teda predovšetkým spôsob úhrady odplaty prevodom na účet žalobcu. Žalobcu vo veci nenavrhujú osobne vypočuť nakoľko nárok ktorý si žalobou uplatňuje je dostatočne hodnoverne preukázaný z iných dôkazov a jeho výpoveď by bola nadbytočná. Žalobca by pred súdom na pojednávaní len zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v písomných podaniach, že kúpna cena za prevod reálne žalovaným zaplatená nebola a poprel by, že táto bola uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy ako tvrdí žalovaný. Čo sa týka návrhu na výsluch žalovaného, tak v tomto smere pokladá odročenie pojednávania za neúčelné, nehospodárne, nakoľko je možné predpokladať, že žalovaný by opäť len osobne, ústne pred súdom potvrdil svoje tvrdenia uvedené v písomných podaniach resp. prednesených advokátkou. Žalobca má za to, že bez ďalšieho by takéto jeho tvrdenie prednesené osobne pred súdom nevyvrátilo tvrdenia žalobcu dostatočne preukazované listinným dôkazom - obsahom zmluvy o prevode obchodného podielu.
7. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že žalovaný trvá procesnej obrane, že kúpna cena bola zaplatená v celom rozsahu pri podpise zmluvy. Skutočnosť, že bol v zmluve dohodnutý spôsob zaplatenia bankovým prevodom nevylučuje aj iný spôsob splnenia záväzku. Na otázku súdu, že ak žalovaný tvrdí, že zaplatil odplatu v hotovosti pri podpise zmluvy či si vyžiadal o úhrade v hotovosti od žalobcu nejaké písomné potvrdenie a ak nie z akého dôvodu tak neurobil, advokátka žalovaného odpovedala, že k tomuto sa nevie vyjadriť. Mail zo dňa 28.4.2016, ktorý žalobca predložil
v konaní žalovaný rozporuje s tým, že uvedené bolo vyňaté z kontextu, nakoľko medzi stranami sporu prebiehali vzájomné rokovania o odpredaji aj zvyšného obchodného podielu žalobcu. Na otázku súdu, aby bližšie objasnila v akom význame má byť mail vytrhnutý z kontextu a či žalovaný popiera vôbec jeho vyhotovenia, advokátka žalovaného odpovedala, že uviedla pred súdom, len to čo jej povedal sám žalovaný. Ďalej poukázala na to, že žalobca odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu až po dvoch rokoch od jej uzavretia a predmetnou žalobou sa domáha určenia, že je spoločníkom spoločnosti až po vyše troch rokov od odstúpenia. K skutočnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu navrhla osobne vypočuť žalovaného.
8. Z mailovej komunikácie zo dňa 10.4.2014 (č.l. 22 spisu) súd zistil, že JUDr. Pavel Jelínek pri kvalifikovanej právnej pomoci pri príprave podkladov pre spoločnosť AKE s.r.o. dotýkajúcich sa prevodu obchodného podielu okrem iného uviedol „Dále cílem je, aby do společnosti přistoupil nový společník Z. s podílem na základní, jmění 666,477993 E, což by mělo činit cca 9% a tyto na něho převede taktéž Julius Zsoldos, ale za symbolické 1,-E (zaplaceno v hotovosti při podpisu)...“
9. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným (č.l. 24 spisu) súd zistil, že ide o Návrh zmluvy o prevode obchodného podielu majúcej byť uzatvorenej medzi sporovými stranami pričom v čl. II. ods. 2 zmluvy je uvedené, že Prevádzajúci (žalobca) prevádza časť obchodného podielu vo výške 600,477993 na nadobúdateľa (žalovaného). Prevod sa uskutoční odplatne a to za sumu 1,-€, ktorej odovzdanie a prevzatie zmluvné strany svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzujú.
10. Zo zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že žalobca ako prevodca a žalovaný ako nadobúdateľ uzatvorili v zmysle § 115 a nasl. ObchZ. zmluvu o prevode obchodného podielu prevodcu v spoločnosti AKE s.r.o., predmetom ktorej je odplatný prevod časti obchodného podielu vo výške 765/8500. V čl. 4. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že odplata za prevod časti obchodného podielu je určená dohodou strán vo výške 1,-€ a celá odplata bude prevodcovi vyplatená na jeho bankový účet. Nadobúdateľ zaplatí prevodcovi dohodnutú odplatu v lehote 14 dní odo dňa zápisu prevedenej časti obchodného podielu na nadobúdateľa do Obchodného registra. Podľa čl. 6. zmluvy je prevodca oprávnený odstúpiť od zmluvy pokiaľ nadobúdateľ v dohodnutej lehote neuhradí prevodcovi dohodnutú odplatu za prevod časti obchodného podielu. V prípade, že ktorákoľvek zmluvná strana platne od tejto zmluvy odstúpi zmluvné strany sú povinné vrátiť si navzájom prijaté plnenia, a to najneskôr do 30 pracovných dní od účinnosti odstúpenia od tejto zmluvy.
11. Z odstúpenia zo dňa 25.4.2016 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že žalobca adresoval žalovanému písomné odstúpenie od zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 z dôvodu, že žalovaný neuhradil v zmysle zmluvy dohodnutú kúpnu cenu. Zároveň žalobca uviedol, že odstúpením sa obnovuje pôvodný stav, t.j. jeho vlastnícke právo k prevedenej časti obchodného podielu 765/8500 v spoločnosti. K odstúpeniu pripojil žalobca podací lístok a doručenku (č.l. 8 spisu) preukazujúcu doručenie odstúpenia žalovanému dňa 28.4.2016.
12. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín (č.l. 4 spisu) súd zistil, že vo vložke č. 17625/R oddiel: Sro je zapísaná obchodná spoločnosť AKE s.r.o., so sídlom 972 42 Podhradie 142, pričom jedným zo spoločníkov je od 30.5.2014 Z. s výškou vkladu 765 eur.
13. Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
14. Podľa § 115 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Nadobúdateľ, ktorý nie je spoločníkom, v nej musí vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne stanovám, ak boli prijaté. Prevodca ručí za splácanie vkladu nadobúdateľom tohto podielu.
15. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
16. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
17. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
18. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
19. V zmysle § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
24. Žalobca v konaní tvrdil, že platne odstúpil od zmluvy o prevode časti obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 z dôvodu, že žalovaný ako nadobúdateľ mu v dohodnutej lehote neuhradil odplatu za prevod časti obchodného podielu. Odstúpením došlo k zrušeniu zmluvy a žalovaný je povinný vydať plnenie, ktoré mu poskytol žalobca t.j. vydať prevedenú časť obchodného podielu. Žalovaný v konaní tvrdil, že odplatu za prevod časti obchodného podielu žalobcovi zaplatil, avšak nie v písomnej zmluve dohodnutým spôsobom na bankový účet, ale v hotovosti pri podpise zmluvy. Z uvedeného dôvodu tak žalobca neodstúpil platne od zmluvy a žalovaný nie je povinný mu vydať prijaté plnenie, nadobudnutú časť obchodného podielu. Medzi stranami tak zostalo sporné či odplata za prevod časti obchodného podielu bola alebo nebola riadne a včas zaplatená a v nadväznosti na to či došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy o prevode časti obchodného podielu a vzniku povinnosti žalovaného prijaté plnenie žalobcovi vrátiť, vydať.
25. Nebolo medzi stranami sporné, že dňa 14.5.2014 žalobca ako prevodca uzatvoril so žalovaným ako nadobúdateľom písomnú zmluvu o prevode obchodného podielu spoločnosti AKE s.r.o. s tým, že predmetom zmluvy je prevod časti obchodného podielu žalobcu vo výške 765/8500. V č.l. 4. zmluvy sa strany dohodli, že odplata za prevod časti obchodného podielu je určená dohodou strán vo výške 1 euro a žalovaný zaplatí odplatu v lehote 14 dní odo dňa zápisu prevedenej časti obchodného podielu na nadobúdateľa na bankový účet žalobcu. Nie je ani sporné, že k zápisu časti obchodného podielu do Obchodného registra došlo dňa 30.5.2014. Dňom nasledujúcim začala žalovanému plynúť 14 dňová lehota na zaplatenie odplaty žalobcovi. Žalobca v konaní tvrdil, že k zaplateniu odplaty v 14 dňovej lehote a ani doposiaľ zo strany žalovaného nedošlo a z uvedeného dôvodu aj v zmysle bodu 6.2. písm. b) zmluvy od zmluvy platne odstúpil. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že odplatu žalobcovi uhradil, avšak nie spôsobom ako to bolo dohodnuté v písomnej zmluve o prevode obchodného podielu, ale v hotovosti pri podpise zmluvy.
26. Sporná tak v konaní zostala skutočnosť, či odplata za prevod časti obchodného podielu bola alebo nebola žalovaným zaplatená riadne a včas. V tomto smere výlučne žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať skutočnosť úhrady odplaty 1 euro v hotovosti. Strana žalovaného v tejto súvislosti navrhla doplniť dokazovanie o osobný výsluch žalobcu Z.. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán konania. Súd doplnenie dokazovania o osobnú výpoveď žalovaného odmietol vykonať, nakoľko má za to, že by bolo neúčelné výlučne z uvedeného dôvodu odročovať pojednávanie pretože jeho osobná výpoveď by bola nadbytočná. Žalovaný (tak ako aj žalobca) prítomný osobne na súde, by len zotrval na svojom predošlom vyjadrení obsiahnutom už v písomných podaniach, že odplatu zaplatil v hotovosti pri podpise zmluvy. Nakoľko žalobca v konaní zásadne poprel zaplatenie odplaty, tak ani osobná výpoveď žalovaného by bez pochybností hodnoverne uvedenú skutočnosť (zaplatenie odplaty) nepreukázala a tvrdenie žalovaného by zostalo len v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“, zostalo by nepreukázané. Z uvedeného dôvodu súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal. Rovnako tak súd nevykonal dôkaz výsluch svedka JUDr. Pavla Jelínka, nakoľko tento svedok participoval len ako kvalifikovaná právna pomoc pri príprave prevodu časti obchodného podielu, pri príprave podkladov, pri procesu prípravy atď.. Účasť svedka pri rokovaniach samo o sebe, bez ďalšieho, a bez pochybností, nepreukazuje konečnú dohodu strán o tom kedy a akým spôsobom má byť odplata žalovaným zaplatená, nepreukazuje reálnu úhradu odplatu žalobcovi. Rokovania a návrhy strán pred uzatvorením zmluvy mohli byť rôzne. Zásadné a rozhodujúce je definitívne znenie a obsah ich vzájomnej dohody obsiahnutý v písomnej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014, v ktorej čl. 4. je dostatočne určito, zrozumiteľne a jednoznačne uvedené, že odplata za prevod vo výške 1 euro sa má zaplatiť na bankový účet žalobcu a to až v lehote 14 dní odo dňa zápisu. V písomnej zmluve strany zhodne vyhlásili, že zmluvu uzavreli slobodne a bez nátlaku, riadne si ju prečítali, a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Ak by bola odplata žalovaným zaplatená v hotovosti pri podpise tak logicky nebol dôvod do zmluvy uvádzať jej úhradu na bankový účet a až v lehote po zápise. Taktiež logicky by zmluvné strany neobsiahli do zmluvy ako jeden z dôvodov odstúpenia skutočnosť, že odplata nebude uhradená v dohodnutej lehote, ak už bola uhradená pri podpise. Obsah a text zmluvy preto len potvrdzuje tvrdenia žalobcu a spochybňuje tvrdenia žalovaného. Je tak zrejmé, že zmluvné strany v písomnej zmluve nakoniec neakceptovali návrh JUDr. Jelínka o úhrade odplaty v hotovosti pri podpise (mail zo dňa 10.4.2014) ako ani písomný návrh zmluvy (predložený ako listinný dôkaz žalovaným č.l. 24 spisu). Výsluch svedka účastného v prípravnom procese zmluvy je tak irelevantný. Nevykonaním žalovaným navrhnutých dôkazov súd postupoval v súlade zo zásadou čo možno najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia súdneho sporu, bez neodôvodnených a zbytočných prieťahov a v súlade zo zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), bez porušenia akéhokoľvek procesného práva žalovaného, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Skutočnosť, že súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené žalovaným nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.
27. Okrem návrhov na vypočutie žalovaného a svedka H. žalovaný preukazoval (nepriamo a podporne) zaplatenie odplaty listinnými dôkazmi a to mailom JUDr. H. zo dňa 10.4.2014 a návrhom písomnej zmluvy o prevody obchodného podielu. Uvedené listinné dôkazy však ako je to aj vyššie uvedené u svedeckej výpovede JUDr. H. preukazujú len proces prípravy prevodu a nie samotný obsah vzájomnej konečnej dohody strán (práva a povinnosti, najmä čas a spôsob zaplatenia odplaty). Sám žalovaný uvádza, že v emaily zo dňa 10.4.2014 od JUDr. PG.D., ktorý vypracovával podklady na prevod časti obchodného podielu žalobcu v spoločnosti AKE s.r.o., na žalovaného a z ktorého obsahu je zrejmé, že „platba 1 euro má byť vykonaná v hotovosti pri podpise“. Mail tak preukazuje len zámer jednej zo zmluvných strán resp. jej právneho zástupcu o takýto spôsob úhrady odplaty. Nie je však rozhodujúci zámer (návrh) jednej zo strán predchádzajúci dohode ale rozhodujúci je obsah samotnej dohody strán, ktorý je podchytený v písomnej zmluve o prevode podielu jednoznačne odlišne. V tejto súvislosti by sa dalo prisvedčiť aj právnemu názoru žalovaného, že skutočnosť, že bol v zmluve dohodnutý spôsob zaplatenia bankovým prevodom nevylučuje aj iný spôsob splnenia záväzku, a že pre posúdenie veci by malo aj relevanciu to, že úhrada bola realizovaná v hotovosti (došlo k odchýleniu od dohody strán
podchytenej v zmluve o bezhotovostnom prevode na bankový účet) ako tvrdil žalovaný. Avšak ani tento spôsob zaplatenia preukázaný pred súdom nebol. Pre právne posúdenie je rozhodujúce či odplata bola reálne zaplatená (hoc aj v hotovosti) a či bola zaplatená v lehote 14 dní od odo dňa zápisu prevedenej časti obchodného podielu na nadobúdateľa do Obchodného registra. Žalovaný v tomto smere však nepredložil a nenavrhol žiaden relevantný dôkaz, neuniesol dôkazné bremeno, dôkaznú povinnosť, ktorá ho zaťažovala a tvrdenia žalobcu žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil. Takýmto dôkazom by bol napríklad listinný dôkaz - písomné potvrdenie o prijatí odplaty a pod., ktorý však žalovaný k dispozícii nemá. Ak žalovaný realizoval platbu v hotovosti ako tvrdí, tak mal byť sám obozretnejší a prezieravejší, mal si uvedenú skutočnosť dať žalobcom napr. písomne potvrdiť, aby prípadne v budúcnosti mohol túto skutočnosť jednoznačne preukázať.
28. Na základe vyššie uvedeného musel súd vychádzať z toho, že v konaní bolo preukázané, že odplata 1 euro nebola žalovaným riadne zaplatená v lehote 14 dní od odo dňa zápisu prevedenej časti obchodného podielu na nadobúdateľa do Obchodného registra, ktorý sa realizoval dňa 30.5.2014. Z uvedeného dôvodu žalobca v zmysle § 344 ObchZ. a bodu 6.2. písm. b) zmluvy platne odstúpil od zmluvy písomným podaním zo dňa 25.4.2016 preukázateľne doručeného žalovanému dňa 28.4.2016. Právnym následkom odstúpenia od zmluvy je v zmysle 351 ods. ObchZ. zánik všetkých práv a povinnosti strán zo zmluvy a v zmysle § 351 ods. 2 ObchZ. povinnosť strany, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, t.j. žalovaný toto plnenie vráti. V bode 6.3. zmluvy si strany potom dohodli, že sú si povinné vrátiť navzájom prijaté plnenia najneskôr do 30 pracovných dní od účinnosti odstúpenia od tejto zmluvy, t.j. do 9.6.2016. Žalovaný si však túto svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť vydať žalobcovi prevedený obchodný podiel vo výške 765/8500 doposiaľ nesplnil. Žaloba tak bola podaná dôvodne a súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi prevedenú časť obchodného podielu.
29. Žalovaný sa okrem vydania časti obchodného podielu domáhal aj určenia, že je spoločníkom spoločnosti AKE s.r.o.. Súd sa stotožňuje s tým, že žalobca má na danom určení naliehavý právny záujem nakoľko z aktuálneho zápisu v Obchodnom registri vyplýva, že vlastnícke právo k obchodnému podielu patrí žalovanému. Rozsudok súdu o tom, že žalobca je spoločníkom v spoločnosti AKE s.r.o. s obchodným podielom vo výške vkladu 765 Eur v pomere k výške základného imania v sume 8.500 eur tak bude podkladom pre vykonanie zmeny zapísaných údajov v Obchodnom registri, čím sa dosiahne zhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, preto aj v tejto časti súd pokladá žalobu za podanú dôvodne a vyhovel jej spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
30. Žalovaný v konaní poukázal aj na to, že žalobca odstúpil od zmluvy o prevode obchodného podielu až po dvoch rokoch od jej uzavretia a predmetnou žalobou sa domáha určenia, že je spoločníkom spoločnosti až po vyše troch rokov od odstúpenia. Súd má za to, že uvedené je irelevantné. Žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť pokiaľ mal za to, že existuje dôvod na odstúpenie a je nepodstatné, že to bolo až s istým odstupom času a rovnako to je aj s uplatnením jeho nároku na súde.
31. Žalovaný tiež v konaní uviedol, že „po uzatvorení zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 14.5.2014 prebiehali rokovania o prevode zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti na žalovaného, a z toho dôvodu žalovaný previedol na účet žalobcu dňa 18.1.2016 sumu vo výške 50.000 eur ako zálohu za prevod zostávajúceho obchodného podielu žalobcu v spoločnosti AKE s.r.o.“ pričom tiež uviedol, že „ak by nebola zaplatená kúpna cena za prevod časti obchodného podielu vo výške 1,- Euro, potom je nelogické, že si žalobca zo zaslanej zálohy vo výške 50.000,- Eur za prevod zostávajúceho obchodného podielu neodpočítal kúpnu cenu 1,- Euro za prevod časti obchodného podielu, ale žalovanému vrátil celú zálohu vo výške 50.000,- Eur.“ Vyššie uvedené tvrdenia a úvahy žalovaného považuje taktiež súd za bezpredmetné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že započítanie jednostranným úkonom predstavuje spôsob, ktorým dochádza k zániku záväzku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, pričom ide o právo účastníka vzťahu spraviť voči druhému účastníkovi prejav, ktorý smeruje k započítaniu, t. j. tzv. kompenzačný prejav a nie jeho povinnosť takýto právny úkon vykonať. Nemožno preto súhlasiť s argumentom žalovaného, ktorý z nevykonania jednostranného úkonu zo strany žalobcu smerujúcemu k započítaniu jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške 1 euro vyvodzuje záver, že odplata musela byť uhradená. Takýto jednoznačný záver, bez ďalšieho, z toho v žiadnom prípade nevyplýva. Žalobca nemal povinnosť si svoju pohľadávku voči žalovanému jednostranne započítať a uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom nespôsobuje zánik jeho práva na zaplatenie neuhradenej odplaty, resp. po odstúpení od zmluvy o prevode obchodného podielu, zánik jeho práva na vrátenie poskytnutého plnenia od žalovaného. Podľa žalovaného je
nanajvýš nelogické, aby žalovaný zaplatil zálohu v sume 50.000 eur, avšak kúpnu cenu za prevod časti obchodného podielu vo výške 1 euro by nezaplatil. Súd má za to, že nie je rozhodujúce či sa to javí žalovanému ako logické alebo nelogické, ale rozhodujúce bolo v konaní úhradu odplaty aj keď „len“ 1 euro preukázať, čo však žalovaný nepreukázal. Podľa názoru súdu nemožno vylúčiť ani to, že žalovaný práve a z dôvodu výšky odplaty (symbolické) 1 euro odplatu reálne nezaplatil a nepripisoval tejto skutočnosti (úhrade odplaty) právnu relevanciu a neuvedomil si právne následky (možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu).
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“