Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-231-2019.pdf
PDF · 124.5 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/231/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky K. N., rod. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom E. K. XXX, t. č. bytom O. nad I., U. II. XX/XX a manžela navrhovateľky Z. N., štátneho občana N. republiky, trvale bytom E. K. XXX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej V. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym a procesným opatrovníkom B. práce, sociálnych vecí a rodiny Y., takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov K. N., rod. S. a Z. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X, s a r o z v á d z a .
S. V. N., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele v nepárnom týždni v roku od 18:00 hod. do najbližšej nedele v párnom týždni v roku do 18:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele v párnom týždni v roku od 18:00 hod. do najbližšej nedele v nepárnom týždni v roku do 18:00 hod.
Rodič, ktorý vykonával osobnú starostlivosť, j e p o v i n n ý dieťa riadne pripraviť na odovzdanie druhému rodičovi. Rodič, ktorý bude vykonávať osobnú starostlivosť, si maloleté dieťa vyzdvihne v stanovenom čase v mieste bydliska druhého rodiča, ktorý vykonával osobnú starostlivosť.
Právo zastupovať maloletú V. a spravovať jej majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletú V. s a výživné n e u r č u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s jej manželom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej V., ktorú navrhovala zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca dieťaťa zaviazať výživným vo výške 150,-Eur mesačne. Navrhovateľka nesúhlasila s otcom navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov o maloletú. Uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po asi dvojročnej známosti dňa 28.9.2002 a dňa 2.3.2007 sa im narodila dcéra V.. Uviedla, že od začiatku ich vzťahu bývali rodinnom dome manželových rodičov, kde mali k dispozícii len jednu izbu, kuchyňu a WC. Časom nastali problémy v komunikácii so svokrom, ktorý aj požíval alkohol v značnej miere, nedovolil im prerábku domu a hádky sa stupňovali hlavne po narodení dcéry, pričom manžel tento problém vôbec neriešil. Uviedla, že u manžela sa tiež začal stupňovať problém s alkoholom a
situáciu neriešil, čo jej vadilo. S manželom síce viedli spoločnú domácnosť, spolu hospodárili a na stravu, domácnosť a potreby dcéry jej prispieval sumou asi 250,- až 300,-Eur mesačne a ostatné si nechával pre seba. Navrhovateľka ďalej uviedla, že takýto spôsob ich života nevplýval dobre ani na výchovu dcéry, ktorá sa stala nezvládnuteľnou až apatickou, dokonca so sklonmi k sebapoškodzovaniu a v škole dosahuje zlé výsledky, dokonca požila alkohol. Nadávky a urážky v domácnosti sa stali bežnou rutinou, svokrove útoky neznesiteľné, preto sa nakoniec v lete 2018 odsťahovala zo spoločnej domácnosti a vrátila sa s dcérou bývať k jej rodičom. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že dcéra sa však od leta 2019 bráni bývať s ňou u jej rodičov v O. nad I., čo navrhovateľku mrzí, odmieta ju poslúchať a trvá na to, že chce zostať bývať u svojho otca, lebo tam má vlastnú izbu, žiadny dohľad pri výchove, čo sa jej páči a navrhovateľka má podozrenie, že otec dieťaťa si ju kupuje a psychicky manipuluje, čo jej dcéra dáva najavo svojim správaním a odmietavým postojom voči nej. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že dcéra od 09/2019 býva striedavo v nepravidelných týždňových intervaloch u nej, ale viac času u svojho otca. Ona momentálne rieši bývanie formou prenájmu, príp. kúpy menšieho 2-izbového bytu, aby mala dcéra samostatnú izbu, čo u jej rodičov nemá. Ona na ich manželstvo rezignovala, už nemá záujem ho udržať a chce sa rozviesť. Maloletú V. žiada ponechať vo svojej starostlivosti. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s manželom už viac ako dva roky nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť. Pred tými dvoma rokmi sa ona aj s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorá asi rok bývala s ňou a potom odišla k otcovi do E. K., kde zostala bývať dlhšiu dobu, lebo v O. nemala kamarátky. K. začala chodiť striedavo ku nej do O. alebo do E. K., či už k svojmu otcovi alebo často chodila k navrhovateľkinej mame v E. K. a teraz od konca prázdnin už maloletá býva u nej a do školy chodí v F.. K aktuálnym pomerom navrhovateľka uviedla, že ona spolu s dcérou býva v spoločnej domácnosti so svojim bratom a otcom v X-izbovom byte jej rodičov, kde prispieva na náklady domácnosti 100,-Eur mesačne. Pracuje ako Q. s čistým mesačným príjmom 750,-Eur a v prípade nadčasov zarobí aj viac. Dcéra má XX a X rokov a je žiačkou 8. ročníka ZŠ v F.. V súčasnosti býva dcéra s ňou, chodieva aj do E. K., kde má kamarátky, niekedy sa stretne aj s otcom, ale neprespáva tam a tak je to posledný mesiac. Predtým u otca prespávala a bývala tak striedavo. Navrhovateľka potvrdila, že ona pracuje v dvojzmennej prevádzke so striedaním týždennej rannej a týždennej poobednej pracovnej zmeny, ktorú má od 14.00 hod. do 22.00 hod., a ktorú dvojzmennú prevádzku nemôže zmeniť, napriek tomu navrhovateľka nesúhlasila so zverením maloletej do otcom dieťaťa navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch podľa jej pracovných zmien a uviedla, že počas jej poobedných zmien by jej matka bola ochotná jej pomôcť a zabezpečiť starostlivosť o maloletú. So striedavou starostlivosťou nesúhlasila s odôvodnením, že dcéra nechce byť s otcom, že kedysi navštevovali psychológa a tiež preto, že prostredie u otca nevyhovuje zo sociálnej stránky, a to aj s poukazom na navrhovateľkine vzťahy s rodičmi jej manžela. Uviedla, že dcéra bývala u otca často sama, nakoľko ten robieval dlhšie v práci alebo mal poobede aj schôdzu alebo šiel do krčmy alebo robil okolo chalupy a dcére sa nevenoval.
2. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom manželstva, ale nesúhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. On navrhol zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch, a to aj s poukazom na to, že matka dieťaťa pracuje v X-zmennej prevádzke a počas jej poobednej zmeny je maloletá sama až do jej príchodu. Na otázku súdu uviedol, že v prípade, že by nebolo vyhovené jeho žiadosti o striedavú starostlivosť, súhlasil by s navrhnutou výškou výživného, ale trval na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Manžel navrhovateľky uviedol, že ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, ale postupne začalo upadať. Uviedol, že počas ich spolužitia na financovanie domácnosti, stravovanie a všetko prispieval on a keď sa spýtal navrhovateľky, ona povedala, že vraj už nemá, že musela vrátiť rodičom a pod., teda 90% ich domácnosť financoval on, celý život pracoval, aby rodina mala financie, na úsporách mu zostalo len 1.000,-Eur, zatiaľ čo navrhovateľka si postupne šetrila, keďže všetko financoval on. Potvrdil, že bývali v dome jeho rodičov, ale mali samostatné bývanie, samostatnú domácnosť a spoločný len vchod. Kým nemali deti, im stačila na bývanie 1 izba, kuchyňa a kúpeľňa, ale po narodení dcéry vytvorili detskú izbu pre dcéru a spálňu pre nich. Manžel navrhovateľky poprel, že by on býval opitý. Poukázal na to, že každý deň jazdí autom, preto by si ani nemohol dovoliť piť a tiež je držiteľom zbrojného preukazu. Občas si dá pivko, ale nie je opitý. Uviedol, že on na navrhovateľku nikdy nezdvihol ruku a pokiaľ ide o navrhovateľkin vzťah s jeho otcom, tak navrhovateľka si od počiatku s jeho rodičmi nesadli, ich vzťah bol taký z nutnosti. On poukázal na nevhodné správanie navrhovateľkinej matky k nemu. Manžel navrhovateľky zhodne uviedol, že už 2 a 1 roka nežijú s navrhovateľkou spolu, kedy sa navrhovateľka od neho odsťahovala. On uviedol, že spočiatku išla dcéra bývať k matke, ale potom prišla bývať k nemu a 1 a 1 roka bývala u neho. Dcérin vzťah s matkou nebol najlepší, on dcéru prehováral, aby išla aj k
mame, dokonca aj I. dcéra trávila u neho a často sa stávalo, že už v sobotu mu dcéra volala, aby po ňu prišiel. Manžel navrhovateľky uviedol, že keď bola dcéra u matky po jej odsťahovaní, on navrhovateľke prispieval na výživu dcéry 200,-Eur mesačne, ale keď potom bola dcéra u neho, navrhovateľka jemu na výživu maloletej ničím neprispievala a to dokonca ona poberala aj prídavky na dieťaťa, daňový bonus a jej cestovné do školy. Z toho 2 a 1 roka od prerušenia spolužitia 1 a 1 roka dcéra bývala u neho. K babke v E. K. chodievala len na návštevu, lebo tam boli zvieratká, ktorá mala maloletá rada. Poukázal na to, že raz sa stalo, že maloletá chcela ísť k babke (navrhovateľkinej matke), tak ju tam doviedol a po 2 hodinách mu babka volala, aby prišiel, pretože maloletá jej ušla, opila sa, dostala sa do nejakej zlej partie v dedine, čo vtedy riešili, bola privolaná aj V., volali aj matke dieťaťa, avšak tá ani z práce za dcérou neprišla, vraj príde až ráno. Teda maloletá kedysi bývala u neho a jej vzťah s matkou nebol najlepší. Potvrdil, že teraz posledný mesiac od začiatku školského roka býva dcéra u matky. On nevie, čo sa stalo, zvrtlo sa to zo dňa na deň, potom ako bolo doručené predvolanie na rozvodové pojednávanie. Nevie, čo matka maloletej nasľubovala. Uviedol, že on sa snažil držať dcéru nakrátko, aby si plnila svoje povinnosti a mala pravidlá. Poukázal na to, že u matky má dcéra voľnosť, čo jej určite vyhovuje. Teraz dcéra prichádza k nemu, ale posledný mesiac už u neho neprespáva a je s ňou v každodennom telefonickom kontakte a takto ju kontroluje, keď je navrhovateľka v práci. Často mu dcéra povie, že je u kamarátky a takto si v podstate robí, čo chce. On chce, aby dcéra mala nejaký pevný režim a dohľad nad ňou. Poukázal tiež na to, že on pred polrokom úplne obnovil zariadenie detskej izby, kúpil jej nový nábytok podľa jej želania. Otec doplnil, že kedysi aj chodili s dcérou k psychologičke do F. a tá mu v závere povedala, aby on robil všetko pre to, aby dcéra mohla zostať v jeho domácnosti, pretože u matky to nefunguje dobre a nefungovalo by to tam.
3. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti oboch rodičov. V závere záznamov zo šetrenia pomerov uviedol, že matka dieťaťa trvala na svojom návrhu, chce, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a styk otca s maloletou navrhla upraviť každý druhý víkend od piatku do nedele. Maloletá V. sa pri neformálnom pohovore dňa X.XX.XXXX vyjadrila, že chce zostať bývať u matky a s otcom sa stretávať každý druhý víkend aj s prespatím. Otec dieťaťa uviedol, že s rozvodom súhlasí, aj s výškou výživného. Nesúhlasí so zverením dieťaťa matke, chce striedavú osobnú starostlivosť. Na pojednávaní po vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník odporučil pre prípad rozvodu zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú párne týždne a otec v nepárne týždne a určiť vyživovaciu povinnosť. Kolízny opatrovník poukázal na to, že aj doposiaľ po rozchode rodičov starostlivosť zabezpečoval aj otec dieťaťa, neboli zistené žiadne výhrady, nebolo nič oznámené, taktiež matka sa podieľala na starostlivosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh na rozvod z čl. 1, návrh matky na určenie výživného, RL, SL, potvrdenie o trvalom pobyte, potvrdenia o príjme navrhovateľky, potvrdenie z č.l. 11, potvrdenia o PnD, potvrdenia o návšteve školy, RL, lustrácie v RO, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, obsah pripojeného spisu 31P/237/2019, záznamy KO zo šetrenia pomerov a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. K. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č.X. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželského vzťahu účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, Rebeka, ktorá sa narodila dňa 2.3.2007.
6. Účastníci uzavreli manželstvo približne po dvojročnej známosti; ich manželstvo bolo spočiatku harmonické. Manželia bývali v rodinnom dome u manželových rodičov, kde mali samostatnú domácnosť. Podľa udania navrhovateľky tam vtedy bývali v stiesnených podmienkach, čo navrhovateľke nevyhovovalo. Podľa udania manžela im to vtedy, pokiaľ nemali deti, stačilo. Po 4,5 rokov od uzavretia manželstva sa im narodila dcéra V. a teda pre ňu vytvorili aj detskú izbu a pre seba spálňu. Problémom v spolunažívaní bol nie dobrý vzťah navrhovateľky s manželovými rodičmi, najmä so svokrom, ktorý podľa jej udania požíval alkohol vo zvýšenej miere, ich obmedzoval, urážal, nechcel im povoliť prerábku domu, ona si tam nemohla priviesť ani návštevu a pod. a hádky sa stupňovali a manžel nič neriešil. Podľa udania navrhovateľky začal mať problém s alkoholom aj manžel, zhoršenú situáciu v domácnosti neriešil, nadávky a urážky sa stali súčasťou ich vzťahu, svokrove útoky voči nej považovala navrhovateľka za neznesiteľné. Manžel navrhovateľky popieral požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere.
Zhodne uviedol, že bývali v rodinnom dome jeho rodičov, ale poukázal na to, že mali samostatnú domácnosť a navrhovateľka nemala s jeho rodičmi, najmä s jeho otcom, nikdy dobrý a vrúcny vzťah. Poukázal tiež na spôsob hospodárenia v ich domácnosti, že on všetko financoval na 90 % a navrhovateľka do domácnosti prispievala málo, v dôsledku čoho si postupne šetrila. Manželstvo prestalo byť harmonické, vzťahy medzi manželmi sa zhoršovali, navrhovateľke nevyhovoval taký spôsob života u svokrovcov, zatiaľ čo manžel nič neriešil, tak sa v lete 2018 definitívne odsťahovala z domácnosti. Odvtedy manželia definitívne nežijú spolu, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas, intímne sa prestali stýkať dlhšiu dobu predtým. Obaja manželia žiadali o rozvod manželstva, už nemali záujem o záchranu manželstva a obnovenie manželského spolužitia.
7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Vážny rozvrat manželstva pretrváva už viac ako dva roky. V lete 2018 sa navrhovateľka už definitívne odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom k prerušeniu spolužitia došlo aj niekedy predtým v minulosti. Teda už viac ako dva roky účastníci spolu definitívne nežijú, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa prestali stýkať dlhšiu dobu predtým. Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva a jej manžel s rozvodom tiež súhlasil. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.
13. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 62 ods.1- 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
16. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
17. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej V. na čas po rozvode.
19. Zákon o rodine predpokladá, že rodičia sa vedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu a taká dohoda, pokiaľ je v súlade so zákonom a v záujme maloletého dieťaťa, by mala mať prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a podlieha schváleniu súdu. V danej veci však medzi rodičmi nedošlo k rodičovskej dohode, nakoľko matka dieťaťa nesúhlasila s otcom navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou a žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať výživným k jej rukám a otec dieťaťa zase nesúhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a on trval na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch. Keďže medzi rodičmi nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody, úpravu rodičovských práv a povinností urobil súd.
20. Pre účely rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa súd zistil tento skutkový a skutočný stav veci :
21. Maloletá od svojho narodenia bývala so svojimi rodičmi v rodinnom dome starých rodičov z otcovej strany v E. K.. Rodičia maloletej nežijú spolu od leta 2018, kedy sa matka aj s maloletou dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa do X-izbového bytu jej rodičov v O. nad I.. Teda po rozchode rodičov maloletá najprv bývala s matkou v O. nad I., ale v lete XXXX sa sama presťahovala späť k otcovi. Sama matka vo svojom návrhu uviedla, že maloletá odmietala bývať s ňou a trvala na tom, že chce zostať bývať u otca v E. K.. Maloletá teda bývala u otca, kde trávila viac času a sporadicky sa zdržiavala u matky. Otec maloletej poukazoval na to, že vzťah maloletej s matkou nebol najlepší, dokonca on prehováral dcéru, aby chodila k matke, aj I. trávila maloletá radšej s ním. Potom maloletá bývala striedavo u oboch rodičov a od začiatku tohto školského roka, teda posledný mesiac, býva maloletá už len u matky a s otcom sa len stretáva, ale neprespáva u neho a otec nevie, čo sa
stalo, keď nastal taký zvrat, pričom poukázal na to, že k takejto zmene došlo po doručení predvolania na pojednávanie v rozvodovom konaní a nevie, či matka maloletej niečo nenasľubovala a vyjadrenie maloletej považuje za chvíľkové rozhodnutie.
22. Maloletá V. má v súčasnosti XX a X rokov a je žiačkou 8. ročníka ZŠ v F., teda do školy dochádza autobusom či už z bydliska matky v O. nad I. alebo z bydliska otca v E. K.. Bývala u oboch rodičov, teda kamarátky a sociálne zázemie má aj v O. nad I. aj v E. K..
23. Otec maloletej trval na striedavej osobnej starostlivosti a poukázal na to, že on od dcéry vyžadoval dodržiavanie pravidiel a plnenie si povinností a poukazoval na to, že maloletá má u matky voľnosť, čo jej vyhovuje. Striedavú starostlivosť navrhoval upraviť v týždenných intervaloch striedania podľa pracovných zmien matky, pričom poukázal na to, že počas poobednej zmeny matky je maloletá sama až do jej príchodu a často sa stáva, že keď on maloletej telefonuje, tak tá je často u kamarátky, v podstate si robí čo chce. Matka zase poukazovala na to, že u otca býva maloletá často sama, nakoľko otec prichádza neskôr z práce alebo ide do krčmy alebo robí okolo chalupy a dcére sa nevenuje. Matka maloletej pracuje v dvojzmennej prevádzke so striedaním týždennej rannej a týždennej poobednej pracovnej zmeny a ani nemá možnosť to zmeniť. Je teda zrejmé, že počas jej poobednej pracovnej zmeny matka objektívne nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú. Napriek tomu matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou a trvala na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti a uvádzala, že počas jej poobednej pracovnej zmeny je doma jej otec a brat a tiež jej matka (stará matka dieťaťa bývajúca tiež v E. K.) by bola ochotná jej pomôcť a prísť zabezpečiť starostlivosť o maloletú.
24. Zo záznamov kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u oboch rodičov vyplynulo, že maloletá V. donedávna pendlovala medzi rodičmi, bývala dlhšiu dobu aj u otca, aktuálne je v domácnosti matky. V telefonickom kontakte sú stále. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom dňa 1.10.2020 maloletá uviedla, že vie prečo pracovníčky kolízneho opatrovníka prišli, ohľadne rozvodu. Chcela by byť u matky, lebo u otca to nezvládala, lebo tam musela upratovať a prať. U otca zostala z dôvodu, že tam má kamarátky, teraz ich už má aj v O.. W., že jej je lepšie u matky a chce u nej aj zostať, s otcom sa chce stretávať cez víkendy od piatka do nedele. Občas jej zavolá a informuje sa ako sa má. V škole je niekedy dobre a niekedy horšie. Vo voľnom čase chodí k tete do K. jazdiť na koňoch. Matka trvala na zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Otec chcel striedavú starostlivosť a myslí si, že terajšie bývanie maloletej je len chvíľkové rozhodnutie maloletej, lebo s matkou mali doposiaľ podľa jeho slov konflikty a ak niečo potrebovala, obracala sa prevažne na neho. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch.
25. Matka maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojim otcom a bratom v X-izbovom byte jej rodičov a na náklady domácnosti prispieva 100,-Eur mesačne. Je zamestnaná ako operátorka výroby v dvojzmennej prevádzke s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 06/2019 do 06/2020 vo výške 896,65 Eur. Matka poberá aj prídavky na dieťa vo výške 24,95 Eur mesačne a daňový bonus.
26. Otec maloletej býva v rodinnom dome jeho rodičov, kde má samostatnú domácnosť a na náklady bývania prispieva 100,-Eur mesačne a 800,-Eur ročne na tuhé palivo na vykurovanie a bežné opravy. Je zamestnaný ako zverostrážca s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 12/2018 do 06/2020 vo výške 927,57 Eur.
27. Matka maloletej si v deň podania návrhu na rozvod manželstva podala súčasne aj návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. V uvedenom konaní sa matka nedomáhala zverenia dieťaťa do starostlivosti, žiadala len otca dieťaťa zaviazať prispievať na výživu maloletej V. k jej rukám sumou 150,-Eur mesačne s účinnosťou od X.XX.XXXX. V uvedenom návrhu matka uviedla, že dcéra býva u nej sporadicky, odmieta bývať s ňou, lebo u nej nemá svoju izbu, napriek tomu matka žiadala od otca dieťaťa platiť výživné na maloletú k jej rukám, hoci dcéra u nej v tom čase ani nebývala. To, že dcéra bývala viac času u otca a ju odmietala poslúchať, matka uvádzala aj v tomto návrhu na rozvod manželstva. Matka na výživu maloletej otcovi, u ktorého maloletá vtedy väčšinu času bývala, neprispievala, ona poberala na dcéru prídavky na dieťa, daňový bonus a jej cestovné do školy a ešte ona požadovala aj výživné na dcéru od otca dieťaťa. Uvedené konanie bolo nakoniec uznesením zo dňa 2.10.2020 zastavené pre späťvzatie návrhu.
28. S poukazom na zistený skutkový stav rozhodol súd o zverení maloletej V. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch, podľa pracovných zmien matky a s odovzdávaním dieťaťa medzi rodičmi vždy v nedeľu o 18.00 hod., ktorú úpravu považoval súd za najvhodnejší variant starostlivosti v danej veci a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch odporučil aj kolízny opatrovník. Je pravdou, že maloletá sa aktuálne pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že by chcela zostať bývať u matky a s otcom sa stretávať cez víkendy, ale posudzujúc celkový vývoj situácie od rozchodu rodičov mal súd za to, že názor maloletej nie je stály, pretože ešte nedávno maloletá sama odmietala bývať s matkou a chcela bývať s otcom, u ktorého aj po rozchode rodičov trávila viac času. Po rozchode rodičov maloletá najprv síce bývala s matkou, ale potom sa sama chcela vrátiť bývať k otcovi, odmietala poslúchať matku, čo uviedla sama matka a maloletá trvala na bývaní u otca. Je teda zrejmé, že jej vzťah s matkou nebol najlepší, na čo poukázal i otec dieťaťa a on motivoval maloletú, aby bývala aj s matkou. Maloletá potom bývala striedavo u oboch rodičov, viac v domácnosti otca, ako to najprv uviedla aj samotná matka dieťaťa vo svojom návrhu zo XX.XX.XXXX. Len posledný mesiac, teda od 09/2020 maloletá býva už len u matky a s otcom sa stretáva, pričom otec dieťaťa si nie je vedomý príčiny takej zmeny a domnieva sa, že dôvodom je voľnosť v domácnosti matky a vyjadrenie maloletej považuje za chvíľkové rozhodnutie. Maloletá pred kolíznym opatrovníkom uviedla, že by chcela byť u matky, lebo u otca musela upratovať a prať. V zmysle Zákona o rodine súd síce zisťuje názor maloletého dieťaťa a prihliada naň, ale nie je názorom dieťaťa viazaný. Súd je povinný prihliadať na najlepší záujem dieťaťa a ten nemusí byť vždy totožný s názorom dieťaťa, zvlášť za situácie, keď tento názor dieťaťa nie je nemenný. Dôvody uvádzané maloletou, pre ktoré by teraz chcela bývať s matkou, ( lebo u otca by musela upratovať a prať), nepovažoval súd za dostatočne relevantné a to najmä s poukazom na doterajší skutkový stav, vzťahové väzby a pracovnú dobu matky znemožňujúcu jej vykonávať každodennú osobnú starostlivosť o maloletú. Maloletá donedávna viac preferovala bývanie s otcom, z čoho možno konštatovať, že jej vzťah s otcom je dobrý. Preto jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov jej nebude na ujmu v tom zmysle, že by zverením do striedavej starostlivosti a nie do starostlivosti matky, citovo strádala z odlučovania od matky, ktorú má síce rada, ale nemala s ňou až taký silný vzťah, keďže s ňou ani nechcela bývať. Tiež zobral súd do úvahy objektívnu nemožnosť matky vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú počas jej týždennej poobednej pracovnej zmeny, čo si uvedomovala aj matka, ktorá preferovala, že vtedy by starostlivosť o maloletú mohla zabezpečovať jej matka, teda stará matka dieťaťa. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa sú oprávnení a povinní vykonávať prednostne rodičia maloletého dieťaťa a nie tretie osoby, ktorými by bola či už stará matka dieťaťa alebo starý otec alebo strýko. Preto pokiaľ matka z pracovných dôvodov nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v nepárne týždne, kedy pracuje v poobednej pracovnej zmene, túto starostlivosť by prioritne pred inými rodinnými príslušníkmi mal vykonávať otec dieťaťa. Tiež treba zobrať do úvahy pubertálny vek dieťaťa, v ktorom veku je zvlášť potrebný dohľad, dozor a usmerňovanie dieťaťa, čo by matka počas poobednej pracovnej zmeny nemohla vykonávať. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy a praktické hľadiská. Maloletá navštevuje ZŠ v F., s matkou býva v O. nad I. a s otcom v E. K.. Teda od oboch rodičov musí do školy dochádzať autobusom, čím nie je znevýhodnená ani u jedného rodiča. Kamarátky a sociálne zázemie má v mieste bydliska u oboch rodičov. Naviac na striedavé bývanie u oboch rodičov je maloletá už zvyknutá, keďže tak donedávna fungovala, teda zverením maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa pre dieťaťa ani nevytvorí nový skutkový stav.
29. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko mal za to, že za daného skutkového stavu tak bude zabezpečený najlepší záujem maloletého dieťaťa a túto formu starostlivosti odporučil aj kolízny opatrovník dieťaťa.
30. V súlade s § 28 Zákona o rodine súd vyslovil, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, keďže obaja sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.
31. S poukazom na rovnakú dĺžku starostlivosti oboch rodičov o maloletú, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa a rodičia majú približne rovnaké zárobky, pričom matka naviac poberá aj prídavky na dieťa a daňový bonus, súd v zmysle § 62 ods.6 Zákona o rodine rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje.
32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).