Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-31-2020.pdf
PDF · 96.71 KB
Case nature
Subarea
42C/31/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: G.. D. A., U.. X.X.XXXX, R. G. XX, XXX XX L. proti žalovaným: 1. A. Ž., U.. XX.XX.XXXX, R. R. X, XXX XX L., X. L. Ž., U.. XX.X.XXXX, R. R. X, XXX XX L., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti dočasne pozastaviť platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 21.2.2002 a v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti dočasne sa zdržať výkonu exekučného záložného práva dražbou nehnuteľnosti evidovanej U. M. Č.. XXXXX , O. L. - E. G., L.. Ú.. E. G., vo vlastníctve žalovaných 1. a 2., vedenej na Exekútorskom úrade C.. C. A. v exekučnom konaní sp.zn. Ex 1116/10 z a m i e t a.
II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti dočasne nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX, O. L. - E. G., L.. Ú.. E. G. o d m i e t a.
III. Žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, že súd dočasne pozastavuje platnosť a účinnosť kúpno-predajnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 21.2.2002, ktorá sa týka nehnuteľnosti evidovanej na M. Č.. XXXX, okres L. B., L.. Ú. E. G. K. R. Č. X na N. D., súp.č. XXXX, R. Z. X, vedený ako stavba na parcele č. XXXX s príslušenstvom bytu a spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1075/10000, spoluvlastnícky podiel na pozemku zapísanom na LV č. XXXXX, zastavaná plocha o výmere 200 m2 v časti 1075/10000, spoluvlastnícky podiel na pozemku zapísanom na LV č. XXXXX, D.. Č.. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 1327 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 19 m2, parc. č. XXXX/ X zastavaná plocha o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 21 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 21 m2, vrátane spoločných častí a príslušenstva domu, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu v časti 133/10000 k celku. Zároveň žiadal, aby súd dočasne pozastavil dražbu, vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora C.. C. A., pod sp.zn. Ex 1116/10, týkajúcu sa vyššie uvedenej nehnuteľnosti a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej požadoval, aby súd zakázal nakladať s nehnuteľnosťami (pozn. súdu, žalobca neuviedol, komu má súd zakázať nakladať s nehnuteľnosťou). 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca ako predávajúci uzatvoril dňa 21.2.2002 kúpno-predajnú zmluvu na nehnuteľnosť špecifikovanú v článku I, bod 1, písmeno a) tejto zmluvy a na spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach, pozemkoch v podiele uvedenom na LV č. XXXXX. V zmluve bolo uvedené, že žalovaný kúpnu cenu 725.000,- Sk vyplatil žalobcovi v hotovosti pri podpise zmluvy, ale v skutočnosti žalovaný žalobcovi nevyplatil v daný deň sumu 725.000,- Sk. Žalobca tvrdil, že zmluvné strany sa ešte pred podpisom kúpno-predajnej zmluvy dohodli, že kúpnu cenu žalovaný vyplatí žalobcovi neskôr, keď bude finančné prostriedky mať. Ešte pred podpisom
kúpnopredajnej zmluvy dňa 15.2.2002 bola vystavená zmenka na sumu 17.660,- EUR. Mena EUR bola použitá z dôvodu, že žalobca dlhodobo pracuje v Rakúsku, kde je zavedené EURO od 1.1.1999. Suma 17.660,- EUR bola ekvivalentom kúpnej ceny za predmet kúpy podľa kúpnej zmluvy v danom čase. Žalobca a žalovaný sa poznajú roky, majú k sebe maximálnu dôveru, žalobca chcel žalovanému pomôcť. Do roku 2010 žalovaný splatil žalobcovi sumu 6.600,- EUR, preto prvá zmenka, vystavená na sumu 17.660,- EUR bola po vzájomnej dohode v roku 2010 stornovaná a bola vystavená v roku 2010 ďalšia, v poradí druhá zmenka, na sumu 11.000,- EUR, čo predstavovalo nezaplatenú časť kúpnej ceny. Žalobca uviedol, že bol priebežne informovaný o problémoch žalovaného vo finančnej oblasti, ktorý by mal aktuálne čeliť viacerým exekúciám. V auguste 2020 sa žalobca dozvedel, že vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 31.8.2020 bola vyhlásená dražba nehnuteľností v exekučnom konaní. Podľa názoru žalobcu sú splnené podmienky na podanie meritórnej žaloby vo veci neplatnosti kúpno- predajnej zmluvy, keďže nebola zaplatená kúpna cena v plnej výške. Na základe vyššie uvedeného požadoval, aby konajúci súd vydal neodkladné opatrenie v znení uvedenom v bode 1. 3. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil nasledujúce listinné dôkazy: výpis z Listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. E. G., s údajmi platnými k 21.9.2020, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu z 21.2.2002, zmenku vystavenú dňa 25.5.2010 na sumu 11.000,- EUR a zmenku vystavení dňa 15.2.2002, Vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti z 31.8.2020. 4. Z tvrdení žalobcu a predložených dôkazov súd zistil, že strany sporu ako zmluvné strany dňa 21.2.2002 uzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva bytu (ďalej kúpna zmluva), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v článku I zmluvy zo žalobcu na žalovaných 1 a 2. V článku VI bod 2. zmluvy si strany dohodli kúpnu cenu 725.000,- Sk, pričom z článku VII. vyplýva, že kúpnu cenu v sume 725.000,- Sk kupujúci zaplatil v hotovosti pri podpise zmluvy predávajúcemu. Žalobca tvrdí, že kúpna cena nebola zaplatená pri podpise zmluvy, preto bola pred podpisom kúpnej zmluvy dňa 15.2.2002 vystavená zmenka na sumu 17.660,- EUR, čo predstavuje ekvivalent podľa kúpnej zmluvy dohodnutej kúpnej ceny. Keďže do roku 2010 žalovaný zaplatil časť kúpnej ceny, bola vystavená na zvyšnú nezaplatenú časť kúpnej ceny ďalšia zmenka, na sumu 11.000,- EUR dňa 25.5.2010. Žalobca odôvodňuje podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky na podanie meritórnej žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy, keďže nebola zaplatená kúpna cena. Súčasne z vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti vyplýva, že v exekučnom konaní Ex 1116/10 sa bude dňa 9.10.2020 konať dražba nehnuteľnosti. 5. Vznik viacerých exekučných záložných práv z viacerých exekučných konaní k predmetným nehnuteľnostiam vyplýva z Listu vlastníctva č. XXXXX, obec L. - E. G., L..Ú.. E. G.. X. Podľa § 170 zák. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. 7. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 8. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. 9. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. 10. Podľa ust. § 151j ods.1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 343 ods. 1-3 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 12. Podľa § 343 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 13. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 17. Podľa § 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 18. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu, ako aj osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhoduje o návrhu v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je základným determinantom obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Civilný sporový poriadok výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí aj s vecnou legitimáciou. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ teda musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti teda musí žalobca ako navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 19. V predmetom spore žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podaním vo veci samej, súd nevyzýva na odstránenie vád takéhoto podania. Žalobca uvádza, že podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci neplatnosti kúpnej zmluvy a tvrdí, že mu nebola zaplatená kúpna cena, preto vo veci samej je podľa jeho názoru dôvodná žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy. V neodkladnom opatrení navrhuje, aby súd dočasne pozastavil platnosť a účinnosť kúpno-predajnej zmluvy, ďalej pozastavil dražbu (podľa názoru súdu žalobca požaduje zdržanie sa výkonu exekučného záložného práva dražbou) a tiež dočasne zakázal nakladať s nehnuteľnosťou (žalobca neuvádza voči komu žiada zákaz uložiť). 20. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že vo veci samej má žalobca úmysel podať žalobu o neplatnosť zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny. Podľa názoru súdu, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chýbajú skutkové tvrdenia, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť nároku. Žalobca vôbec neuvádza, prečo je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo prečo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená v prípade, že dôjde k výkonu jedného z viacerých exekučných záložných práv. Podľa názoru súdu nie je osvedčená bezprostredná potreba úpravy pomerov medzi stranami, keďže žalobca roky trpel stav, že žalovaný mu nezaplatil celú kúpnu cenu za predmet kúpy, pričom ako uviedol, priebežne bol informovaný o problémoch vo finančnej situácii žalovaného, pričom finančné problémy či majetkovú situáciu žalovaných neobjasnil a ani dopad situácie, o ktorej bol priebežne informovaný na postavenie žalobcu. V zmysle LV č. XXXXX, L..Ú.. E. G. žalovaní majú na nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve zriadené viaceré exekučné záložné práva, zapísané do LV boli v roku 2005, 2006, 2007, 2011, 2012, 2013, 2019. Žalobca uviedol, že zistil v auguste 2020, že sa začalo s výkonom exekučného záložného práva, avšak neuviedol, aký vplyv má zistenie začatia
výkonu exekučného záložného práva pre vymoženie pohľadávky vo výške 8.124,49 EUR s prísl. ako jednej z viacerých pohľadávok, ku ktorým sú zriadené exekučné záložné práva na nehnuteľnosť na jeho právne postavenie, aký vplyv bude mať požadované zdržanie sa výkonu exekučného záložného práva vedeného pod sp. zn. Ex 116/10 na jeho postavenie, teda prečo je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo či je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nedostatok v skutkových tvrdeniach odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súd vyhodnotil tak, že žalobca dôvodnosť nároku neosvedčil. Opísanie rozhodujúcich skutočností ani nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Vo veci samej žalobca bude žiadať neplatnosť kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny, avšak opätovne žalobca neuvádza prečo sa chce žalobou vo veci samej domáhať neplatnosti zmluvy, aký vplyv bude mať úspech v spore na jeho postavenie, preto podľa názoru súdu žalobca súdu dostatočne neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorého ochrany sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Súd k časti, v ktorej žalobca navrhuje, aby súd neodkladným opatrením dočasne pozastavil platnosť a účinnosť kúpno-predajnej zmluvy, uvádza, že kúpna zmluva je odplatná zmluva, ktorá vzniká konsenzom zmluvných strán. Súd neposudzoval nárok vo veci samej, keďže mu ani neprináleží posudzovať, do akej miery by bol žalobca úspešný. Súd iba skúmal dôvodnosť (skutkovú a právnu opodstatnenosť) návrhu na nariadenie neodkladného. Súd uzavrel, že žalobca pre účely nariadenia neodkladného opatrenia neuniesol bremeno tvrdenia, súdu neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca netvrdí, že nedošlo k dohode o cene, nie je zrejmé, prečo žalobca požaduje pozastavenie účinnosti a platnosti zmluvy. 22. Súd pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom, nezaplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny nie je dôvodom pre pozastavenie platnosti a účinnosti zmluvy. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd v tejto časti nepovažuje za dôvodný a dodáva, že návrh v tejto časti zamietol aj z dôvodu, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru súdu žalobca poukazuje najmä na tvrdenie, že nedošlo k zaplateniu celej kúpnej ceny žalovanými, nárok na zaplatenie kúpnej ceny za splnenia zákonom požadovaných podmienok je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, ktorým môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, preto aj z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobca žiada dočasne pozastavil platnosť a účinnosť kúpno-predajnej zmluvy, keďže požadovaný účel je možné zabezpečiť zabezpečovacím opatrením, ktoré má prednosť. Súd podotýka, že spoluvlastnícky podiel v zmysle aktuálneho M. Č.. XXXXX je už iný, ako bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2002. 23. K časti týkajúcej sa zdržania sa výkonu exekučného záložného práva dražbou nehnuteľnosti za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného vo výške 8.124,49 EUR s prísl. súd uvádza, že exekučné záložné právo je právny prostriedok, slúžiaci na zabezpečenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi(povinnému). Právny základ pre vznik záložného práva a výkon tohto práva je upravený v ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonník. V zmysle § 170 Exekučného poriadku, exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Z LV XXXXX, k. ú. E. G. vyplýva, že žalovaní 1,2 sú vlastníci nehnuteľností a záložné právo v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam (zálohu) vzniklo. Z Vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti z 31.8.2020 vyplýva, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie dražbou nehnuteľnosti. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentujú skutkové tvrdenia, prečo je dôvodné zdržanie sa výkonu exekučného záložného práva pre judikovanú pohľadávku, aké dôvody pre zdržanie sa výkonu vidí žalobca. Súd dodáva, že žalobca vôbec, resp. nedostatočne a neurčito formuluje, z akého dôvodu, z akej skutočnosti, vyplýva jeho bezprostredné ohrozenie práva a potreba úpravy pomerov. Opätovne súd konštatuje, že pri neodkladnom opatrení súd nevykonáva dokazovanie ako v konaní vo veci samej, je však potrebné súd presvedčiť o naliehavosti, bezprostrednosti ujmy, ktorá žalobcovi hrozí, a to v konkrétnych intenciách, keďže exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať iba za splnenia zákonných požiadaviek. 24. Súd uzavrel, že návrh na zdržanie sa výkonu záložného práva nie je žalobcom vôbec odôvodnený, nie je zrejmé, ako výkonom, zdržaním sa výkonu jedného exekučného záložného práva bude dotknutý žalobca, podľa názoru súdu nebudú jeho pomery dotknuté, čím nie je naplnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. Podľa názoru súdu nedošlo k osvedčeniu ani základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnutá ochrana. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a účastník ho musí
vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením súd upravuje pomery účastníkov konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Keďže právo na súdnu ochranu majú obe strany sporu, súd musí zvážiť či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný k právu chráneným záujmom navrhovateľa neodkladného opatrenia. 25. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o uloženie povinnosti dočasne nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX, súd návrh žalobcu v tejto časti odmietol. V tomto prípade ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, kde súd nevyzýva na odstránenie vád podania. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol skutkové tvrdenia k dôvodnosti návrhu, a tiež komu má byť uložená povinnosť dočasne nenakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX, k. ú. E. G.. Bez uvedenia subjektu, komu má byť uložená povinnosť, by bol výrok neodkladného opatrenia neurčitý, a tým nevykonateľný. 26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, v časti odmietol, preto by mal žalovaným ako úspešným stranám sporu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. Avšak žalovaným v konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v troch písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. d)CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 CSP).