Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-119-2016.pdf
PDF · 95.7 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/119/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: Slovenská republika - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska č. 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, proti žalovanému: MAC TV s.r.o. so sídlom Brečtanová č. 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o. so sídlom Miletičova č. 5B, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, o odvysielanie opravy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súd dňa 16.05.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému uverejnenia opravy tak, že žalovaný je povinný do siedmich dní od právoplatnosti rozsudku odvysielať v relácii V siedmom nebi, TV JOJ o 20:30 hod., alebo v rovnakom hodnotnom vysielacom čase opravu v znení: „TV JOJ odvysielala v relácii V siedmom nebi dňa 30.03.2016 nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje o Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, o zamestnancoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, vykonávajúcich štátnu službu na tomto oddelení a pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka v prípade maloletej Q. O. s tým, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny postupoval v plnej miere v súlade so zákonom a za odvysielanie nepravdivých informácií sa TV JOJ ospravedlňuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v O.. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 30.03.2016 TV JOJ odvysielala v relácii V siedmom nebi príbeh maloletej Q. O., ktorá bola na základe predbežného opatrenia súdu zverená do starostlivosti Detského domova v Komárne, pričom v odvysielanej relácii boli odprezentované informácie a údaje týkajúce sa konania Úradu PSVR O., ktorý maloletú Q. O. zastupoval v súdnom konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti ako kolízny opatrovník s tým, že nepravdivosť údajov a skreslenie pravdy spočíva napríklad v týchto v uvedenej relácii verejnosti poskytnutých informáciách: „Do rodiny po štyroch chlapcoch však prišlo konečne vytúžené dievčatko. Úradníci sociálnej kurately v Komárne však rozhodli, že ho umiestnia do detského domova“. V tejto súvislosti žalobca, poukazujúc na prepis relácie V siedmom nebi odvysielanej dňa 30.03.2016, citoval pasáže z rozhovorov, ktoré mali odznieť v relácii medzi moderátorom a právnikom, doktorom Hagyarim, ktorí hodnotili postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. v súvislosti s konaním o zverenie maloletej Q. O. do ústavnej starostlivosti, zastávajúc názor, že odvysielané informácie, údaje, súvisiace názory a vyvodené závery boli televíziou odvysielané v rozpore so zákonom o vysielaní a retransmisii, konkrétne ustanovením § 16 ods. 3 zákona, nakoľko žalovaný ich odvysielal bez toho, aby zabezpečil aspoň základnú mieru názorovej plurality, teda aby poskytol priestor na vyjadrenie dotknutému úradu PSVR. Žalobca tak sťažnosťou zo dňa 19.04.2016 navrhol Rade pre vysielanie a retransmisiu začať správne konanie voči žalovanému a listom zo dňa
18.04.2016 žalobca požiadal žalovaného o uverejnenie opravy v súlade s § 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, avšak žalovaný na žiadosť nereagoval. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne sťažnosťou č. 2016/60005 zo dňa 19.04.2016, žiadosťou o odvysielanie opravy zo dňa 19.04.2016 a písomným prepisom znenia relácie V siedmom nebi, odvysielanej televíznou stanicou TV JOJ dňa 30.03.2016.
2. Žalovaný, navrhujúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť, sa písomne vyjadril k žalobe tak, že v zmysle žaloby i jej príloh jednoznačne vyplýva, že list s označením „Žiadosť o uverejnenie opravy“ zaslala osoba žalobcu, hoci v samotnej žalobe uvádza, že informácie boli odvysielané o inej právnickej osobe, a to o Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q. O.. Na základe uvedenej skutočnosti je možné uzatvoriť, že nedošlo k splneniu podmienok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o vysielaní, a preto žalovaný nebol povinný žiadosti o odvysielanie opravy vyhovieť a žalobu je potrebné ako nedôvodnú bez ďalšieho dokazovania vo veci samej zamietnuť. V tejto súvislosti žalovaný zastával názor, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom, keďže podľa údajného prepisu z reportáže žalobca nebol v reportáži spomenutý ani identifikovaný a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Q. O. nie je možné stotožňovať s osobou žalobcu, preto v rovine hmotného práva neexistuje právo, ktoré by žalobcovi prislúchalo. Zároveň dodal, že ak by mal zákonodarca v zmysle ustanovenia § 21 zákona o vysielaní záujem priznať právo na opravu popri subjektom súkromného práva (fyzickej a právnickej osobe) aj orgánu verejnej moci, ktorým žalobca bezpochyby je, vyslovene by tak uviedol v právnom predpise. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal dátum, čas a obsah údajne odvysielanej reportáže. Napokon namietol neprimeranosť a značnú všeobecnosť textu žalobného petitu, ktorý neodstraňuje žiadne údajne nepravdivé alebo skresľujúce skutkové tvrdenia o žalovanom (správne má byť „o žalobcovi“), nakoľko petit opravy nereaguje na žiadnu konkrétnu informáciu, ktorá mala byť odvysielaná.
3. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca replikou, v ktorej citujúc ustanovenia § 4 ods. 2, 4, 6 písm. a), § 5 ods. 5 písm. a) zákona o orgánoch štátnej správy a poukazujúc na zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov mal za to, že od 01.01.2015 je žalobca vo veci aktívne vecne legitimovaným subjektom a od uvedeného dátumu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. stratil právnu subjektivitu byť účastníkom tohto súdneho konania. Vzhľadom na uvedené zastával názor, že došlo k splneniu podmienok v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 a 10 zákona o vysielaní a retransmisii. K žalovaným namietanému neuneseniu dôkazné bremena v súvislosti s dátumom, časom a obsahom odvysielanej reportáže žalobca uviedol, že tento dôkaz označil v žalobe, pripojil v prílohe tohto vyjadrenia a taktiež je možné predmetnú reláciu stále dohľadať v archíve žalovaného na internetovej stránke. Petit žaloby považoval žalobca za dostatočne konkrétny.
4. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný v duplike, stotožňujúc sa s ustanoveniami zákonov, ktoré potvrdzujú, že žalobca je štátnym orgánom a vykonáva pôsobnosť orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ale nie je mu zrejmé, k čomu žalobca poukázaním na ustanovenia uvedených zákonov smeroval, keď nimi žiadnym spôsobom neodôvodňuje svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Žalovaný si napokon dovolil poukázať aj na rozpor vo vyjadrení žalobcu, nakoľko tento poukazom na § 5 ods. 5 písm. a) zákona o orgánoch štátnej správy najprv odôvodňuje, že Úrad má spôsobilosť by účastníkom súdneho a exekučného konania a sa samostatne konať pred súdom, a následne toto ustanovenie popiera poukazom na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. stratil od 01.01.2015 právnu subjektivitu.
5. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 05.10.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Predmetom posudzovaného sporu je právo žalobcu na odvysielanie opravy žalovaným vo vzťahu k nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim údajom a informáciám, ktoré mali odznieť v relácii V siedmom nebi, odvysielanej televíziu JOJ dňa 30.03.2016 a ktoré sa mali týkať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O..
7. Zo žalobcom pripojeného prepisu televíznej relácie V siedmom nebi vyplýva, že k odvysielaniu relácie došlo dňa 30.03.2016 o 20:35 hod. Žalobca listom zo dňa 19.04.2016, doručeným žalovanému dňa
25.04.2016, požiadal žalovaného (ktorý bol vysielateľom predmetnej relácie) o odvysielanie opravy. V tejto súvislosti, vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.03.2016 (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“), podľa ktorého žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká, súd konštatuje, že žalobca požiadal vysielateľa o odvysielanie opravy riadne (v písomnej forme) a včas, teda počas plynutia prekluzívnej 30 dňovej lehoty na uplatnenie svojho práva u vysielateľa.
8. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný žiadosti o odvysielanie opravy nevyhovel, a teda nesplnil si povinnosť v zmysle § 21 ods. 7 zákona o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.
9. Podľa § 21 ods. 10, 11 zákona o vysielaní a retransmisii, ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala. Ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh podľa odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7, právo na odvysielanie opravy zaniká.
10. Skúmajúc včasnosť podanej žaloby, súd zistil, že žalovanému márne uplynula zákonná 8 dňová lehota na odvysielanie opravy dňa 03.05.2016 a od nasledujúceho dňa začala žalobcovi plynúť zákonná 15 dňová prekluzívna lehota na to, aby mohol svoje právo na odvysielanie opravy uplatniť na súde. Vzhľadom na to, že žalobca podal žalobu na súd dňa 16.05.2016 a prekluzívna lehota na jej podanie uplynula až dňa 18.05.2016, je zrejmé, že žalobca podal žalobu včas.
11. Zásadnou právnou otázkou posudzovaného sporu (ratio decidendi) sa stala žalovaným namietaná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, ktorého predmetom je právo vyplývajúce z osobitného právneho predpisu - zákona o vysielaní a retransmisii.
12. Pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť procesných strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
13. Podľa § 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.
14. Na základe obsahu prepisu príbehu P. O. Y. U. T. Q., odvysielaného v relácii V siedmom nebi na televíznej stanici JOJ dňa 30.03.2016, súd zistil, že informácie a skutočnosti, ktoré sa procedurálne udiali počas rozhodovania o zverení maloletej Q. do ústavnej starostlivosti, sa netýkali žalobcu - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ale iného subjektu, a to Úradu práce sociálnych vecí a rodiny O. tak, ako to vyplýva aj z opisu rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe a tiež zo žalobného petitu, v ktorom sa žalobca domáha ospravedlnenia voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. s tým, že v predmetnej relácii mali odznieť nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje práve o tomto úrade, ktorý mal postupovať v plnej miere v súlade so zákonom. Vzhľadom na vedené je nepochybné, že údaje majúce skresľovať pravdu sa týkali jednoznačne určiteľnej právnickej osoby, a to Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. a exaktne túto nevyvrátiteľnú skutočnosť potvrdzuje i v prepise uvedená veta redaktorky, že „...úradníci sociálnej kurately v O. však rozhodli, že ho umiestnia do detského domova...“ Súd uvádza, že i z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 19.04.2016 a sťažnosti žalobcu zo dňa 19.04.2016, ktorú adresoval Rade pre vysielania a retransmisiu, je zrejmé, že v televíznej relácii odvysielané údaje sa týkajú Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O.. Na základe uvedeného ide o subjekt nezameniteľný s iným subjektom alebo osobou, preto za použitia vyššie citovaného ust. § 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii súd dospel k záveru, že na podanie žiadosti o odvysielanie opravy, ako i následnej žaloby s rovnakým predmetom nebolo oprávnené Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, nakoľko vecne legitimovaným na uplatnenie tohto práva bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. za predpokladu, že
je subjektom spôsobilým byť účastníkom súdneho konania, teda nositeľom procesnej subjektivity, ktorú v danom konaní žalobca spochybnil.
15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015 do 30.04.2017 (ďalej len „zákon č. 453/2003 Z. z.“), zriaďuje sa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja.
16. Podľa § 5 ods. 5 písm. a), bod 1. zákona č. 453/2003 Z. z., úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti.
17. Citované ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov rámci územného obvodu kraja s tým, že sa priznáva úradu spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, a teda ex lege je daná jeho procesná subjektivita - spôsobilosť samostatne pred súdom konať. Paradoxom v posudzovanom spore je, že sám žalobca poukázal na ustanovenie § 5 ods. 5 písm. a), bod 1. zákona č. 453/2003 Z. z. v snahe preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore a súčasne preukázať stratu právnej subjektivity Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, avšak súd má za to, že dosiahol presný opak, nakoľko právna úprava zákona č. 453/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015 deklaruje spôsobilosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. byť účastníkom/stranou v civilnom súdnom procese, a preto vyznieva nelogicky argumentácia žalobcu, založená na jeho presvedčení, že od 01.01.2015 úrad právnu subjektivitu stratil, pričom tento svoj záver žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a vzhľadom na iracionálny súvis jeho skutkového a právneho tvrdenia ani neosvedčil.
18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 453/2003 Z. z., ústredie je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet ministerstva.
19. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 453/2003 Z. z., ústredie je: a) služobný úrad štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, b) zamestnávateľ zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na ústredí alebo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
20. Podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z., ústredie vykonáva štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti a plní úlohy podľa osobitných predpisov na úsekoch 1. štátnych sociálnych dávok, ak osobitný predpis neustanovuje inak, 2. pomoci v hmotnej núdzi a náhradného výživného, 3. kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, 4. sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 5. služieb zamestnanosti, 6. zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky a zamestnávania občanov Slovenskej republiky v zahraničí, 7. prípravy a realizácie projektov a programov financovaných zo štátneho rozpočtu, z prostriedkov Európskej únie a spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov.
21. V súvislosti s ustanoveniami § 4 ods. 2, 4 a 6 zákona č. 453/2003 Z. z. a zákonom č. 305/2005 Z. z., od ktorých žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v spore, je nutné uviesť, že niet pochýb o postavení a rozsahu pôsobnosti žalobcu, ktoré tieto zákonné ustanovenia upravujú, avšak na rozdiel od ustanovenia § 21 ods. 1 a 11 zákona o vysielaní a retransmisií z nich nevyplýva žiadne právo žalobcu, ktoré by ho legitimovalo na podanie žaloby na odvysielanie opravy. Právna skutočnosť, že žalobca - ústredie je služobným úradom, resp. zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu alebo prácu na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny svedčí iba o vecnej legitimácií ústredia voči zamestnancom na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v potenciálnom pracovnoprávnom spore alebo taktiež vypovedá o kompetentnosti ústredia konať voči zamestnancom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny z titulu pracovnoprávnej zodpovednosti, keďže ústredie je ich služobným úradom alebo zamestnávateľom. Žalobcom citované ustanovenia však nijako nepreukazujú jeho aktívnu
vecnú legitimáciu v posudzovanom spore. V danom prípade je nevyhnutné mať na zreteli špeciálnu - osobitnú právnu úpravu (§ 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii) vo vzťahu k právu požadovať bezplatné odvysielanie opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov odvysielaných o osobe, ktorú možno na základe týchto údajov určiť. Súd považoval za nesporné a zároveň mal listinnými dôkazmi riadne preukázané, že subjektom, ktorého sa mali údaje a informácie z televíznej relácie V siedmom nebi týkať, a ktorých opravy sa žalobca domáha, sa nepochybne týkali Úradu práce sociálnych vecí a rodiny O., preto iba tomuto subjektu patrí výlučné právo požadovať od vysielateľa televíznej relácie V siedmom nebi opravu pravdu skresľujúcich údajov.
22. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje právo požadovať od žalovaného odvysielanie opravy pravdu skresľujúcich údajov, nakoľko tieto údaje sa týkali iného jednoznačne identifikovateľného subjektu, ktorý je na uplatnenie žalovaného práva vecne legitimovaný, a preto súd bez meritórneho posúdenia sporu žalobu z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).