Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-13-2024.pdf
PDF · 147.05 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/13/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vékonyovej a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a Mgr. Mareka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, IČO: 35 437 588, proti žalovaným 1/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. F. XXX/XX, 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H., I. XXX/XX, obaja právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. 3C/291/2014-446 zo dňa 25. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozhodnutím zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Partizánske, obec Partizánske, k. ú. J., evidovaným Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na LV č. XXX ako parcela reg. "C" parc. č. XX o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "C" parc. č. XX o výmere 1 340 m2 – záhrada, rodinný dom s. č. XX stojaci na parcele reg. "C" parc. č. XX o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal novovytvorenú parcelu - parc. reg. "C" parc. č. XX/X o výmere 511 m2 – záhrada a do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/, v prospech každého z nich v podiele 1/2-ina parcelu reg. "C" parc. č. XX o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom s. č. XX stojaci na parcele reg. "C" parc. č. XX o výmere 704 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako aj novovytvorenú parcelu
- parcela reg. "C" parc. č. XX/X o výmere 829 m2 – záhrada podľa geometrického plánu č. 3C/291/2014 vyhotoveného K. L. M. dňa 20.07.2020, úradne overeného Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor dňa 03.08.2020 pod položkou č. I. XXX/XX, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súčasne zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí (plynovod, vodovod a elektrické vedenie) na parcely C KN č. XX a č. XX/X v prospech vlastníka pozemkov parcely C KN č. XX/X a č. XX podľa geometrického plánu č. 3C/291/2014 vyhotoveného K. L. M. dňa 20.07.2020 úradne overeného Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor dňa 03.08.2020 pod položkou č. I. XXX/XX, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovaným 1/ a 2/ za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve uloženia inžinierskych sietí (plynovod, vodovod a elektrické vedenie) na parcely C KN č. XX a č. XX/X v prospech vlastníka pozemkov parcely C KN č. XX/X a č. XX odplatu vo výške 3.800,- eur v prospech každého z nich sumu 1.900,- eur a žalovaných 1/ a 2/ uhradiť žalobkyni odplatu vo výške 722,- eur, a to každý po 361,- eur, titulom
finančného vyrovnania za nadobudnutie podielu na stavbe s. č. XX. Žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území J. tak, ako sú uvedené v odseku 1 tohto rozsudku (ďalej aj parcela č. XX, parcela č. XX, parcela č. XX a rodinný dom súp. č. XX). Pôvodne však popri tom žiadala, aby bola žalovanému 1/ uložená aj povinnosť odstrániť prekážky, a súčasne jej žalovaní platili nájomné. V tejto časti však vzala žalobkyňa svoju žalobu späť pred prvým pojednávaním a konanie bolo v tejto časti zastavené. Okrem toho žaloba pôvodne smerovala aj voči osobe, ktorá viac nie je podielovou spoluvlastníčkou a konanie voči nej bolo zastavené uznesením, č. k. 3C/291/2014-79 zo dňa 09.01.2017.
3. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že sa jej napriek snahe nepodarilo dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní nehnuteľností a žalobu podala na súd preto, aby si zabezpečila prístup k pozemku parc. č. 73 v k. ú. J., na ktorom je postavený rodinný dom, v ktorom býva so svojim manželom. Za týmto účelom navrhla reálne rozdelenie pozemkov parc. č. XX N. XX tak, aby vznikla cesta z pozemku parc. č. XX k verejnej komunikácii a vyriešila sa aj otázka jej inžinierskych sietí na týchto spoločných nehnuteľnostiach.
4. Žalovaní vo vyjadreniach k podanej žalobe uviedli, že nesúhlasia so zúžením pozemkov parc. č. XX N. XX v dôsledku ich reálneho rozdelenia. Ide o stavebné pozemky a okrem toho sú na ňom vysadené ovocné stromy, ktoré by museli byť vyrúbané.
5. Žalobkyňa v konaní pred súdom trvala na rozdelení pozemkov parc. č. XX, XX tak, aby boli rozdelené po dĺžke, keďže v zemi sú vedené všetky inžinierske siete, ktoré musí mať na vlastnom pozemku, pričom aktuálne tieto inžinierske siete vedú cez spoločné pozemky, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukázala na to, že tam boli osadené ešte za života rodičov strán sporu. Poukázala na to, že v čase, keď stavala svoj rodinný dom, bolo plánované, že sa tam vytvorí cesta. Z tohto dôvodu si pred dom umiestnila aj septik. Cesta sa však nakoniec nevybudovala a teraz k septiku nie je prístup. Mala za to, že ak by súd nevyhovel jej návrhu a nedošlo by k pozdĺžnemu rozdeleniu nehnuteľnosti, žalovaní by jej v budúcnosti nemuseli dať súhlas k prípadnej oprave a údržbe inžinierskych sietí, ktoré by išli cez ich pozemky. Taktiež, na predmetných parcelách sú nasadené ovocné stromy, ktorých koreňový systém by mohol narušiť prípojky inžinierskych sietí. Ďalej uviedla, že prístupová cesta, ktorú zriadili, aby sa s manželom mohli dostať k ich rodinnému domu, je s prevýšením 15 až 20 metrov, a ich septik je nižšie, takže nie je možnosť vývozu septiku. Sused pritom postavil v záhrade dom a už mu vadí zápach septiku. Vývoz septiku však nie je možný z dôvodu, že nie je také čerpadlo, ktoré by vytiahlo septik do kopca s uvedeným prevýšením. Ďalej uviedla, že v prípade jej návrhu tak vodovodná prípojka pre rodinný dom súp. č. XX by sa nemusela preložiť a mohlo by byť z tohto dôvodu zriadené vecné bremeno. Ďalej uviedla, že v súčasnosti vyváža odpad k rodičovskému rodinnému domu s. č. 19 a odtiaľ ho berú technické služby. Následne počas konania precizovala svoj návrh na pozdĺžne rozdelenie nehnuteľnosti, pričom vždy žiadala, aby vznikol prístup na novovzniknuté parcely z miestnej komunikácie z ulice Zádvorie, bezbariérový prístup k jej rodinnému domu pre ňu a jej manžela s tým, že vlastník inžinierskych sietí bude totožný s vlastníkom pozemku, bude zachovaná možnosť pravidelného vývozu komunálneho odpadu a septiku z jej domu, a bude zabezpečená dostupnosť na pozemok parc. č. XX za účelom vybudovania čističky odpadových vôd. Poukázala, že v súčasnosti využívaná prístupová cesta k jej pozemku parc. č. XXX/X totiž nekončí na miestnej komunikácii, prístup na ňu je cez tri súkromné pozemky.
6. Žalovaní pred súdom zopakovali, že nesúhlasia s takým rozdelením pozemkov, ako navrhuje žalobkyňa. Okrem toho poukázali na to, že inžinierske siete prechádzajúce cez parc. č. XX N. XX čiastočne užívajú aj oni, keďže slúžia aj k uspokojeniu služieb domu s. č. XX - bývalý rodičovský dom. Potvrdili, že tieto siete boli zriadené so súhlasom rodičov a nikdy neboli problémy a spory ohľadne ich údržby, prevádzky. Navrhli zriadiť v prospech žalobkyne vecné bremeno, ktoré by spočívalo v povinnosti vlastníkov parc. č. XX N. XX zároveň povinných z vecného bremena strpieť v rozsahu nimi vlastniacich podielov trvalé zriadenie a užívanie týchto inžinierskych sietí, konkrétne prípojka vody, plynu, elektriny a v práve oprávneného z vecného bremena k prístupu na nehnuteľnosti parc. č. XX N. XX za účelom vykonávania prevádzky, údržby, rekonštrukčných prác, kontrolnej činnosti a ich opráv, a to oprávnenými z vecného bremena, ako aj osobami, ktoré by na základe
zmluvného vzťahu k nim tieto práva vykonávali. Trvali na tom, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti cez parc. č. XXX/X, ako vyplynulo z náčrtu rozdelenia pozemkov, ktorý predložila. Opakovane poukazovali na to, že na začiatku parc. č. XX, čo je prístup do rodinného domu s. č. XX, kde je oplotenie spornej nehnuteľnosti, v časti, ktorá sa má oddeliť podľa návrhu, sú plynové prípojky, jedna súvisiaca s rodinným domom s. č. XX a druhá s rodinným domom 140/12, ktorý patrí žalobkyni. Bezprostredne za bránou, približne 3 m sa nachádza vodovodná šachta, ktorá slúži k dodávke vody s. č. XX aj s. č. XXX a rozdelením navrhovaným žalobkyňou by vznikol neprimeraný stav a neprimeraná možnosť výkonu práv vlastníka domu s. č. 19. Nikdy neboli spory ohľadne užívania inžinierskych sietí. Súhlasili s tým, že by bol dom súp. č. XX prikázaný do ich podielového spoluvlastníctva.
7. Súd v rámci dokazovania vykonal dňa 16.06.2016 obhliadku vyporiadavaných nehnuteľností. Následne bola v konaní ustanovená znalkyňa K. K. O., ktorá vypracovala znalecký posudok č. X/ XXXX, v ktorom uviedla tri možné varianty reálneho rozdelenia pozemkov parc .č. XX a XX v k. ú. J.. Žalovaní považovali za najvhodnejší návrh č. 3 a žalobkyňa návrh č. 2. Súhlasili s odkúpením podielu žalobkyne na rodinnom dome za primeranú náhradu. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena, súhlasili s uložením povinnosti strpieť uloženie inžinierskych sietí. Odmietli však zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu, nakoľko nie je nevyhnutné na zabezpečenie prístupu žalobkyne k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Tento je podľa ich názoru zabezpečený z druhej strany po poľnej ceste, a to aj motorovými vozidlami a je žalobkyňou a príslušníkmi jej domácnosti dlhoročne užívaní.
8. Následne súd uznesením, č. k. 3C/291/2014-173 zo dňa 19.09.2018 nariadil znalecké dokazovanie a bol ustanovený znalec z odboru Geodézia, odvetvie Geodézia, kartografia a fotogrametria. Znaleckou úlohou bolo vypracovanie geometrického plánu podľa náčrtu č. 3 znaleckého posudku. Uznesením, č. k. 3C/291/2014-194 zo dňa 16.11.2018 súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca Ing. Miloslava Terlandu, z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Znaleckou úlohou bolo určenie hodnoty rodinného domu. Uznesením, č. k. 3C/291/2014-294 zo dňa 17.01.2020 súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a znaleckou úlohou poveril K. L. M., znalca z odboru Geodézia, odvetvie Geodézia, kartografia a fotogrametria. Znaleckou úlohou bolo doplnenie geometrického plánu o vytýčenie trasy inžinierskych sietí vedených cez vyporiadavané pozemky.
9. Z dôvodu úmrtia žalovaného 2/ počas konania, súd uznesením, č. k. 3C/291/2014-345 zo dňa 10.03.2021 rozhodol, že v procesnom postavení žalovaného 2/ pokračuje s dedičom pôvodného žalovaného 2/ G. D., nar. XX.XX.XXXX. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021.
10. Následne súd požiadal znalca Ing. Vladimíra Šimka o podanie odborného vyjadrenia ohľadom ocenenia výšky nájmu vecného bremena tak, ako bolo zamerané geometrickým plánom. Dňa 14.12.2022 doručil znalec znalecký posudok.
11. Po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania žalobkyňa trvala na tom, že znalkyňa v návrhu 3 možného rozdelenia pozemkov predpokladá zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu. Z toho podľa nej vyplýva, že by súd mal takéto vecné bremeno zriadiť. Uviedla, že pokiaľ ide o prístup k jej nehnuteľnostiam, ktoré nie sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, tak verejná komunikácia, ktorú používa na prístup, končí pri kostole a ďalej pokračuje súkromnými pozemkami vo vlastníctve tretích osôb (parc. registra „E“, prac. č. XX). V tejto súvislosti doručila súdu vyjadrenie Technických služieb mesta Partizánske, spol. s.r.o. zo dňa 28.03.2023 a Odpoveď mesta Partizánske zo dňa 12.04.2023.
12. Žalovaní nesúhlasili so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu a poukázali na to, že žalobkyňa má nad svojim rodinným domom postavené garáže, ktoré riadne využíva a užíva. K predloženým vyjadreniam Mesta Partizánske a Technických služieb mesta Partizánske uviedli, že nie je známe, na aké otázky tieto inštitúcie odpovedali a tieto vyjadrenia nemajú žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k navrhovanému zriadeniu vecného bremena.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že je nesporné, že žalobkyňa a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom výška spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1, a výška spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ a 2/ je 3/8. Súd prvej inštancie uviedol, že zo znaleckého posudku č. X/XXXX vyplýva, že znalkyňa K. O. navrhla
tri možné varianty rozdelenia pozemkov. Podľa návrhu č. 2 by došlo k rozdeleniu pozemkov tak, že by došlo k vytvoreniu prístupovej cesty v prospech žalobkyne v šírke 3,50 m. Ostávajúca výmera podielu bola vyčlenená v dĺžke 7,28 m od parc. č. XX. Podľa návrhu č. 3 by došlo k vyčleneniu podielu žalobkyne po celej šírke pozemku parc. č. XX v dĺžke 26,20 m od parc. č. XX. Znalkyňa označila návrh č. 3 za najkompaktnejší z hľadiska účelnosti využitia všetkých pozemkov. Uviedla, že toto riešenie však nerieši prístup žalobkyne k domu a ani inžinierskym sieťam na pozemkoch parc. č. XX N. P. XX. Z následne vykonaného dokazovania, a to znaleckého posudku č. 90/2019 vyplynulo, že rodinný dom mal k 04.04.2019 všeobecnú hodnotu 24.300,- eur. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX mal súd prvej inštancie preukázané, že odplata za zriadenie vecného bremena k inžinierskym sieťam je vo výške 3.800,- eur. Súd ďalej uzavrel, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie J. vyplýva, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k miestnej komunikácii cez parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve manžela žalobkyne.
14. Následne vec posúdil podľa § 142 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Uviedol, že strany sporu zhodne trvali na reálnom rozdelení pozemkov v ich podielovom spoluvlastníctve, sporným zostal iba spôsob ich rozdelenia. Poukázal na to, že má v zmysle zákona povinnosť prihliadnuť najmä na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Uvedené hľadiská sú prioritné, nie však jediné.
15. Súd prvej inštancie následne uviedol, že dospel k záveru, že je najvhodnejšie vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam podľa návrhu č. 3 znaleckého posudku K. O., a to z dôvodu účelnosti využitia rozdelených pozemkov. Poukázal na to, že tento návrh považovala za najvhodnejší aj samotná znalkyňa. Uviedol, že veľkosť podielov strán sporu by bola zachovaná pri oboch variantoch vyporiadania, a preto prihliadol najmä na účelnosť rozdelenia. Podľa návrhu č. 3 budú pozemky rozdelené po celej šírke, čím sa zachová ich rovnomerný tvar, ktorý korešponduje aj so šírkou pozemku, na ktorom má žalobkyňa rodinný dom. Naopak, v prípade vyporiadania podľa návrhu 2 znaleckého posudku, by došlo k vytvoreniu nerovnomerných pozemkov a k zúženiu pozemkov parciel č. XX N. P. XX. K námietke žalobkyne, že v prípade nevyporiadania spoluvlastníctva podľa návrhu 2 znaleckého posudku, by nemala prístup k verejnej komunikácii, súd konštatoval, že prístup k verejnej komunikácii má žalobkyňa z druhej strany od pozemku, kde má postavený svoj rodinný dom. Žalobkyňa túto cestu využíva dlhodobo, minimálne už od začatia konania, pretože v konaní netvrdila a ani nepreukázala, že na prístup k ceste by používala spoločné pozemky. Už priamo zo žaloby vyplýva, že tieto nijakým spôsobom nevyužíva, čo sama uviedla. Zo správy z Technických služieb Mesta Partizánske síce vyplýva, že septik žalobkyne s ich technikou vytiahnuť nedokážu, avšak táto skutočnosť nemôže ovplyvniť rozhodnutie ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže účelné využitie pozemkov má pri prihliadaní na spôsob vyporiadania prednosť pred možnosťou/ nemožnosťou vytiahnutia septiku. Zároveň táto skutočnosť potvrdzuje, že k rodinnému domu žalobkyne je po ceste prístup aj cez parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve jej manžela. Vzhľadom na účelnosť užívania pozemkov po ich vyporiadaní preto súd zvolil vyporiadanie podľa návrhu č. 3.
16. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, tu sa účastníci konania dohodli na prikázaní rodinného domu do spoluvlastníctva žalovaných. Za účelom zistenia výšky odplaty za podiel žalobkyne bolo nariadené znalecké dokazovanie a z podaného znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že oceňovaný rodinný dom má hodnotu 2.888,03 eur. Túto hodnotu žiaden z účastníkov konania nerozporoval. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa má nárok na vyrovnanie vo výške 1-iny z uvedenej sumy, teda na sumu 722,- eur. Súd preto rozhodol tak, že rodinný dom prikázal do spoluvlastníctva žalovaných, pričom zaviazal každého so žalovaných ako vyrovnanie za časť podielu žalobkyne na rodinnom dome zaplatiť žalobkyni sumu 361,- eur.
17. Súd prvej inštancie zároveň podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí v prospech vlastníka novovzniknutého pozemku parc. č. XX/X a parc. č. XX (vo vlastníctve žalobkyne). Urobil tak za účelom zabezpečenia dosahu žalobkyne, ale aj jej prípadných právnych nástupcov k inžinierskym sieťam. Žalovaní so zriadením vecného bremena v tejto časti súhlasili. Na druhej strane nevyhovel návrhu žalobkyne, aby zriadil aj vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XX, pričom poukázal na svoje závery uvedené v odseku 62 odôvodnenia svojho rozhodnutia, a to, že žalobkyňa sa k ceste môže dostať priamo zo svojho pozemku. Konštatoval, že zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva takýmto spôsobom nebude mať žiadny vplyv na prístup žalobkyne a jej rodiny k ceste, keďže doteraz využívali cestu z pozemku žalobkyne. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa úspechu vo veci tak, že žalovaným priznal jej úplnú náhradu.
18. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, v ktorom namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že strany sporu chceli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, sporný zostal len spôsob reálneho rozdelenia pozemkov. Podľa názoru žalobkyne, súd prvej inštancie pri rozhodnutí vo veci samej dôsledne neaplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nezohľadnil všetky rozhodujúce hľadiská pre určenie spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Zdôraznila, že v priebehu sporu opätovne poukazovala na fakt, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX/XX postaveného na pozemku parc. registra „C“, parc. č. XX a po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva potrebuje mať k tomuto domu zachovaný bezprostredný prístup z verejného priestranstva. Aktuálne jej je takýto prístup umožnený z ulice Zádvorie, pričom toto jej právo vyplýva z jej vlastníckeho práva k pozemkom s parc. č. XX a parc. č. XX. Zachovanie tohto bezprostredného prístupu v podobe vecného práva bolo pritom jej základnou požiadavkou, ktorú žiadala zohľadniť pri určení spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Poukazovala totiž na to, že spolu so svojím manželom sú zdravotne ťažko postihnutými osobami, a jedine z ulice Zádvorie sú im zabezpečované základné služby pre občanov (odvoz odpadu, údržba v zimných mesiacoch, vývoz septiku atď.). Z dôvodu existencie sporu so žalovanými boli nútení pokúsiť sa hľadať aj iný možný prístup k svojmu rodinnému domu, a to cez pozemok parc. registra „C“, parc. č. XXX/X (aktuálne v ich bezpodielovom spoluvlastníctve), avšak tento pozemok bezprostredne neumožňuje prístup k verejnému priestranstvu, nakoľko pri kostole sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve tretích osôb. Prostredníctvom tejto trasy jej nie sú poskytované ani služby občianskej vybavenosti. Žalobkyňa preto v odvolacom konaní žiadala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k pozemkom podľa znaleckého návrhu č. 2. Okrem toho mala za to, že súd sa dôsledne neriadil znaleckým posudkom K. K. O., ktorá na strane 5 posledný odsek uviedla: „Na pozemku parc. č. XX sa nachádza rodinný dom žalobkyne. V súčasnosti jediný prístup k domu je zabezpečený zo zadnej strany domu po nespevnenej komunikácii (príloha P8). Táto navyše prechádza nielen cez pozemky žalobkyne, ale aj cez súkromné pozemky. Prístup motorovým vozidlom až do dvora v súčasnosti nie je možný – nachádza sa tam iba bránka pre peší vstup a betónový chodník k domu. Približne na úrovni domu sa nachádza aj žumpa, ku ktorej tiež nie je momentálne prístup motorovým vozidlom – z vrchnej časti je postavená murovaná prístavba a z miestnej komunikácie bránia pozemky parc. č. 71 a 72.“ Žalobkyňa poukázala na to, že znalkyňa k znaleckému návrhu č. 3 uviedla, že je z hľadiska účelného využitia pozemkov najvhodnejší, ale tento nerieši prístup k domu žalobkyne, ani k inžinierskym sieťam na pozemkoch C KN parc. č. 71 a 72, ktorý by pri takomto delení musel byť zabezpečený formou vecného bremena. V zmysle uvedeného mal podľa jej názoru súd zriadiť pri realizácii návrhu č. 3 vecné bremeno, ktoré by jej zabezpečovalo možnosť takéhoto prechodu a prejazdu. Takto jej súd svojim rozhodnutím znemožnil bezprostredný prístup k jej rodinnému domu z verejného priestranstva. Naopak, nechal ju v situácii, že je odkázaná na vieru, že tretie osoby, ktoré sú vlastníkmi pozemkov pri kostole (parc. „E“ č. 32, parc. „E“ č. 31, parc. „E“ č. 28/2, parc. „E“ č. 28/1, parc. „E“ č. 27) jej nikdy v budúcnosti nebudú brániť v prejazde cez ich pozemky. Okrem toho, touto nespevnenou komunikáciou nie je možné zabezpečovať zvoz komunálneho odpadu. Mala za to, že sa dostala do horšieho právneho postavenia ako bola pred rozhodnutím súdu. Okrem toho, jej dom týmto prestane spĺňať všeobecné technické požiadavky pre navrhovanie stavieb podľa § 47 a nasl. stavebného zákona. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval vyjadrenie žalovaných, že súhlasia s bezodplatným zriadením vecného bremena súvisiaceho s inžinierskymi sieťami. Na základe tejto žiadosti vypracoval K. L. M. znalecký posudok (nie odborné vyjadrenie) č. XX/XXXX, v ktorom odhadol odplatnú hodnotu vecného bremena s povinnosťou strpieť na pozemku uloženie domových prípojok na inžinierske siete na sumu 3.800,- eur. Dala odvolaciemu súdu do pozornosti, že na strane 6 znaleckého posudku č. 10/2022 K. M., v bode 4.1, znalec tučným písmom upozornil, že pre rozhodnutie o odplatnej hodnote vecného bremena bude potrebné určiť rozsah ochranného pásma vecného bremena (vyznačenie a výmeru) v geometrickom pláne. Súd prvej inštancie však aj napriek tomu, že nevykonal dokazovanie, čo do vyznačenia ochranného pásma vecného bremena, vo výroku III. rozsudku zaviazal žalobkyňu na zaplatenie odplaty za zriadenie vecného bremena v súlade so znaleckým posudkom č.
10/2022 Ing. Šimuna. Poukázala na to, že súd síce nenariadil znalecké dokazovanie, znalec však napriek tomu podal znalecký posudok. Jeho predmetom bol pritom odhad hodnoty náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorej sa právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 05.11.2019 výslovne vzdala. K výroku IV. rozsudku namietala, že súd prvej inštancie pri určení výšky odplaty vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 90/2019 Ing. Terlandu, ktorý na strane 17 posudku zrekapituloval všeobecnú hodnotu stavieb, avšak súd pri určení výšky náhrady vychádzal výlučne zo všeobecnej hodnoty stavby so súp. č. 19 (2.888,03 eur), bez toho, aby vychádzal aj z ohodnoteného príslušenstva. V odôvodnení rozsudku nebol tento postup odôvodnený. Súčasne považovala tento postup za nesprávny. Záverom namietala, že súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal bez ohľadu na výsledok tohto sporu na vec aplikovať ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Uviedla, že pri žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov súdu dokladovala svoje pomery, keď ako zdravotne ťažko postihnutá osoba s veľkými mesačnými výdavkami na lieky požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov, čomu súd uznesením vyhovel a od súdnych poplatkov ju oslobodil. Poukázala aj na to, že pred začatím tohto sporu a dokonca aj v jeho priebehu sa pokúšala dohodnúť so žalovanými, aby svoje podielové spoluvlastníctvo zrušili dohodou. Akýkoľvek pokus o mimosúdnu dohodu sa však ukázal ako márny, z toho dôvodu bolo nutné podať žalobu.
19. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Zotrvali na tom, že variant č. 3 rozdelenia pozemkov, ktorý súd zvolil, je správny a spravodlivý, a to aj s poukazom na to, že žalobkyňa má k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup. Ohradili sa voči tomu, že by súhlasili s tým, aby bolo vecné bremeno týkajúce sa inžinierskych sietí, zriadené bezodplatne. Mali za to, že vyjadrenie ich právnej zástupkyne žalobkyňa nesprávne pochopila, nakoľko takúto možnosť pripúšťali len podmienene, ak by žalobkyňa nežiadala vyplatiť zo spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, ktorý im bol prikázaný.
20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
21. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parc. č. 71 a 72 v k. ú. J. a rodinného domu súp. č. XX, stojacom na pozemku parc. č. 71 v k. ú. J. tak, ako je uvedené v odseku 1 tohto rozhodnutia. Strany sporu nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, a je medzi nimi zhoda aj v tom, že pozemky parc. č. 71 a 72 je potrebné reálne rozdeliť tak, aby bol vyčlenený podiel žalobkyne a dom bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Rovnako nie je sporné, že žalobkyňa má spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 (menší ako žalovaní 1/ a 2/) na spoločných nehnuteľnostiach a súčasne vlastní pozemok parc. č. 73, ktorý priamo susedí s vyporiadavaným pozemkom parc. č. 72. Na tomto pozemku má s manželom postavený rodinný dom, v ktorom žije. Inžinierske siete, ktoré sa viažu k užívaniu tejto nehnuteľnosti žalobkyne sú uložené pod zemou na pozemkoch parc. č. 71 a 72, ktoré sú predmetom vyporiadania, a to v miestach zakreslených v geometrickom pláne vypracovanom K. M. č. 3C/291/2014 zo dňa 20.07.2020. Nie je sporné, že tieto siete sú v časti využívané aj pre vyporiadavaný rodinný dom súp. č. XX. Na pozemku parc. č. 71 sa taktiež nachádza vodovodná prípojka pre tento rodinný dom.
22. Odvolací súd poukazuje na to, že na vyporiadavaných pozemkoch parc. č. 71 a 72 sú uložené inžinierske siete, ktoré slúžia tak nehnuteľnosti žalobkyne (resp. v jej BSM), ako aj pre spoločnú nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č.XX. Medzi stranami zostala sporná otázka konkrétneho spôsobu deľby pozemkov, keď ustanovená znalkyňa K. O. uviedla tri možné spôsoby rozdelenia a každá strana uprednostňuje iné z nich. Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní domáha pozdĺžneho rozdelenia, ktoré znalkyňa označila ako č. 2. Pri tomto variante novovytvorený pozemok, ktorý by mal byť prikázaný žalobkyni, predstavuje v časti pás pozemku v šírke 3,5 metra, na ktorom sú vyššie zmienené inžinierske siete. Žalobkyňa tvrdí, že iba v prípade realizácie variantu č. 2 ide o spravodlivý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže potrebuje zabezpečiť pre svoj vlastný rodinný dom, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom prístup, resp. napojenie na verejné priestranstvo. Taktiež by tak dokázala
zabezpečiť odvoz komunálneho odpadu a vývoz septiku, ktorý je na jej vlastnom pozemku. V prípade zotrvania na rozdelení nehnuteľnosti podľa variantu č. 3, žalobkyňa trvala na zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu tak, aby si zabezpečila priamy prístup k nehnuteľnostiam, ktoré má vo výlučnom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve a odvoz odpadu a septiku s tým, že by malo k jej nehnuteľnosti prístup aj nákladné auto za účelom výstavby, resp. vybudovania kanalizácie.
23. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súdom realizované rozdelenie spoločných pozemkov v rámci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predstavuje vyčlenenie časti pozemku parc. č. 72/4 vo výmere zodpovedajúcej spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Novovzniknutý pozemok má symetrický tvar a vytvára so susediacim pozemkom parc. č. 73 vo výlučnom vlastníctve žalobkyne funkčný celok. Novovzniknutý pozemok je v tomto prípade rovnako široký ako pozemok žalobkyne, na ktorom má postavený rodinný dom a predstavuje de facto „zväčšenie, resp. predĺženie“ jej vlastného pozemku.
24. Na druhej strane, žalovaným bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. 71, na ktorom stojí rodinný dom, ktorý im bol taktiež v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaný a novovytvorený pozemok parc. č. 72/3 (t. j. časť pôvodného pozemku parc. č. 72) tak, že vznikol druhý funkčný celok spojený s vlastníctvom rodinného domu súp. č. XX. Výmerou novovzniknutý pozemok parc. č. 72/3 a pozemok parc. č. 71 zodpovedajú veľkosti spoluvlastníckych podielov žalovaných. Takto odôvodnil výber tretej varianty v zmysle možností navrhnutých znalkyňou aj súd prvej inštancie, ktorý ďalej výslovne uviedol, že takýmto rozdelením by oproti variante č. 2 vznikli rovnomerné pozemky. S uvedeným sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, a rovnako ako súd prvej inštancie, považuje uvedený spôsob rozdelenia spoločných pozemkov za účelný, keď vznikli pozemky, ktoré sú vzhľadom na svoj tvar a výmeru najlepšie využiteľné, pričom ich veľkosť zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu. Okrem toho novovzniknutý pozemok prikázaný žalobkyni tvorí funkčný celok s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jej výlučnom, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve.
25. Pokiaľ ide o inžinierske siete, tak sú zriadil podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecného bremeno v prospech vlastníka pozemkov CKN 72/4 a 73 v k. ú. J., čím k nim zabezpečil žalobkyni prístup. To, či mohol súd prvej inštancie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva takéto vecné bremeno zriadiť, nebolo v odvolacom konaní namietané, a preto uvedené odvolací súd neposudzoval. Žalobkyňa však v podanom odvolaní tvrdila, že malo byť toto vecné bremeno zriadené bezodplatne, resp. že pri určovaní jeho hodnoty súdny znalec uviedol, že “pre rozhodnutie o odplatnej hodnote vecného bremena bude potrebné určiť rozsah ochranného pásma vecného bremena (vyznačenie a výmeru) v geometrickom pláne.“ Súčasne poukázala na to, že v tejto otázke bol podaný znalecký posudok, hoci nebolo súdom prvej inštancie nariadené znalecké dokazovanie. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd zriaďuje vecné bremeno v zásade vždy za náhradu, a okrem toho strany sporu zhodne nežiadali, že má byť zriadené ako bezodplatné. Žalovaní síce na začiatku vyjadrili súhlas s jeho bezodplatnosťou, avšak z ich následného správania a vyjadrení je zrejmé, že s určením jednorazovej odplaty za jeho zriadenie súhlasia. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že znalec mal vo svojom znaleckou posudku uviesť, že výšku náhrady za toto vecné bremeno je možné určiť až po určení ochranného pásma v geometrickom pláne, sa nezakladá na pravde. Znalec na strane 6 svojho posudku uviedol, že oceňuje vecné bremeno vrátane ochranného pásma a mal za to, že toto ochranné pásmo (ktoré vzniká priamo zo zákona) je potrebné zakresliť aj do príslušného geometrického plánu. Nie je teda pravdou, že by podmieňoval možnosť vypracovania posudku, resp. určenia hodnoty vecného bremena takýmto zakreslením. Len mal za to, že by takto (vrátane zo zákona vyplývajúceho ochranného pásma) malo byť vecné bremeno v geometrickom pláne vedené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že ani v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní žalobkyňa nespochybňovala a nenamietala, že znalec pri výpočte jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena prihliadol aj na ochranné pásmo, a preto sa odvolací súd nebude k uvedenému vyjadrovať a posudzovať.
26. Odvolací súd však dáva žalobkyni za pravdu, že v otázke určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena bol podaný znalecký posudok bez toho, aby bolo súdom prvej inštancie uznesením nariadené znalecké dokazovanie. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie si vyžiadal od znalca odborné vyjadrenie, následne však bol vo veci podaný znalecký posudok. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvotne počítal s tým, že dôkazným prostriedkom bude odborné vyjadrenie, ale nakoniec ním bol znalecký posudok. Odvolací súd má za to, že súdom požadované posúdenie nebolo možné určiť
iba odhadom alebo uvedením bežnej odplaty v obdobných podmienkach, ale bolo potrebné uskutočniť konkrétny výpočet, a preto požiadaná osoba, ktorá je vedená ako znalec, vypracovala znalecký posudok. Skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením nenariadil znalecké dokazovanie, predstavuje procesné pochybenie. Takýto nedostatok však nepredstavuje taký zásah do práv odvolateľky, že by bolo potrebné z tohto dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že takéto uznesenie o nariadení znaleckého dokazovanie je procesným rozhodnutím, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a z tohto pohľadu ide o formálny nedostatok, ktorý sám o sebe nemá za následok nezákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Posúdenie otázky, na ktorú boli potrebné odborné znalosti, bolo realizované, len došlo k zmene dôkazného prostriedku. Vo výsledku však bolo zistené to, čo bolo pre rozhodnutie vo veci podstatné, a v konaní bol použitý znalecký posudok, ktorý bol súdom prvej inštancie riadne vykonaný.
27. Žalobkyňa ďalej v odvolaní odkazovala na to, že znalkyňa K. O. pri variante č. 3 rozdelenia pozemkov uviedla, že táto nerieši prístup žalobkyne k jej vlastným nehnuteľnostiam, čo súd prvej inštancie nerešpektoval a takéto vecné bremeno prechodu a prejazdu nezriadil. Odvolací súd poukazuje na odsek 66 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Okrem toho, na podporu záverov súdu prvej inštancie, poukazuje na znenie znaleckej otázky pre znalkyňu, ktorá sa mala výslovne vyjadriť k otázke takéhoto prístupu pre nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, resp. bezpodielovom spoluvlastníctve. Následne však súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa má k svojim nehnuteľnostiam zabezpečený prístup, a preto nie je potrebné postupovať podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zriadiť vecné bremeno takéhoto obsahu.
28. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by doteraz na vstup na svoj pozemok reálne využívala spoločné pozemky. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a na jeho podporu uvádza, že žalobkyňa vlastní pozemok parc. č. 73 a rodinný dom, ktorý na ňom z manželom postavili už viac ako štyridsať rokov, čo je obdobie dlhšie ako je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parc. č. 71 a 72. Nepreukázala, že by v období, keď ešte nebola ich podielovou spoluvlastníčkou, mala s predchádzajúcimi vlastníkmi spoločných pozemkov, t. j. so svojimi rodičmi akúkoľvek dohodu, ktorá by jej zakladala právo prechodu a prejazdu cez pozemky parc. č. 71 a 72 a dokonca ani netvrdila, že by mala s ostatnými spoluvlastníkmi takú dohodu o užívaní spoločných nehnuteľností, ktorá by jej takéto právo založila. Hoci pozemok parc. č. 73 a rodinný dom vlastní viac ako 40 rokov, podielovou spoluvlastníčkou je len 11 rokov. Ak teda tvrdí, že by jej rodinný dom prestal spĺňať predpoklady stanovené stavebným zákonom, a to je pripojenie na verejné priestranstvo, tak uvedený stav tu existuje dlhodobo, prakticky od postavenia jej rodinného domu. 29. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo bez pochybností preukázané, že by takto uvedené pozemky skutočne využívala (bez ohľadu na existenciu, či neexistenciu dohody spoluvlastníkov). Odvolací súd na podporu tohto záveru súdu prvej inštancie poukazuje na to, že z obsahu spisu nebolo zistené, že by v dôsledku takéhoto dlhodobého užívania spoločných pozemkov bola na nich vybudovaná cesta alebo chodník. Rovnako nebolo tvrdené a ani zistené, že by sa tu nachádzala v dôsledku opakovaného a roky trvajúceho používania cesta alebo chodník, ktoré by vznikli vyšľapaním. Na spoločných pozemkov nie je jasne rozpoznateľný znak toho, že by žalobkyňa po štyri desaťročia (po dobu, čo má postavený svoj rodinný dom) pravidelne tieto pozemky používala jednak ako prístup do svojej nehnuteľnosti, na premiestňovanie smetnej nádoby na ulicu Zádvorie. V odvolacom konaní pritom tvrdí, že ja na uvedené odkázaná.
30. Okrem toho považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z doslovného jazykového vyjadrenia ust. § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zriadenie vecného bremena v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa môže týkať len nehnuteľností vzniknutých pri vyporiadaní, čo nie je daný prípad. Odvolaciemu súdu je známe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v publikovanom rozhodnutí, sp. zn. 4Cdo/141/2005 zo dňa 27.07.2005 uzavrel, že súd môže v takomto konaní zriadiť vecné bremeno aj vtedy, ak toto právo má slúžiť inej samostatnej nehnuteľnosti, ku ktorej prístup zabezpečovalo právo vyplývajúce zo spoluvlastníckeho vzťahu, čo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď nebolo bez pochybností preukázané, že takto bol prístup zabezpečovaný, nie je prípad žalobkyne. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil svoj postup tým, že žalobkyňa (resp. aj jej manžel ako bezpodielový spoluvlastník rodinného domu) majú, a aj reálne využívajú, iný prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaní v konaní poukazovali aj na to, že pri tomto reálne využívanom prístupe majú žalobkyňa a jej manžel postavenú
garáž, čo len podporuje záver súdu prvej inštancie. Uvedené tvrdenie žalovaných nebolo odvolateľkou v odvolacom konaní spochybnené.
31. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo zistené, že by bola žalobkyňa odkázaná na vstup cez spoločné pozemky a taktiež, že by za týmto účelom tieto pozemky pravidelne používala. Ak teda žalobkyňa poukazovala v podanom odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/141/2005 zo dňa 27.07.2005, tak je potrebné uviesť, že nepreukázala, že sú tu splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v zmysle záverov, ktoré v ňom boli vyslovené. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má k svojim nehnuteľnostiam prístup cez iné nehnuteľnosti a tento aj dlhodobo využíva. Ide pritom o užívanie trvajúce desiatky rokov, pričom jej doposiaľ v takomto užívaní nikto nebránil, a preto jej tvrdenia, že by sa tak mohlo stať v budúcnosti, sú skôr v hypotetickej rovine. Takéto nepreukázanie odkázanosti, ale aj skutočného užívania pozemkov parc. č. 71 a 72 za účelom prístupu k rodinnému domu žalobkyne, resp. k jej pozemku parc. č. 73, je aj dôvodom, prečo nie je nevyhnutné, alebo aspoň vhodné, postupovať podľa variantu č. 2 a vytvoriť reálnym rozdelením nerovnomerné pozemky, pri ktorých by bola vzhľadom na ich atypický tvar znížená využiteľnosť. Okrem toho má odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že spoločné pozemky, ktoré sa majú rozdeliť, sú v zastavanom území obce, v jej centre, kde sú jednotlivé pozemky využívané ako záhrady, na bývanie, resp. relaxáciu. V prípade realizácie variantu č. 2 (ako žiada žalobkyňa v odvolacom konaní) by vznikol pás o šírke cca 3,5 metra, pričom žalobkyňa opakovane deklarovala, že by ho využívala aj na prejazd motorovými vozidlami, v prípade potreby aj nákladnými. Uvedeným riešením by teda došlo k narušeniu celkového rázu zastavaného územia, keď by bol v obytnej zástavbe, v centre obce vytvorený „pás“, ktorý by tvoril cestu pre motorové vozidlá. Nie je bez právneho významu, že takéto rozdelenie nehnuteľnosti by sa dotklo aj okolitých, susediacich nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve tretích osôb, kvality ich bývania, a bez pochybností by to malo dopad aj na hodnotu ich nehnuteľností.
32. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že rozdelenie pozemkov podľa variantu č. 2 je potrebné aj s ohľadom na to, že bude mať na svojom pozemku inžinierske siete, zjednotí sa vlastníctvo týchto sietí a pozemku, na ktorom sú uložené. Tu je potrebné zdôrazniť, že tieto inžinierske siete sú v časti zdieľané so spoločnou nehnuteľnosťou, a to rodinným domom súp. č.XX, ktorý bol prikázaný žalovaným. Pri variante č. 2 by sa na novovzniknutom pozemku žalobkyne nachádzala vodovodná prípojka k tomuto rodinnému domu a takéto rozdelenie by malo za následok, že by sa na pozemku žalobkyne nachádzala vodovodná prípojka k rodinnému domu, ktorý bol prikázaný žalovaným (na základe dohody strán sporu) a žalovaní by museli riešiť prístup k týmto sieťam. Na vyriešenie situácie by museli byť eventuálne vynaložené dodatočné náklady na jej prekládku. Aj z uvedeného je zrejmé, že atypické, nesymetrické rozdelenie nehnuteľnosti by úplne nevyriešilo problém s inžinierskymi sieťami, resp. by ho vyriešilo len pre žalobkyňu.
33. Žalobkyňa taktiež namietala, že súd vychádzal pri určovaní ceny rodinného domu, ktorý bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovaných, len z časti hodnoty určenej znaleckým posudkom, keď nezohľadnil cenu príslušenstva, ako je plot a podobne. Okrem toho súd prvej inštancie svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil. K uvedenému odvolací súd uvádza, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva boli tri nehnuteľnosti, a to dva pozemky a rodinný dom. Keďže pozemky boli vyporiadané reálnym rozdelením tak, že nový stav zodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov strán, tak nebolo potrebné zisťovať ich cenu. Súd prvej inštancie v znaleckej otázke žiadal od znalca určiť len hodnotu rodinného domu, t. j. ohodnotiť len jednu vec. Z obsahu podaného znaleckého posudku však vyplýva, že znalec určil ako predmet ohodnotenia aj iné veci. V znaleckom posudku, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, bol ocenený nielen rodinný dom, ale nadbytočne (mimo znaleckej otázky) aj pozemok, na ktorom tento dom stojí, a to vrátane toho, čo sa nachádza na tomto pozemku. Znalec pritom dané „vonkajšie úpravy, resp. príslušenstvo“ hodnotil ako stavby so zatriedením JKSO. 815 2 Oplotenie a KS: 2Ex Inžinierske stavby (viď strana 8 znaleckého posudku). Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že znalecký posudok obsahuje aj určenie hodnoty toho, čo nebolo vyžiadané, správne vychádzal len z určenej hodnoty rodinného domu. Zistiť hodnotu rodinného domu pritom potreboval vzhľadom na potrebu určiť výšku odplaty ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi. Postupu súdu prvej inštancie teda nie je čo vyčítať a jeho postup je logický. Vzhľadom na to, že bolo zrejmé, že odplata sa bude týkať len rodinného domu prikázaného žalovaným, nebolo nevyhnutné takýto postup zvlášť odôvodňovať. Na druhej strane, odvolací súd uznáva, že bolo vhodné (aj keď vzhľadom na okolnosti veci nie nevyhnutné), aby sa súd prvej inštancie
k uvedenému vyjadril. Nepoukázanie na to, že znalecký posudok obsahuje ocenenie vecí, na zistenie ceny ktorých nebolo ocenenie žiadané, nepredstavuje vadu takej intenzity, že by bolo potrebné z tohto dôvodu odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie (a to aj s ohľadom na to, že konanie trvá už 10 rokov). Odvolací súd zdôrazňuje, že zo spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, ako aj zo skutočnosti, že z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že „príslušenstvo, resp. vonkajšie úpravy“, vrátane napojenia nehnuteľnosti na inžinierske siete, boli pri určení hodnoty rodinného domu zohľadnené v určených koeficientoch, nedosahuje uvedené pochybenie takú intenzitu, že by to odôvodňovalo postup podľa § 389 ods. písm. b) CSP.
34. Žalobkyňa v odvolaní taktiež namietala, že pri rozhodovaní o trovách konania súd nepoužil ust. § 257 CSP, a to za situácie, keď mal z obsahu tlačiva o oslobodení od súdnych poplatkov vedomosť o jej majetkových pomeroch, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k vyhoveniu jej návrhu na takéto oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. 35. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Zmyslom tohto ustanovenia je, že pri jeho aplikácii nemôže súd žiadnej zo strán (úspešnej, ani neúspešnej, či strane, ktorá zavinila či nezavinila zastavenie konania) priznať náhradu trov konania. Uplatnenie tejto výnimky je však možné len z „dôvodov hodných osobitného zreteľa“. Použitie predmetného ustanovenia teda nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, musia súdy prihliadať na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery strán, ich procesný postoj a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Toto ustanovenie by malo byť aplikované s použitím tzv. užšieho testu primeranosti, v ktorom budú zohľadnené práva oboch sporových strán, a to tak, že súd prihliadne nielen na pomery strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov, ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním náhrady trov dotknutá.
36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd použije ust. § 257 CSP výminočne, a to za účelom odstránenia neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Ak žalobkyňa poukazuje na svoje konanie pred začatím konania pred súdom, je potrebné uviesť, že obe strany sporu mali záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a rovnako zhodne chceli pozemky rozdeliť, avšak sa líšila ich predstava, aké nové pozemky, akého tvaru by mali vzniknúť. Každá zo strán trvala na svojom variante, bez ochoty ustúpiť, čo sa prejavilo aj v ich postojoch a prednesoch počas konania pred súdom prvej inštancie. Za takejto situácie, nie je možné považovať okolnosti, ktoré viedli k začatiu konania za tak výnimočné, aby odôvodňovali postup podľa § 257 CSP. Rovnako skutočnosť, že žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov bez ďalšieho neznamená, že je to dôvod, pre ktorý nemôže byť zaviazaná na zaplatenie náhrady trov konania úspešnej strane. Ak by mali byť majetkové a sociálne pomery žalobkyne dôvodom pre postup podľa § 257 CSP, musela by byť jej situácia výnimočná. Žalobkyňa je však vlastníčkou viacerých nehnuteľností (rodinný dom, pozemky, garáž), má auto, s tým, že jej dôchodková dávka je nízka a vzhľadom na svoj zdravotný stav má náklady na lieky. Uvedené nepredstavuje takú výnimočnú situáciu, ktorú by odôvodňovala postup podľa § 257 CSP, a pre ktorú by žalovaným nemala byť voči žalobkyni priznaná náhrada trov konania čo i len v časti. 37. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobkyňa povinná zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).