Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_31C-60-2019.pdf
PDF · 97.69 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/60/2019
Uznesenie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v spore žalobcu: Ing. Š. F., Z. XX. F. XXXX, K.Ý. X. A. E. Č.. XXX, proti žalovanému: K. Š., Z. XX. Q. XXXX, K. X. Ž. XA, K., o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2019 sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť bezodkladne mu vydať vec v jeho vlastníctve, t.j. stroj P. XCX, J. V. XXXX,V. Q., žltej farby ( ďalej „stroj ") spolu so všetkým príslušenstvom, ktorý žalovaný neoprávnene zadržiava.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že uvedený stroj nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 21.4.2008 od spoločnosti REaMOS, spol. s r.o.. Spoločnosť SteMar, s.r.o., IČO: 45 403 961, so sídlom Kysucký Líeskovec č. 334, (ďalej „SteMar, s.r.o. ), v ktorej je konateľom, uzatvorila dňa 27. 6. 2018 so žalovaným Zmluvu o dielo č. 117/2018, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných a montážnych prác na akciu: Rodinný dom s garážou - rekonštrukcia, prístavba a nadstavba Štrubář - Bernolákova 23. Počas prác na tejto stavbe bol spoločnosťou SteMar, s.r.o. používaný aj stroj JCB 4CX vo vlastníctve žalobcu, ktorý spoločnosti Q., Q..J..H.. dočasne prenajal. V priebehu realizácie prác sa zistilo, že stavba, ktorá má byť rekonštruovaná, má zlé základy z hľadiska statiky a statik odporučil tento dom zbúrať a postaviť na nových základoch. Žalovaný po oboznámení sa s uvedeným stavom požiadal spoločnosť SteMar, s.r.o. o vykonanie prác naviac oproti Zmluve o dielo súvisiace so zbúraním a následnou stavbou základov domu spolu s pivnicou. Po vykonaní prác žalovaný spoločnosti Q., Q..J..H.. oznámil, že nemá dostatok finančných prostriedkov a stavba sa pozastavila. Žalovaný spoločnosti SteMar, s.r.o. uhradil iba časť vykonaných prác, ktoré predstavovali zálohu odovzdanú pred samotnou realizáciou stavby a zvyšok jej doplatiť odmieta. Žalovaný uvedený stroj zadržiava od 4.2.2019. Niekoľkokrát žalovaného vyzýval, aby stroj vrátil avšak bezúspešne. Žalovaný bol na vydanie veci okrem iného vyzvaný aj listom zo dňa 29.07.2019, v ktorom ho žiadal o bezodkladné vydanie stroja JCB 4CX, no ani po tejto výzve nechcel stroj vydať, a to napriek tomu, že nemá nijaký právny dôvod na jeho zadržiavanie. Žalobca má za to, že žalovaný nemôže neoprávnene zadržiavať stroj JCB 4CX, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve z dôvodov sporov so spoločnosťou SteMar, s.r.o., a to jednak, preto, že tento stroj nie je vo vlastníctve spoločnosti SteMar, s.r.o., o čom bol žalovaný niekoľkokrát informovaný, ale súčasne je žalobca názoru, že si v tejto súvislosti nemôže uplatňovať ani zádržné právo, pričom spoločnosť Q., Q..J..H.. neeviduje do dnešného dňa úhradu svojej splatnej pohľadávky voči žalovanému za vykonané práce v zmysle zmluvy o dielo. Tento stroj nebol navyše ani žalovanému odovzdaný, teda ho neprevzal v zmysle platného práva, ale si ho svojvoľne a ľstivo zadržal. Žalobca má za to, že bol stroj JCB 4CX zo strany žalovaného odňatý
neoprávnene proti jeho vôli. Konaním žalovaného vzniká žalobcovi i spoločnosti Q., Q..J..H.. škoda tým, že stroj JCB 4CX nemôže používať v zmysle nájomnej zmluvy v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, pričom počas aktívneho využívania tohto stroja pri iných stavebných prácach mohla spoločnosť dosahovať zisk cca 7.000 - 8.000,- € mesačne. Hodnota tohto stroja je cca vo výške 25.000 - 30.000,- €. Žalobca má za to, že uvedené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným, ktorý bezdôvodne porušuje základné vlastnícke práva žalobcu, čím mu znemožňuje voľne disponovať s predmetom vlastníctva, a preto týmto žiada vydať uvedené neodkladné opatrenie.
3. Na výzvu súdu doručil žalovaný dňa 30.12.2019 vyjadrenie k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že rozporuje celý návrh žalobcu. Stroj JCB 4CX, ktorý má byť predmetom vydania zadržiava oprávnene na základe § 151s a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Neodkladným opatrením v zmysle §325 ods. 2 písm. d) CSP nie je možné nariadiť „dare“ teda vydanie hnuteľnej veci bez toho, aby súd zvážil princíp efektivity a proporcionality. Na tento účel slúži výslovne žaloba na vydanie veci. Žalovaný je toho názoru, že súd v rámci princípu proporcionality má poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale aj strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Domnieva sa, že ak by mu súd uložil povinnosť vec vydať, reálne by znemožnil ochranu jeho oprávnených záujmov v už začatom konaní. Takéto rozhodnutie by predstavovalo rozhodnutie vo veci samej, čím by súd vytvoril nenávratný stav a poprel by sa dočasný charakter neodkladného opatrenia. Ďalej uvádza, že strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp .zn.: 4Cob/6/2016, zo dňa 27.01.2016, tak ako spomína žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Žalovaný uvideol, že so spoločnosťou SteMar s.r.o. mal uzatvorenú Zmluvu o dielo č. 117/2018 zo dňa 27.06.2018 (ďalej len „zmluva“). Konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti SteMar s.r.o. je navrhovateľ v tomto konaní. Predmetom zmluvy bolo vykonanie stavebných a montážnych prác na akciu: „Rodinný dom s garážou - rekonštrukcia prístavba a nadstavba Š. - B.A. XX“. Pred začatím stavebných prác bol navrhovateľovi vyplatený preddavok 30% z celkovej dohodnutej sumy diela vo výške 48.665 €. Žalovaný ako objednávateľ diela a spotrebiteľ od Zmluvy o dielo so spoločnosťou SteMar s.r.o. odstúpil z dôvodu opakovaného navyšovania rozpočtu bez jeho súhlasu, a to až o 90 % ako aj z dôvodu omeškania s vyhotovením diela. Žalovaný tvrdí, že navrhovateľ mu fakturoval objemy prác, ktoré veľmi prevyšujú ich reálny stav a pri fakturácii svojvoľne navýšil jednotkové ceny prác bez ich vzájomného odsúhlasenia. Zmluvne bola dohodnutá fixná odmena za vykonanie diela. Ako preukázal navrhovateľ, so spoločnosťou SteMar s.r.o. mal uzatvorenú dohodu o nájme stroja. Spoločnosť SteMar s.r.o. vykonávala na jeho pozemku stavebné práce od septembra 2018. Stroj JCB 4CX bol vnesený na jeho pozemok samotným navrhovateľom, a preto je zrejmé, že na jeho pozemok bol vnesený dobrovoľne. Argument protistrany o ľstivom získaný držby preto neobstojí, pretože nie je pravdivý. Po odstúpení od zmluvy žalovaný uplatnil voči spoločnosti SteMar s.r.o. zádržné právo v zmysle § 151s Občianskeho zákonníka ktorého predmetom bol stroj JCB 4CX stojaci na jeho pozemku, o čom riadne navrhovateľa oboznámil. Stroj od momentu odstúpenia od zmluvy a uplatnenia si zádržného práva stojí na rovnakom mieste. So strojom sa nemanipuluje. Po odstúpení od zmluvy bol navrhovateľ viackrát vyzvaný na vrátenie časti preddavku, ktorý bol vyplatený pri zahájení stavebných prác. Vykonané stavebné práce boli ohodnotené na základe znaleckého posudku č. 46/2019 zo dňa 15.06.2019 znalca Ing. Jozefa Poláška, odboru: stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti a odhad hodnoty stavebných prác a predstavujú sumu 25.196,49 €. Preddavok uhradený objednávateľom (žalovaným) pri zahájení stavebných prác predstavuje sumu 48.665 €. Rozdiel medzi preddavkom a vykonanými prácami predstavuje sumu 23.468,6 €. Žalovaný uviedol, že stroj okamžite vydá, ak mu navrhovateľ vyplatí sumu 23.468,6 € spolu s ostatnými nákladmi, predstavujúcu bezdôvodné obohatenie spoločnosti SteMar s.r.o. a jeho konateľa. Stroj JCB 4CX predstavuje vec, ktorá bola na základe § 151s Občianskeho zákonníka zadržaná a bude zadržaná až do momentu vyplatenia dlžnej sumy alebo poskytnutia dostatočnej zábezpeky. Žalovaný ďalej uviedol, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na jeho osobu aj na Obvodnom riaditeľstve policajného zboru v Trnave, kde jeho podanie odmietli ako neopodstatnené. Podané trestné oznámenie považuje žalovaný za šikanózne správanie navrhovateľa, kde ho vo všetkých bodoch krivo obvinil. Stroje, ktoré spomína mal navrhovateľ dlhodobo odstavené pred jeho pozemkom a zasahovali do verejnej komunikácie. Preto bol navrhovateľ vyzvaný aj s pomocou polície na odstránenie týchto vozidiel z verejnej komunikácie. Žalovaný tvrdí, že tieto stroje nikdy nijakým spôsobom nezadržiaval, naopak, mnohokrát sám žiadal navrhovateľa o ich odstránenie, čo navrhovateľ až do výzvy políciou opakovane ignoroval. Žalovaný mal za to, že stroj zadržiava oprávnene, pričom potreba úpravy pomerov nie je bezodkladná, absentuje aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. O to viac,
že súčasný trvajúci protiprávny stav udržiava navrhovateľ. Nakoľko navrhovateľ, ako aj firma SteMar s.r.o. sú podľa centrálneho registra exekúcií chronickými neplatičmi svojich pohľadávok, vydanie stroja žalovaný podmieňuje vrátením uvedenej časti preddavku, ktorý mu podľa jeho názoru neoprávnene zadržiava spoločnosť SteMar s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je navrhovateľ v tomto konaní. Na základe uvedeného navrhoval súdu, aby zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a priznal žalovanému mu nárok na trovy konania vo výške 100 %. Na preukázanie ním tvrdených skutočností predložil žalovaný ako dôkazy faktúru č. 2020180001, platobný príkaz na úhradu faktúry, Zmluvu o dielo č. 117/2018 zo dňa 27.6.2018, nahrávku na USB, odstúpenie od zmluvy zo dňa 28.4.2019, znalecký posudok č. 46/2019, výzvu na vrátenie časti preddavku, rozpor faktúr a výzvu na vrátenie plnenia podľa posudku.
4. Uznesením č.k. 31C/60/2019-58 zo dňa 15.1.2020 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi stroj P. XCX, J. V. XXXX, V. Q., žltej farby, spolu so všetkým príslušenstvom. Súčasne bol žalovaný poučený o možnosti podať žalobu voči žalobcovi na náhradu škody spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie súd prvej inštancie nariadil za predpokladu nespornosti základných skutkových tvrdení, že vlastníkom zadržiavanej veci je žalobca, a že tvrdená pohľadávka, ktorú má zabezpečovať zádržné právo vznikla žalovanému voči "spoločnosti SteMar, s.r.o " v súvislosti s nárokmi (na vydanie bezdôvodného obohatenia) vyplývajúcimi zo zmluvy o dielo uzatvorenej nie so žalobcom (fyzická osoba), ale so spoločnosťou SteMar, s.r.o. ako právnickou osobou. Súd prvej inštancie pritom aplikoval právny názor striktne v zmysle gramatického výkladu ustanovenia § 151s OZ, z tým, že žalovaný neuvádzal vo svojich tvrdeniach žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplýval nárok, či splatná peňažná pohľadávka, prípadne akýkoľvek záväzkovoprávny vzťah žalovaného voči žalobcovi ako fyzickej osobe.
5. Na odvolanie žalovaného bolo uvedené uznesenie zrušené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/49/2020-93 zo dňa 30.7.2020 a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, keďže podľa odôvodnenia Krajského súdu okrem iného súd prvej inštancie posúdil predpoklad vzniku zádržného práva žalovaného nesprávne (keďže zadržať možno aj vec, ktorá nie je vo vlastníctve dlžníka splatnej pohľadávky), ako aj neúplne, pretože sa ďalšími zákonnými podmienkami vzniku zádržného práva v zmysle § 151s OZ vôbec nezaoberal. Záver súdu prvej inštancie o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nemohol preto obstáť. V odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že zádržné (retenčné) právo je zabezpečovacím inštitútom pre uspokojenie peňažnej pohľadávky osoby, ktorá je inak povinná vec vydať, pričom plní funkciu zabezpečovaciu (neplní uhradzovaciu funkciu). Za splnenia zákonom stanovených podmienok možno zadržať aj vec, ktorá nie je vo vlastníctve dlžníka splatnej pohľadávky (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo/1059/2006, 21Cdo/2265/2005). Veriteľ môže zadržať cudziu hnuteľnú vec, ak má pohľadávku voči osobe, ktorá síce nie je jej vlastníkom avšak má jej vec z iného právneho dôvodu odovzdať (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/2265/2005). Za dôvodnú mal odvolací súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa neprimeranosti nariadeného neodkladného opatrenia a zasahovania do jeho práv nariadením neodkladného opatrenia, ktorú súd prvej inštancie riadne neposúdil.
6. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
7. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa odseku 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
15. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
16. Podľa § 151s Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
17. Neodkladné opatrenie je osobitný druh rozhodnutia súdu prichádzajúci do úvahy výnimočne, v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Uvedenému zodpovedá i skutočnosť, že v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je procesný postup súdu (bez potreby vyjadrení, repliky, dupliky, či pojednávania) ako i rozsah dokazovania výrazne zúžený (bežne na úroveň oboznámenia sa s listinami priloženými k návrhu žalobcom) oproti konaniu vo veci samej. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť aspoň osvedčené. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým dochádza k trvalej úprave pomerov medzi stranami, ako je tomu v tomto prípade (narozdiel od dočasných úprav vzťahov), nepostačuje bežné osvedčenie, ale nárok žalobcu musí byť, vzhľadom na charakter rozhodnutia, osvedčený na úrovni jeho riadneho preukázania (ako vo veci samej).
18. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, a dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.
19. Ako uviedol Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí, v posudzovanej veci má neodkladné opatrenie nahradiť tzv. žalobu na ochranu vlastníckeho práva (žaloba na vydanie veci), avšak bez dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Relevantné skutočnosti tu súd zisťuje zjednodušeným procesným postupom, čo je objektívne dané lehotou na rozhodnutie o návrhu, účelom, podstatou a charakterom samotného inštitútu procesného zabezpečenia ochrany práv (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/25/2019). V taktomto prípade je potrebné posúdiť, najmä vzhľadom na povahu veci (kolízia vlastníckeho práva a práva k cudzej veci, teda zádržného práva), či pre riešenie sporu medzi účastníkmi konania je postačujúca úprava neodkladným opatrením, bez efektívnej súdnej ochrany v rámci štandardného konania a dokazovania vo veci samej.
20. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí nariadil neodkladné opatrenie vychádzajúc z toho, že rozhodnutie v otázke nastoleného sporu medzi sporovými stranami ohľadne vydania hnuteľnej veci je fakticky iba otázkou právneho posúdenia skutkového stavu, ktorý v relevantných skutočnostiach nie je medzi stranami sporný, a to posúdenie otázky, či žalovaný vôbec môže zadržiavať vec vlastnícky patriacu konateľovi spoločnosti, voči ktorej má mať žalovaný
splatnú peňažnú pohľadávku, ktorú vyhodnotil negatívne. Za daného právneho posúdenia veci z tvrdení žalovaného súdu nevyplýval žiaden právny dôvod na jej oprávnené zadržiavanie. Súc usmernený právnym názorom Krajského súdu v Trnave, že, v zmysle judikatúry, možno za určitých okolností zadržať aj vec, ktorá nie je vo vlastníctve dlžníka splatnej pohľadávky, je súd toho názoru, že vo veci sporu sporových strán nie je možné o vydaní veci rozhodnúť formou neodkladného opatrenia. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia nahrádzajúceho rozhodnutie vo veci samej totiž musí byť skutkový stav natoľko osvedčený (na úrovni jeho preukázania v konaní vo veci samej), že nie je potrebné umožniť stranám ďalšie dokazovanie a argumentáciu na pojednávaniach, ale vec je možné priamo rozhodnúť okamžitým zhodnotením daného skutkového stavu (zväčša nesporného) s odôvodnením jej neodkladnosti. Z vyjadrení sporových strán je však zrejmé, že o takúto situáciu v tomto prípade nejde, keď otázky vzniku a oprávnenosti uplatnenia zádržného práva žalovaného k stroju sú medzi stranami sporné (napr. žalobca tvrdí, že stroj nebol žalovanému odovzdaný, teda ho neprevzal v zmysle platného práva, ale si ho svojvoľne a ľstivo zadržal, čo žalovaný popiera, keď uvádza, že stroj bol vnesený na jeho pozemok dobrovoľne). Súd má pritom za to, že pri existencii akýchkoľvek zásadných sporných tvrdení sporových strán nie je možné vo veci rozhodnúť neodkladným opatrením tohto typu, t.j. ktoré by nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia za daných okolností by súd nepovažoval ani za proporcionálne v smere ochrany práv žalovaného, keď vykonaním neodkladného opatrenia by sa vytvoril fakticky nenávratný stav, a to bez predchádzajúceho riadneho prejednania veci s možnosťou uplatnenia jeho procesných práv v riadnom konaní.
21. Vzhľadom na uvedené, tak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana nemá za osvedčené v miere potrebnej (vzhľadom na charakter veci) na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom veci samej. Súd má za to, že v tomto v spore, kde proti sebe stoja ochrana vlastníckeho práva žalobcu a tvrdené právo k cudzej veci na strane žalovaného, pri existencii sporných skutkových tvrdení v otázkach relevantných pre právne posúdenie, nie je postačujúca úprava formou neodkladného opatrenia, bez poskytnutia efektívnej súdnej ochrany v rámci štandardného konania a dokazovania vo veci samej. Potrebu štandardného konania a dokazovania vo veci samej v tomto spore potvrdzuje i rozsah dokazovania (na preukázanie sporných skutočností) vyplývajúci zo stranami predložených, resp. navrhnutých dôkazov (medzi inými i nahrávka predložená žalovaným), ktorých vykonanie by v tomto konaní bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách konania ako i odvolacieho konania rozhodol súdu v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP (pri trovách odvolacieho konania v spojení s ustanoveniami § § 396 ods. 1 a 3 CSP), keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, keď návrh bol zamietnutý, priznal nárok na náhradu trov konania ako i trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.