Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: H. F., bytom S., U. pod lesom XX, zastúpená Mgr. Tiborom Ivánom, bytom tamtiež, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 06. 2016, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. 06. 2016 podľa o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o predčasný starobný dôchodok potvrdzuje a odvolanie v celom rozsahu zamieta z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 10. 03. 2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumu životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. 04. 2017 opätovne zamietol žiadosť žalobkyne o predčasný starobný dôchodok podľa z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 10. 03. 2017 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Týmto vlastne realizovala rozsudok Najvyššieho súdu SR č. z 30. 11. 2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 30. 04. 2014 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že pre nárok na predčasný starobný dôchodok žiadateľky musí sociálna poisťovňa zhodnotiť štúdium v rozsahu, v akom skutočne trvalo, vrátane opakovaných ročníkov.

Žalobkyňa 10. 03. 2014 získala 12243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 33 rokov a 198 dní obdobia dôchodkového poistenia.

Doba štúdia na Strednej priemyselnej škole stavebnej v období od 01. 09. 1972 do 30. 06. 1973, počas ktorej účastníčka konania opakovala druhý ročník, bola v súlade s právnym názorom NS SR zhodnotená ako doba zamestnania pre nárok na predčasný starobný dôchodok.

Priemerný osobný mzdový bod bol žalobkyni bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s

v znení neskorších predpisov ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, t.j. r. 1984-2015.

Z dôvodu, že žalobkyňa v rozhodujúcom období od r. 1984 do r. 2015 získala 22 kal. rokov dôchodkového poistenia, nie je zákonný dôvod na rozšírenie rokov pred 01. 01. 1984.

Osobný vymeriavací základ podľa je úhrn vymeriavacích základov za kal. rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené.

Osobné mzdové body v kal. rokoch 1984-2015 sa zisťujú osobitne za každý kal. rok. Podľa sa osobný mzdový bod zisťuje ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu.

Ak poistenec v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia (náhradnú dobu, dobu štúdia alebo dobu výkonu civilnej služby a ktoré trvali celý rok) podľa patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod v hodnote 0,3.

V prípade, že ide o takýto kal. rok z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia.

Ak uvedené doby netrvali celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa v znení neskorších predpisov.

Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia žalobkyne je 12,8609.

V rozhodujúcom období žalobkyňa získala úhrnom 7373 dní dôchodkového poistenia, to znamená 20,2000 rokov dôchodkového poistenia podľa

Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6367.

Podľa sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2014 - 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu .

K 10. 03. 2014 žalobkyňa získala 12243 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 33,5425 rokov dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota platná k 10. 03. 2014 je 10,2524 eur a bola určené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014.

Pretože žalobkyňa vychovala 2 deti a vek 55 rokov dosiahla 07. 12. 2010, dôchodkový vek podľa dosiahla pripočítaním 63 kal. mesiacov k veku 55 rokov, t.j. 07. 03. 2016.

Od 10. 03. 2014 do dosiahnutia dôchodkového veku, t.j. do 07. 03. 2016 chýba žalobkyni 728 dní.

Suma predčasného starobného dôchodku je 211,30 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 728 dní sa znižuje o 12,50 %, to znamená o 30,180174503 eur mesačne.

Priemerný osobný mzdový bod x 33,5425 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,2524 - 30,18074503 = 211,30 eur mesačne.

Suma predčasného starobného dôchodku sa zvyšuje podľa o 8,90 eura mesačne (o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. ) na sumu 220,20 eur.

Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa o životnom minime a o zmene a doplnení a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. k 14. 07. 2016 je 198,09 eur mesačne. 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 237,70 eur.

Suma predčasného starobného dôchodku nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím žalobkyňa nesplnila druhú podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok

Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku (zvýraznené tučným písmom), sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na potrebu aplikácie alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu v rokoch, počas ktorých získala náhradnú dobu, ktorá trvala celý rok a namietala, že správny orgán nepredĺžil rozhodujúce obdobie pred 01. 01. 1984.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a rozhodujúce obdobie sa určilo u žalobkyni v súlade s v znení neskorších predpisov ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku. Žalobkyňa v rozhodujúcom období rokov 1984-1992, 1994-2004 a 2006-2007 získala 22 kal. rokov dôchodkového poistenia, preto nie je zákonný dôvod na rozšírenie rokov pred 01. 01. 1984. K ďalšej námietke žalobkyne, v ktorej žiadala aplikovať alikvotnú časť všeobecného vymeriavacieho základu v rokoch, počas ktorých získala náhradnú dobu, ktorá netrvala celý rok, žalovaný uviedol, že ak mal poistenec v kal. roku pred 01. 01. 2004 vymeriavací základ a súčasne v tomto kal. roku získal aj náhradnú dobu alebo dobu štúdia, ktoré netrvali celý kal. rok k hodnoteného osobného mzdového bodu určeného ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu sa pripočíta hodnota osobného mzdového bodu patriaca za náhradnú dobu alebo dobu štúdia. Táto hodnota sa podľa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 a počtu dní týchto dvoch. Pomerná časť osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 sa určí ako podiel hodnoty 0,3 a počtu príslušného kal. roka.

Pre nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to najmä na základe údajov uvedených v žiadosti žalobkyne ako aj predložených dokladov.

III.

5. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom namietala nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázala opätovne ako v odvolaní, že správny orgán nereflektoval na jej právne argumenty a že rozhodnutie je opätovne rovnaké ako predchádzajúce. Správny orgán sa nezaoberal jej námietkami, najmä potrebou použiť pri výpočte dôchodku alikvotnú časť všeobecného vymeriavacieho základu v rokoch, podľa ktorých získal náhradu dobu, ktorá trvala celý rok a realizovať aj rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 29. 01. 2009, ktorý riešil obdobnú vec.

IV.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15. 11. 2017 poukázal na to, že námietky žalobkyne sú totožné ako v odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu a týmito sa žalovaný zaoberal v písomnom odôvodnení rozhodnutia a postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanovenia, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú zákonné a správne, a preto žiadala, aby sú podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V.

7. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom sp. zn. -71 zo dňa 12. 02. 2018 žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.

8. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kasačnú sťažnosť. Mala za to, že správny súd rozsudok riadne nezdôvodnil, v tom smere poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR (nálezy ÚS sp.zn. -30, , uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23. 11. 2010, zo dňa 22. 06. 2015).

Ďalej poukazovala na to, že správny súd sa nezaoberal námietkou žalobkyne ohľadne rozsudku NSSR č. z 29. 01. 2009 ani sa s touto námietkou nejako nevyrovnal. Keďže krajský súd neodpovedal na argumenty žalobkyne a nerešpektoval ustanovenie a , porušil jej základné ústavné práva na spravodlivý proces zakotvený v SR.

Krajský súd nereflektoval na namietané rozdiel určenie rozhodujúceho obdobia prvostupňového rozhodnutia žalovanej ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej. Aj napriek tomu, že posudzovali rozdielne rozhodné obdobia, správny súd uviedol, že žalovaný správny orgán i prvostupňový správny orgán pri posudzovaní rozhodovali správne.

Žalobkyňa ďalej namietala, že je nelogické podľa jej názoru pripočítavanie osobného mzdového bodu za rok, počas ktorého netrvala náhradná doba celý rok k všeobecnému osobnému mzdovému bodu. Všeobecný osobný mzdový bod je určený pre tie základné roky, ktoré neobsahujú náhradnú dobu, ktorá netrvala celý rok. Je totiž podielom všeobecného vymeriavacieho základu a osobného vymeriavacieho základu. Je nemysliteľné, že ak poistenec v danom kal. roku má náhradnú dobu podľa , ktorá netrvala celý kal. rok, aby sa osobný mzdový bod za rok, počas ktorého netrvala náhradná doba celý rok, pripočítava k všeobecnému osobnému mzdovému bodu.

Žalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie druhej vety podľa z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa prvej vety, alebo prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod ak tieto obdobia trvali celý kal. rok.

Ak žalovaná tvrdí, že kal. rok z rozhodujúceho obdobia na výpočet priemerného osobného mzdového bodu možno vylúčiť vtedy, ak skutočnosti toto vylúčenie odôvodňujúce trvali po celý kal. rok, tak je potom nevyhnuté poznamenať striktne pridružujúca jazykového výkladu, že zákon neumožňuje vylúčiť z rozhodujúceho obdobia ani kal. rok, za ktorý osobný mzdový bod určiť možné nie je, ak nejde o obdobie dôchodkového poistenia. Tento argument považuje žalobkyňa za nepresvedčivý, keďže neexistuje obdobie dôchodkového poistenia trvajúce celý kal. rok, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod. Je pojmovo vylúčené aby za obdobie dôchodkového poistenia trvajúceho celý kal. rok, nebol určiteľný osobný mzdový bod.

Žalobkyňa nežiadala vylúčenie kal. roka, za ktorý je možné určiť osobný mzdový bod z rozhodujúceho obdobia, ale v žiadnom prípade nesúhlasila, že celý kal. rok 2006 a 2007 patrí do rozhodujúceho obdobia, keď v r. 2006 bola dôchodkové poistená len 8 dní a v r. 2007 iba 92 dní. Ak by sa pripoistila správnosť postupu žalovanej v tom smere, že bol určený osobný mzdový bod za rok 2006 a 2007 bez určenia alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu, tak by potom mohlo dôjsť k takej situácii,

že ak osoba bola dôchodkovo poistená od r. 1984 počas 22 kal. rokov vždy iba jeden deň, v tom ktorom kalendárnom roku, tak by sa rozhodujúce obdobie pred január 1984 nepredĺžilo, nakoľko od 01. 01. 1984 by bolo v rozhodujúcom období 22 kal. rokov, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod. Takýto postup by bol absurdný, nakoľko by pri určovaní osobného mzdového bodu išlo o pomer jednodňového zárobku k celoročnému priemernému zárobku. Postup by bol v rozpore s cieľom a účelom zákona.

Zákon výslovne neustanovuje, že v rozhodujúcom období musí byť 22 kal. rokov obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené je však zrejmé z cieľa a účelu zákona. Inak by sa nedosiahol dobré vyjadrenie zásluhovosti poistenca, ktorý by bol trestaný za nezamestnanosť po 01. 01. 2004 aj vtedy, keď pred 01. 01. 1984 pracoval. Zákonodarca však vyjadril zámer porovnávať osobný mzdový bod za 22 kal. rokov ak je to možné.

Žalobkyňa ďalej poukázala, že zákonodarca v vychádza z rozhodujúceho obdobia uvedeného v , nie iba v prvej vete. V posledným kal. rokom rozhodujúceho obdobia, v ktorom sa všeobecný vymeriavací základ rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za posledný kal. rok rozhodujúceho obdobia. Kal. r. 2007 a nie kal. rok 2013, nakoľko podľa druhej vety v sa z rozhodujúceho obdobia roky 2008 až 2013 vylučujú. Žalovaná mala teda podľa v spojení s pri určení osobného mzdového bodu za rok 2007 použiť vymeriavací základ rovnajúci všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2006.

9. Najvyšší súd SR ako kasačný súd rozsudkom sp.zn. -138 zo dňa 27. 11. 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. -71 zo dňa 12. 02. 2018. Po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia správneho súdu kasačnú súd konštatoval, že námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku, a to najmä vo vzťahu k postupu pri výpočte sumy predčasného starobného dôchodku sú dôvodné. Rozhodnutie správneho súdu nedáva relevantné otázky, ktoré nastolila žalobkyňa v žalobe, a preto je nutné považovať rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nedávajúc dostatočné záruky preto, že nebolo vydané spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

10. Krajský súd po zrušení veci Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.

11. Zástupca žalobkyne trval na dôvodoch žaloby ako aj na písomných vyjadreniach. Žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a priznať náhradu trov konania.

12. Zástupca žalovanej na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení a na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že k námietke, ktorou žalobkyňa žiadala použitie alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu rokov, počas ktorých získala náhradnú dobu, ktorá netrvala celý rok, je potrebné uviesť, že ak mal poistenec v kal. roku pred 01. 01. 2004 vymeriavací základ súčasne získal aj náhradnú dobu alebo dobu štúdia a výkonu civilnej služby, ktoré však netrvali celý kal. rok, hodnotenie osobného mzdového bodu bolo určené ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu, sa pripočíta hodnota osobného mzdového bodu patriaca za dobu štúdia alebo za náhradnú dobu. Uvedená hodnota podľa § 253 ods. 3 sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu v hodnote 0,3 a počtu dní týchto dôb. Zároveň je potrebné uviesť, že v rozhodujúcom období pre určenie sumy predčasného dôchodku žalobkyňa získala dostatočný počet dní obdobia dôchodkového poistenia, z ktorej bola určená suma a rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi SR.

13. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. -32 bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. 04. 2014, ktorým podľa v znení neskorších predpisov bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 10. 03. 2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Najvyšší súd SR rozsudkom č. zo dňa 30. 11. 2016 zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. 04. 2014 z dôvodu, že považoval dôvodnú námietku navrhovateľky ohľadom započítania doby štúdia na dôchodkové poistenie. Poukázal na to, že je potrebné započítať dobu štúdia v rozsahu v akom skutočne trvalo, to znamená, že je potrebné započítať štúdium, vrátane opakovaných ročníkov. Po zrušení predmetného rozhodnutia žalovaný správny orgán opätovne rozhodol prvostupňovým rozhodnutím zo

dňa 03. 04. 2017, ktorým opätovne žalobkyni zamietol žiadosť o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 10. 03. 2014 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

14. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 10. 03. 2014 požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku od 10. 03. 2014.

15. Podľa v znení neskorších predpisov, nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac 2 roky, do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého žiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobou.

16. K 10. 03. 2014 žalobkyňa získala 12243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 33 rokov a 198 dní.

17. Suma predčasného starobného dôchodku je určená podľa v znení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok.

18. Priemerný osobný mzdový bod bol žalobkyni určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na výplatu dôchodku, t.j. roky 1984 až 2015. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01. 01. 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 alebo 366 dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku pod 31. 12. 2007 priznaného a vyplácaného sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.

19. Z dôvodu, že žalobkyňa v rozhodujúcom období od 1984 do 2015 získala 22 kal. rokov dôchodkového poistenia, nie je zákonný dôvod na rozšírenie rokov pred 01. 01. 1984.

20. Osobné mzdové body v kal. rokoch 1984 - 2015 sa zisťujú osobitne za každý kal. rok.

21. Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, sa osobný mzdový bod zisťuje ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu.

Ak poistenec v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia (náhradnú dobu, dobu štúdia alebo dobu výkonu civilnej služby a ktoré trvali celý rok) podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod 0,3. V prípade ak ide o takýto kal. rok, z rozhodujúceho obdobia sa vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka, obdobia dôchodkového poistenia.

Ak tieto doby netrvali celý kal. rok, patrí im pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

V rozhodujúcom období žalobkyňa získala celkove 7373 dní dôchodkového poistenia, to znamená 20,2000 rokov dôchodkového poistenia.

Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6367.

Podľa § 63 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2014 - 18 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s týmto výpočtom hodnota priemerného osobného mzdového bodu je .

K marcu 2014 žalobkyňa získala 12243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 33,5428 rokov dôchodkového poistenia.

Aktuálna dôchodková hodnota k 14. 03. 2014 bola 10,2524 eur.

Žalobkyňa vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla dňa 07. 12. 2010. Dôchodkový vek podľa dosiahla pripočítaním 63 kal. mesiacov k veku 55 rokov, t.j. 07. 03. 2016.

Od 10. 03. 2014, t.j. od nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. do 07. 03. 2016 chýba žalobkyni 728 dní.

Suma predčasného starobného dôchodku žalobkyne je 211,30 eur mesačne, ktorá bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 728 dní sa znižuje o 12,5%, to znamená o 30,180174503 eur mesačne.

Suma predčasného starobného dôchodku sa zvýšila podľa § 82 o 8,90 eura mesačne (o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku stanovenú ustanovenú v § 1 písm. c/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR) na sumu 220,20 eur.

Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa o životnom minime a podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k 10. 03. 2014 je 198,09 eur, z čoho 1,2 násobok tejto sumy je 237,70 eur mesačne.

Keďže suma predčasného starobného dôchodku žalobkyne (220,20 eur) je nižšia ako 1,2 násobok sumy životného minima (237,70 eur mesačne), správne žalovaná rozhodla, keď rozhodnutie o zamietnutie žiadosti o predčasný starobný dôchodok potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla.

22. Čo sa týka námietky žalobkyne, že pre posúdenie jej nároku bolo potrebné predĺžiť rozhodujúce obdobie pred 01. 01. 1984, z vykonaného dokazovania ako aj s obsahom dávkového spisu ako aj evidenčných listov dôchodkového poistenia bolo jednoznačne preukázané, že na predĺženie rozhodujúceho obdobia nebol dôvod, pretože v rozhodujúcom období žalobkyne, t.j. rokov 1984 až 2013 získala 22 kal. rokov, z ktorých bolo možné určiť osobný mzdový bod, tak ako to jednoznačne vyplýva z osobných listov dôchodkového poistenia žalobkyne.

23. Ďalšia námietka žalobkyne, že pre posúdenie všeobecného vymeriavacieho základu mal byť posledný rok 2007, táto námietka je neopodstatnená, pretože rok 2007 nebol posledným rokom rozhodujúceho obdobia žalobkyne, pretože odporkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 10. 03. 2014 o predčasný starobný dôchodok od tohto istého dátumu, a preto posledným rokom rozhodujúceho obdobia bol rok 2013, teda posledný rok pred vznikom nároku.

24. Čo sa týka, ďalšej námietky žalobkyne, ktorú uviedla v kasačnej sťažnosti, že sa správny súd nezaoberal rozporom medzi prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a rozhodnutím žalovaného, v ktorom je uvedená suma životného minima k 14. 07. 2016, že je taká istá ako v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu k 10. 03. 2014. Správny súd má za to, že v prípade rozhodnutia žalovaného došlo zrejme v chybe v písaní, pretože tam uvedený dátum 14. 07. 2016 nie je pre žalobkyňu smerodatný, pretože ona si žiadala priznať predčasný starobný dôchodok od 10. 03. 2014, tak ako to správne určil vo svojom rozhodnutí prvostupňový správny orgán.

25. Čo sa týka námietky žalobkyne, na ktorú poukazuje v kasačnej sťažnosti, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 29. 01. 2009, že je potrebné postupovať v jej prípade obdobne tak, ako je to uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia, súd má za to, že v tomto prípade, na ktorý žalobkyňa poukazuje, poistenec v rozhodnom období nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, a

preto bolo rozhodujúce obdobie predĺžené pred rok 1984 a aj pred rok 1990 a až potom dosiahol v tom prípade poistenec 10 kal. rokov, za ktoré bolo možné určiť osobné mzdové body. Takýto postup v prípade žalobkyne nemohol byť uskutočnený, pretože žalobkyňa v rozhodnom období pre priznanie predčasného starobného dôchodku, t.j. 1984-2013 získala 22 kal. rokov, z ktorých bolo možné určiť osobný mzdový bod.

26. Správny súd vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami ako aj pripojeného administratívneho spisu mal dostatočne za preukázuané, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade so zákonom a nezistil žiadne pochybenia v preskúmavanom rozhodnutí ako aj v postupe správneho orgánu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

27. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (, ods. 2 ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, ods. 1, 2, 3 ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 1, 2 . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (, ods. 2, písm. c/).