Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-79-2021.pdf
PDF · 220.66 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/79/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Richardom Klimekom, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. marca 2024 takto
rozhodol:
obžalovaní:
1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX v Levoči, trvale bytom D., E. F. G. XXX/X
2/ A. A. C., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., H. G. XXX/XX
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodzuje obžalovaných A. B. C., nar. X.X.XXXX v Levoči, trvale bytom ul. F. XXX/X, D. a A. A. C., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom H. XXX/XX, C. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 3Pv 21/19/8810-33 zo dňa 2.9.2021 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods. 2 písm.a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm.h/ Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že: -dňa 23. septembra 2017 v rámci ústavnej pohotovostnej služby Nemocnice s poliklinikou v I. J. K., ul.Jánskeho 1, pri vyšetrení pacientky L. M., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom N. G.X, O. I. J. K., obžalovaný A. A. C. ako rádiológ nesprávne interpretoval CT vyšetrenie mozgu, ktoré vykonal dňa 23. septembra 2017 na Oddelení rádiodiagnostiky NsP Spišská Nová Ves, nakoľko ho nepopísal správne, pretože v popise neuviedol vysoko suspektné ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a následne obžalovaný A. B. C. ako neurológ pri neurologickom vyšetrení spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia, neposkytol adekvátny manažment zodpovedajúci závažnosti zdravotného stavu nebohej a stanovil nesprávny diagnostický záver, pretože aj napriek vysokému podozreniu na subarachnoideálne krvácanie nezrealizoval ďalšie vyšetrenia, ktorými mohol byť odhalený okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a ktorými by boli vylúčené najzávažnejšie príčiny náhle vzniknutej bolesti hlavy u poškodenej, v dôsledku čoho dňa 26. septembra 2017 bola poškodená L. M. prijatá na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice s Poliklinikou v Spišskej Novej Vsi s rozsiahlym zakrvácaním v pravej polovici mozgu s opuchom a útlakom ľavej časti mozgu, následne bola preložená na I. Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach s neodkladnou neurochirurgickou intervenciou, kde aj napriek realizovaným lekárskym výkonom, vyťaženej antidémovej liečbe, cerebroprotektívnemu režimu u poškodenej pretrvávalo hlboké bezvedomie s vyhasnutím mozgových funkcií a reflexov, čo dňa 29. septembra 2017 spôsobilo mozgovú smrť s príčinou úmrtia podľa pitevného protokolu ťažký opuch mozgu v dôsledku vnútromozgového krvácania do pravej časti mozgu pri ruptúre aneuryzmy a. cereberi média vpravo, na podklade chronických degeneratívnych zmien cievnej steny, čím takto obžalovaní A. A. C. a A. B. C. porušili § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu ich oneskoreného
postupu a stanovenia nesprávnej diagnózy nebolo možné u poškodenej zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu, pri realizácii ktorej by u menovanej existovala významne vyššia pravdepodobnosť prežitia, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods.3 Tr. poriadku odkazuje poškodených P. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X, mal. Q. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X, mal. A. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X a mal. L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. X, všetci maloletí zastúpení zákonným zástupcom P. M., nar. XX.X.XXXX s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi podal dňa 6.9.2021 na tunajší súd obžalobu na obvineného A. B. C. a obvineného A. A. C. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Trestného zákona pre skutok, že dňa 23. septembra 2017 v rámci ústavnej pohotovostnej služby Nemocnice s poliklinikou v I. J. K., E. L. X, pri vyšetrení pacientky L. M., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. G. X, O. I. J. K., obvinený A. A. C. ako rádiológ nesprávne interpretoval CT vyšetrenie mozgu, ktoré vykonal dňa 23. septembra 2017 na Oddelení rádiodiagnostiky NsP Spišská Nová Ves, nakoľko ho nepopísal správne, pretože v popise neuviedol vysoko suspektné ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a následne obvinený A. B. C. ako neurológ pri neurologickom vyšetrení spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia, neposkytol adekvátny manažment zodpovedajúci závažnosti zdravotného stavu nebohej a stanovil nesprávny diagnostický záver, pretože aj napriek vysokému podozreniu na subarachnoideálne krvácanie nezrealizoval ďalšie vyšetrenia, ktorými mohol byť odhalený okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a ktorými by boli vylúčené najzávažnejšie príčiny náhle vzniknutej bolesti hlavy u poškodenej, v dôsledku čoho dňa 26. septembra 2017 bola poškodená L. M. prijatá na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice s Poliklinikou v I. J. K. s rozsiahlym zakrvácaním v pravej polovici mozgu s opuchom a útlakom ľavej časti mozgu, následne bola preložená na I. Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach s neodkladnou neurochirurgickou intervenciou, kde aj napriek realizovaným lekárskym výkonom, vyťaženej antidémovej liečbe, cerebroprotektívnemu režimu u poškodenej pretrvávalo hlboké bezvedomie s vyhasnutím mozgových funkcií a reflexov, čo dňa 29. septembra 2017 spôsobilo mozgovú smrť s príčinou úmrtia podľa pitevného protokolu ťažký opuch mozgu v dôsledku vnútromozgového krvácania do pravej časti mozgu pri ruptúre aneuryzmy a. cereberi média vpravo, na podklade chronických degeneratívnych zmien cievnej steny, čím takto obvinení A. A. C. a A. B. C. porušili § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu ich oneskoreného postupu a stanovenia nesprávnej diagnózy nebolo možné u poškodenej zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu, pri realizácii ktorej by u menovanej existovala významne vyššia pravdepodobnosť prežitia.
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 7.10.2022 sp. zn. 1T 79/2021-371 boli obžalovaní A. B. C. a A. A. C. uznaní za vinných z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Trestného zákona pre skutok, že dňa 23. septembra 2017 v rámci ústavnej pohotovostnej služby Nemocnice s poliklinikou v I. J. K., E. L. X, pri vyšetrení pacientky L. M., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. G.X, O. I. J. K., obžalovaný A. A. C. ako rádiológ nesprávne interpretoval CT vyšetrenie mozgu, ktoré vykonal dňa 23. septembra 2017 na Oddelení rádiodiagnostiky NsP Spišská Nová Ves, nakoľko ho nepopísal správne, pretože v popise neuviedol vysoko suspektné ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a následne obžalovaný A. B. C. ako neurológ pri neurologickom vyšetrení spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia, neposkytol adekvátny manažment zodpovedajúci závažnosti zdravotného stavu nebohej a stanovil nesprávny diagnostický záver, pretože aj napriek vysokému podozreniu na subarachnoideálne krvácanie nezrealizoval ďalšie vyšetrenia, ktorými mohol byť odhalený okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne a ktorými by boli vylúčené najzávažnejšie príčiny náhle vzniknutej bolesti hlavy u poškodenej, v dôsledku čoho dňa 26. septembra 2017 bola poškodená L. M. prijatá na Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice s Poliklinikou v I. J. K. s rozsiahlym zakrvácaním v pravej polovici mozgu s opuchom a útlakom ľavej časti mozgu, následne bola preložená na I. Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny Univerzitnej
nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach s neodkladnou neurochirurgickou intervenciou, kde aj napriek realizovaným lekárskym výkonom, vyťaženej antidémovej liečbe, cerebroprotektívnemu režimu u poškodenej pretrvávalo hlboké bezvedomie s vyhasnutím mozgových funkcií a reflexov, čo dňa 29. septembra 2017 spôsobilo mozgovú smrť s príčinou úmrtia podľa pitevného protokolu ťažký opuch mozgu v dôsledku vnútromozgového krvácania do pravej časti mozgu pri ruptúre aneuryzmy a. cereberi média vpravo, na podklade chronických degeneratívnych zmien cievnej steny, čím takto obžalovaní A. A. C. a A. B. C. porušili § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, nakoľko pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu ich oneskoreného postupu a stanovenia nesprávnej diagnózy nebolo možné u poškodenej zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu, pri realizácii ktorej by u menovanej existovala významne vyššia pravdepodobnosť prežitia a obžalovanému A. B. C. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, obžalovanému A. A. C. bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Súd odkázal poškodených P. M., mal. Q. M., mal. A. M., mal. L. M. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie obžalovaný A. B. C., čo do výroku o vine a treste, obžalovaný A. A. C., čo do výroku o vine a treste a splnomocnenkyňa poškodených, čo do výroku o náhrade škody.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.4.2023 sp. zn. 4To 5/2023-489 súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd vo svojom uznesení uviedol, že pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní došlo k závažným procesným pochybeniam. Na hlavnom pojednávaní dňa 14.6.2021 okresný súd za znaleckú organizáciu forensic.sk vypočul ako znalcov A. A. I. a A. A. C., pričom oboch pred výsluchom poučil podľa § 144 Trestného poriadku a § 347 Trestného zákona. Odvolací súd zistil, že v znaleckej organizácii forensic.sk A. A. C. a A. A. I., nie sú vedení ako znalci a taktiež nie sú zapísaní v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. A preto okresný súd pochybil, keď A. A. C. a A. A. I. na hlavnom pojednávaní vypočul ako znalcov, keďže títo znalcami nie sú. V zmysle § 147 ods. 3 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že ak osoba, alebo osoby nie sú zapísané v zozname znalcov je podmienkou ich výsluchu ako znalcov, aby zložili predpísaný znalecký sľub, čo sa v danom prípade nestalo. Tento procesný nedostatok nebolo možné v rámci odvolacieho konania odstrániť.
Ďalej odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude úlohou okresného súdu v konaní procesným spôsobom vypočuť ako znalcov osoby, ktoré znalecký ústav určil, ktoré majú oprávnenie potvrdiť správnosť znaleckého posudku, ako i podať potrebné vysvetlenia. Ako dôležité sa javí doplniť dokazovanie v zmysle návrhu obžalovaného A. B. C. o výsluch A. A. R., S. a A. K. H.. Je potrebné doplniť dokazovanie aj ohľadom skutočnosti, kedy mohla poškodená už prvýkrát po návrate ísť do nemocnice, či mal obžalovaný A. B. C. pri vyšetrovaní kompletnú zdravotnú dokumentáciu, či bolesti, ktoré popisovala poškodená mohli byť považované aj za bolesti migrenózneho typu a podobne. Všetky znalecké posudky bude potrebné vzájomne vyhodnotiť, lebo súd nie je znaleckým posudkom bezpodmienečne viazaný a znalecký posudok sa hodnotí rovnako ako každý iný dôkaz. Pri rozhodovaní o vine je potrebné prihliadnuť na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, a taktiež je potrebné sa vysporiadať aj s dôvodmi odvolania poškodených.
Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní aj po vrátení veci zistil nasledujúci skutkový stav:
Obžalovaný A. A. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Ku skutku uviedol, že vykonával ústavnú pohotovostnú službu v nemocnici v Spišskej Novej Vsi, kde pôsobil ako lekár rádiológ na čiastočný úväzok a nebol kmeňový zamestnanec nemocnice a podieľal sa na vykonávaní tejto ústavnej pohotovostnej služby niekoľko rokov. Konkrétny deň a konkrétnu službu si nepamätal, pretože tých služieb bolo veľa - 6 až 7 služieb za každý mesiac a preto si konkrétny deň nepamätal a preto sa vedel vyjadriť iba vo všeobecnosti o okolnostiach, ktoré sa dejú pri takomto vyšetrení. Ďalej uviedol, že konkrétny prípad, ktorý je predmetom obžaloby, si nepamätá, pretože neprichádza pri natívnom CT vyšetrení do kontaktu s pacientkou. Vyšetrenie vykonáva rádiológ - laborant na základe požiadavky buď urologického príjmu alebo neurologickej ambulancie, pacientku berie do vyšetrovne, vykoná vyšetrenie, naskenujú sa obrázky a jeho povinnosťou je popísať tieto
obrazy. Vychádza z informácii o pacientke zo žiadanky na vyšetrenie a hodnotí tieto nálezy. Konkrétny nález vyhodnotil tak, že nevyhodnotil to krvácanie, lebo nespĺňalo to kritéria, že by mohol jednoznačne povedať, že ide o nejaké mozgové krvácanie a tie obrazy, ktoré hodnotil, vlastne nesvedčili pre jednoznačnú prítomnosť krvácania. Ďalej uviedol, že v popisovanej lokalizácii, ktorá je predmetom konania, čiže na lebečnej spodine, kde je rozhranie kosti a mozgovomiechový mok, v ktorom vlastne mozog je obalený, tak takéto artefakty, takéto obrazy, ktoré aj pri tomto CT vyšetrení boli, sú časté a v prevažnej väčšine sú to artefakty, ktoré pochádzajú z tohto rozhrania kosť a tekutina, aj tento areál, mu musí povedať, že týchto areálov, keď bolo tam viacej aj na druhej strane, čiže nebolo to jedno ložisko na tej báze mozgu, ale bolo ich tam viacero, takže nevyhodnotil to ako krvácanie, lebo skutočne to nemalo charakter krvácania, bolo to ložisko malé aj na ďalšom reze už malo len taký prúžkovitý charakter a neboli tam ďalšie známky krvácania, teda opuch mozgu, nejaký pretlak okolitých štruktúr a keďže si nepamätá konkrétny prípad, nevedel ako jeho myšlienkové pochody prebiehali, ale uviedol, že nevyhodnotil to ako krvácanie a ani teraz pod dojmov týchto informácii, ktoré vtedy mal, by to ako krvácanie nevyhodnotil.
Ďalej obžalovaný A. A. C. pri svojom výsluchu uviedol, že pri popise popisuje všetky odchýlky od nejakej normy a keď nájde nejaké odchýlky, tie popisuje a nie je jeho povinnosťou klinikovi doporučovať nejaké ďalšie postupy a kliník vyhodnocuje prípad ako celok, kde zhodnotí všetky laboratórne a iné vyšetrenia, ale aj zobrazovacie metódy a aj jeho výsledok. K svojmu záveru CT vyšetrenia uviedol, že ten hovorí, že CT nález je v rámci normy, čiže vlastne nepopísal odchýlku od normy a vtedy to vyhodnotil tak, že sú to asi artefakty, ktoré sú na tej báze časté a chýbali tam ďalšie známky nejaké, hlavne opuch mozgu a preto to vyhodnotil tak, že je to v norme. K záveru znaleckého posudku týkajúceho sa zdravotnej dokumentácie z predmetného CT vyšetrenia, kde sa uvádzalo, že v danom čase bolo interpretovateľné vysoko suspektné podozrivé ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok subarachnoidálneho krvácania (ďalej SAK) vpravo, uviedol, že možno to zvažoval aj sám, ale ako suspektné ložisko krvácania neuzavrel a preto ani znalci nemohli jednoznačne povedať z týchto snímok, že sa jedná o krvácanie. K obsahu žiadanky na vyšetrenie CT, kde sa uvádzalo organické ložiskové zmeny uviedol, že organické ložiskové zmeny, to je všeobecná formulácia a v podstate vyjadruje to, že treba popísať nejaké zmeny oproti norme, lebo organické ložiskové zmeny môžu byť aj nejaké mozgové nádory, rôzne chorobné stavy, ktoré v mozgu sú, zahŕňa ten pojem aj organické poškodenie mozgu, nie je to konkrétne SAK, ale tak isto zahŕňa ten pojem aj SAK. K záveru znaleckého posudku týkajúceho sa porovnávania nálezu s rovnakou lokalitou na druhej strane, kde mal byť zjavný rozdiel uviedol, že podľa jeho názoru to neboli zrkadlovo rovnaké polovice, že vlastne tá hlava pri tom vyšetrení bola trošku na obrázku, čo aj vidno, že bola trošku asymetrická, čo ho mohlo trošku zmiasť, že nebola tá symetria tej hlavy presne na tej podložke, takže jedna strana bola trošku nižšia ako druhá a tým pádom aj tých artefaktov, tam môže byť viac, pri tom asymetrickom položení hlavy, čiže to porovnávanie v tomto prípade nebolo možné, lebo nebola presne symetricky tá hlava zdokumentovaná, akože odfotená. K výskytu presakovania krvi, alebo krvácaniu na mieste, ktoré znalecká organizácia označila na CT obrázku uviedol, že aneuryzmy sa vyskytujú na tomto mieste podstatne menej ako v iných lokalizáciách, čiže aj toto zohralo svoju úlohu, že vlastne nie je to miesto typické pre výskyt aneuryzmy na cievach mozgu. Tiež uviedol, že za diagnostický záver je zodpovedný rádiológ a revidovať ho neurológ nemôže, ale má právo ďalších postupov, pretože je len súčasť celého diagnostického postupu. Nevedel sa vyjadriť, či neurológ je povinný vzhliadnuť obrázky z CT vyšetrenia. Tiež sa nevedel vyjadriť, prečo nerealizoval kontrastné CT vyšetrenie, pretože konkrétny prípad si nepamätal ako vtedy rozmýšľal a vyhodnocoval CT nález. V uvedený deň vykonal prácu na základe pracovnej zmluvy a v rozhodnom čase bol riaditeľom nemocnice a aj primárom rádiologického oddelenia Nemocnice v Krompachoch.
Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Ku skutku uviedol, že dňa 23.9.2017 vykonával službu ako službukonajúci lekár neurológ v nemocnici v I. J. K. a bol privolaný na urgentný príjem za účelom vyšetrenia pacientky pani M. pre bolesti hlavy. Pacientka prišla do nemocnice v doprovode príbuznej osoby, a to osobným motorovým vozidlom a nebola privezená posádkou RZP, resp. RLP. Pacientka bola na vyšetrenie odoslaná z lekárskej služby prvej pomoci. Na vyšetrovňu došla samostatne, bez doprovodu druhej osoby a bez nutnosti podpory pomoci pri chôdzi. Pri prvom kontakte s pacientkou a ani pri vyšetrení nespozoroval žiadne príznaky verbalizácie, slovnej proklamácie bolesti, ani mimické gestá, t. j. pacientka sa tvárila pokojne, negestikulovala, že by mala nejaké bolesti, nestonala, neprejavovala žiadne citoslovcia, celý proces od prvého kontaktu bol pokojný, príjemný, pacientka nevyhľadávala nejakú úľavovú polohu. Na vyšetrenie prišla pacientka bez zdravotnej dokumentácie, to znamenalo, že nemal k dispozícii vôbec zdravotnú kartu, zdravotný záznam a nevedel aké vyšetrenia pacientka v minulosti absolvovala, t. j. nejaké chirurgické, resp.
neurologické vyšetrenie, taktiež nemal k dispozícií lístok z LSPP a mu pacientka povedala, že lístok má príbuzný. Na začiatku vyšetrenia zisťoval anamnestické údaje o pacientke, ktorá mu uviedla, že prišla na vyšetrenie pre bolesti hlavy, ktoré má približne týždeň, posledné dva dní mali byť mierne zvýraznené, neudávala že ide o novovzniknuté bolesti hlavy, pretože aj v anamnéze uviedol, že v minulosti pacientka už mávala bolestí hlavy, ktoré zvládala užitím bežne dostupných voľno predajných liekov. Pacientka mala bolesť hlavy iba miernu, užila za posledné dva dní iba 2 tablety, ktoré uviedol v správe, a to novalgin a quarelin, kedy bolesť hlavy prechodne odznela. Pacientka udávala vegetatívne príznaky, čo znamenalo, že mala pocit na zvracanie a jedenkrát zvracala, čo odznelo a bola mierne svetloplachá. Pacientka počas celého vyšetrenia bola pokojná a bolesť hlavy bola miernej intenzity. Tieto bolesti hlavy neboli viazané náhlym vznikom, neboli viazané na nejakú fyzickú aktivitu, resp. sexuálnu aktivitu alebo defekáciu a už pri týchto anamnestických údajoch zvažoval organické poškodenie mozgu, kde patrí SAK, ktoré je typické náhlym začiatkom prudkou neznesiteľnou bolesťou hlavy, postupne sa šíriacou viazanou na často fyzickú aktivitu, alebo sexuálnu aktivitu mladých pacientov, defekáciu, zvýšenie vnútrobločného tlaku a podobne. V prípade pacientky nešlo o novú kvalitu bolesti, pretože v tomto prípade, nemal k dispozícii žiadne zdravotné záznamy a pacientka povedala, že mala bolesti hlavy v minulosti a bola liečená tak isto, že táto bolesť hlavy sa nijako nelíši od tých bolestí, ktoré mala v minulosti, len s tým, že posledné dva dni boli akcentované. Pri odoberaní anamnestických údajov uvažoval nad SAK alebo iným organickým poškodením mozgu, ako sú napr. nádory, metastázy a podobne. Pacientka bola počas prítomnosti bolesti hlavy počas týždňa afebrilná, t. j. bez teploty, nemala poruchy zraku, sfinkterové poruchy alebo nejaké zatŕpnutia končatín, slabosť, čo sa môže prejavovať pri organickom poškodení mozgu. Pacientka pri vyšetrení udávala dlho pretrvávajúce mierne bolesti krčnej chrbtice s vyžarovaním do záhlavia, ktoré mala už dlhodobejšie. Po zozbieraní týchto údajov zameral klinické vyšetrenie aj na organické poškodenie mozgu, pretože anamnestické údaje neviedli k tomu, aby suponoval (predpokladal) už nejaké organické poškodenie, zameral sa na to v klinickom vyšetrení. Pri príznakoch tzv. meningeálneho dráždenia, ide o to, že pri SAK dochádza k podráždeniu mozgových obalov a k tzv. príznaku šije, príznaku Brudzinského alebo Lasegueov príznak, ktoré uviedol v klinickom náleze ako negatívne a vyšetril ich. Pri príznaku šije pacient je v leží a nedokáže dať hlavu smerom na hrudnú kosť, pretože mozgový obal, ten mening je stiahnutý. Pri príznaku Brudzinského leží pacient na chrbte a dávajú mu šiju do predklonu a pokrčí dráždené nervové obaly, ktoré až dole vlastne obaľujú miechu až do úrovne driekovej chrbtice, stavcov L1 a L2. Pri Lasegueovom príznaku, pacient leží na podložke na chrbte, dvíhajú sa vyrovnané extendované (natiahnuté končatiny v kĺbe) dolné končatiny v nejakom uhle - 40 - 50 stupňov, ak má pacient bolesti v tejto oblasti, sú to meningy dráždené a prejavuje sa to výstrelom bolestí smerom do záhlavia, bolesťami hlavy. Tieto klinické príznaky boli jasne evidované a sú zaznamenané v objektívnom vyšetrení za účelom vylúčenia organického poškodenia, kde už zvažoval aj možný SAK a iné okolnosti. V ďalšom klinickom vyšetrení sa zameral aj na lateralizáciu, t. z. či pacient nemá ochrnutú hornú alebo dolnú končatinu, pocity zatŕpnutia a tiež zvažoval poruchy okolo motoriky, všetky tieto príznaky boli negatívne. V poslednej časti klinického vyšetrenia sa venoval vyšetreniu krčnej chrbtice, nakoľko pacientka udávala obmedzenú hybnosť. V tejto časti skúšal pohyby lateroflexie, t. z. úkony do bokov, ktoré boli mierne obmedzené, tiež bolo stuhnuté svalstvo okolo ramien a svaly okolo krčnej chrbtice. Tento stav vyhodnotil ako cervikokraniálny syndróm (ďalej CC syndróm), ktorý je bežný syndróm u populácie, aj u mladých ľudí, ale nesúvisí s príznakmi meningeálneho dráždenia a s vyšetrením týchto príznakov, a je to vyšetrenie krčnej chrbtice. Po tomto vyšetrení dospel k záveru, že obidva tieto anamnestické a klinické údaje boli negatívne. Napriek tomu poučil pacientku, že zvolil možnosť realizovať vyšetrenie natívne a to CT vyšetrenie mozgu. Ďalej uviedol, že pri bežnom postupe na ambulancii, na klinike sa pri takýchto anamnestických údajov nesvedčiacich pre SAK a tak isto negatívnom klinickom náleze bežne nerealizuje CT vyšetrenie mozgu a nie je to štandardný postup, pretože pacientovi sa bežne dá analgetická liečba a ide domov. Následne pacientku poslal na CT vyšetrenie mozgu, poučil ju, dal jej žiadanku, kde uviedol jej anamnestické údaje, uviedol objektívny nález, že teda pacientka je negatívna, amingeálna, nelaratizovaná a do otázky pre rádiológa dal vylúčiť organické ložiskové zmeny mozgu, kde patrí aj SAK, čiže aj v tejto entite myslel na danú možnosť. Pacientka išla na vyšetrenie samostatne aj so žiadankou. Po vyšetrení CT došla a výsledok dostal v papierovej forme. V tom čase slúžil skúsený rádiológ, ktorý je plne zodpovedný za prezeranie CT, popis CT a záver CT a preto jemu nebolo náležité hodnotiť záver CT vyšetrenia, kde bol nález v medziach normy a ako aj sám nemal možnosť vzhliadnuť CT snímky. V náleze zo dňa 23.9.2017 uviedol dg: Vaskulárna cafalea s vertebrogénou komp, t. z. že je tam podiel na bolesti hlavy v oblasti krčnej chrbtice. Pacientka bola o výsledku jasne upovedomená, vysvetlil jej, že ešte je možnosť podať miernu analgetickú liečbu, dostala infúziu, novalgin s magnéziom, s ktorým postupom viac menej súhlasila a keďže potreboval odísť a vydať lieky zo skladu na oddelenie, tak odišiel, infúzia trvá cca. 25
- 30 minút. Pacientka následne osobne za ním došla na oddelenie, povedala, že je bez ťažkosti, bola spokojná a spolu odišli na urgentný príjem, kde zhodnotil všetky vyšetrenia, naordinoval jej ešte liečbu quarelin pri bežnej bolesti hlavy a cinie pri migrenóznej bolesti hlavy. Pacientka plne upovedomená o možnostiach a nutnosti ďalšieho neurologického vyšetrenia v prípade zopakovania sa bolesti hlavy, svojím podpisom potvrdila tento súhlas a bola v podstate odoslaná do ambulantnej starostlivosti.
Ďalej v rámci svojej výpovedi obžalovaný sa nestotožnil so závermi znaleckého ústavu, pretože podľa neho nešlo o náhle vzniknutú bolesť hlavy a ostal pri svojich anamnestickými údajmi, ktoré v rozhodnom čase mal, nemal žiadnu inú zdravotnú dokumentáciu, pacientka mu uviedla, že ide o mierne bolesti hlavy, síce dva dni akcentované, ale nešlo o náhle vzniknutú torpidnú bolesť hlavy viažucu sa na fyzickú aktivitu, sexuálnu aktivitu a podobne a zameral vyšetrenie na meningeálne príznaky, ktoré sú typické pre organické poškodenie mozgu. V daný čas a moment pacientka nebola indikovaná na ďalšie vyšetrenie ako je lumbálna punkcia alebo CT angiografiou, pretože to by museli na ambulancii každého pacienta s miernou bolesťou hlavy posielať na tieto vyšetrenia a to sa ani nedá v žiadnej praxi a ani sa to nerobí nikde a preto z celej skladačky musí byť jeden varovný signál ako prudká bolesť hlavy, alebo náhle vzniknutá, ale klinické príznaky, alebo CT nález a z týchto troch vyšetrení nezískal ani jeden varovný signál, preto aby indikoval ďalšie vyšetrenie. Napriek tomu urobil aj CT, podal pacientke infúziu a odišla bez bolesti domov.
Tiež obžalovaný A. B. C. uviedol k záveru znaleckého posudku, ktorý konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie bol u pacientky prítomný minimálny jeden objektívny príznak zo šesť stupňovej škály, a to stuhnutosť krčnej chrbtice, čo má kliník zvažovať klinickú diagnózu SAK, že neurológ nemôže napísať v posudku, z jeho hľadiska pri vyšetrovaní krčnej chrbtice, že ide o stuhnutosť šije, pretože to by každý pacient, ktorý príde a má obmedzenú hybnosť krčnej chrbtice pri laterflexiach a tým pádom by bol meningeálny. Má za to, že stuhnutosť šije nebola, pretože klinické vyšetrenie bolo negatívne. V prípade pacientky bola redukovaná lateroflexia. K vyšetreniam lumbálnej punkcie a CT angiografiou uviedol, že lumbálna punkcia sa vykonáva iba u pacientov, ktorí sú hospitalizovaní, pretože pri nej má mať pacient 24 hodinový kľudový režim a jedná sa o invazívne vyšetrenie. CT angiografiou sa robí niekedy ambulantne aj ústavne. Pri lumbálnej punkcii sa nemusí vôbec odhaliť SAK a CT angiografiou sa nemusí odhaliť zdroj krvácania. Tiež uviedol, že vyšetrenie pacientky uzavrel s diagnostickým záverom: vaskulárna cefalea, čo značí, že bolesť hlavy sa týka ciev, čo je typické pre migrénu, v každej lokalite mozgu môže nastať nejaká poruchu priesvitu, pretože cievy sa rozťahujú a sťahujú. K záveru v zdravotnom zázname, kde uviedol u pacientky, že jej svetlo trochu vadí uviedol, že svetloplachosť je častá vyskytujúca sa u pacientov s vaskulárnou cefalea a je to jej typický jav a preto z pohľadu neurológa sa nejedná o nejaký varovný signál.
Splnomocnenkyňa poškodených P. M. a maloletých Q., A. a L. M. na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody v nákladoch súvisiacich s kamenárskymi prácami na pomníku nebohej L. M. vo výške 3.349 eur, náklady súvisiace s pohrebnými službami vo výške 324,14 eur a karom vo výške 828 eur. Za poškodeného P. M. uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej smrťou nebohej, ktorá bola jeho blízkou príbuznou - manželkou, čím došlo do zásahu do jeho osobnostnej sféry, a to vo výške 20.000 eur, ako aj do zásahu do práva na súkromný a rodinný život jeho troch maloletých detí spôsobenej úmrtím ich matky, a to pre každé z nich vo výške 10.000 eur, teda celkom spolu vo výške 50.000 eur, ktorá je odôvodnená medzi inými aj dlhodobou a stále pretrvávajúcou potrebou psychologického a psychiatrického vedenia jeho troch maloletých deti Q., A. a L., o ktoré sa s manželkou spoločne starali a ktoré v čase smrti matky mali 7, 5 a 2 roky.
Takto uplatnený nárok na náhradu škody obžalovaný A. A. C. neuznal, pretože v tom čase vykonal prácu ako zamestnanec a uviedol, že nárok nemal byť uplatnený v trestnom konaní a navrhol, aby poškodení boli odkázaní na občiansko-právne konanie. K uplatnenému nároku na náhradu škody obžalovaný A. B. C. uviedol, že tento nárok neuznáva, pretože sa necíti byť zodpovedný za smrť poškodenej.
Svedok P. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa v stredu 20.9. manželka sťažovala na bolesť hlavy a zvracala. Na druhý deň ráno vo štvrtok sa opätovne sťažovala na bolesť hlavy a zvracanie už v noci neuvádzala. V teň deň išla k svojej obvodnej lekárke A. H.. Po vrátení z práce mu manželka povedala, že jej lekárka predpísala nejaké lieky a popísala to ako migrénu a že behom jedného alebo dvoch dní, keď bude užívať lieky, by mali tie bolesti od znieť. Na jeho dopyt mu uvádzala, že stále ju bolí hlava a keď sa jej pýtal, v ktorej oblasti, uvádzala, že vzadu vpravo. V piatok ráno pred odchodom do
práce sa manželky pýtal ako sa cíti, stále sa sťažovala na bolesť hlavy. Po návrate z práce okolo 15 - 16 hod. sa dopytoval manželky ako sa cíti, ktorá mu uviedla, že stále ju bolí hlava, nijako sa to nezlepšovalo, kolísalo to, chvíľu ju bolela, potom prestala, asi podľa toho, ako užila tie tabletky. V sobotu ráno vstal ako prvý, manželka ešte ležala, odtiahol žalúzie a povedala mu, aby ich zatiahol, lebo jej vadí svetlo. Pýtal sa jej, či pociťuje nejakú zmenu, tak povedala, že ju bolí stále hlava, ležala a obed im navarila babka. Manželka začala menej jesť a obed nejedla, nechutilo jej a popoludní sa rozhodli, že pôjdu na pohotovosť k lekárovi. K lekárovi s manželkou išiel jeho otec okolo 15 - 16 hod. a vrátili sa ešte v sobotu, keď sa stmievalo. Keď išla na pohotovosť ju hlava bolela, cítila sa slabá a jednoducho chorá. V tom čase manželka nedokázala sama sťať a nie ešte chodiť. Po návrate manželka vyzerala oveľa lepšie, povedala, že ju hlava nebolí a bola spokojnejšia. Povedala mu, že boli na pohotovosti u lekára, ktorý ju poslal na urgent. Z urgentu ju poslali na neurológiu, kde jej lekár urobil vyšetrenia a robili jej aj CT hlavy. Lekár jej povedal, že CT je v norme, mala brať infúziu. Teda na hlavu sa nesťažovala, bolo jej dobré a preto si ľahli a išli spať. Povedala mu, že jej lekár dal nejaké iné lieky a malo by to ustúpiť. V nedeľu ráno po prebudení mu povedala, že ju bolí hlava, mali ísť do kostola, išiel sám s deťmi a jej povedal, aby ostala ležať. V ten deň obed jedla, ale menej, aj vstala a chodila a v nedeľu sa snažila fungovať. Povedala mu, že v pondelok pôjde k svojej lekárke s papiermi, čo mala z pohotovosti a z urgentu. V pondelok bol celý deň v práci a deti boli zverené jej matke. Manželka mu volala, kedy príde z práce, pretože majú návštevu a že sa necíti dobre, že ju bolí hlava a že má také pocity, že nevládze a že sa cíti choro. Návšteva, ktorá bola u nich doma, bola poslaná domov a manželka mu povedala, že všeobecná lekárka ju poslala na druhý deň za nejakým lekárom, ale nevedel uviesť k akému. K tomu už nedošlo, pretože ráno v utorok sa zobudil v čase o 5:15 hod., nepálil veľké svetlo, iba malú lampičku a na to sa manželka prebudila, otočila sa a ležala na boku na pravej strane, obrátila sa na chrbát a snažila sa z ľahu dať do sedu a asi tak medzi ľahom a sedom v pol sede a pol ľahu vykríkla a chytila sa za temeno s obidvoma rukami a schúlila sa do klbka. Pribehol k nej, že čo sa dej, lebo videl, že nie je niečo v poriadku, nekomunikovala, nerozprávala a preto vytočil 112, kde ho operátor inštruoval, že ju má dať do stabilizovanej polohy a čakali aj s babkou na záchranku. Kým čakali na záchranku manželka s ním komunikovala len kývaním hlavy, áno, nie. Popisovala, že má bolesť vzadu a že nemôže rozprávať, a že ju to bolí a na to ju zobrala záchranka. Lekár zo záchranky mu povedal, že má niečo na hlave a že ju berú do nemocnice do I. J. K.. Následne sa dostavil do nemocnice, kde mu lekár povedal, že má jeho manželka rozsiahle krvácanie do hlavy a že bude prevezená do Košíc na vyššie pracovisko, že tam podstúpi nejaké operácie a že stav je vážny. Bola transportovaná do Košíc sanitkou, kde podstúpila operáciu. Po operácii dostal informáciu, že je stabilizovaná, a že rozhodujúce budú následne hodiny a jeden alebo dva dní. Bol v Košiciach v utorok, v stredu a aj vo štvrtok a vždy mu lekári hovorili, že sa to nezlepšuje, ale skôr zhoršuje. V piatok mu volali, že idú potvrdzovať mozgovú smrť a že mu bude volať koordinátor ohľadne darovania orgánom, keďže bola zdravá. V sobotu ráno mu oznámili, že nastala mozgová smrť. Počas spoločne strávených 10 rokov nemala nejaké vážne zdravotné problémy a nechodila za žiadnym lekárom ohľadne bolesti hlavy.
Ďalej svedok P. M. uviedol, že po smrti a pohrebe manželky sa začal život meniť, pretože mali spolu tri deti, a to 9 a 7 ročných synov, ktorý chodili do školy a 2 ročného syna, s ktorým bola manželka na rodičovskej dovolenke a do škôlky nechodil. Jeho zamestnávateľ bol ústretový a asi mesiac bol doma. Následne nastúpil do práce, čo bolo pre neho lepšie, pretože navštívil psychológa a aj psychiatra a bolo mu odporúčané, aby chodil medzi ľudí. Najprv pracoval na skrátený úväzok, bol koordinátor vo výrobnej firme, nejako fungoval, ale deti boli často choré, často bol na OČR a maródke. Po roku a pol sa dohodol so zamestnávateľom na znížení úväzku, čo stratil aj na plate a súčasne sa dostal na pozíciu robotníka. Následne prišiel covid, zatvorili školy a musel byť s deťmi doma a nakoniec došlo až k rozviazaniu pracovnej zmluvy a je vedený na úrade práce a nejako mu pomáhajú babky, ale bolo to ťažké. Ďalej uviedol, že maloleté deti znášali smrť matky ťažko a najťažšie najstarší syn Q., ktorý už bol žiakom základnej školy. O smrti matky sa mu povedalo jeden deň pred pohrebom, už na naliehanie jeho triednej učiteľky. Bol pod dohľadom psychológa a jeho správanie sa zmenilo, pretože sa vymykalo bežnému správaniu iných detí a bol opakovane volaný do školy a preto začali navštevovať aj psychológa a aj detského psychiatra a užíva aj medikamenty. Stredný syn A. mal v čase smrti matky 5 rokov a o smrti matky mu ani nepovedali a čas plynul a keď chodili na hrob sa dozvedel o jej smrti. Až do nástupu do školy znášal smrť matky dobre. Následne aj s ním začal navštevovať psychológa, pani učiteľky na neho dávali v škole pozor. Obidvaja synovia častejšie plakali asi prvé 2 - 3 roky boli najťažšie. Najmladší syn L. si to v čase smrti matky neuvedomoval, ale uvedomuje si to až teraz a začína teraz najviac plakať. S ním má momentálne logopedický problém, pretože má rozprávať menej, resp. rozpráva rýchlo a nie je ho rozumieť a do veku jeho 6 rokov bol s ním na rodičovskom príspevku. V danej veci ho nemocnica nekontaktovala, ale iba obžalovaný A. C..
Z prečítanej výpovede svedkyne A. T. H. z prípravného konania vyplynulo, že je praktickou lekárkou pre dospelých a jej pacientkou bola aj L. M.. Pri vyšetrení dňa 21.9.2017 jej pacientka povedala, že ju bolí polovica hlavy, ale nepamätá si miesto, na ktoré ukazovala, že ju bolí a tiež uviedla, že zvracala, že mala kŕče v bruchu a tiež trošku svetloplachosť. Uviedla, že zjedla rybaciu pomazánku a potom sa začali obtiaže, teda bolesti hlavy. To koľkokrát zvracala neuviedla, u nich v ambulancii nezvracala. Pacientku vyšetrila, orientačne neurologicky bola v norme, bola bez lateralizácie, bez meningeálneho dráždenia, brucho bolo v poriadku, bol je zmeraný tlak, pulz a teplota, pričom namerané hodnoty boli v norme. Bola jej podaná injekcia Novalgin od bolesti a boli jej predpísané lieky na cefaleu migrenózneho typu Cinie a Magnézium, s tým, že ak by sa jej stav nezlepšoval, aby vyhľadala neurológa. Pacientka pri podaní injekcie po 20 minútach udávala zlepšenie stavu a následne odišla domov, pričom bola poučená, že v prípade nezlepšenia zdravotného stavu má vyhľadať neurológiu. Tento zdravotný stav uzavrela ako cefaleu migrenózneho typu. Po vyšetrení sa pacientka už neozvala a akurát dňa 25.9.2017 priniesla pacientka na ambulanciu, kde si prišla pýtať výmenný lístok na rehabilitáciu, ktorú jej odporučili na neurológii, kde jej stav po vyšetrení bol uzavretý ako cefalea migrenózneho typu. Na neurológii jej bola odporúčaná tá istá medikamentózna liečba a bola jej odporúčaná rehabilitácia. Dňa 25.9.2017 neprišla s ňou osobne do kontaktu, nevyšetrovala a bola si po výmenný lístok pri sestričkách. V akom zdravotnom stave bola, keď prišla pre výmenný lístok, nevedela povedať a nemala vedomosť, aby sa žiadala ku nej na vyšetrenie. Po vyžiadaní výmenného lístka odišla preč. K veci ešte uviedla, že pacientka bola dňa 18.9.2017 kompletne vyšetrená na internej ambulancii na predoperačnom vyšetrení, kde neboli zaznamenané žiadne zdravotné komplikácie alebo obtiaže a mala plánovanú operáciu haluxu. Ďalej z prečítanej výpovede svedkyne vyplynulo, že L. M. mala sem tam nejakú migrénu, ale to len tak sporadicky a vždy, keď sa nejaké lieky nasadili, tak to prešlo a nemala nejaké závažné ochorenie. Pacientka ku nej do ambulancie s migrénami nechodila, ale bola u nej asi dvakrát kvôli migrenóznym ťažkostiam.
Znalec A. A. I., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2022 zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 5/2021 a uviedol, že pri vyšetrení pani L. M. obžalovaným A. B. C. dňa 23.9.2017 boli neurológom vylúčené meningeálne prejavy, čo absolútne nesvedčilo pre nejaké krvácanie subarachnoidálne, a to sú vyšetrenia, ktoré sú zamerané presne na prejav krvácania, ako prejav dráždenia meningeálnych prejavov. V podstate sa vyšetruje hlava a pokiaľ dôjde pokrčenie kolien, dvíhajú sa nohy dohora, pacient udáva vtedy bolesti hlavy, tiež je kolekcia šije, a to sú hlavne prejavy ako meningeálneho dráždenia, keby bolo SAK ako väčšieho rozsahu, tieto prejavy by boli bolestivé a pohyb šije by bol redukovaný. K meningeálnemu dráždeniu uviedol, že môže byť nielen prejav SAK, ale môže byť aj prejavom zápalových prejavov, nejakej neuroinfekcie, nie je to typický príznak SAK a hlavný príznak je to, že tá šija je výrazne bolestivá pri vyšetrovaní týchto meningeálnych prejavov. K zdravotnému záznamu zo dňa 23.9.2017, ktorý vyhotovil obžalovaný A. B. C. v časti popisu - mierne redukovaná hybnosť krčnej chrbtice - uviedol, že v danom prípade sa myslelo v podstate, že je to redukovaná hybnosť krčnej chrbtice do strán, to nemá žiadny súvis s meningeálnym prejavom, bola bolestivá rotácia do strán a boli stavce krčenej chrbtice na pohyb citlivé a to nie je prejav meningeálneho dráždenia. Tieto negatívne prejavy nesvedčili absolútne pre SAK. Znalec tiež uviedol, že v danom prípade, keď vyšli negatívne všetky vyšetrenia, aj meningeálne prejavy boli negatívne, CT mozgu bol negatívny, nebol dôvod na žiadny ďalší postup a po úľave po infúznej liečbe, kde pacientka bola spokojná, nebol dôvod na žiadne iné vyšetrenia.
Ďalej znalec A. A. I. uviedol, že z hľadiska odobratých anamnestických údajov obžalovaným A. B. C. dňa 23.9.2017 uviedol, že pacientka udávala bežnú bolesť hlavy, ktorá trvá dlhšiu dobu, v podstate od bolesti odzneli po 2 tabletkách, nebola to bolesť prudká, nebola to bolesť náhla, nebola to bolesť po nejakej fyzickej námahe, nemala pocit prasknutia v hlave, takže sa to neberie ako bolesť bežná, v anamnéze boli bolesti popisovali sa ako migrény. Pri migrénach môže byť bolesť hlavy aj týždeň svojím spôsobom. A pacientka nemala žiadne rizikové faktory na krvácanie, pacientka nefajčila a nemala vysoký krvný tlak. Teda nejedlo sa u pacientky o novovnziknutú bolesť. Ďalej uviedol, že neurológ nie je povinný prezerať CT vyšetrenie a po právnej stránke nemôže a nesmie revidovať nález a anamnestické údaje v podstate, čo dala pacientka a objektívne neurologické vyšetrenie, ktoré bolo negatívne a CT nález, ktorý v podstate bol negatívny, nesvedčilo v tomto prípade o SAK a nebolo potrebné vykonať ani lumbálnu punkciu a ani kontrastné vyšetrenie mozgu. V danom prípade, ak pacientka dostala infúznu liečbu a keby to bolo rozsiahle krvácanie, tak by infúzna liečba u nej nezabrala a keď zabrala, aj nález ani subjektívne obtiaže
nesvedčili o SAK a dňa 23.9.2017 postupoval obžalovaný A. B. C. lege artis. Pacientka po vyšetrení bola poučená a bola jej doporučená kontrola.
Ďalej znalec A. A. I. uviedol, že aj pri negatívnom CT mozgu je možné, aby bolo prítomné SAK. V prípade, keď je drobné krvácanie subarchnoidálne do 4 - 5 dní na CT nič nevidno a to potvrdí jedine lumbálna punkcia. Pri vypracovaní znaleckého posudku nemal zdravotnú dokumentáciu od obvodného lekára pacientky, ale mal dokumentáciu v podstate zo spisu. Tiež uviedol, že ak niekto napíše, že CT mozgu je negatívne, tak v tom jednoznačne vylúčil organické poškodenie mozgu a vaskulárna cefalea sa vyšetruje ultrazvukom ako sa vyšetrujú cievy a na pohotovostnej neurologickej službe sa to nerobí, robí sa akútne CT. Pri migrénoznych bolestiach hlavy nie je indikácia na žiadne kontrastné vyšetrenie systému mozgu. Obžalovaný A. B. C. pri vyšetrení dňa 23.9.2017 podľa znalca nemal zdravotnú dokumentáciu pacientky a mal iba výmenný lístok z pohotovosti. Na otázku, aby sa vyjadril, čo znamená v správe Nemocnice s poliklinikou v I. J. K. zo dňa 23.9.2017, ktorú vyhotovil obžalovaný A. B. C. ako jednu zo záverečných diagnóz pani M. - poúrazová chronická bolesť hlavy - uviedol, že nevie, čo tým lekár myslel, ale je to diagnóza, v podstate sa tak píše poúrazová bolesť hlavy a k tomu sa nevedel vyjadriť. Tiež uviedol, že keby v danom prípade, nebolo sa stalo a by bol CT nález inak interpretovaný, a to správne, postup by bol úplne iný v tomto manažmente pacientky. Keďže lekár bol uvedený do omylu nesprávnym záverom a keby bol popísaný inak, aj postup by bol úplne iný a ten stav mohol inač skončiť, mohol, ale aj nemusel. Pacientka pri vyšetrení obžalovaným A. B. C. nedefinovala bolesť hlavy ako novovzniknutú bolesť a lekár pri pohotovostnom režime je odkázaný na popisovanie subjektívnych ťažkosti pacientky a v danom prípade objektívne aj subjektívne lekár stanovil správny nález, bez nejakej chyby.
Znalec A. N. A., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2022 zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 2/2021 a uviedol, že vyšetrenie pani L. M. obžalovaným A. B. C. dňa 23.9.2017 spočívalo v odobratí anamnézy, do čoho patrí osobná anamnéza a terajšie ochorenie, a potom objektívne vyšetrenie a z toho vyplývajúce ďalšie vyšetrenia ak je to možné. Na vyšetrenie pacientka prišla s bolesťami hlavy a bola odoslaná z lekárskej služby prvej pomoci, kde sa sťažovala na bolesti hlavy. Neurológ odobral anamnézu a v anamnéze pacientka udávala, že mávala aj bolesti hlavy občas, nervovo ju vyšetril kompletne a precízne a napísal tzv. topický nález, čo málo kto na pohotovosti napíše. V zdravotnom zázname napísal, že zistil, že tam nie je nič závažného, čo sa týka klinického obrazu, ložiskového poškodenia mozgu, ale vzhľadom k tomu, že pacientka mala bolesti hlavy trvajúce vtedy už 2-3 dní, t.j. od 20. do 23., dal jej spraviť aj CT mozgu, v ktorom vypísal, že chce posúdiť možné ložiskové zmeny v mozgu. CT mozgu mu prišlo a popis bol taký, aký bol, že mozog je čistý, tým pádom volil liečbu, pacientka sa mala lepšie a išla domov. Doporučeným bolo, že pri nezlepšení stavu, alebo pri pretrvávajúcej bolesti hlavy, má vyhľadať zase lekársku pomoc, t.j. bola o tom poučená. Ďalej uviedol, že je v zdravotnom zázname zo dňa 23.9.2017, že pacientka toho času už týždeň u nej pretrváva bolesť hlavy a ďalší popísaný stav mohol skutočne svedčiť pre migrénu. V prípade migrény je to ochorenie - nenormálna reakcia ciev obalov mozgu a tieto mávajú presne aj vegetatívne príznaky, aj v podstate to, čo obžalovaný tam napísal, takže vôbec sa nemožno čudovať, že si myslel, že je to migréna, ale určite bolesť hlavy môže byť aj pri nádore, aj pri iných veciach, ako aj SAK, a to ho určite viedlo k tomu, že ordinoval vyšetrenie mozgu s otázkou, či je nejaké ložiskové poškodenie mozgu. K anamnestickej časti zdravotného záznamu zo dňa 23.9.2017 uviedol, že keď pacientka povie, že mávala bolesť hlavy, mávala bolesť krčnej chrbtice, tak to nie je výslovne novovzniknutá bolesť, to je len recidíva bývalých bolestí, tak ako migréna má akútny záchvat, ale ten záchvat potom postupuje u niekoho do 1- 2 dní, takže to sa nedá povedať, že akútna bolesť hlavy, no akútna bola, hoci bola už trojdňová. Pri klinickom vyšetrení obžalovaný sa zameral aj na meningeálne dráždenie a vyjadril to dvoma entitami, že šija neoponuje a Lasegueov manéver je negatívny. To ukázalo vlastne, že tie meningy prakticky neboli dráždené. Ďalej uviedol, že obžalovaný A. B. C. postupoval správne, aj keď navrhol vykonať natívne CT, pretože žiadal o vyšetrenie ložiskových zmien v mozgu, kde mu vyšiel výsledok, že nič tam nie je. V prípade, ak by bolo popísané ložiskové krvácanie, tak by obžalovaný musel úplne ináč pristupovať k danej pacientke. Vyšetrením na neurologickej ambulancii neboli zistené žiadne typické varovné príznaky pre SAK a príznaky, ktoré pacientka mala, nepoukazovali jednoznačne na SAK. V rámci vyšetrenia bola zisťovaná aj tzv. opozícia šije, kde vyšetrením bolo zistené, že opozícia šije je negatívna. Z hľadiska postupov, ktoré mal urobiť obžalovaný A. B. C., vzhľadom ku klinickému nálezu a výsledku röntgenu spravil všetko, nasadil terapiu na bolesť hlavy, a teda nebolo už čo viacej robiť. Ďalej uviedol, že obžalovaný A. B. C. mal SAK prakticky vylúčené CT vyšetrením mozgu a všetky ostatné entity, ktoré boli v anamnestickom náleze a klinickom náleze, ho neviedli k tomu, aby musel urobiť lumbálnu punkciu alebo robiť ďalší nástrek mozgových ciev. Tiež uviedol, že CT vyšetrenie mozgu bolo natívne, bez
nástreku dňa 23.9.2017. Vyšetrenie CT mozgu malo výpovednú hodnotu, alebo to vyšetrenie bolo špatne popísané. Tá výpovedná hodnota sa postupne znižuje, každý deň sa tá krv strebáva, takže čím ďalej tým menej je to tam vidieť, ak je tam veľké ložisko tak to vstrebávanie bude omnoho pomalšie, ak je malé ložisko, tak je o niečo rýchlejšie. Ku krvácaniu SAK uviedol, že pri prasknutí väčšej cievy pacient ihneď zomiera, pri prasknutí menšej cievy bývajú ložiskové nálezy, bývajú veľké meningeálne príznaky, pacienti revú, tá hlavu nemôže ísť dopredu a pri takom presakovaní tam tie nálezy, môžu byť veľmi bežné. Pri migréne je poškodenie cievnych obalov a sa môžu rozšíriť póry vlasočníc a aj pri migréne môže presiaknuť do mozgových obalov a do mozgovo mliečneho moku. Takže v prípade pacientky tá mala bolesti samozrejme, vtedy to ešte neprasklo, prasklo to až vtedy v noci, keď ráno sa zobudila a spravila nejaký prudší pohyb, teda podľa neho to vtedy prasklo. Ďalej znalec uviedol, že presakovanie vzniklo toho 20-ho, keď mala mať tie bolesti hlavy pacientka, 23-ho bola na vyšetrení, tam bol v podstate nález taký ako bol, boli meningy voľné, čiže to preskovanie bolo minimálne, lebo je ho vidieť na CT, ale potom doma zrejme, v ten posledný deň ako vstávala ráno z postele, vtedy to prasklo. Zo zdravotného záznamu zo dňa 23.9.2017 vyplýva, že bola poučená o kontrole podľa potreby po objednaní.
K záverom znaleckej organizácie, ktorá uviedla, že obžalovaný A. B. C. mal vykonať ďalší manažment pacientky a že bolo potrebné vykonať angiografické vyšetrenie alebo lumbálnu punkciu u pacientky, k ním sa vyjadril tak, že znalecká organizácia mala zdravotnú kartu. Lekár na pohotovosti vyšetroval pacientku, ktorá povedala, že mala bolesti hlavy, čo potvrdila aj lekárka A. H., takže znaleckej organizácii sa ľahko povedalo, keď hľadal v karte a nenašiel žiadne záznamy o tom, že pacientka navštevovala svoju lekárku pre bolesti hlavy, keď mu povedala, že máva bolesti hlavy a dokonca hovoril, že aj krk aj chrbtice, tak potom skutočne spravil všetko to, čo spraviť mohol a pacientka odchádzala v zlepšenom stave. Na ďalší deň mala pacientka zlepšený stav, čo sa potvrdilo a tiež by sa s ňou dohodol, že má prísť, ak bude zle. Ďalej uviedol, že angiografické vyšetrenie a lumbálna punkcia sa robia, keď je ložiskový nález, keď pravá strana je iná ako ľavá, keď je nález na mozgových nervoch jednoznačne, keď sú meningeálne prejavy, ale sa to nerobí, ak sú všetky ukazovatele negatívne. V prípade, ak by bolo správne popísané CT, ďalší postup neurológa by bol taký, že by pacientka bola hospitalizovaná a by sa vykonala lumbálna punkcia, prípadne niekedy stačí aj CT s nástrekom mozgových ciev. Na doplňujúcu otázku, či v prípade, ak by poškodená prišla na druhý deň po vyšetrení dňa 23.9.2017 a by povedala, že má bolesti hlavy, aký by bol zvolený ďalší postup, tak znalec uviedol, že určite by ostala ležať v nemocnici. Tiež uviedol, že prejavy, ktoré pacientka mala dňa 23.9.2017 nezodpovedali tomu, aby jej bola aplikovaná lumbálna punkcia.
Z obsahu trestného oznámenia z č. l. 1 vyplynulo, že P. M. podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi dňa 26.11.2018 pre podozrenie zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona, nakoľko došlo k smrti jeho manželky L. M. dňa 29.9.2017.
Z fotokópie oznámenia výsledku prešetrenia podnetu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.10.2018 z č. l. 2 až 3 vyplynulo, že úrad na základe podnetu P. M. prešetroval poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytnutá pani L. M. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a. s. v období od 21.9.2017 do 29.9.2017. Z jeho obsahu vyplynulo, že v rámci dohľadu bol úradom prehodnotený obrazový záznam CT vyšetrenia mozgu zo dňa 23.9.2017, ktoré nebolo rádiológom správne popísané, pretože už pri tomto vyšetrení boli prítomné jednoznačné znaky svedčiace pre zakrvácanie v oblasti a. cerebri media vpravo, a teda rádiologická zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. V kontexte zdokumentovaných anamnestických údajov nesprávne aj indikujúci neurológ, ktorý v rámci diagnostického procesu nevyslovil podozrenie na možnosť prítomnosti SAK a aneuryzmy mozgovej cievy. Pri svojom definitívnom diagnostickom hodnotení sa spoľahol na negatívny nález CT vyšetrenie mozgu a neindikoval žiadne ďalšie vyšetrovacie postupy na jednoznačné vylúčenie sekundárnej príčiny bolesti hlavy. Pri SAK môže byť CT mozgu normálne a vtedy je potrebné, ak sa na túto diagnózu myslí, realizovať ďalšie vyšetrenia, ktoré ju definitívne vylúčia. Neurologická zdravotná starostlivosť nebola poskytovaná v dostatočnom rozsahu a správne. Zistenými nedostatkami pri výkone dohľadu boli: 1. Pri vyšetrení L. M. v neurologickej ambulancii NsP Spišská Nová Ves, a.s., dňa 23.9.2017 nebola napriek prítomnosti typických anamnestických údajov vzniku a charakteru bolesti hlavy, ktoré sú podrobné zdokumentované v písomnom zázname z vyšetrenia, neurológom v rámci diferenciálnej diagnostiky zvažovaná možnosť prítomnosti SAK. Spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia mozgu, ktoré nepopisovalo štrukturálne zmeny v parenchýme mozgu a nález hodnotilo ako negatívny, nebol neurológom stanovený správny diagnostický záver a 2. CT vyšetrenie mozgu zo dňa 23.9.2017 nebolo rádiológom interpretované správne, pretože
nepopisovalo jednoznačne prítomné znaky svedčiace pre zakrvácanie v oblasti a. cerebri media I. dx.. Záver prešetrenia je, že vyhodnotením informácií získaných dohľadom a prešetrením zdravotnej dokumentácie skupina vykonávajúca dohľad u dohliadaného poskytovateľa NsP Spišská Nová Ves, a.s. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti L. M. porušila § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice zo dňa 19.12.2018 č. konania ZS 804/00011/2018, číslo spisu 19104/2018/804, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.1.2019 vo veci uloženia pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, uložil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., Jánskeho 1, 052 01, Spišská Nová Ves, IČO: 36597350 pokutu 2.000 eur za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 15.10.2018 ukončením výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti neb. L. M., nar. XXXX, naposledy bytom 053 13 Arnutovce 7. Porušenie spočívalo v tom, že 1. Pri vyšetrení L. M. v neurologickej ambulancii Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., Jánskeho 1, 052 01, Spišská Nová Ves dňa 23.9.2017 nebola, napriek prítomnosti typických anamnestických údajov vzniku a charakteru bolesti hlavy u L. M., ktoré sú podrobne zdokumentované v písomnom zázname z vyšetrenia, neurológom v rámci dif. dg. zvažovaná možnosť prítomnosti intrakraniálneho krvácania. Spoliehajúc sa na záver natívneho CT vyšetrenia mozgu zo dňa 23.9.2017, ktoré nepopisovalo štrukturálne zmeny v parenchýme mozgu a nález hodnotilo ako negatívny, nebol neurológom stanovený správny diagnosticky záver a 2. Natívne CT vyšetrenie mozgu zo dňa 23.9.2017 nebolo rádiológom interpretované správne, pretože nepopisovalo jednoznačne prítomné znaky svedčiace pre parenchýmové zakrvácanie v oblasti a. cerebri media I. dx..
Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., ÚPS neurologická zo dňa 23.9.2017 z č. l. 91 vyplynulo, že bola vyšetrená pacientka L. M., ktorú vyšetril obžalovaný A. B. C.. V správe sa uvádza, že v min. mávala bolesti hlavy, bežné užila TBI, prešlo, bolesti sporadicky, t. č. už týždeň pretrvávajúca bolesť hlavy, bola aj nausea, vomitus, bez anam., úrazu, začala najprv vpravo pulzujúca bolesť, postupne difúzna celej hlavy, posledné 2 dní akcent., užila 1x novalgin, 1x Quarellin, pomohlo, vrátila sa, už ďalej nebrala tbl., svetlo trochu vadí, hluk nie, končatiny neoslabli, nezatrpli, sfinktery int., prehlta sa dobre, diplopia nie, boli dlhšie krčná chrbtica, vyž z C do záhlavia ža na temeno, v min. dg. n NRA neurogenná tetania. Ďalej v správe sa uvádza, že CT mozgu: Záver: CT nález v norme, DG: G 44.3. Chronická poúrazová bolesť hlavy, CT popísal A. A. C. 23.9.2017. Objektívny nález: Pri vedomí, poloha aktívna, orientácia správna, symbolické funkcie v norme, bulby v strede, pohyblivé všetkými stranami, bez NY, izokória, FR výbavná priama i konsenzuálna, tlak na bulby nebolestivý, výstupy na V. nebolestivé, mimika správna, jazyk a uvula v strede, axiálne reflexy negatívne, Chvostek +, citlivosť v tvári v norme, šija voľná, Brudzinski negat., pulzácie karotíd hmatné, HK: sila tonu a hybnosť v norme, rr. C5-8 sym. výb. Živé, pyramídové jj., irit. negatívne, pyramídové javy zánikové negatívne, štipka sym., taxia správna, brušné reflexy sym. výb. DK: sila, tonus a hybnosť v norme, RŠP sym, výb., živé, RŠA sym. výb, RMP sym. výb., pyramídové jj. irit. negat. pyramídové zánikové negt., Laségue negat., extencia palca sym., Hautant negat., Roober negat., Untenberger negat., Thomayer 10 cm, chrbtica, poklop na tŕne nebolestivý, hybnosť v c termin reduk., mierny spamzus PVS v c., trapezov bial.t., výstupy nn. occipit. mm. algické bilat., axiálny tlak negat., SI v rovnakej výške, palpačné nebolestivé, citlivosť orientačne v norme, chôdza v norme. Zdravotný záznam je ukončený s dg.: Vaskulárna cefalea s vertebrogénou komp., CC sy, amening, nelateraliz., neurogénna tetania, DG:G44.8. Iný syndróm bolesti hlavy, bližšie neurčený. Doporučené bolo : podané F1 ú 1 100 ml + Novalgin 5 ml + MgSo 4 10% 1 amp., do th Cinie 50 mg na začiatku migrenóoznej bolesti hlavy, Quarelin 2 x 1 tbl. pri bežnej bolesti hlavy, Magnerot 1 x 1 denne dlhodobo, rep. na kod a28772004, P36605004201, Dr. Horný, NR ko p. p. po objednaní sa. Súčasne v zdravotnom zázname nachádza záznam o poučení v zmysle § 6 zákona č. 576/2004 Z. z.. Zdravotný záznam vyhotovený dňa 23.9.2017 o 17:58 hod..
Z lekárskej správy Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., zo dňa 23.9.2017 z č. l. 92 vyplynulo, že sa pacientka L. M. podrobila vyšetreniu CT mozgu so zdravotným záznamom: Na axiálnych a reformačných scanoch pozorovať primeraná SA priestory, gyrifikácia dobre vyznačená. Komorový systém primeranej veľkosti a tvaru, bez presunu stredových štruktúr. Cisterny primeranej šírky. Zreteľné ložiskové zmeny v parenchýme mozgu nepozorovať. Skelet bez zreteľných patol. zmien. Záver: CT v norme. Zdravotný záznam vyhotovený obžalovaným A. A. C. dňa 23.9.2017 o 17:53 hod..
Zo žiadanky o CT vyšetrenie zo dňa 23.9.2017 z č. l. 167 vyplynulo, že ÚPS neurologické Nemocnice s poliklinikou, a.s. žiadalo o CT vyšetrenie pani L. M., kde mal byť vyšetrený mozog s popisom a otázka, ktorá mala byť zodpovedaná - organ. lož. zmeny pri klinickej diagnóze G44.8 - iný syndróm bolesti, bližšie neurčený.
Z listín predložených poškodeným P. M. na č. l. 180 - 186 vyplynulo, že mu vznikli náklady z titulu kamenárskych prác na pomníku po nebohej L. M. výške 3.349 eur podľa faktúry č. 3/2020 vystavenej S. T., Kolárska č. 2, Spišská Nová Ves, IČO: 44333871 na č. l. 184, náklady súvisiace s pohrebnými službami vo výške 324,14 eur podľa faktúry č. 17/0668 vystavenej AVE +, s.r.o. Košice na č. l. 185 a karom vo výške 828 eur podľa výdajky - prevodky vystavenej A. U., Reštaurácia VYŠNÁ Smižany, ul. Tatranská č. 118, Smižany na č. l. 186.
Súd podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dôkaz čítaním listín, a to výpisu z obchodného registra Nemocnice AGEL Levoča, a.s. Levoča a výpisu z obchodného registra Nemocnice AGEL Krompachy, s.r.o., pretože sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie a súčasne tieto okolnosti bolo možno zistiť už aj inými vykonanými dôkazmi.
Po vrátení veci odvolacím súdom, okresný súd doplnil dokazovanie v naznačenom smere podľa odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu.
Svedok K. H. na hlavnom pojednávaní dňa 7.11.2023 uviedol, že v čase skutku bol zástupca primára neurológie a spolu s primárom oddelenia a obžalovaným A. B. C. rozoberali celý prípad. Bol oboznámený so správou vypracovanou obžalovaným C. a mal za to, že obžalovaný A. C. postupoval správne v súlade s medicínskymi poznatkami a správnymi postupmi. Lekár v službe má k dispozícii iba to, čo mu donesie pacient. K predloženej správe z č. l. 191 uviedol, že v prípade pacientky sa nejednalo o novovzniknuté bolesti hlavy, pretože v správe sa uvádza, že už v minulosti mala bolesti hlavy bežne. Z anamnézy vyplynulo, že sa jednalo o bežnú bolesť hlavy. Anamnéza nesvedčila o tom, že sa malo jednať o SAK, ale na to, aby si bol lekár istý, že sa jedná o SAK, musí pacienta vyšetriť. V rámci klinického vyšetrenia, ktoré vykonal obžalovaný A. C., tie boli cielené na zistenie meningeálneho syndrómu, ktorý je marginálnym príznakom pri SAK alebo pri mozgovom krvácaní alebo pri zápalovom ochorení CNS a tie tri manévre, boli negatívne. Ďalej uviedol, že bol správny postup obžalovaného A. C., keď poslal pacientku na natívne CT vyšetrenie a jeho výsledok, bol CT nález v norme. Keďže anamnéza, klinické vyšetrenie a výsledok CT, bol v norme, v takomto prípade, nie sú indikované ďalšie vyšetrovacie metódy ako lumbálna punkcia a CT angiografia. Potvrdil, že CT žiadanka bola vypísaná správne, pretože organickými ložiskovými zmenami sa myslí mozgový nádor, nedokrvenie a krvácanie. Lekár nie je oprávnený revidovať závery CT vyšetrenia a obžalovaný A. C. ani nebol povinný vzhliadnuť skeny CT. V prípade stanovenia diagnózy – vaskulárna cefalea, sa jedná o migrenózny typ bolesti hlavy a tejto diagnóze stanovenej A. C. zodpovedajú údaje, ktoré uviedla pacientka, pretože sú typické pre migrenózne bolesti hlavy. Na základe vyšetrenia A. C. bolo zjavné, že opozícia šije nie je prítomná a pacientka nemala v uvedenom čase meningeálny syndróm. Obžalovaný A. C. postupoval správne, keď po anamnéze, klinickom vyšetrení s prihliadnutím na výsledok CT mozgu naordinoval infúznu liečbu. V jej prípade nebola indikovaná hospitalizácia a bola poučená, že v prípade ťažkostí, má sa dostaviť na kontrolu.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že obžalovaný A. od začiatku svojho vyšetrenia, od odobratia anamnézy, cez vykonané klinické vyšetrenie a indikované CT zvažoval diagnózu SAK, ale žiadna časť z týchto troch vyšetrení pre SAK nesvedčila, pretože neboli typické príznaky pre SAK. Avšak obžalovaný A. C. zvažoval SAK, či vyplynulo z jeho klinického neurologického vyšetrenia, kde sú zaznamenané negatívne skúšky, ktoré vylučujú meningeálny syndróm v tom čase. Tiež uviedol, že obžalovaný A. C. postupoval v rámci vyšetrenia presne tak ako mal, a teda nepostupoval oneskorene.
Svedok A. A. R., S. na hlavnom pojednávaní dňa 12.1.2024 uviedol, že pracuje ako primár neurologického oddelenia v nemocnici v Spišskej Novej Vsi od roku 2007. Bol požiadaný riaditeľkou nemocnice, aby preskúmal postup obžalovaného A. C. u pacientky. Obžalovaný A. C. v deň skutku bol lekárom v službe a pracoval iba s informáciami, ktoré mu dala pacientka. V rámci posúdenia správy zo dňa 23.9.2017 v jej anamnestickej časti bolo zistené, že pacientka nemala meningeálny syndróm, a teda ani podozrenie na SAK. V rámci klinického vyšetrenia – boli vykonané vyšetrenia pomocou napínacích manévrov, ktoré boli všetky negatívne. V prípade manažmentu bolestí hlavy tak po anamnéze a klinike sa následne pacientka poslala na CT vyšetrenie, aby sa vylúčila SAK, nádor alebo nejaká lézia. Výsledok
CT nálezu bol v norme, pacientke bola podaná infúzia – roztok novalginu, magnézium a bola jej odporúčaná terapia. Po podanej infúzií sa mala pacientka lepšie, nebol žiaden dôvod na to, aby sa pokračovalo v nejakom ďalšom vyšetrení. Žiadanka na CT vyšetrenie zo strany obžalovaného C. bola vypísaná správne a neurológ nie je opravený revidovať závery CT. Obžalovaný C. správne určil diagnózu u pacientky ako vaskulárna cefalea s vertebrogénou komp. a pacientka bola poučená, že pri zhoršení zdravotného stavu sa má dostaviť na kontrolu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.3.2024 bola vypočutá za znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. A. A. I., ktorá pred svojim výsluchom zložila sľub znalca a zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Ďalej uviedla, že pri CT vyšetrení zo dňa 23.9.2017, ktoré bolo realizované ako natívne, nebolo popísané SAK u pacientky na pravej strane v oblasti spánkového laloka. Ak je prítomné akútne krvácanie do priestoru v ktorom je uložený mozog, a to buď priamo do mozgu alebo jeho okolia, tak to krvácanie sa prejavuje ako miesto, ktoré je oproti ostatným štruktúram svetlejšie ako tie ostatné štruktúry. Okrem toho, že sa to prejaví takto, tak pri mozgu je možné stranové porovnanie, to znamená, že ak porovnáme dve rovnaké lokalizácie, tak by mali vyzerať veľmi podobne alebo rovnako, kde v tomto prípade tak nebolo. Po preskúmaní žiadanky na CT zistila, že je na nej dostatočné množstvo informácií, aby bolo vyšetrenie vykonané správne. V obrazovej dokumentácii boli interpretovateľné vysoko suspektné ložiskové zmeny v mozgu, čo znamená, že vysoko suspektné je to, čo tam nepatrí a čo je podozrivé z nejakého patologického procesu. Sken, ktorý skúmala z CT vyšetrenia, z neho zistila, že ten skelet, ktorý bol zachytený, je v takmer rovnakej rovine aj na druhej strane a tiež štruktúry pri ňom majú iné denzné charaktery a je na nich zmena farby štruktúr, ktoré sa hodnotia. Ďalej uviedla, že vyšetrenie CT bolo vykonané technicky správne a že neurológ môže si prezrieť CT snímok, ale nie je v jeho kompetencii, ho revidovať ani popisovať. Na doplňujúcu otázku, či na snímke CT vyšetrenia zo dňa 23.9.2017 u pacientky, bolo jasne viditeľné zakrvácanie uviedla, že označila by ho ako vysoko suspektné z dôvodov jeho lokalizácie krvácania tak, že bolo v blízkosti skeletu, ktorý produkuje artefakty. Tiež uviedla, že organické zmeny sú zmeny, ktoré je možné detekovať morfologickým vyšetrením, teda rőntgenom, magnetickou rezonanciou a CT vyšetrením. Na ďalšiu doplňujúcu otázku, či počas CT vyšetrenia boli prítomné znaky krvácania, ako je edém, alebo pretlaky okolitých štruktúr uviedla, že nie, nebol tam edém, ani pretlak, to krvácanie bolo veľmi malé, iniciálne. Ak by boli známky pretlaku, znamenalo by to, že to ložisko má dostatočne veľký objem, a to by tlačilo na okolité štruktúry, a to by vyvolalo neurologické príznaky. Poverená osoba ďalej uviedla, že vysoko suspektné ložisko, na ktoré poukázala v znaleckom posudku, znamená, že je vysoká pravdepodobnosť, že je tam patologický stav a v niektorých prípadoch to hraničí aj s istotou. Keďže nemala k dispozícii žiadnu dokumentáciu čo sa týka žiadanky a mala len tie informácie ku klinickému stavu pacientky, ktoré boli známe pred CT vyšetrením, tak vyhodnotila to ako vysoko suspektnú patológiu. Na dopyt, či sa jednalo o jednoznačné ložisko, uviedla, nie ako 100% ale možno tak 98%, pretože vysoko suspektné nemá percentuálne ohraničenie presnými číslami v medicíne. Ďalej uviedla k obrane obžalovaného A. C., že ak pacientka nebola uložená správne symetricky v prístroji, mohlo to viesť k dezinterpretácii nálezu.
Na hlavnom pojednávaní dňa 22.3.2024 bol vypočutý za znaleckú organizáciu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. A. A. C., ktorý pred svojim výsluchom zložil sľub znalca a uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku. V rozbore prípadu našli pochybenia v poskytovaní v zdravotnej starostlivosti zo strany neurológa obžalovaného A. C.. K priebehu vyšetrenia u pacientky uviedol, že bola vyšetrená na neurologickej ambulancii 23. 9. 2017 v podvečerných hodinách, kde bola odoslaná z ambulancie LSPP, ktorá ju vyšetrila asi cca hodinu pred lekárom a bola odoslaná pre bolesti hlavy so začiatkom vzniku od 20. 9. 2017. Tieto bolestí boli sprevádzané aj ďalšími príznakmi, a to napínaním na vracanie a vracaním. Pacientka podľa anamnézy netrpela dovtedy na bolesti hlavy, nebola manažovaná, sledovaná v nejakej špecializovanej ambulancii pre bolesť hlavy. Dokonca 2 dni pred vznikom bolesti hlavy bola vyšetrená v rámci interného predoperačného vyšetrenia, kde je presne uvedená anamnéza na ktoré trpela, a to vybočený palec s plánovanou operáciou a znížená funkcia štítnej žľazy, teda jednalo sa o nezávažné ochorenia neohrozujúce na živote. Dňa 23. 9. 2017 bola odoslaná na neurologickú ambulanciu v rámci pohotovostnej služby, kde bola vyšetrená pre tieto bolesti hlavy s už spomenutými príznakmi a novovzniknutú bolesť hlavy. Neurológom – obžalovaným A. C. bola správne neurologicky vyšetrená, bolo správne indikované CT vyšetrenie hlavy, na ktoré bola odoslaná a v tomto momente skončilo správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pretože neurológom bola po vyšetrení CT odoslaná domov.
Poverená osoba za znaleckú organizáciu ďalej uviedla, že úlohou neurológa v tejto chvíli bolo vlastne zohľadniť akoby 2 také skutočnosti, ktoré neboli zohľadnené, a to 1. skutočnosťou je charakteristika bolesti hlavy, s ktorou pacient prišiel, teda buď nejaká chronická bolesť hlavy alebo akútna bolesť hlavy, ktoré pacienta priviedli a súčasne či sú k tomu pridružené nejaké ďalšie príznaky. Bolo potrebné zohľadniť bolesť hlavy, či sa nachádza v bezpečnom priestore. 2. skutočnosť bola to, že neurológ musí zohľadniť čas od kedy vznikla tá bolesť hlavy, to znamená či naozaj sa jedna o akútnu bolesť hlavy, a to či CT vyšetrenie ktoré je realizované, má dostatočnú senzitivitu na odlíšenie závažnosti nejakých závažnejších diagnóz, ktoré môžu byť sprevádzané bolesťou hlavy. Teda postup neurológa mal spočívať ďalej v tom, že pacientka mala novovzniknuté bolestí hlavy, sprevádzané vracaním, malo byť buď doplnené vyšetrenie, a to angiografické vyšetrenie alebo mala byť hospitalizovaná za doplnením lumbálnej punkcie.
V prípade pacientky sa nejednalo o bežný typ bolesti hlavy, bola to novovzniknutá bolesť hlavy, pretože v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza, aby predtým trpela na bolesť hlavy. Pacientka mala prvotné bolesti hlavy a vznik bolesti pred 2-3 dňami, pred vyšetrením u neurológa.
K záveru znaleckého posudku, podaným znalcom A. I., ktorý uviedol, že keďže vyšli negatívne všetky vyšetrenia a CT mozgu, nebol žiadny dôvod, ani po úľave u pacientky po infúznej liečbe, na ďalšie žiadne vyšetrenie, znalec A. A. C. k tomu uviedol, že s týmto záverom sa dá iba ťažko súhlasiť, pretože v prípade pacientky sa nejednalo o postihnutia v rámci krčnej chrbtice a bolesti krčnej chrbtice, pretože naďalej trvá na tom, že sa jednako o novovzniknutú bolesť hlavy. Stotožnil sa s tým, že u pacientky neboli rizikové faktory, ako fajčenie, hypertenzia, pozitívna rodinná anamnéza prvostupňového príbuzenstva. Tiež uviedol, že nemali k dispozícii absolútne záznam o tom, žeby trpela na bolesti hlavy, ale popísať ako bežné bolesti hlavy pacienta, ktorý prichádza v priebehu dvoch dní na ošetrenie ku zdravotníckemu personálu pre bolesti hlavy, ktorými dovtedy netrpel, a preto má za to, že sa jedná stále o novovzniknuté bolesti hlavy, a preto nemôže ísť o bežnú bolesť hlavy.
K záveru znaleckého posudku, podaným znalcom A. N. A., ktorý uviedol, že obžalovaný A. C. mal SAK prakticky vylúčené vyšetrením CT mozgu a všetky ostatné entity, ktoré boli anamnestické a v topickom náleze, teda aj klinický nález ho neviedli k tomu, aby musel robiť lumbálnu punkciu alebo ďalší nástrek mozgových ciev, k tomu uviedol, že v minulosti sa lumbálna punkcia robila bežne na centrálnom príjme, a je pravdou, že každému pacientovi sa nedá robiť aj zobrazovacie vyšetrenie, ale rozpor je v tom, že v tomto prípade nešlo o pacienta, ktorý trpí od pubertálneho obdobia, kedy začínajú migrenózne bolesti hlavy, bolesťami hlavy, a preto bolo v danom prípade potrebné urobiť selekciu pacientky a urobiť doplňujúce vyšetrenia a na základe toho ďalším spôsobom ich manažovať. Tiež nesúhlasil so závermi znalca A. A., že vegetatívna symptomatológia nesmerovala k SAK, pretože smerovala k tomu, čo sa dialo, nemusí sa vždy jednak iba o SAK v prípade akútnej bolesti hlavy, pretože príčin môže byť viac, ale je na lekárovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom má postupovať. K výpovedi svedka A. A. R., ktorý uviedol, že po analýze postupu obžalovaného A. C. z pozície primára neurologického oddelenia zistil, že A. C. postupoval lege artis, pretože bola riadne odobratá anamnéza, pacientka bola podrobená klinickému vyšetreniu, bolo vykonané aj CT vyšetrenie, a preto z toho možno vyvodiť, že A. C. postupoval správne, k tomu uviedol, že len tieto vyšetrenia skončili vo fáze, kedy nemali skončiť a malo sa pokračovať ďalej v zisťovaní, prečo sa objavila novovzniknutá bolesť hlavy. Poverená osoba ďalej uviedla, že dá sa so svedkom súhlasiť, že anamnéza, fyzikálne vyšetrenie, indikácia prvotného CT vyšetrenia bola správna, možno by sa tu dalo aj zvažovať, že keďže pozná sa senzitivita CT – 3 dni od vzniku bolesti hlavy, mohla sa indikovať už pri vstupe CT + CT angiografia, nemalo sa to skončiť vo fáze po popise CT, ktorý v tej chvíli bol popísaný ako normálny, úplne by sa inak pokračovalo, kebyže je popísaný správne. Na dopyt, aby uviedol, čo sa dialo po vyšetrení 23.9.2017 do 26.9.2017 s pacientkou a s jej zdravotným stavom a aký to malo vývoj uviedol, že z dokumentácii vyplýva, že pacientka 25.9.2017 prišla do všeobecnej ambulancie lekára, kde prišla po výmenný lístok na rehabilitačné vyšetrenia a bol jej vystavený recept na quarelin a magnerot. Ďalší záznam je zo dňa 26.9.2017, teda tri dni od vyšetrenia A. C., kedy bola privezená v ranných hodinách do nemocnice už s poruchou vedomia. Teda to, čo sa malo diať u pacientky po prepustení dňa 23.9.2017 do 26.9.2017 do ranných hodín, možno sa len domnievať. Ďalej tiež uviedol, že u pacientky sa jednalo o ťažko prognosticky, nepriaznivú, hemorologickú cievnu mozgovú príhodu, ktorá bola nepriaznivá už 26.9.2017, kedy došlo k masívnemu zakrvácaniu. V skórovacom systéme Hunt and Hess test bola už vysoká pravdepodobnosť úmrtia, resp. trvalých následkov, ktorá by mohla dosahovať až 100% u pacientky.
Na ďalšie otázky, či A. C. v rámci diagnostického procesu mal podozrenia na prítomnosti SAK a aneuryzmy mozgovej cievy, k tomu uviedol, že z objektívneho nálezu vyplýva, že áno, pretože popísal známky meningeálneho dráždenia, ale uspokojil sa s negatívnym popisom CT vyšetrenia, ktorý bol s normálnym nálezom. V prípade správneho interpretovania CT nálezu a ďalšieho manažmentu, by prognostická šanca u pacientky bola vyššia, ale zohráva tam úlohu aj veľa faktorov, ktoré by sa dostali do súvisu s diagnózou, ktorá bola naozaj vážna. Poverená osoba za znaleckú organizáciu ďalej uviedla, že od 20.9.2017 už slzila cievka u pacientky, dôkazom o tom, že aneuryzma slzí, je CT nález zo dňa 23.9.2017, podľa CT vyšetrenia 26.9.2017 už aneuryzma praskla. Na otázku, či obžalovaný A. C. mal pri vyšetrení kompletnú zdravotnú dokumentáciu zodpovedal, že nemá vedomosť o tom, či ju mal. Na ďalšiu otázku, či bolesti, ktoré popisovala pacientka A. C., mohli by byť považované aj za bolesti migrenózneho typu uviedol, že podľa jeho názoru nie, že to nebola migrenózna bolesť hlavy, pretože migrénou môžeme nazvať opakujúce sa bolesti hlavy, pretože v takomto prípade sa jedná o uniformný charakter opakujúci sa v priebehu mesiaca.
Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, súd postupom podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaných A. B. C. a A. A. C. spod obžaloby prokurátora pre skutok uvedený v obžalobe, ktorý obžalobou bol kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom.
Dôvod oslobodenia, že skutok nie je trestným činom, sa uplatní vtedy, ak súd z vykonaného dokazovania zistil, že skutok sa ako taký aspoň v podstatnej časti stal, ale nenapĺňa všetky objektívne a subjektívne znaky žiadnej skutkovej podstaty trestného činu, resp., nie je trestným činom pre existenciu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu.
Dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že dňa 23.9.2017 bola poškodená L. M. vyšetrená obžalovaným - neurológom A. B. C., ktorý v rámci vyšetrenia na základe žiadanky požiadal oddelenie rádio diagnostiky o vyšetrenie mozgu natívnym CT, ktorého výsledok CT mozgu popísal obžalovaný - rádiológ A. A. C..
Obžalovaný A. C. vo svojom popise snímku nemal popísať vysoko suspektné ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok subarachnoidálneho krvácania vpravo temporobazálne podľa obžaloby. K svojmu popisu snímku obžalovaný A. A. C. uviedol, že konkrétny nález vyhodnotil tak, že sa nejednalo o krvácanie, lebo nespĺňalo to kritériá, že by mohol jednoznačne povedať, že ide o nejaké mozgové krvácanie a tie obrazy, ktoré hodnotil, vlastne nesvedčili pre jednoznačnú prítomnosť krvácania. Zo záverov posudku znaleckej organizácie vyplynulo, že v náleze z CT mozgu bol prítomný patologický nález, ktorý v tom závere nebol uvedený a k popisu snímku nedošlo tak ako malo dôjsť. Sken zo dňa 23.9.2017 vykazoval svetlé ložisko a táto svetlá škvrna tam pri normálnom stave nemá byť a tie miesta na skene mali by byť čierne, a preto sken nebol popísaný správne. V popise nebolo uvedené: vysoko suspektné ložiskové zmeny v oblasti mozgu, a to okrsok SAK vpravo. Z výsluchu poverenej osoby za znaleckú organizáciu vyplynulo, že vysoko suspektné, nemá percentuálne ohraničenie presnými číslami v medicíne, ale nie je to 100 %, ale možno tak 98 %. Potvrdila skutočnosti, že lokalizácia krvácania dňa 23.9.2017 bola v blízkosti skeletu, jednalo sa o veľmi malé ložisko a krvácanie, ktoré aktívne nekrvácalo a k obrane obžalovaného A. C., že ak pacientka nebola uložená správne symetricky v prístroji, potvrdila, že to mohlo viesť k dezinterpretácii nálezu.
Z vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach vyplynulo, že akýkoľvek nález krvi v mozgu je hodnotený ako závažný a život ohrozujúci stav, pretože v prípade krvácania v mozgu dochádza okamžite k deštrukcii buniek v príslušnej lokalite, čo môže konkrétneho pacienta invalidizovať a môže skončiť aj smrťou pacienta, čomu v danom prípade aj došlo.
V prípade obžalovaného A. B. C. obžaloba mu dávala za vinu, že dňa 23.9.2017 neposkytol pacientke pri vyšetrení ako neurológ pri neurologickom vyšetrení, spoliehajúc sa na záver CT vyšetrenia, adekvátny manažment zodpovedajúci závažnosti zdravotného stavu pacientke a stanovil nesprávny diagnostický
záver, pretože aj napriek vysokému podozreniu na SAK nezrealizoval ďalšie vyšetrenia, ktorými by mohol byť okrsok SAK vpravo tempobazálne a ktorými by boli vylúčené najzávažnejšie príčiny náhle vzniknutej bolesti hlavy u poškodenej, v dôsledku čoho dňa 26.9.2017 bola prijatá do nemocnice v I. J. K. s rozsiahlym zakrvácaním v pravej polovici mozgu s opuchom a útlakom ľavej časti mozgu s následnou neodkladnou neurochirurgickou intervenciou, čo dňa 29.9.2017 spôsobilo mozgovú smrť.
Obžalovaný A. B. C. uviedol na svoju obranu, že vykonal adekvátny manažment stavu pacientky, pretože získal od nej anamnestické údaje, vykonal klinické vyšetrenie a pacientku poslal na natívne CT vyšetrenie mozgu. Pri vyšetrení zistil u pacientky, že obidva tieto anamnestické a klinické údaje boli negatívne. CT vyšetrenie mozgu bolo od rádiológa s nálezom v medziach normy a sám nemal možnosť vzhliadnuť CT snímky. V zdravotnom zázname zo dňa 23.9.2017 uviedol ako dg. vaskulárna cafalea s vertebrogénou komp., t. z. že je tam podiel na bolesti hlavy v oblasti krčnej chrbtice. Pacientka bola o výsledku upovedomená a bola jej podaná mierna analgetická liečba, dostala infúziu, novalgin s magnéziom, po infúzií došla za ním osobne, kde uviedla, že je bez ťažkosti. Pacientku upovedomil o nutnosti ďalšieho neurologického vyšetrenia v prípade zopakovania sa bolesti hlavy, čo svojím podpisom potvrdila tento súhlas a bola odoslaná do ambulantnej liečby.
Tento postup a manažment závažnosti zdravotného stavu pacientky L. M., neurológa - obžalovaného A. B. C. vyhodnotili v daný deň 23.9.2017 ako lege artis aj závery znaleckých posudkov znalcov A. A. I. a A. N. A., ktorí poukázali v ich výpovediach na to, že všetky vyšetrenia, či už odobratím anamnestických údajov, samotné klinické vyšetrenie a v tom čas hoc, nesprávne popísané natívne CT mozgu, ktoré bolo s výsledkom v medziach normy, boli negatívne a preto nebolo potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia, či už lumbálnu punkciu alebo angiografické vyšetrenie.
Doplnením dokazovania výsluchom svedkov A. A. R., S. – primára neurologického oddelenia a A. K. H. – v čase skutku zástupcu primára neurologického oddelenia vyplynulo, že obaja svedkovia ako nadriadení obžalovaného A. C. vyhodnotili jeho postup a manažment pri ošetrovaní pacientky dňa 23.9.2017 ako správny, keďže odobral anamnestické údaje, vykonal klinické vyšetrenie a keďže v tom čase bolo popísané natívne CT mozgu u pacientky v medziach normy, nebolo potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia.
Naproti týmto zisteniam Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a z jeho rozhodnutia zo dňa 19.12.2018 vo veci uloženia pokuty bolo zistené, že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti: Nemocnica s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., Spišská Nová Ves bola postihnutá za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne nebohej pacientke L. M., ktoré porušenie spočívalo v tom, že pri vyšetrení L. M. v neurologickej ambulancii Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves, a.s., v Spišskej Novej Vsi dňa 23.9.2017 nebola, napriek prítomnosti typických anamnestických údajov vzniku a charakteru bolesti hlavy u L. M., ktoré sú podrobne zdokumentované v písomnom zázname z vyšetrenia, neurológom v rámci dif. dg. zvažovaná možnosť prítomnosti intrakraniálneho krvácania a spoliehajúc sa na záver natívne CT vyšetrenia mozgu zo dňa 23.9.2017, ktoré nepopisovalo štrukturálne zmeny v parenchýme mozgu a nález hodnotilo ako negatívny, nebol neurológom stanovený správny diagnostický záver.
Poverená osoba za znaleckú organizáciu na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého posudku, že postup obžalovaného A. B. C. bol príčinou oneskoreného, resp. oneskoreného stanovenia diagnózy u pacientky L. M., čím u nej nebolo možné zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu. Nesprávnosť spočívala v tom, že na základe klinického nálezu zo dňa 23.9.2017 bolo možné vysloviť podozrenie na závažné postihnutie nervového systému a na základe toho viesť ďalšie manažment a namiesto toho bola dňa 23.9.2017 prepustená do ambulantnej starostlivosti. Ďalej uviedol, že u pacientky mala byť dňa 23.9.2017 realizované doplňujúce angiografické vyšetrenie alebo mala byť prijatá na hospitalizáciu na neurologické pracovisko s doplnením vyšetrenia mozgovo mliečnej tekutiny lumbálnou punkciou. Nesprávny manažment u obžalovaného A. B. C. znalecká organizácia vyhodnotila v tom, že v zdravotnom zázname neurológa zo dňa 23.9.2017 boli anamnestické a subjektívne ťažkosti, s ktorými prišla a tieto údaje mali obžalovaného A. B. C. nasmerovať, že okrem indikácie CT vyšetrenia mozgu, si pacientka vyžadovala ďalšiu zdravotnú starostlivosť na zistenie správnej diagnózy. Príčinou smrti bola u pacientky prasknutá aneuryzma na arteria cerebri media s následným intraparenchymovým krvácaním do mozgu (nastala cievna vyduť na strednej mozgovej stene).
K záverom znaleckých posudkov znalcov A. A. I. a A. N. A., ktorí uviedli, že manažment zo strany neurológa bol správny, sa poverená za znaleckú organizáciu vyjadrila tak, že títo vyhodnotili bolesť pani L. M. ako bežnú bolesť hlavy. V prípade pacientky L. M. sa nejednalo o bežnú bolesť hlavy, pretože trpela na uvedené ťažkosti, keď prichádza na neurologické vyšetrenie viac ako 3 dní a je doprevádzaná bolesť zvracaním, účinok analgetík je prechodný, bolesť sa vracia, je tu pridružené to, čo pri bežných bolestiach hlavy sa nepozná, t. j. vracanie, napínanie na vracanie a svetloplachosť.
Súd po doplnení dokazovania v naznačenom smere v uznesení odvolacieho súdu, tieto všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a preto rozhodol tak, že oboch obžalovaných oslobodil spod obžaloby prokurátora postupom podľa § 285 písm. b/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom.
Obžalovaní A. A. C. a A. B. C. mali podľa obžaloby prokurátora porušiť ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tak, že svojimi konaniami/opomenutím konania pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu ich oneskoreného postupu a stanovenia nesprávnej diagnózy, nebolo možné u poškodenej zabezpečiť včasnú a účinnú liečbu, ktorej by u menovanej existovala významne vyššia pravdepodobnosť prežitia.
Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že medzi konaním / opomenutím konania obžalovaného A. A. C. a smrťou pacientky bola príčinná súvislosť, keďže aj popis snímku zo dňa 23.9.2017, nemohol mať medicínsky a teda aj právny vplyv na pokračovanie a stanovenie diagnózy. V danom prípade, po vypočutí poverenej osoby za znaleckú organizáciu bolo preukázané, že sa malo jednať o vysoko suspektné ložisko, ale nie o jednoznačné ložisko krvácania u pacientky dňa 23.9.2017. Lokalizácia ložiska bola blízko skeletu, jednalo sa o veľmi malé ložisko a krvácanie, ktoré aktívne nekrvácalo a pacientka nemusela byť symetrický uložená v prístroji, čo mohlo viesť k dezinterpretácii nálezu zo strany obžalovaného A. A. C..
U obžalovaného A. B. C. mu kladie v obžalobe za vinu, že neposkytol adekvátny manažment vážnosti zdravotného stavu u pacientky a stanovil nesprávny diagnosticky záver. Poverená osoba za znaleckú organizáciu zotrvala na tom, že sa u pacientky jednalo o novovzniknutá bolesť hlavy a preto mal stanoviť nesprávny diagnostický záver a mal pokračovať v ďalšej liečbe a neposlať pacientku do domácej starostlivosti. Naproti tomu znalec A. N. A. uviedol, že keď u pacientky pretrvávala už týždeň bolesť hlavy, tá mohla skutočne svedčiť pre migrénu. Tiež znalec A. A. I. nedefinoval u pacientky bolesť hlavy, ako novovzniknutá bolesť. Obaja znalci a aj svedkovia A. R. a A. H. uviedli, že manažment poskytovania zdravotnej starostlivosti bol u obžalovaného A. C. správny a nebola nevyhnutne potrebná ďalšia liečba u pacientky. Potvrdilo sa vykonaným dokazovaním, že obžalovaný A. C. poučil pacientku, že v prípade pretrvávajúcich zdravotných problémov má vyhľadať zdravotnú pomoc a aj to, že v čase ošetrenia pacientky dňa 23.9.2017 nedisponoval jej kompletnou zdravotnou dokumentáciou. Bolesti hlavy mohli mať pôvod migrenózneho typu a mohlo sa jednať aj o novovzniknutú bolesť hlavy, ale to sa nedalo preukázať v rámci vykonaného dokazovania, pretože súd nie je viazaný bezpodmienečne znaleckým posudkom znaleckej organizácie.
Medzi konaním / opomenutím konania trestne zodpovednej osoby a následkom, sa vyžaduje príčinná súvislosť a ak nie je, nemôže byť naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a potom sa nejedná o trestný čin.
Nemožno s určitosťou povedať, že by zistenie SAK počas vyšetrenia pacientky dňa 23.9.2017 obžalovaným A. B. C., viedlo jednoznačne k uzdraveniu pacientky. Teda existuje len medicínsky predpoklad, že stanovenie správneho diagnostického záveru a včasnejšie zahájenie liečby, mohlo pozitívne ovplyvniť prognózu pacientky, keďže u nej išlo o prognosticky nepriaznivú hemoragickú cievnu mozgovú príhodu v kombinácii so SAK.
S prihliadnutím na uvedené súd už len uvádza, že výsledky dokazovania nevyzneli tak, by súd mohol vyvodiť jednoznačný, bezpečný a nespochybniteľný záver, že skutok je trestným činom, keďže neboli naplnené všetky obligatórne znaky stíhaného trestného činu, a preto obaja obžalovaní boli spod obžaloby prokurátora podľa § 285 písm.b Tr. zákona oslobodení.
Splnomocnenkyňa poškodených uplatnila nárok na náhradu škody v nákladoch súvisiacich s kamenárskymi prácami na pomníku nebohej L. M. vo výške 3.349 eur, náklady súvisiace s pohrebnými službami vo výške 324,14 eur a karom vo výške 828 eur. Tiež za poškodeného P. M. uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej smrťou nebohej, ktorá bola jeho blízkou osobou - manželkou vo výške 20.000 eur, ako aj do zásahu do práva na súkromný život jeho troch maloletých detí úmrtím ich matky, a to pre každé z nich vo výške 10.000 eur, teda celkom vo výške 50.000 eur, ktorá je odôvodnená medzi inými aj dlhodobou a stále pretrvávajúcou potrebou psychologického a psychiatrického vedenia jeho troch maloletých detí.
Keďže súd oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil, odkázal poškodených s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.