Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-209-2017.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: ANMIMA, s. r. o., Dolné Rudiny 15, Žilina, IČO: 44 359 594, zast. Z.. F. S., advokát, E. XX, L. proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Z.. P. J., advokát, O. nábrežie X/A, G. na zaplatenie 26.827,88 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28.767,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26.827,88 EUR od 22.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 6.12.2017 žiadal žalobca, aby mu žalovaný zaplatil sumu vo výške 26.827,88 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 26.827,88 EUR od 22.10.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. 2. Návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2018 žalobca rozšíril žalobu o vyplatené trovy konania a trovy právneho zastúpenia na základe právoplatného uznesenia OS K. vo výške 1.940,09 EUR na sumu 28.767,97 EUR. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, uznesenie Q. K. ČVS:Q.-XXX/OVK-PE-XXXX zo dňa 7.7.2014, úmrtný list, trestný rozkaz OS K. č.k. XT/XX/XXXX zo dňa 13.1.2015, rozsudok OS K. č.k. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.7.2016, odvolanie zo dňa 11.10.2016, späťvzatie zo dňa 26.1.2017, uznesenie KS Y. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 17.5.2017, upovedomenie o začatí exekúcie zn. EX XXX/XXXX. XXX/XXXX, XXX/XXXX, výzva na náhradu zo dňa 4.10.2017, uznesenie OS K. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 5.2.2018 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 4. Z potvrdenia zo dňa 27.11.2013 súd zistil, že žalobca ako poistník uzatvoril so žalovaným zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla S. N.. 5. Z rozsudku Q. súdu K. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 19.7.2016 súd zistil, že súd zaviazal žalobcu a žalovaného spoločne a nerozdielne na úhradu súm 1700,59 EUR a 10.000 EUR I. U., sumy 7.500 EUR S.. D. E. a 7.500 EUR I. U. ml. do troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že osobným motorovým vozidlom žalobcu poisteným u žalovaného vodič Z. L. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zahynula E. U.. Súd priznanie uvedených súm odôvodnil ako nemajetkovú ujmu deťom a manželovi zosnulej. 6. Rozsudok voči žalobcovi nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13.9.2016. 7. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Podaním zo dňa 26.1.2017 zobral žalovaný odvolanie späť z dôvodu úhrady priznaných nárokov žalobcom a teda zániku povinnosti plniť žalovanému.
8. Z upovedomení o začatí exekúcií súd zistil, že súdny exekútor začal exekúcie na vymoženie priznaných pohľadávok, príslušenstva a trov exekúcií. 9. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že dňa 15.12.2016 boli z účtu žalobcu uhradené všetky nároky priznané rozsudkom. 10. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 4.10.2017 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy v lehote 15 dní od prevzatia výzvy. 11. Z uznesenia OS K. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 5.2.2018 súd zistil, že súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania vo výškach 448,98 EUR a 1.491,11 EUR. 12. Zo žalobného návrhu súd zistil, že žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že úhradou sumy určenej rozsudkom došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo výške plnenia. Súčasne s nárokom na zaplatenie istiny si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie z výzvy zo dňa 4.10.2017 a nárok na uhradené trovy konania. 13. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.10.2018 súd zistil, že žalovaný namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie z dôvodu., že podľa rozsudku NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého v zmysle doterajšej judikatúry aplikujúcej vnútroštátne právo náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia. 14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 28.8.2019, v ktorom uviedol že žalovaným citované rozhodnutie NS SR bolo prejudikované neskoršími rozhodnutiami NS SR. V. E. bol aplikovaný rozhodnutiami ÚS SR I.ÚS XXX/XXXX, III. ÚS XXX/XXXX, I. ÚS XXX/XXXX, III. ÚS XXX/ XXXX ako aj rozhodnutiami NS SR XMCdo X/XXXX, XCdo XXX/XXXX, XCdo XXX/XXXX a XCdo XX/ XXXX. Publikovanou právnou vetou z rozhodnutia NS SR XMCdo X/XXXX je „Škodou pre účely zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“. Na základe uvedeného žiadal žalobca žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 15. Podľa ust. § 4, ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. 16. Podľa ust. § 15, ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 17. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 18. Podľa ust. § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 19. Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 20. Podľa ust. § 104 OZ Ppri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 21. Podľa ust. § 398 ObZ pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 22. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 23. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 24. Súd z takto vykonaného dokazovania konštatoval, že pasívna legitimácia žalovaného. Súčasne namietol právnu kvalifikáciu nároku ako bezdôvodné obohatenie a nárok žalobcu na úrok z omeškania. 25. ESD vo veci C-XX/XX zo dňa 24.10.2013 konštatoval, že článok 3 Článok 3 ods. 1 smernice V. XX/XXX/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice V. XX/X/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou D. parlamentu a V. XXXX/XX/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice V. XX/XXX/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. 26. Súdny dvor teda vydal rozsudok, v ktorom rozhodol, že podľa zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení má majiteľ motorového vozidla právo, aby škodu spôsobenú nemajetkovú ujmu za neho uhradila poisťovňa. 27. Sporové strany v konaní predložili každá niekoľko rozhodnutí preukazujúcich dôvodnosť tej ktorej argumentácie. Súd si vzhľadom na preukázanú rozpornosť jednotlivých judikátov osvojil len argumentáciu uvedenú v rozhodnutí D. C-XX/XX a rozhodnutí ÚS SR a NS SR, ktoré aplikovali uvedený rozsudok. Súčasne súd prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že rozsudok NS SR XCdo/XXX/ XXXX bol prekonaný neskoršou judikatúrou súdnych autorít. 28. Dôvodnosť záveru súdu o pasívnej legitimácii žalovaného a teda o jeho povinnosti hradiť nemajetkovú ujmu pozostalých z K. vozidla škodcu podporujú aj nálezy ÚS SR sp. zn. I.ÚS XXX/XXXX ako aj III. ÚS XXX/XXXX, ktoré zhodne ustálili, že okrem únijného práva aj slovenské vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy (aplikáciou ustanovení §§11 a 13 OZ). Uvedené závery súdu súčasne podporili aj nálezy ÚS SR sp. zn. III.ÚS XXX/ XXXX, III. ÚS XXX/XXXX a I. ÚS XXX/XXXX. 29. Súd ako nesporné na základe vyjadrení sporových strán a listinných dôkazov konštatoval: · Existenciu platnej poistnej zmluvy PZP medzi stranami sporu · Okolnosti a zodpovednosť pri vzniku škodovej udalosti · Právoplatnú povinnosť žalobcu uhradiť pozostalým škodu · Uhradenú výšku a deň úhrady škody žalobcom 30. Pri kvalifikácii právneho základu nároku žaloby sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorý svoj nárok kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Základom posúdenia nároku ako bezdôvodné obohatenie je skutočnosť, že subjekt plnil bez právneho titulu. Je nesporné, že žalobca plnil na základe právoplatného rozsudku súdu a teda právny titul plnenia existoval. 31. Súd nárok žalobcu právne kvalifikoval ako plnenie z poistnej zmluvy, kedy nárok žalobcovi na úhradu istiny vznikol voči žalovanému na základe skutočnosti, že plnil škodu poškodeným na základe právoplatného rozhodnutia súdu a týmto plnením mu vznikol nárok na istinu v totožnej výške voči žalovanému z dôvodu, že plnenie je v zmysle horeuvedeného kryté poistením PZP. 32. Žalovaný na pojednávaní dňa 5.10.2020 namietol časť nároku predstavujúcu úrok z omeškania priznaný pozostalým s tvrdením že žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť omeškanie žalobcu s plnením podľa rozsudku XC/XXX/XXXX OS K.. Súd konštatuje, že výrokom citovaného rozsudku boli zaviazaní žalobca aj žalovaní na plnenie spoločne a nerozdielne a teda povinnosť plniť vznikla v rovnakom rozsahu aj žalovanému. Bolo rozhodnutím žalobcom v citovanom konaní voči komu so žalovaných iniciujú exekučné konanie. Žalovaný teda mohol úhradou (aj keď neprávoplatne priznaného nároku voči nemu) predísť vzniku omeškania, čo preukázateľne neurobil. Ak bol toho názoru, že nárok pozostalých voči nemu bol súdom priznaný v rozpore s právnou úpravou a judikatúrou mal trvať na odvolaní a mohol dosiahnuť zrušenie pôvodného rozsudku v časti povinností určených žalovanému. Späťvzatím odvolania (súhlasom s ním) sa žalovaný uvedeného práva vzdal. 33. Istinu žaloby tvorili výhradne sumy uhradené žalobcom pozostalým predstavujúce istiny pôvodného rozsudku, úroky z omeškania a priznaná náhrada trov pozostalých spolu so zákonným úrokom z omeškania z plnení okrem trov pôvodného konania. Trovy konania vznikli v príčinnej súvislosti s nesplnením si povinnosti žalovaného zo zákona o PZP ako aj poistnej zmluvy a rozsudku, keďže za žalobcu ujmu pozostalým nenahradil, t. j. žalovaný zavinil vznik škody, nepredchádzal vzniku škody. 34. Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu s poukazom na skutočnosť, že podľa názoru súdu je nemajetková ujma pozostalých krytá poistením PZP, žalobca svoj nárok uplatnil včas, výška vyplatenej škody je nesporná a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 35. Žalobca si spolu so žalovaným nárokom uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od márneho uplynutia lehoty poskytnutej žalobcom v predžalobnej výzve, čo súd posúdil ako dôvodné. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..
37. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).