Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1Cb/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v spore žalobcu: Dominik Kozaňák, IČO: 43 074 213, Mútne č. 181, 029 63 Mútne, zast.: JUDr. Dušan Kubáni, advokát, so sídlom Teplická č. 2251/121, 921 01 Piešťany, IČO: 17 673 224, proti žalovanému: Dušan Korman, IČO: 43 278 621, Hlavná č. 34/174, 034 84 Liptovské Sliače, zast.: Mgr. Juraj Frič, advokát, so sídlom Podhora 49, 034 01 Ružomberok, IČO: 42 053 668, o zaplatenie 1.339,-Eur € s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca p o v i n n ý zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou upomínajúcemu súdu dňa 25.05.2020 si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 1.339,-Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.10.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov tohto konania. 2. Po skutkovej stránke žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe subdodávateľskej zmluvy zo dňa 18.05.2019 vykonal za žalovaného lesné práce so zameraním na stínanie stromov a ťažbu dreva v štátnych, obecných a súkromných lesoch vo Francúzskej republike. Žalobca za vykonanú prácu v zmysle vzájomnej subdodávateľskej zmluvy vystavil faktúru č 01/2019 dňa 31.08.2019, ktorá mala byť splatná dňa 30.09.2019, a to sumu vo výške 13.515,-Eur. Žalovaný z vyfakturovanej sumy uhradil sumu 12.176,-Eur, zvyšnú sumu ku dňu podania žaloby neuhradil. Pokus o zmier zostal bezúspešný.

3. Dňa 11.06.2020 upomínajúci súd vydal vo veci pod sp.zn. platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.339,-Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej sumy od 01.10.2019 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 203,98,-Eur.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu odpor. V odpore okrem iného uviedol, že je pravdou, že strany sporu dňa 18.05.2019 uzatvorili subdodávateľskú zmluvu. Na jej základe uzavreli celkovo tri objednávky, ktorých predmetom boli lesné práce so zameraním na stínanie stromov a ťažbu dreva. Žalovaný zaplatil žalobcovi za vykonané práce sumu 12.176,-Eur, a to vo forme preddavkov, pričom podľa jeho názoru tieto preddavky pokryli všetky peňažné nároky žalobcu na odmenu, a preto ich žalovaný požuje v celom rozsahu za uspokojené. Žalobca však ku dňu vyjadrenia k odporu prijaté preddavky nevyfakturoval, hoci ho žalovaný na to opakovane vyzýval, namiesto toho však žalobca vystavil žalovanému trikrát obdobnú faktúru s tou istou sumou, avšak s inou dobou splatnosti.

Poukázal na faktúry č. 01/2019 zo dňa 25.09.2019, 01/2020 zo dňa 24.01.2020 a faktúru č. 01/2019 zo dňa 31.08.2019. Ani v jednej z uvedených faktúr neboli zohľadnené žalobcom prijaté preddavky v sume 12.176,-Eur. Žalovaný aj naďalej považuje peňažné nároky žalobcu za vysporiadané v súvislosti s vyplatenými preddavkami, a preto považuje faktúry za bezpredmetné. V prípade, ak by ich žalovaný akceptoval, bol by povinný zaplatiť žalobcovi trikrát po 13.515,-Eur, a preto ani z jemu zaslaných faktúr nezaradil do svojho účtovníctva, pričom tento nárok nemá ani vedený v účtovníctve.

5. Dňa 17.07.2020 bol žalobca (právny zástupca) upomínajúcim súdom vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril k podanému odporu a zároveň v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Súčasťou výzvy bolo aj poučenie v zmysle , že v prípade ak sa vyjadrí k podanému odporu a podá návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom a prejednanie veci podľa , na neskôr predložené a oznámené skutočnosti a dôkazy nemusí príslušný súd prihliadnuť.

6. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 24.07.2020, keď bez uvedenia bližších skutočností navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Uviedol, že sa domáha zaplatenia sumy 1.339,-Eur s príslušenstvom ako doplatok neuhradenej faktúry č. 01/2019 zo dňa 31.08.2019, ktorá mala byť splatná dňa 30.09.2019 a bola vystavená na sumu 13.515,-Eur. Vo vyjadrení k odporu potvrdil, že žalovaný žalobcovi uhradil sumu 12.176,-Eur, pričom zvyšnú dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

7. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 05.08.2020, ktorá bola jeho právnemu zástupcovi doručená dňa 21.08.2020 nereagoval.

8. Na pojednávaní konanom dňa 05.10.2020 žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.339,-Eur. Zároveň navrhol opraviť petit v časti príslušenstva, v zmysle ktorého žiadal priznať úrok z omeškania, a to od dňa vydania platobného rozkazu, t.j. od 11.06.2020. K tvrdeniam žalovaného, že mu nebola faktúra doručená uviedol, že faktúra, ktorej zaplatenia sa domáha mu bola spolu s výzvou na úhradu dlžnej sumy doručená ešte v apríli 2020. Žalovaný faktúru nevrátil, výšku žalovanej sumy nerozporoval, pričom doklady mu boli doručované aj emailom. Podľa žalobcu žalovaný telefonicky potvrdil spoločnosti Legal existenciu dlhu vo výške 1.339,-Eur s tým, že žalobca disponuje aj čestným vyhlásením spoločnosti Legal o tom, že žalovaný vyhlásil, že Kozaňákovi uvedenú čiastku dlhuje.

9. Zástupca žalovaného v celom rozsahu odkázal na svoje písomné podanie, pričom poprel, že by došlo k potvrdeniu záväzku. Čestné vyhlásenie v tomto smere ako dôkaz nemôže obstáť, navyše toto skutkové tvrdenie je novým tvrdením a v prípade, že žalobca s ním disponuje v období ako ho mal, resp. ako sa mal takýto telefonát uskutočniť, mal tento dôkaz označiť, inak ho nemožno ako formou procesného útoku (obrany) vôbec akceptovať. Žalobca uviedol, že doklad zadovážil na základe vyjadrenia žalovaného uvedený v odpore, pričom tento dôkaz smeroval najmä k preukázaniu skutočnosti, že žalovaný popieral doručenie faktúry. Zástupca žalobcu zdôraznil, že vo veci vystupovali v minulosti traja žalobcovia, keď dvom bola vyplatená plná čiastka a len žalobcovi bola odmena ponížená o žalovanú sumu, čo žalobca považuje za rozpor s dobrými mravmi. Faktúry, ktoré boli súčasťou elektronického súdneho spisu, na ktoré poukazoval žalovaný sa podľa žalobcu týkajú jednej a tej istej sumy, teda odmeny za jednu a tú istú vykonanú prácu. Zo strany žalovaného však malo dôjsť opakovane k požiadavkám, aby sa menil odberateľ a dodávateľ, na ktoré skutočnosti mal žalobca reagovať, a to s výnimkou poslednej faktúry z roku 2020, ktorá však ani nemala byť vystavená, resp. došlo tam k uvedeniu chybného dátumu. Dôvodom takéhoto postupu zo strany žalobcu bola skutočnosť, že žalovanému sa „prvá žaloba neľúbila“, a teda žalobca na požiadanie žalovaného menil údaje ohľadne dodávateľa, prípadne odberateľa. V tejto súvislosti navrhol vykonať dôkaz výsluchom samotného žalobcu. Faktúry mali byť tiež menené z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na strane žalovaného, ktorý opakovane žiadal, aby žalobca s fakturáciou počkal, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov.

10. Po poučení v zmysle zástupca žalobcu navrhol vypočuť spolupracovníkov žalobcu. Na priamu otázku súdu uviedol, že takýto návrh ešte nedal, ale v prípade potreby je pripravený takýto návrh podať!. V súvislosti s týmto návrhom malo ísť o výsluch spolupracovníkov žalobcu, ktorí vykonávali za žalovaného práce, avšak pokiaľ sa týka vedenia účtovníctva je pravdou, že žalovaný síce za vykonané práce zaplatil, avšak žalobca si nevie vysvetliť, či jeho tvrdenie, že je všetko vysporiadané je relevantné, keď poslednú platbu poukázal až v januári 2020. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu,

suma 1.339,-Eur mala predstavovať sumy, ktoré žalovaný zaplatil spolupracovníkom žalobcu s tým, že títo za neho vykonávali práce, a že požadovanú sumu môže zaplatiť až vtedy, keď žalovanému spolupracovníci žalobcu navýšené platby vrátia. Tieto skutočnosti mal žalovaný uviesť žalobcovi v rámci konania pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávky. Zástupca žalobcu navrhol vypočuť svedkov, ktorých adresy následne doručí, pričom malo ísť o pracovníkov, ktorí na pokyn žalovaného vykonávali práce spolu so žalobcom. Zároveň na pojednávaní navrhol vypočuť dvoch svedkov.

11. Na uvedené skutočnosti reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že minimálne v roku 2019 mal žalobca vedomosť o osobách (svedkoch), ktorí mali spolu so žalobcom vykonávať práce. Ani Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu však uvedené skutočnosti neuviedol a neuviedol ich ani v podaniach, ktoré sa týkali jeho procesného útoku, resp. procesnej obrany proti tvrdeniam žalovaného.

12. Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa článku 10 , strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

14. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. Podľa , na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

17. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa , sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (zákonom ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ( ). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesno- právne sankcie - v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu - za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Článok 5 ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu tak, aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Rozhodne nemožno hovoriť o tom, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípade súd a ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v a , prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by sa konalo starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a 3 ustanovenia zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný útok prihliadať, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesno-právne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlní, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodní rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskoreným predložením prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (právna zložitosť sporu), alebo subjektívnych kritérií (schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti). Súd však podotýka, že v sporovom konaní, vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti, súd zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu včas, t.j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. S uvedenými skutočnosťami je limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ustanovením platí, že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu navrhnutých dôkazov vykoná (návrh na vykonanie dokazovania predstavuje prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany).

19. Ešte upomínací súd vyzval dňa 17.07.2020 právneho zástupca žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril k podanému odporu proti platobnému rozkazu a zároveň bol poučený, že v prípade, ak sa vyjadrí k podanému odporu a podá návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa , na neskôr predložené a oznámené skutočnosti a dôkazy nemusí príslušný súd prihliadnuť.

20. Následne žalobca reagoval podaním, v ktorom uviedol, že sa domáha zaplatenia faktúry č. 01/2019 zo dňa 31.08.2019, ktorá bola splatná dňa 30.09.2019. Potvrdil, že z vyfakturovanej sumy žalovaný uhradil žalobcovi sumu 12.176,-Eur, a teda zvyšná suma predstavuje žalobou uplatnený nárok.

21. Okresný súd Ružomberok výzvou podľa zo dňa 05.08.2020 vyzval žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu k odporu zo strany žalobcu, pričom táto výzva v sebe zahŕňala aj poučenie podľa a .

22. Vzhľadom na márne uplynutie lehoty súd vo veci dňa 08.09.2020 nariadil pojednávanie na deň 05.10.2020.

23. V kontexte prejednávanej veci súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 26.02.2019. Z uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo k procesnej prekulzii práva predkladať v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť skôr (teda najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokynu súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie (uvedený právny názor možno aplikovať aj na podmienky žalobcu).

24. Žalobca poprel svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy o Subdodávateľskú zmluvu zo dňa 18.05.2019. Predmetom činnosti žalobcu malo byť vykonanie lesných prác so zameraním na stínanie stromov a ťažbu dreva v štátnych a súkromných lesoch v Francúzskej republike. Za vykonané práce vystavil faktúru č. 01/2019 zo dňa 31.08.2019 na sumu 13.515,- euro. Z vyfakturovanej sumy žalovaný uhradil čiastku 12.176,- euro, teda k zaplateniu zostala suma 1.339,- euro.

25. Z citovanej zmluvy, z listinných dôkazov, ani z vyjadrenia účastníkov na pojednávaní však nevyplynuli žiadne skutočnosti a dôkazy, z ktorých by súd pri svojom rozhodovaní mohol vychádzať.

26. Predovšetkým v Subdodávateľskej zmluve zo dňa 18.05.2019 nie je špecifikovaný spôsob ani výška dohodnutej ceny. Uvedené nevyplýva ani zo žalovanej faktúry č. 01/2019.

27. Žalovaný naproti tomu uviedol, že žalobcovi za vykonané práce postupne vyplácal zálohy (v sume uvedenej žalobcom) a považuje jeho nároky za vysporiadané.

28. Na uvedené tvrdenie žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nereagoval, neoznačil, ani nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle vyššie uvedeného súd môže teda konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku.

29. Súd však podotýka, že žalobca sám spochybnil oprávnenosť svojho nároku, keď v priebehu ústneho pojednávania uviedol, že žalovaná suma vlastne predstavuje odmenu za práce, ktoré pre žalobcu vykonali tretie osoby. Na preukázanie svojho tvrdenia až v priebehu ústneho pojednávania navrhol predvolať a vypočuť svedkov, ktorí by uvedené skutočnosti potvrdili. Súd spravujúc sa sudcovskou koncentráciou rozhodovania dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o existencii takéhoto dôkazu, avšak ani pri podaní žaloby, ani v rámci replík a duplík procesného útoku (procesnej obrany), tieto dôkazy nenavrhol.

30. S prihliadnutím na nepreskúmateľnosť nároku žalobcu súd rozhodol, že tieto dôkazy nevykoná, nakoľko v konečnom dôsledku by aj tak takéto výsluchy nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

31. Rovnako tak úradný záznam v súvislosti s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky spoločnosťou LEGAL HELP INT, a.s. je v tomto smere irelevantný, súd preto žalobu zamietol.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa , o výške náhrady trov konanie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. O trovách konania teda rozhodol súd podľa v spojení s , a to tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%; o konečnej výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (, ) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.