Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/126/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 5. októbra 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného

X. N.,

nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Ľ. I. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. zo dňa 6. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. zo dňa 6.7.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 19.9.2017 bol X. N. odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa , s použitím Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné, pretože návrh odsúdeného mal byť pokladaný za podnet na podanie návrhu na podmienečné prepustenie riaditeľom príslušného ústavu na výkon trestu. Obhajca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa v senáte správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť v prítomnosti aj svojho obhajcu sa vyjadriť k splneniu zákonných podmienok pre svoje podmienečné prepustenie.

V súlade s ustanovením § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd prvého stupňa správne primárne skúmal, či odsúdený spĺňa formálnu podmienku pre svoje podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody za zločin. Z uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov pritom 2/3 predstavujú 4 roky a 8 mesiacov. Z nariadenia výkonu trestu odňatia slobody vyplýva, že odsúdený nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 19.9.2017, pričom do tohto trestu bola odsúdenému zarátaná väzba od 16.11.2016 do 19.9.2017 spolu 10 mesiacov a 3 dni. Ku dňu rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 6.8.2020 odsúdený teda ešte nevykonal 2/3 uloženého trestu odňatia slobody, čomu dôjde až v roku 2021.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c) Tr. zák. síce vyplýva, že osoba odsúdená za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, môže byť prepustená po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z ustanovenia však zároveň vyplýva, že o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice rozhoduje súd len na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva. V predmetnej veci riaditeľ príslušného ústavu na výkon trestu takýto návrh nepodal.

Pokiaľ obhajca odsúdeného v sťažnosti namietal, že návrh odsúdeného má byť pokladaný za podnet riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody na podanie návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného po vykonaní polovice trestu odňatia slobody, s týmto sa senát nadriadeného súdu nestotožnil. Z obsahu písomného návrhu, ktorý za odsúdeného vyhotovil jeho obhajca, ani z vyjadrení odsúdeného a jeho obhajcu na verejnom zasadnutí nevyplýva, že ide o podnet riaditeľovi ústavu na výkon trestu odňatia slobody na postup podľa Pre úplnosť senát nadriadeného súdu k tomu dodáva, že predmetné konanie a rozhodnutie súdov obidvoch stupňov o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nebránia podaniu vyššie uvedeného podnetu odsúdeným, pričom ustanovenie takýto podnet inak neobsahuje.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol nadriadený súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.