Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-5Sa-25-2021.pdf
PDF · 120.74 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-5Sa/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F. G. H., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 20.12.2021, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 23.12.2021, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 595 416 7175 0 zo dňa 21.10.2021, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2021 a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie.
I.
administratívne konanie
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 595 416 7175 0 zo dňa 27.07.2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o SP alebo zákon č. 461/2003 Z. z. alebo zákon o sociálnom poistení) žalobkyni priznal od 16.02.2021 starobný dôchodok v sume 665,20 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie v ktorom uviedla, že s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko správny orgán prvého stupňa file_0.jpg
file_1.wmf
file_2.jpg
file_3.wmf
porušil zákona, resp. nesprávne si vyložil a aplikoval ustanovenie § 63 ods. 6 a 7 zákona o SP v inštitúte ”rozhodujúce obdobie”. Konkrétne uviedla, že § 63 ods.7 zákona o SP v jej prípade nebol použitý i napriek tomu, že v uvedenom odseku 7 sa definuje dĺžka ”rozhodujúceho obdobia” a z uvedeného dôvodu jej bolo vypočítaná nízka suma starobného dôchodku z rozhodujúceho obdobia rokov 1984 až 2020. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny, a preto jeho rozhodnutie zo dňa 27.07.2021 potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. 4. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o SP priznaný starobný dôchodok v sume 665,20 Eur mesačne od 16.02.2021. Žalovaný ďalej uviedol, že ku dňu 16.02.2021 žalobkyňa získala 16 970 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 46 rokov a 180 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.07.2021. Vzhľadom na to, že žalobkyňa splnila všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, napadnutým rozhodnutím jej bol priznaný starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o SP od 16.02.2021 v sume 665,20 Eur mesačne. 5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o SP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o SP v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2020. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť' osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyni ako poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona o SP, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj iné obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť' hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť' kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona o SP. Pretože žalobkyňa získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984 15 dní, v kalendárnom roku 1985 184 dní, v kalendárnom roku 1986 242 dní, v kalendárnom roku 1987 23 dní, v kalendárnom roku 1988 5 dní, v kalendárnom roku 1989 15 dní, v kalendárnom roku 1991 7 dní, v kalendárnom roku 1992 6 dní, v kalendárnom roku 1995 7 dní, v kalendárnom roku 1996 9 dní, v kalendárnom roku 1997 6 dní, patrí jej za tieto obdobia pomerná časť' osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol 36,1470. V rozhodujúcom období žalobkyňa úhrnom získala 13 515 dní dôchodkového poistenia, to znamená 37,0274 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o SP. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, bol 0,9763. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o SP sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2021 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne 0,9811. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 16.02.2021, žalobkyňa získala 16 970 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku predstavuje 46,4932 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna
dôchodková hodnota platná ku dňu 16.02.2021 bola vo výške 14,2107 Eur. Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola vypočítaná v sume 648,30 Eur mesačne. Bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, to znamená 0,9811 x 46,4932 x 14,2107
- 648,30 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona o SP zvyšuje odo dňa priznania dôchodku 0 2,6 %, čo je o 16,90 eur mesačne, na 665,20 Eur mesačne. Rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného osobného mzdového bodu, podľa § 63 ods. 6 zákona o SP sú kalendárne roky od roku 1984 do kalendárneho roku 2020, t. j. rok ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného Sociálnej poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť' osobný mzdový bod. Rozhodujúcim obdobím sú kalendárne roky od 01.01.1984 do kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Pokiaľ v takto určenom rozhodujúcom období nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie aj pred kalendárny rok 1984 tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov.
II.
správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe
7. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 559 416 7175 0 zo dňa 21.10.2021 podala žalobkyňa správnu žalobu v ktorej uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, čím bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach.
8. Žalobkyňa v žalobe namietala, že porušenie zákona vidím v tom, že v jej prípade nebol správne aplikovaný inštitút „rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu“. V ustanovení § 63 ods. 6 zákona o SP je podľa žalobkyne uvedené, že „rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku” V § 63 ods. 7 toho istého zákona sa uvádza, ...”že rozhodujúce obdobie podľa ods. 6 toho istého ustanovenia je 22 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.“
9. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si splnila nárok na dôchodkovú dávku v roku 2020 a 22 kalendárnych rokov jej malo byt' zarátané spätne od roku 2020 po rok 1999 vrátane. Toto mali byt' v jej prípade relevantné roky na zistenie priemerného osobného mzdového bodu a nie ako to aplikoval správny orgán prvého stupňa, keď za ''rozhodujúce obdobie” pre výpočet dôchodku žalobkyne aplikoval 37 rokov, od roku 2020 po rok 1984, čo v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na výšku jej starobného dôchodku. Podľa žalobkyne nesprávnym postupom žalovaného došlo k nesprávnemu aplikovaniu zákona do praxe a tým aj nezákonnosti rozhodnutia. Zároveň žalobkyňa poukázala na podané odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody považuje aj za svoje žalobné dôvody.
10. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 20.04.2024 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnutým rozhodnutím č. 595 416 7175 0 zo dňa 21.10.2021 zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 595 416 7175 0 zo dňa 27.07.2021, ktorým bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 16.02.2021 podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o SP v sume 665,20 Eur mesačnefile_4.jpg
file_5.wmf
11. Žalovaný k námietkam žalobkyne uvedeným v správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí žalovaného č. 595 416 7175 0 zo dňa 21.10.2021 a v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa č. 595 416 7175 0 zo dňa 27.07.2021 Podľa žalovaného sú predmetné rozhodnutia zákonné a správne.
12. Žalovaný zároveň uviedol, že „pretože sa žalobkyňa narodila v roku 1959 a vychovala dve deti, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a prílohy č. 3a zákona o SP dosiahla dovŕšením 61 rokov a desiatich kalendárnych mesiacov, t. j. 16.02.2021“. Ku dňu 16.02.2021 žalobkyňa získala 16 970 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 46 rokov a 180 dní obdobia dôchodkového poistenia čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 16.02.2021. Suma starobného dôchodku jej bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona o SP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Rozhodujúcim obdobím na zistenie priemerného osobného mzdového bodu podľa § 63 ods. 6 zákona o SP sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku žalobkyne, t. j. 16.02.2021 a teda v prípade žalobkyne sú to roky 1984 až 2020.
13. K námietke žalobkyne, že nárok na dôchodkovú dávku splnila v roku 2020 žalovaný uviedol, že nie je dôvodná. file_6.jpg
file_7.wmf
Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona o SP ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2020. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného žalovanou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.
14. Podľa žalovaného je nedôvodná aj námietka žalobkyne, že žalovaný aplikoval nesprávnu právnu normu tým, že rozhodujúce obdobie určila podľa § 63 ods. 6 zákona o SP ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Podľa § 63 ods. 6 zákona o SP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 01.01.1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaný uvádza, že postupoval správne, keď pri výpočte sumy starobného dôchodku aplikoval pri určení rozhodujúceho obdobia ustanovenie § 63 ods. 6 zákona o SP. Podľa § 63 ods. 7 zákona o SP, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné uplatniť' § 63 ods. 7 zákona o SP nakoľko túto podmienku žalobkyňa nesplnila a postup určenia rozhodujúceho obdobia z rokov 1999 až 2020, ktorý žalobkyňa v správnej žalobe uvádza by bol v rozpore so zákonom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa splnila všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, napadnutým rozhodnutím jej bol priznaný starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona o SP od 16.02.2021 v sume 665,20 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
15. Žalobkyni bolo vyjadrenie k žalobe doručené dňa 09.08.2022, no žalobkyňa vo veci repliku nepodala.
III.
Relevantná právna úprava a právny názor správneho súdu
16. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 22.03.2024 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 19.02.2024), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
18. Predmetom súdneho prieskumu je žalovaným potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o priznaní starobného dôchodku žalobkyne od 16.02.2021 vo výške 665,20 Eur. Postup správneho orgánu pri priznávaní dôchodkovej dávky je presne stanovený v citovaných ustanoveniach § 65, § 82 a § 293dx zákona o SP.
19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
23. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 63 ods. 1 zákona o SP priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
26. Podľa § 63 ods. 6 zákona o SP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.
27. Podľa § 63 ods. 7 zákona o SP ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení
nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov.
28. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
29. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
30. Podľa § 82 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
31. Podľa § 82 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
32. Podľa § 82 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ktoré sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácajú z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, sa zvýšia za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácali. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.
33. Podľa § 82 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
34. Podľa § 82 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s inou dôchodkovou dávkou, pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie odo dňa zmeny.
35. Podľa § 82 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok.
36. Podľa § 82 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú, ak ich suma bola určená zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
37. Podľa § 82 ods. 9 zákona o sociálnom poistení, zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
38. Podľa § 293dx ods. 1 zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre
a. a/ invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b. b/ invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %.
39. Podľa § 293dx ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa a. a/ nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, b. b/ vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.
40. Podľa § 293dx ods. 3 zákona o sociálnom poistení, na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
41. Podľa § 293dx ods. 4 zákona o sociálnom poistení, dôchodková dávka, ktorej suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy, sa zvýši najmenej o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky.
42. Podľa § 293dx ods. 5 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní a. a/ priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b. b/ pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
43. Podľa § 293dx ods. 6 zákona o sociálnom poistení, od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa úrazová renta vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a úrazová renta priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 89 ods. 8 najmenej o 2 %.
44. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).
45. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje.
46. Predmetom súdneho prieskumu je žalovaným potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o priznaní starobného dôchodku žalobkyne od 16.02.2021 vo výške 665,20 eur. Postup správneho orgánu pri priznávaní dôchodkovej dávky je presne stanovený v citovaných ustanoveniach § 65, § 82 a § 293dx zákona o SP.
47. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe v súvislosti s postupom správneho orgánu pri priznávaní jej dôchodku v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, v podstate namietala, že nebol správne aplikovaný inštitút „rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu“. V ustanovení § 63 ods. 6 zákona o SP je podľa žalobkyne uvedené, že „rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku” V § 63 ods. 7 toho istého zákona sa uvádza, ...”že rozhodujúce obdobie podľa ods. 6 toho istého ustanovenia je 22 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku.“ Podľa názoru žalobkyne že si splnila nárok na dôchodkovú dávku v roku 2020 a 22 kalendárnych rokov jej malo byt' zarátané spätne od roku 2020 po rok 1999 vrátane. Toto mali byt' v jej prípade relevantné roky na zistenie priemerného osobného mzdového bodu a nie ako to aplikoval správny orgán prvého stupňa, keď za ''rozhodujúce obdobie” pre výpočet dôchodku žalobkyne aplikoval 37 rokov, od roku 2020 po rok 1984, čo v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na výšku jej starobného dôchodku.
48. Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného ako aj aj rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že prijaté závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, v podrobnostiach naň poukazuje a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k zásadnému odvolaciemu dôvodu.
49. Z obsahu administratívneho spisu mal súd za nesporne preukázané, že žalobkyňa ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 16.02.2021 získala 16.970 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 46 rokov a 180 dní.
50. Správny súd k námietke žalobkyne, že jej nebol správne aplikovaný inštitút „rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu uvádza, že žalovaný postupoval správne, keď pri výpočte sumy starobného dôchodku žalobkyne aplikoval pri určení rozhodujúceho obdobia ustanovenie § 63 ods. 6 zákona o SP, keďže v uvedenom rozhodujúcom období na zistenie priemerného osobného mzdového bodu žalobkyne je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov ako podmienka, ktorej nesplnenie by umožňovalo aplikovať ustanovenie § 63 ods. 7 zákona o SP, ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 01.01.1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 odsek 6 zákona o SP.
51. Z uvedeného vyplýva, že v prípade rozhodujúceho obdobia žalobkyne na zistenie priemerného osobného mzdového bodu, nebolo možné uplatniť ustanovenie § 63 ods. 7 zákona o SP, nakoľko túto podmienku žalobkyňa nesplnila, keďže ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok získala 16 970 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 46 rokov a 180 dní. Domáhanie sa žalobkyne o vymedzenie rozhodujúceho obdobia kalendárnymi rokmi 1999 až 2020, nemá oporu vo vyššie uvádzaných zákonných ustanoveniach.
52. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobkyne. Z uvedených dôvodov považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za právne i vecne správne, zrozumiteľné a logické, ale najmä v súlade s vyššie uvádzanými zákonmi sa vysporiadali ako so samotným výpočtom starobného dôchodku tak aj s podstatnými námietkami žalobkyne a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
53. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.